Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/49/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116201932 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116201932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: D. I. - GEMO, E.M. Šoltésovej 9, 977 01 Brezno, IČO: 32 224 681, zast. JUDr. Ján Halko, advokát, Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, IČO: 50 589 865, proti žalovanému: Clean Eternal Energy s.r.o., Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 44 563 001, zast. Zvara advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o zaplatenie 876,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/14/2016-42 zo dňa 19.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/14/2016-42 zo dňa 19.05.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 52,50 EUR titulom súdneho poplatku za podaný odpor, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2015 domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 876,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej sumy a nahradil trovy konania. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že za nájom bližšie špecifikovaných nehnuteľností za mesiac november 2014 vyfakturoval žalovanému faktúrou Č.. XXXXXXX, splatnou dňa 14.12.2014 sumu 876 ,- EUR. Žalovaný nesúhlasil s nárokom uplatneným žalobcom a uviedol, že v celom rozsahu ho ako nedôvodný neuznáva. Okrem formálnych nedostatkov, na ktoré poukázal, nájomný pomer bol ukončený v zmysle ust. článok III, bod 2, písm. b) nájomnej zmluvy zo dňa 07.11.2013, uplynutím doby trvania nájmu, čo žiadna zo strán nerozporovala, teda fakturácia nájomného za november 2014 je neoprávnená a nemá žiadny právny titul na vymáhanie. 2. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa § 120 ods. 1, §132, § 133 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a § 1, § 261 ods. 1, 9, § 265, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a § 663, § 671 ods. 1, § 676 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukazujúc na ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 ods. 2, § 115 ods. 2, § 117 ods. 1, §§ 118 ods. 3 a 119 ods. 2 OSP súd na pojednávaní dňa 19.05.2016 prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania, ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami existoval záväzkovo právny vzťah založený písomnou zmluvou uzatvorenou v zmysle ustanovení OZ § 663 a nasl., ktorý sa vzhľadom na povahu subjektov riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka vo veciach, ktoré nie sú upravené v danom zákone. Uvedený záväzkový vzťah bol platne a účinne dojednaný, spôsobilý privodiť práva a povinnosti účastníkom. Zo znenia predložených dokumentov vyplynuli práva a povinnosti obidvom zmluvným stranám. Vo všeobecnosti platí, že sa zmluvné strany dohodnú na predmete a účele nájmu, pričom obe strany sú si vedomé práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Žalobca poskytol žalovanému služby - prenájom nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z obsahu nájomnej zmluvy. Predmetný nájomný vzťah bol ukončený uplynutím doby nájmu k 30.06.2014. Žalovaný prehlásil, že nájomný vzťah bol ukončený a predmet nájmu neužíva. Z predloženej faktúry, na základe ktorej bol fakturovaný nájom nehnuteľnosti za mesiac november 2014 bolo zrejmé, podľa ustanovení zmluvy, že ide o neoprávnenú fakturáciu. Fakturácia sa vzťahovala na obdobie, v ktorom záväzkový vzťah bol ukončený, neexistoval. Plnením by teda došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Hotovostný vklad na účet žalobcu nebol žalovaným potvrdený ako úhrada časti nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Konajúci súd bol toho názoru, že žalobca existenciu nájomného vzťahu podľa ustanovenia § 676 ods. 2 OZ aj v danom fakturovanom období nepreukázal a v ďalšom procesnom postupe bol pasívny. Konštatoval, že žalobca nepreukázal súdu tvrdenia alebo skutočnosti popierajúce alebo spochybňujúce tvrdenia žalovaného. Neunesením dôkazného bremena preukázania právneho titulu uplatneného nároku, súd vyhodnotil predmetný právny a skutkový stav tak, že žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu súdneho poplatku za podaný odpor v sume 52,50 EUR. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia celej veci. Uviedol, že na pojednávanie dňa 19.05.2016 právny zástupca žalobcu napriek chorobe (na PN bol od 02.05. do 30.06.2016) chcel vycestovať, preto sa vopred písomne neospravedlnil, avšak ešte aj v deň pojednávania mal vysoké teploty, takže vycestovať do Bratislavy nemohol. Počítač na zaslanie e-mailu má v kancelárii, takže ani e-mail zaslať nemohol. Telefonicky sa ospravedlniť chcel a požiadať o odročenie pojednávania, avšak v kancelárii 28Cb ani po viacerých telefonátoch nikto telefóny nedvíhal. 4. S poukazom na ust. § 174 ods. 4 OSP mal za to, že už odpor žalovaného bol nedôvodný, nakoľko námietku, že časť dlžnej sumy bola uhradená, a priloženie dokladu o hotovostnom vklade na účet žalobcu bez akejkoľvek špecifikácie nepovažoval žalobca za odôvodnenie odporu vo veci samej. Ani záverečná časť odporu, že proti vydanému platobnému rozkazu má žalovaný aj ďalšie podstatné výhrady, ktoré uvedie na nariadenom pojednávní, sa nemôže považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej, keďže tam nie je uvedená ani jedna podstatná (ba dokonca ani nepodstatná) výhrada. Bol toho názoru, že na základe týchto dôvodov mal súd prvej inštancie odpor odmietnuť. 5. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného prednesenými na pojednávaní, že nakoľko nájomná zmluva zo dňa 07.11.2013 bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.2014 do 30.06.2014, nájomný pomer bol ukončený v zmysle ust. článok III, bod 2, písm. b) uplynutím doby trvania nájmu, čo žiadna zo strán nerozporovala, teda fakturácia nájomného za november 2014 je neoprávnená. Taktiež tvrdenia žalovaného, že predmet nájmu nebol užívaný v novembri 2014 a že v podstate nehnuteľnosť neužíval počas dohodnutého obdobia sa nezakladajú na pravde, nakoľko žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíval ďalej, a to až do konca roka 2015. Citujúc ustanovenie § 676 ods. 1 OZ uviedol, že nájom predmetnej nehnuteľnosti trval ďalej aj po 30.06.2014, nakoľko žalobca ako prenajímateľ nepodal na súde návrh na vypratanie nehnuteľnosti a žalovaný tieto nehnuteľnosti ďalej užíval, a to až do konca roka 2015. K námietke, že nájomná zmluva bola ukončená k 30.06.2014 sa žalobca nemohol vyjadriť, nakoľko túto námietku žalovaný zrejme úmyselne v odpore neuviedol. V tejto súvislosti vytkol súdu prvej inštancie, že si mal toto tvrdenie žalovaného overiť u žalobcu a nie ukončiť tento spor bez akéhokoľvek vyjadrenia žalobcu. K tejto skutočnosti by konateľ a ekonómka žalobcu, ako aj iní pracovníci žalobcu potvrdili, že nájom nehnuteľnosti trval až do konca roka 2015. 6. Žalobca mal za to, že žalovaný dokonca uznal vymáhanú pohľadávku, nakoľko inventarizáciu pohľadávok a záväzkov za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, kde je okrem iného uvedená aj pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto spore, potvrdil zástupca žalovaného svojím podpisom ako správnu. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v plnom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci bola postupom súdu žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom prvej inštancie, vzhľadom na jeho námietku, že na pojednávanie dňa 19.05.2016 právny zástupca žalobcu napriek chorobe chcel vycestovať, preto sa vopred písomne neospravedlnil, avšak ešte aj v deň pojednávania mal vysoké teploty, takže vycestovať do Bratislavy nemohol. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.05.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu s odôvodnením, že doručenie predvolania mal právny zástupca žalobcu vykázané dňa 08.04.2016, teda v lehote podľa ustanovenia § 115 ods. 2 OSP. Nakoľko svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, súd mal správne za to, že sú splnené podmienky pre konanie v jeho neprítomnosti podľa ustanovenia podľa § 101 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, ktorý konanie právneho zástupcu žalobcu vyhodnotil ako nenaplňujúce podmienky pre postup podľa § 119 ods. 2 OSP a mal za to, že súd rešpektoval, tak ako uviedol, aj práva žalovaného zakotvené aj v článku 46 Ústavy SR ako všeobecné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 3. septembra 1953. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že zároveň je jeho povinnosťou konať hospodárne podľa ustanovenia § 100 ods. 1, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a spravodlivo rozhodnutá, ako je ďalej uvedené v § 117 ods. 1 OSP. Nakoľko právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 19.05.2016, čo mal odvolací súd za preukázané z doručenky, z obsahu ktorej je zrejmé, že predvolanie prevzal dňa 08.04.2016, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, konajúci súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP prejednal vec a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že neúčasť na pojednávaní si spôsobil samotný právny zástupca žalobcu, ktorý, ako uviedol, sa na pojednávanie dňa 19.05.2016 pôvodne chcel dostaviť napriek chorobe, preto sa vopred písomne neospravedlnil, avšak ešte aj v deň pojednávania mal vysoké teploty, takže vycestovať do Bratislavy nemohol. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol podľa jeho vyjadrenia práceneschopný od 02.05. do 30.06.2016, t.j. dva mesiace, vzhľadom na svoj zdravotný stav si mal zabezpečiť substitučné zastupovanie, prípadne, keď sa chcel napriek svojmu zdravotnému stavu dostaviť na pojednávanie, počítať aj s prípadným zhoršením zdravotného stavu a v tom prípade si zabezpečiť technické prostriedky, aby mohol včas zaslať súdu ospravedlnenie s prípadnou žiadosťou o odročenie pojednávania, alebo o zaslanie ospravedlnenia požiadať svojho klienta - žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti neobstojí preto názor žalobcu, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keďže ako je zrejmé z vyššie uvedeného, súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP, keď prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalobcu. Ako vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania, súd oboznámil dôkazy založené v spise, ako aj dôkazy, ktoré právny zástupca žalovaného založil na pojednávaní do spisu, ďalej poučil prítomného právneho zástupcu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnou procesnou úpravou. 12. Odvolací súd ďalej podrobil preskúmaniu ďalšie odvolacie dôvody žalobcu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a rozhodnutie súdu vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia celej veci. Neobstojí námietka žalobcu, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže žalobca žiadne dôkazy súdu nenavrhol. Súd postupoval v súlade s § 122 OSP a vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli obsahom spisu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, ktorý bol na pojednávaní prítomný a rozhodol podľa rozhodujúceho stavu v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 OSP). 13. Podľa ustanovenia § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 14. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 15. Podľa ustanovenia § 676 ods. 1, 2 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 16. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 17. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 18. Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 07.11.2013 sporové strany uzavreli nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. OZ v spojení so zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v zmysle § 50a OZ, na základe ktorej došlo k prenájmu špecifikovanej nehnuteľnosti na dobu určitú od 01.01.2014 do 30.06.2014. Sporné bolo, či si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za mesiac november 2014, fakturovaného faktúrou Č.. XXXXXXX vo výške 876 EUR, dôvodne. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietol, že nájomný pomer bol ukončený v zmysle ust. článok III, bod 2, písm. b) zmluvy uplynutím doby trvania nájmu, teda fakturácia nájomného za november 2014 je neoprávnená, a žalobca nemá žiadny právny titul na vymáhanie. Odvolací súd poukazuje na článok III, bod 2, písm. b) nájomnej zmluvy, v ktorom sa strany dohodli, že nájomný pomer je možné ukončiť uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2014 do 30.06.2014. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný nájomný vzťah bol ukončený uplynutím doby nájmu k 30.06.2014 a nakoľko faktúrou Č.. XXXXXXX bol fakturovaný nájom nehnuteľnosti za mesiac november 2014, jednalo sa o neoprávnenú fakturáciu, keďže sa vzťahovala na obdobie, v ktorom záväzkový vzťah bol ukončený, neexistoval. Nakoľko žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy - nájomnú zmluvu zo dňa 07.11.2013 a faktúru Č.. XXXXXXX, odvolací súd považoval za správny aj záver konajúceho súdu, že žalobca existenciu nájomného vzťahu podľa ustanovenia § 676 ods. 2 OZ v danom fakturovanom období nepreukázal, nepreukázal súdu ani tvrdenia alebo skutočnosti popierajúce alebo spochybňujúce tvrdenia žalovaného, nepreukázal, že nájom predmetnej nehnuteľnosti trval ďalej aj po 30.06.2014 a žalovaný tieto nehnuteľnosti ďalej užíval. 19. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že plnením by teda došlo k plneniu bez právneho dôvodu, odvolací súd dodáva, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby za dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak sporová strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Žalobca sa domáhal splnenia povinností žalovaného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 7.11.2013, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2014 do 30.06.2014. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobcovi mohol vzniknúť prípadný nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vzniknutého po skončení nájomnej zmluvy v prípade, že by bol v konaní preukázal, že žalovaný nehnuteľnosť užíval bez právneho dôvodu aj v mesiaci november 2014. V tom prípade by musel žalovaný žalobcovi vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca však v konaní užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v mesiaci november 2013 nepreukázal, preto súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie právneho titulu uplatneného nároku. 20. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalovaný dokonca uznal vymáhanú pohľadávku, nakoľko inventarizáciu pohľadávok a záväzkov za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, kde je okrem iného uvedená aj pohľadávka, ktorá je vymáhaná v tomto spore, potvrdil zástupca žalovaného svojím podpisom ako správnu, odvolací súd dodáva, že predmetnú inventarizáciu žalobca nepredložil súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu. 21. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 22. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 23. Odvolací súd záverom k námietke žalobcu, ktorý mal s poukazom na ust. § 174 OSP za to, že už odpor žalovaného bol nedôvodný, nakoľko námietku, že časť dlžnej sumy bola uhradená a priloženie dokladu o hotovostnom vklade na účet žalobcu bez akejkoľvek špecifikácie nepovažoval za odôvodnenie odporu vo veci samej a súd prvej inštancie mal odpor odmietnuť, uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s vtedy platnou procesnou úpravou. Nakoľko žalovaný podal včas odpor s odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušil zo zákona v plnom rozsahu a konajúci súd nariadil vo veci pojednávanie. 24. Podľa § 174 ods. 2 prvá veta OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. 25. Podľa § 174 ods. 3 písm. b) OSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze. 26. Riadnym opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu - proti výroku vo veci samej - je odpor, ktorého podanie zabráni účinkom platobného rozkazu v prípade, ak bol odpor odôvodnený (ak odpor nebol odôvodnený, platobný rozkaz má účinky právoplatného rozsudku). V zmysle ustálenej judikatúry, na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 124/1998, zo dňa 28.1.1999, publikovaný pod č. 76 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 3/1999). Podľa názoru odvolacieho súdu za odôvodnený treba považovať aj odpor, v ktorom žalovaný namieta bezzákladovosť, resp. nesprávnosť, či nedôvodnosť uplatnenej pohľadávky alebo jej výšku. Nevyžaduje sa teda podrobné uvedenie všetkých skutočností, ktoré žalovaný namieta alebo dokonca označenie dôkazov, o ktoré opiera svoje tvrdenia. V predmetnom odpore žalovaný namietol výšku samotnej pohľadávky, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný. Preto podľa názoru odvolacieho súdu treba takýto odpor považovať za odôvodnený v zmysle § 174 ods. 2 OSP a v tejto súvislosti poukazuje na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s dôvodom uvedeným žalovaným v odpore a uviedol, že hotovostný vklad na účet žalobcu nebol žalovaným potvrdený ako úhrada časti nároku, ktorý je predmetom tohto konania. 27. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Konajúci súd pri rozhodovaní o žalobcovom nároku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 32. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).