Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116201740 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116201740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.488,21 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/13/2016-186 zo dňa 27.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/13/2016-186 zo dňa 27.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.488,21 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.488,21 EUR od 31.11.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 132 ods. 1, 182, 191, 192 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 4 ods. 2, 11 ods. 6, 7, 8 PZP, §§ 420 ods. 1, 2, 788 ods. 1, 789 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 369 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2016 voči žalovanému o vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.488,21 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.05.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: J. - XXX B., na komunikácii B., K. D. XXX,X S. I.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 12.774,45 EUR. Žalobca si listom č. XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX Škodová udalosť zo dňa 01.05.2014 uplatnil voči žalovanému náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 12.774,45 EUR. Dňa 24.11.2015 bol žalobcovi doručený list Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 10.025,19 EUR. V tomto oznámení o poistnom plnení žalovaný odôvodňuje odpočítanie sumy 2.749,26 EUR nepriznaním plného poistného plnenia za dopravné náklady, uplatnenie zhodnotenia materiálu (amortizácia) a odpočet DPH z faktúry č. XXXXXXXXXX. Z toho dôvodu žalobca odpočítal z nevyplatenej sumy 2.749,26 EUR v zmysle Oznámenia o poistnom plnení sumu 261,05 EUR, predstavujúcu zisk z odovzdania kovových zvyškov do zberu druhotných surovín. Výsledné náklady, ktorých úhradu si žalobca po odpočítaní zisku zo šrotu uplatňuje proti žalovanému tak predstavujú sumu vo výške 2.488,21 EUR. Poistné plnenie bolo žalovaným znížené o tzv. odpočet dopravných nákladov, ktoré žalobca zdôvodňuje tým, že mechanizmus valník s hydraulickou rukou I.-XXX-A. bol prítomný celý čas 7 hodín, čo namietal likvidátor žalovaného, avšak bez zdôvodnenia a preukázania neopodstatnenosti alebo nadbytočnosti takéhoto konania zo strany žalobcu. Ten sa pri použití uvedeného mechanizmu riadil technickým predpisom č. 02/2010, ktorý stanovuje označenie a zabezpečenie krátkodobého pracoviska na diaľniciach a ostatných pozemných komunikáciách. Odpočet amortizácie vo výške 685,57 EUR považuje za nedôvodný aj vzhľadom na ustanovenia zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení (ďalej aj ako „cestný zákon“) v ustanovení § 9 ods. 6 a vyhlášky č. 35/1984 Zb. v ustanovení § 8 ods. 2, čo vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 OZ sú osobitnými právnymi predpismi, ktoré sa aplikujú prednostne na tento právny vzťah. V zmysle osobitného právneho predpisu platí, že poškodenému sa majú uhradiť náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia, čo je potvrdené aj konštantou judikatúrou. K žalobe sa vyjadril žalovaný, podaním doručeným súdu 24.05.2016 s tým, že potvrdil registráciu nároku žalobcu, ktorý bol vysporiadaný doručením Oznámenia o poistnom plnení z poistnej udalosti. Uviedol, že zo žalobcom uplatnenej škody vo výške 12.774,45 EUR poskytol žalovaný na jeho účet čiastku vo výške 10.025,19 EUR, a nepriznal sumu amortizácie, časti dopravných nákladov a mzdových nákladov. Argumentoval ustanovením § 443 OZ v súvislosti s ustanoveniami vyhlášky č. 35/1984 Z.z. tak, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z ceny veci v čase poškodenia, pričom vzhľadom na reparačnú funkciu zodpovednosti za škodu sa má nahradiť len to, o čo poškodený prišiel - škodu v čase poškodenia, nie cenu novej veci. Ohľadne dopravných nákladov uviedol, že žalobca nepredložil žalovanému kalkuláciu sadzieb účtovaných žalobcov vo výpočte škody za normohodinu pracovného výkonu vozidiel ani zdôvodnenie a doloženie aktívneho výkonu. Žalovaný krátil plnenie o prestoje (pasívny výkon), ktoré nepovažuje za skutočnú škodu. Žalovaný sa domnieva, že cestný zákon v otázke náhrady škody nie je vo vnútornom rozpore s Občianskym zákonníkom - obe právne normy ustanovujú, že poškodená vec sa má dať do pôvodného resp. predošlého stavu. Samotná existencia cestného zákona ako špeciálnej zákonnej úpravy, ktorá vo svojich ustanoveniach nikde neuvádza, že by sa náklady mali hradiť „bez akéhokoľvek obmedzenia“, podľa názoru žalovaného sama osebe nevylučuje uplatnenie amortizácie pri určení výšky náhrady škody. Žalovaný v celom rozsahu namieta žalobcom uplatnený nárok, ktorý považuje za nedôvodný. Súd mal v konaní na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 01.05.