Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010758 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116010758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta v trestnej veci obžalovaného O. A., pre prečin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/52/2016 zo dňa 12.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom D. Z. XXX/XX, N. u k l a d á Podľa §194a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. sa obžalovanému O. A. ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s osobou poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom O. B. 5, N. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, odsek 4 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. sa obžalovanému O. A. ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom O. B. 5, N. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštčevuje, o ktorých miestach má obžalovaný vedomosť, ako aj v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/52/2016 zo dňa 12.10.2017 bol obžalovaný O. A. uznaný za vinného z prečinu ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase období roka 2014 naištaloval bez vedomia poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Z. XX, N., do jej bytu č. XX nachádzajúceho sa na treťom poschodí na D. Z. č. XX, N., odpočúvacie a sledovacie zariadenie, ktorým ju pozoroval, počúval a sledoval, čo bolo zistené dňa 07.02.2015 v čase okolo 10.30 hodiny svedkami H. S. a F. C. počas toho, ako chceli zapojiť elektrinu do predmetného bytu ť. 22. Za to bol odsúdený podľa § 19a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 51 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, ods. 3 písm. f/ Tr. zák. súd obžalovanému O. A. uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s osobou poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom O. B. 5, N. v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Podľa § 51 ods. 2 veta tretia, odsek 4 písm. a/, písm. i/ Tr. zák. súd obžalovanému O. A. uložil primerané obmedzenie spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej O. A., nar. XX.XX.XXXX v N., bytom O. B. 5, N. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštčevuje, o ktorých miestach má obžalovaný vedomosť, ako aj v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že absenciou záznamov zo sledovania, ktoré malo byť vyhotovované minikamerou, nie je naplnená objektívna stránka uvedeného prečinu, nakoľko tak ako už uviedol, výpočet znakov objektívnej stránky trestného činu je kumulatívny. Pokiaľ obžaloba tvrdí, že predmetný trestný čin mal byť spáchaný práve prostredníctvom minikamery s mikrofónom, mali byť tieto veci súčasťou spisu ako vecný dôkaz a spolu s obžalobou mali byť predložené súdu tak, aby v zmysle § 270 ods. 1 Tr. por. mohol súd strany s vecným dôkazom oboznámiť. Pri neexistencii uvedeného vecného dôkazu v čase, kedy mal obvinený právo umožňujúce mu zabezpečiť si predmetný dôkaz, došlo k závažnému porušeniu jeho práva na obhajobu. Podľa názoru obžalovaného je znalecký posudok nepreskúmateľný a to práve pre absenciu vecného dôkazu, o ktorom sa pojednáva v čl. II tohto podania. V uznesení o pribratí znalca zo dňa 19.02.2015 bol pribratý KEÚ SR, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia a video. Takýto odbor v zozname znalcov, ktorý je vedený MS SR nie je. Ide len o interný názov odvetvia KEÚ. Na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2017 bol k uvedenému znaleckému posudku vypočutý znalec pplk. Ing. M. G., ktorý je znalcom zapísaným pod e.č. 914679, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia. Podľa názoru obžalovaného predmetný znalecký posudok mal vypracovať znalec z odboru elektrotechnika, odvetvie elektronika alebo bezpečnosť a ochrana informačných systémov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená a obžalovaný ukončili svoj vzťah niekedy v marci 2014. Podľa tvrdenia poškodenej mal obžalovaný od rozchodu (teda od marca 2014) vedieť o každom jej kroku, mal ju prenasledovať, chodiť za ňou do roboty, za kamarátkou a trvalo to asi pol roka, teda do septembra 2014. Ak je pravda, že obžalovaný nainštaloval do bytu poškodenej kameru v auguste, vyvstáva otázka na základe čoho získaval obžalovaný o poškodenej informácie od marca do augusta. K výpovedi svedkyne S. obžalovaný uviedol, že tvrdenie o vyťahovaní kamery je nepravdivé a nelogické. Hodnotenie výpovede svedkyne S. by malo podľa názoru obžalovaného prejsť dôslednejšou previerkou, nakoľko ide o osobu, s ktorou bol obžalovaný v čase hlavného pojednávania v konfliktnom vzťahu. Na základe všetkých uvedených skutočností žiadal odvolací súd, aby v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie. Následne na základe tejto činnosti žiadal, aby súd v zmysle § 321 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a v zmysle § 322 ods 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že skutok je trestným činom. Krajský súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, vzhľadom k splneniu podmienok § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por. za prítomnosti jeho obhajkyne. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania zo dňa 06.03.2018. Má za to, že dôkazy a existujúce skutočnosti v predmetnej veci boli hodnotené neobjektívne, v neprospech obžalovaného. Chce poukázať na to, že v mieste činu chýbal tunel cez dve poschodia, cez ktoré mal byť vedený kábel. Tiež na tú skutočnosť, že podľa ich názoru výpoveď svedkyne S. v tom smere, že obžalovaný vyťahoval kameru cez stenu je vymyslená. Kamera sa nenašla v byte obžalovaného, ale u poškodenej. Výpoveď tejto svedkyne možno hodnotiť negatívne aj vzhľadom na existujúci konflikt medzi ňou a obžalovaným v čase konania hlavného pojednávania. S poukazom na všetky okolnosti prípadu navrhla obžalovaného oslobodiť spod obžaloby s tým, že má za to, že je aj otázka vôbec, kedy došlo k spáchaniu skutku, pretože poškodená A. uvádza, že už od marca, kedy sa s obžalovaným rozišla mala dojem, že je sledovaná. V prípade, že by odvolací súd nedošiel k záveru, z ktorého by vzišlo oslobodenie spod obžaloby obžalovaného, navrhla uložiť obžalovanému trest miernejší a nie na úplne hornej hranici trestnej sadzby. Uvedený trest ako aj obmedzenia vzhľadom na celú dôkaznú situáciu a osobu obžalovaného, ktorého možno hodnotiť ako osobu netrestanú, je neprimeraný. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, považovala rozsudok súdu prvého stupňa za správny tak v skutkových zisteniach, právnej kvalifikácii, ako aj v celom výroku o treste a uložených primeraných obmedzeniach. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 315 ods. 1 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov u nich na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. V intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné v časti týkajúcej sa výroku o treste. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaným uvedeným ustanovením je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku a to dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na verejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a všetky jeho výroky spolu s odôvodnením, sú v súlade s § 163 ods. 1 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a zákonné. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci upravená v § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarával súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak zistí, že toto nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je uložený trestne primeraný. Podľa § 321 ods. 3 Tr. por., ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd rozhodol rozsudkom, ktorým obžalovaného O. A. uznal vinným v zmysle obžaloby po úprave časového obdobia z prečinu ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a ods. 1 Tr. zák. V rámci dokazovania vypočul poškodenú O. A., svedkyňu W. S., svedkov F. C. a a následne obžalovaného O. A.. Vypočul znalca pplk. L.. M. G. a oboznámil listinné dôkazy. Všetky vykonané dôkazy súdom boli procesne spôsobilé a súd preto po ich zhodnotení v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. konštatoval vinu obžalovaného tak, ako je to uvedené skutkovej vete rozsudku. Krajský súd po oboznámení sa so skutkovým stavom konštatuje, že tento bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Súd prvého stupňa veľmi podrobne zhrnul výpovede tak obžalovaného, svedkov, ale aj konštatovania znalca. Rozobral dôkaznú situáciu, listinné dôkazy, so závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožnil, a preto bez potreby ich opakovať na ne poukazuje. Vo vzťahu k otázke viny bola táto napriek popierania obžalovaného preukázaná svedeckými výpoveďami: - O. A., bývalou priateľkou obžalovaného, ktorá uviedla, že obžalovaný zle znášal rozchod. Uviedla, že po rozchode mala stále pocit, že ju obžalovaný sleduje. Vychádzala z jeho konania. Potvrdila, že mal od bytu kľúče po ich rozchode, takže mohol tam nerušene chodiť, - W. S., svedkyňou, s ktorou v čase objasnenia skutku žil obžalovaný, potvrdila, že obžalovaný mal vyťahovať po odsunutí gauča kameru a následne sadrovať uvedené miesto. O. jej hovoriť o jej namontovaní poškodenej O. A. do bytu, - svedkov H. S. a F. C., ktorí v byte poškodenej zapájali elektrinu, objavili kábel, ktorý viedol až do bytu obžalovaného, - závermi znalca z KEÚ PZ Bratislava, pplk. L.. M. G., ktorý potvrdil schopnosť prenosu obrazu. G. vedené z bytu poškodenej boli metalické a takéto slúžia štandardne na prenos videosignálu a zvuku. Vychádzal pritom z informácií priamo od výrobcu predmetnej kamery, - v neposlednom rade aj výsledkami domovej prehliadky a fotodokumentáciou. Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 34 Tr. zák. vychádzajúce z účelu trestu a zhodnotení osoby obžalovaného dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov je neprimerane prísny, a preto túto časť výroku upravil tak, že pri použití § 38 ods. 2 Tr. zák. v rámci základnej trestnej sadzby pri prečine podľa § 194a ods. 1 Tr. zák. 0 - 1 rok, uložil obžalovanému O. A. vo výške 6 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. Takýto výchovný trest má zabezpečiť svoj účel v plnom rozsahu. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods.2 platí rovnako. Podľa § 51 ods. 2 pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. K obmedzeniam, ktoré si osvojil aj odvolací súd treba uviesť, že tieto boli správne vyvodené na základe následkov konania obžalovaného a poškodenej O. A.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, s ktorými sa odvolací súd nestotožnil, je potrebné uviesť, že: - k naplneniu objektívnej stránky prečinu podľa § 194a ods. 1 Tr. zák. postačuje, aby bolo sledovanie vykonané on-line, nie je potrebné nájdenie záznamov, discov zo sledovania, - k vecnému dôkazu - kamera bola k dispozícii znalcovi, konštatoval jej funkčnosť, obžalovaný nenamietal závery znalca, - súd vypočul znalca pplk. L.. M. G. za prítomnosti obžalovaného, tiež obžalovaný súhlasil s čítaním znaleckého posudku, v tom čase nenamietal jeho odbornosť a zároveň súdu uviedol, že si zabezpečí znalecký posudok v rámci svojho práva, čo však súdu nepredložil, preto aj námietku týkajúcu sa znaleckého dokazovania, odbornosti znalca súd neakceptoval, - k otázke hodnotenia výpovedí poškodenej O. A. a svedkyne W. S. odvolací súd len dopĺňa, že ide o svedkyne pred prísahou a súd nemal dôvod ich výpovede hodnotiť zaujato, nedôveryhodne, práve naopak, tieto do seba zapadali a to nielen časovo, ale aj skutkovo, pri popise konania obžalovaného. Záverom krajský súd dodáva, že súd prvého stupňa postupoval správne, zákonne vo všetkých výrokoch a po úprave výšky trestu v zmysle vydaného trestného rozkazu, po nezistení dôvod na sprísnenie trestu odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.