Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/225/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116204513 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116204513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: J. Š. s miestom podnikania Hliníky 692/5, Považská Bystrica, IČO: 32 892 047, zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 4.568,49 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/33/2016-231 zo dňa 22.6.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/33/2016-231 zo dňa 22.6.2017 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti o zaplatenie 456,85 Eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 29.02.2016, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 02.03.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.568,49 EUR s príslušenstvom z dôvodu neposkytnutého poistného plnenia v celom rozsahu. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla SETRA S 411 HD, EČV: R. (ďalej aj ako „MV“). Dňa 25.01.2014 bolo poškodené čelné sklo MV pádom konára zo stromu v dôsledku silnej víchrice. Poškodenie čelného skla bolo okrem iného riadne zdokumentované zápisom o poškodení skiel vozidla obhliadkou dňa 28.02.2014. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 4.568,49 EUR bez DPH. Faktúra č. 314-0018 bola žalovanému v súvislosti s likvidáciou predmetnej poistnej udalosti riadne doručená. Žalovaný uzavrel predmetnú poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia listom zo dňa 11.09.2013. Právny zástupca žalobcu žiadal výzvou o úhradu žalovanej sumy, bezúspešne. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Náklady súvisiace s uvedením veci do predošlého stavu predstavujú skutočnú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s vyššie uvedenou poistnou udalosťou. Uvedené tvrdenie potvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 1 Cz 82/88, v zmysle ktorého: „Při stanovení výše náhrady škody způsobené na věci je třeba vycházet z nákladů (jejich ceny), které je třeba vynaložit na uvedení věci do původního stavu (§ 442 odst. 1 o.z.).“ V zmysle uzatvoreného havarijného poistenia je žalovaný povinný uhradiť škodu, ktorá je bezpochyby krytá uzatvoreným havarijným poistením (uvedené bolo počas konania upravené žalobcom ako nárok z PZP a verejného prísľubu). K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.05.2016, v ktorom uviedol, že predmetná udalosť bola zo strany žalovaného ukončená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že opísaný vznik poistnej udalosti nezodpovedá zdokumentovanému charakteru poškodenia čelného skla. K poškodeniu došlo v ľavom hornom rohu vozidla, pričom kruhová štruktúra poškodenia čelného skla nezodpovedá popisu vzniku poškodenia. Žalovaný zastáva názor, že k uvedenému poškodeniu čelného skla muselo dôjsť počas jazdy motorového vozidla, nárazom na neznámy letiaci predmet. V kontexte uvedeného žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pád predmetu v rámci verejného prísľubu žalovaného je viazaný na živelnú udalosť, pričom v tomto prípade nebola preukázaná príčina v dôsledku živelnej udalosti. Na základe uvedeného žiada predmetný návrh zamietnuť. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávania na termíny v priebehu 10.10.2016 - 22.06.2017, ktorých sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom PZ žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s predloženým videozáznamom a listinnými dôkazmi takto: Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiaval sa vyjadrení založených do súdneho spisu v tejto právnej veci. Zotrváva na tom, že išlo o živelnú udalosť, taktiež ohľadne argumentácie žalovaného ohľadne predmetu, ktorým bolo poškodené čelné sklo, má za to, že táto je diskutabilná a uvádza, že je potrebné aj zvážiť, aký bol tvar daného konára. Podľa neho je technicky možné, aby ku škode došlo týmto spôsobom. V tomto smere ponecháva na zvážení súdu vypracovanie ZP, resp. odborného vyjadrenia podľa ustanovenia § 206 CSP, ako nového právneho inštitútu v novelizovanom CSP. V tejto súvislosti uvádza, že osobou spôsobilou na takéto vyjadrenie bola práve spoločnosť, ktorá vymieňala predmetné čelné sklo, to však necháva aj na zvážení žalovaného. Taktiež sa pokúsil získať nejaký dokument zo strany SHMÚ ohľadne stavu počasia v daný deň a taktiež žiada súd, aby si túto správu vyžiadal, nakoľko na dotknutom orgáne ich týmto smerom inštruovali. PZ žalobcu upresnil, že podľa jeho názoru v čase poistnej udalosti MV (autobus) parkoval na letisku, takže nebol v prevádzke, vnútri sa nenachádzali