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: J.-XXX-B. na komunikácii B., K. D. XXX,X S. I.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu, v celkovej výške 12.774,45 EUR. Pre súd vyplynulo z predložených dôkazov a právnych predpisov za nesporné, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s odstránením poškodenia poškodených zvodidiel, prípadne nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu ako aj skutočnosť, že poškodením zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí prišlo ku škode na majetku žalobcu (ďalej aj ako „poškodený“). Z predložených dokumentov o hlásení škodovej udalosti vrátane vyčíslenia škody, denných záznamov, výdajok, faktúr č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, protokolu o odovzdaní a prevzatí odpadu je zrejmé, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako to uvádza žalobca. Z TP 06/2013 sú zrejmé požiadavky na pracovné miesto pri výkone opravy, z predloženej kalkulácie bolo osvedčené, že v cene amortizácie už sú započítané aj náklady za prevzatie šrotu v sume 261,05 EUR, teda suma 685,57 EUR je už s prihliadnutím na tento odpočítaný náklad stanovená ako konečná. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, vypočutím svedka likvidátora poistnej udalosti. Mal za to, že uvedený dôkaz nemá vypovedaciu schopnosť k meritu konania a vzhľadom na to, že likvidátor je v zamestnaneckom pomere k žalovanému, je možná určitá neobjektívnosť hodnotenia skutkového stavu. Súd sa v rámci rozhodovania vysporiadal s aplikáciou ustanovení cestného zákona vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. OZ tak, že ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, k podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice, resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia. Pre zabezpečenie bezpečnosti na komunikáciách sa za závadu v zjazdnosti považuje aj poškodenie zvodidiel. Táto oprava, resp. škoda bola v priamej príčinnej súvislosti, t.j. bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a má bezprostredný vzťah k tejto prevádzke. Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané žalobcom boli výlučne v súvislosti s opravou zariadenia, čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti ciest. Na podporu uvedených tvrdení súd uvádza, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom a nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel. Toto zavádza aj interný technický predpis SSC č. 07/2000, kde v článku 3.71. je uvedené, že pri poškodení vozidiel je nutné ich vymeniť a uviesť do pôvodného stavu v lehote do 14 dní od poškodenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať opravu inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok, a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný ako poisťovateľ prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, je povinný nahradiť škodu spôsobenú dopravnou nehodou na súčasti cestnej komunikácie, ktorej správcom je v zmysle ustanovenia § 3d ods. 5 písm. a) cestného zákona žalobca. Ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobca pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona sleduje verejný záujem. Žalobca je správcom pozemných komunikácií - diaľnic, ktorému vyplýva povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 cestného zákona, cit.: „závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia“. Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca bez prieťahov odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel a stĺpikov do pôvodného stavu. Tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií, je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné zvodidlá a stĺpiky sú považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - cestný zákon cit: „Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky...a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku.“ Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 cestného zákona cit.: „Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.“, deklaruje nárok žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného, ktorý bol poisťovateľom žalobcu. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a ods. 2 OZ zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia ods. 2 platí, že za škodu zodpovedá rovnako aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Ohľadne výšky amortizácie, ako ju žiadal znížiť žalovaný o sumu šrotu 261,05 EUR, súd zistil z dokladov na č.l. 48 (e-mail obsahujúci údaje o hmotnosti komodít - šrot mal hodnotu 261,05 EUR), čo bolo započítané do sumy vyčísleného nároku, ako sa uvádza v žalobe. Ohľadne nároku na náhradu dopravných nákladov súd sa oboznámil s Technickým podmienkami použitia dopravných značiek TP 06/2013, zvážil aj účasť zamestnancov pri oprave ako aj náhradu prestojov. Súd má za to, že vynaloženie dopravných nákladov bolo preukázané z denných záznamov ako aj mzdových listov a samotnej argumentácie žalobcu, v ktorej akcentoval zabezpečenie bezpečnosti v čase vykonávania opravy a namietané prestoje ako pasívny výkon práce zdôvodnil obsahom TP 06/2013. Na druhej strane žalovaný neargumentoval žiadnymi vecnými argumentmi proti výške uplatneného nároku dopravných nákladov. Ohľadne odpočtu DPH podľa vyjadrenia žalovaného k uvedenému došlo nedopatrením likvidátora, ako uvádza vo vyjadrení č.l. 60. Z tohto dôvodu súd predmetný nárok neskúmal, mal za to, že prináleží žalobcovi. Z dôvodu omeškania sa žalovaného s úhradou peňažného nároku voči žalobcovi, žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Márnym uplynutím lehoty 15 dní (podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP) od ukončenia prešetrenia poistnej udalosti, v ktorej nebola celá suma vyplatená sa žalovaný dostal do omeškania. Počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty uvedenej v § 11 ods. 7 zákona, deň ukončenia prešetrenia bol 14.11.2014, deň úhrady mal byť 30.11.2014, márnym uplynutím, teda dňom 31.11.2014 nastalo omeškanie na strane žalovaného. Súd má za to, že v danom konaní s ohľadom na charakter subjektov právneho vzťahu - podnikateľské subjekty, právnou úpravou pre priznanie nároku vo forme úrokov z omeškania je Obchodný zákonník podľa ustanovenia § 261 ods. 9 ObZ, avšak jeho aplikáciou by bolo prisúdené žalobcovi viac, ako si uplatnil žalobou, a preto s prihliadnutím na ustanovenie § 162 CSP, súd priznal žalobcovi nárok v rozsahu žalobného petitu. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu, ako je uvedené vo výroku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že dňa 1.5.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: J. XXXDR na komunikácii B. K. D.: XXX,X S. I.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 12.774,45 EUR bez DPH. Prevádzkovateľom predmetného vozidla v čase nehody bola spoločnosť DALITRANS s.r.o., so sídlom K. I. XXX, XXX XX J. S., ktorá bola povinne zmluvne poistená u žalovaného, číslo Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Žalovaný predložené podklady zo strany žalobcu posúdil a dňa 19.11.2014 poukázal na účet žalobcu plnenie vo výške 10.025,19 Eur, pričom od uplatňovanej výšky škody odpočítal dopravné náklady v zmysle záznamu o vozidlách vo výške 1.810,99 EUR, DPH vo výške 252,70 EUR a amortizáciu (zhodnotenie) vo výške 685,57 EUR. Vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré žalovaný doručil konajúcemu súdu dňa 4.5.2016, žalovaný uznáva nárok žalobcu za odpočet amortizácie vo výške 685,57 EUR, od ktorej žalobca v žalobe odpočítal hodnotu šrotu vo výške 261,05 EUR a žalobou si žiadal za odpočet amortizácie doplatiť čiastku vo výške 424,52 EUR, ktorú žalovaný akceptuje. Zároveň žalovaný akceptoval aj žalobou uplatnený nárok na úhradu odpočítanej DPH vo výške 252,70 EUR. Vo svojom vyjadrení žalovaný uvádza, že neuznáva uplatnený nárok za dopravné náklady vo výške 157,79 EUR a uviedol dôvody, prečo k akceptácii z jeho strany nemôže dôjsť. V rámci likvidácie neakceptoval len tie dopravné náklady, ktoré súviseli s prevádzkou motorových vozidiel, použitých pri oprave. Pohonné látky, použité na dopravu na miesto nehody boli uhradené zo strany žalovaného v plnej výške, tak ako aj mzdové náklady pracovníkov, ktorí opravu zabezpečovali. V priebehu konania boli zo strany žalobcu predložené podklady, ktoré mali preukázať, na základe akej skutočnosti si žalobca uplatňuje sporné dopravné náklady v uvedenej výške. Dopravné náklady neboli žalovaným uznané z dôvodu, že sa jedná o tzv. pracovný výkon pasívny, pri ktorom sú motorové vozidlá, ktoré sú v majetku žalobcu, v mieste opravy využité za účelom odklonenia dopravy, poskytnutia náradia, oblečenia zamestnancom zabezpečujúcim opravu a pod.. Pracovný výkon pasívny, tak ako bol vyčíslený žalobcom v tlačive Vyčíslenie škody a podložený dodatočne výpočtami žalobcu, vychádza z interných pravidiel, resp. smerníc žalobcu, ktoré nemajú žiadny právny, resp. záväzný význam pre žalovaného. Nie je nikde bližšie uvedené, z čoho pracovný výkon pasívny pozostáva, preto nie je možné ho podľa názoru žalovaného subsumovať ani pod skutočnú škodu v zmysle § 442 a nasl. OZ, a preto nebol žalovaným priznaný. Svoje výhrady voči uplatneným dopravným nákladom vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.4.2016, doručené súdu prvej inštancie dňa 4.5.2016. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 21.12.2009, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008. Preto žiada, aby odvolací súd po preskúmaní celej veci napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.10.2016 č.k.: 28Cb/13/2016 zrušil podľa zákonného ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.05.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: J.-XXX B., počas ktorej došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčastí, pričom žalobcovi vznikla škoda na majetku vo výške 12.774,45 EUR. Žalobca sa domáhal náhrady tejto škody priamo u žalovaného, a tento žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 10.025,19 EUR. Žalovaný toto poskytnuté poistné plnenie krátil o sumu 1.810,99 EUR z dôvodu nepriznania plného poistného plnenia za dopravné náklady, o sumu 252,70 EUR z dôvodu odpočtu DPH z faktúry č. XXXXXXXXXX a o sumu 685,57 EUR z titulu odpočtu za zhodnotenie materiálu - amortizáciu. Žalobca má za to, že mu týmto krátením poistného plnenia vznikla škoda vo výške 2.749,26 EUR, z ktorej žalobca odpočítal sumu 261,05 EUR, ktorá predstavuje zisk z odovzdania kovových zvyškov do zberu druhotných surovín. Žalobca sa preto žalobou podanou na OS BA I domáhal zaplatenia sumy 2.488,21 EUR s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 2.488,21 EUR odo dňa 30.11.2014 do zaplatenia. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že uznáva nárok žalobcu na odpočet amortizácie vo výške 685,57 EUR, od ktorej žalobca v žalobe odpočítal hodnotu šrotu vo výške 261,05 EUR a žalobou si žiadal za odpočet amortizácie doplatiť čiastku vo výške 424,52 EUR, ktorú žalovaný akceptuje. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že neuznáva uplatnený nárok za dopravné náklady vo výške 1.810,99 EUR (v odvolaní bolo chybne uvedené 157,79 EUR) a zdôvodnil to tým, že neakceptuje len tie dopravné náklady, ktoré súvisia s prevádzkou motorových vozidiel použitých pri oprave. Žalovaný sa v súvislosti s predmetnými dopravnými nákladmi domnieva, sa jedná o tzv. pracovný výkon pasívny, pri ktorom sú motorové vozidlá, ktoré sú v majetku žalobcu v mieste opravy využité za účelom odklonenia dopravy, poskytnutia náradia, oblečenia zamestnancom, zabezpečujúcim opravu a pod.. Pracovný výkon pasívny, tak ako bol vyčíslený žalobcom v tlačive Vyčíslenie škody a podložený dodatočne výpočtami žalobcu, vychádza podľa názoru žalovaného z interných pravidiel, respektíve smerníc žalobcu, ktoré podľa názoru žalovaného nemajú žiadny právny, respektíve záväzný význam pre žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nikde nie je bližšie uvedené, z čoho pracovný výkon pasívny pozostáva, preto nie je možné ho podľa názoru žalovaného subsumovať ani pod skutočnú škodu v zmysle ustanovenia § 442 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ"). 4. Žalobca sa nestotožňuje s odvolaním žalovaného. Zastáva názor, že v uvedenej veci sa prvostupňový súd riadne vysporiadal s predloženými dôkazmi, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam, a rovnako správne bolo aj právne posúdenie veci, a teda podľa žalobcu neboli splnené dôvody na podanie odvolania v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP. K neakceptovaným dopravným nákladom vo výške 1.810,99 EUR žalobca uviedol, že z ustanovenia § 9 ods. 6 z. č. 135/1961 Z.z. Cestný zákon vyplýva, že pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Ako bolo v predmetnej veci správne konštatované už prvoinštančným súdom, žalobca si uplatňoval náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona, ktorý má ako lex specialis prednosť pred ustanoveniami § 442 a § 443 OZ, ktoré predstavujú lex generalis. To znamená, že v tomto prípade žalovaný nemôže uplatňovať režim Občianskeho zákonníka. Ako prvostupňový súd uviedol v odôvodnení rozsudku, z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Ako je uvedené v rozhodnutí prvoinštančného súdu na strane 5: „ Žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia... Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. A keďže náklady preukázané žalobcom boli výlučne v súvislosti s opravou zariadenia, čo nemohlo byť inak vykonané, teda inak ako opravou nemohol žalobca plniť svoju zákonnú povinnosť odstraňovať závady v zjazdnosti ciest." Žalobca uviedol vo vyjadrení žalobcu k vyčísleniu dopravných nákladov zo dňa 20.10.2016, ktoré žalobca doručil na Okresný súdu Bratislava I: „Pri výpočte a kalkulácii sa uplatňuje zásada, že pokiaľ motor mechanizmu nie je v čase opravy zapnutý, do výkonu sa vždy zarátajú len náklady na mzdu zamestnanca, ktorý mechanizmus doviezol a následne vykonáva ďalšie s opravou spojené práce a náklady na majetok, t.j. účtovné náklady, ktoré žalobca vynakladá na tento mechanizmus a jeho výpočet je uvedený v prílohách tohto podania. Tzv. majetkový náklad nie je závislý od toho, či sa stala dopravná nehoda alebo nenastala, resp. či poškodenie vzniklo alebo nevzniklo. Majetkový náklad vynakladá žalobca konštantne až do momentu vyradenia príslušného mechanizmu (sú to investície napr. do nákupu mechanizmu, jeho údržby a dopĺňania vybavenia, ktorého hodnota je neraz väčšia, ako hodnota samotného mechanizmu bez vybavenia) a v prípade ak je mechanizmus alokovaný na činnosť opravy komunikácie v dôsledku dopravnej nehody, tento náklad je logicky presunutý na škodcu, v tomto prípade na žalovaného." Žalobca v tomto vyjadrení zároveň poukázal na TP 06/2013 Použitie dopravných zariadení na označovanie pracovných miest (dostupný na www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tp2013/tp-06 2013.pdf ), v zmysle ktorého žalobca postupuje pri obstávke pracovného miesta a v súlade s týmto predpisom vysiela na dané pracovné miesto aj predpísaný a v zmysle bezpečnostných požiadaviek potrebný počet dopravných mechanizmov <http://www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tp2013/tp-06 2013.pdf ), v zmysle ktorého žalobca postupuje pri obstávke pracovného miesta a v súlade s týmto predpisom vysiela na dané pracovné miesto aj predpísaný a v zmysle bezpečnostných požiadaviek potrebný počet dopravných mechanizmov>. Prvoinštančný súd v rozsudku sp. zn. 28Cb/13/2016-186 v odôvodnení na strane 7 k nároku na náhradu dopravných nákladov správne uviedol: „Ohľadne nároku na náhradu dopravných nákladov súd sa oboznámil s Technickými podmienkami na použitie dopravných značiek TP 06/2013, zvážil aj účasť zamestnancov pri oprave ako aj náhradu prestojov. Súd má za to, že vynaloženie dopravných nákladov bolo preukázané z denných záznamov ako aj mzdových listov a samotnej argumentácie žalobcu, v ktorej akcentoval zabezpečenie bezpečnosti v čase vykonávania opravy a namietané prestoje ako pasívny výkon práce zdôvodnil obsahom TP 06/2013. Na druhej strane žalovaný neargumentoval žiadnymi vecnými argumentmi proti výške uplatneného nároku dopravných nákladov.“ Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/261/2014-108 zo dňa 27.01.2015, kde v odôvodnení na strane 8 uviedol: „K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na tzv. prestoje je odôvodnený, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa sa s týmto nárokom navrhovateľa vysporiadal. Podľa odvolacieho súdu možno považovať prestoje za náklady, ktoré vznikli bezprostredne s odstraňovaním následkov vzniknutej škody, pričom navrhovateľ tieto náklady riadne odporcovi vyčíslil a zdôvodnil." Obdobne Krajský súd v Bratislave rozhodol aj v konaní vedenom pod spisovou značkou 3Cob/20/2016-70 zo dňa 05.10.2016. Z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že jeho nárok na náhradu dopravných nákladov je opodstatnený a žalobcovi tento nárok vyplýva priamo z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona. Preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/13/2016-186 zo dňa 27.10.2016 potvrdil ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Je nesporné, že dňa 01.05.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: J. - XXX B., na komunikácii B., K. D. XXX,X S. I.. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu oceľových zvodidiel, stĺpikov a ich súčasti, pričom prišlo ku škode na majetku žalobcu v celkovej výške 12.774,45 EUR. Žalobca si uplatnil voči žalovanému náhradu vyššie uvedenej škody v celkovej výške 12.774,45 EUR. Žalovaný mu poukázal v prospech účtu časť náhrady škody v celkovej výške 10.025,19 EUR, pričom odôvodnil odpočítanie sumy 2.749,26 EUR nepriznaním plného poistného plnenia za dopravné náklady, uplatnenie zhodnotenia materiálu (amortizácia) a odpočet DPH z faktúry č. XXXXXXXXXX. Z toho dôvodu žalobca odpočítal z nevyplatenej sumy 2.749,26 EUR, čo predstavuje prestoje vo výške 1.810,99 EUR, DPH vo výške 252,70 EUR z faktúry č. XXXXXXXXXX a amortizáciu vo výške 685,70 EUR. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že uznáva nárok žalobcu na odpočet amortizácie vo výške 685,57 EUR, od ktorej žalobca v žalobe odpočítal hodnotu šrotu vo výške 261,05 EUR a žalobou si žiadal za odpočet amortizácie doplatiť čiastku vo výške 424,52 EUR, ktorú žalovaný akceptuje. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že neuznáva uplatnený nárok za dopravné náklady vo výške 1.810,99 EUR; (v odvolaní bolo chybne uvedené 157,79 EUR) a zdôvodnil to tým, že neakceptuje len tie dopravné náklady, ktoré súvisia s prevádzkou motorových vozidiel použitých pri oprave, nakoľko ide o pasívny pracovný výkon. 6. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že ust. § 9 ods. 6 cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. OZ, pričom lex specialis má prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, k podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice resp. komunikácie. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Pokiaľ ide o neuznanú čiastku 1.810,99 EUR, čo predstavuje dopravné náklady, žalovaný sa domnieva, sa jedná o tzv. pracovný výkon pasívny, pri ktorom sú motorové vozidlá, ktoré sú v majetku žalobcu v mieste opravy využité za účelom odklonenia dopravy, poskytnutia náradia, oblečenia zamestnancom, zabezpečujúcim opravu a pod. Z ustanovenia § 9 ods. 6 z. č. 135/1961 Z.z. Cestný zákon vyplýva, že pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Žalobca si uplatnil náhradu škody v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona. Z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym záverom súdu, že vynaloženie dopravných nákladov bolo preukázané z denných záznamov ako aj mzdových listov a samotnej argumentácie žalobcu, v ktorej akcentoval zabezpečenie bezpečnosti v čase vykonávania opravy a namietané prestoje ako pasívny výkon práce zdôvodnil obsahom TP 06/2013. Žalovaný neargumentoval žiadnymi vecnými argumentmi proti výške uplatneného nároku dopravných nákladov. Prestoj predstavuje účasť mechanizmov žalobcu na odstraňovaní následkov škody, pričom ide o dobu, počas ktorej je účasť mechanizmov pri odstraňovaní následkov škody nutná, aj keď mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Žalobca tieto náklady riadne vyčíslil a odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu ohľadne nevykonania dôkazu, ktorý navrhol žalovaným, a to vypočutie svedka - likvidátora poistnej udalosti z dôvodu, že uvedený dôkaz nemá vypovedaciu schopnosť k meritu konania. 7. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 9. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).