ľudia. Vodič po príchode k MV zistil toto poškodenie. Vodič vychádzal len zo skutočnosti, že okolo vozidla sa nachádzal polámaný konár. V tomto sa odkazuje na popis nehody na dokumente nahlásenia dopravnej nehody a ponecháva na zvážení súdu vykonať odborné vyjadrenie k uvedenému. Na základe analýzy odborného vyjadrenia má za to, že znalec nepoňal aj možnosť, že by došlo k oddeleniu konára v dôsledku napríklad víchrice alebo silného vetra, tento konár by zostal visieť a nárazmi by mohol spôsobiť poškodenie čelného skla, tak ako bolo zdokumentované v tejto poistnej udalosti. K ostatným skutočnostiam uvádza, že aj samotný vodič nebol prítomný v čase poškodenia skla MV, prišiel až následne, keď už došlo k poškodeniu a opisom poistnej udalosti opísal iba to, čo až v dôsledku toho videl. Dáva do pozornosti súdu aj možnosť takéhoto dôvodu poistnej udalosti ako popísal vyššie. Na základe uvedeného požiadal súd o poskytnutie krátkej lehoty na oboznámenie žalobcu s týmto odborným vyjadrením a zváženie doplnenia dokazovania návrhmi, ktoré by uplatnil na nasledujúcom pojednávaní. Na pojednávaní dňa 02.02.2017 predložil návrh na čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle ustanovenia § 144 CSP v časti namietanej spoluúčasti predstavujúcej sumu 456,85 EUR a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšnej časti trvá na podanom návrhu. Ešte uviedol, že podľa jeho názoru v zmysle ustanovení zákona o PZP nie je poistený povinný preukazovať fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, preto má za to, že žiadnu povinnosť neporušil, a teda nemá povinnosť s takouto fotodokumentáciou disponovať. Žalovaný sa stotožnil s postupom súdu, aby bolo nariadené odborné vyjadrenie k uvedenej technickej stránke. Zároveň však namieta výšku poistného plnenia a má za to, že by mala byť ponížená o 10% spoluúčasť, tak ako sa uvádza vo verejnom prísľube. Toto ponecháva na dispozíciu zo strany žalobcu. Má za to, že znalec riadne posúdil skutkový stav a uviedol relevantné závery, ktoré spochybňujú priebeh poistnej udalosti, tak ako ho popisuje žalobca. Iba dáva do pozornosti, že žalobca až teraz po tomto odbornom vyjadrení prišiel s variantom nejakého visiaceho konára, dovtedy ani v žalobe sa takýto variant neobjavil. Zároveň nebolo nikde uvedené zo strany žalobcu ako vodiča MV, že by si všimol takto visiaci konár alebo akýkoľvek predmet, preto takáto argumentácia sa javí ako účelová. Podporuje to aj samotné zistenie, resp. aj tvrdenie žalobcu, že vodič sa na mieste poistnej udalosti nevyskytoval, prišiel tam až následne, keď danú situáciu len opísal. Na základe uvedeného má za to, že je žaloba nedôvodná a navrhuje, aby súd túto žalobu zamietol a v prípade úspechu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania, spočívajúci najmä v znaleckom dokazovaní. Žalovaný má za to, že plnenie z verejného prísľubu v súvislosti s PZP má konkrétne podmienky ako sa preukazuje spôsobená škoda, v tomto ohľade upozornil na obsah predmetných podmienok. Má za to, že práve aj uvedený meteorologický posudok č. 339/2017 v podstate prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že i keď vietor nebol takej intenzity, aby zlomil konár, mohol poškodený konár viesť takým smerom, že mohlo dôjsť k namietanej škode, teda k rozbitiu čelného skla. Tu sa odvoláva na ZP D.. H. a má za to, že uvedené poveternostné podmienky boli spôsobilé vyvolať namietanú škodovú udalosť. O tomto svedčí aj výpoveď žalobcu, resp. tvrdenie žalobcu, že keď prišiel na miesto škodovej udalosti, našiel popadané konáre, čím iba deklaruje, že skutočne vietor bol intenzity, že by vedel zlomiť aj konáre stromu. Podľa jeho názoru uvedeným meteorologickým posudkom č. 339/2017 sa nepotvrdili tvrdenia žalobcu. Charakter vetra o 07:00 hod. ráno, tak ako uvádza tento posudok, v sile 6,6 m/s, prislúcha tabuľkovému hodnoteniu pri bode 4, čo je charakterizované ako čerstvý vietor. Má za to, že v danom čase neboli také poveternostné podmienky a taká sila vetra, ktorá by bola spôsobilá priviesť takú škodu, ako opisuje žalobca. Prikláňa sa skôr k tomu vertikálnemu poškodeniu a jeho pôsobeniu, tak ako ho opísala Z.. X. vo svojom posudku. Má za to, že horizontálne poškodenie opísané D.. H. je neprípustné pre nedostačujúce poveternostné podmienky. V závere uvádza, že má za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení, neuniesol dôkazné bremeno a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Listinné dôkazy: Zápis o poškodení skiel vozidla, Faktúra č. 314-0018, Stanovisko žalovaného, Verejný prísľub žalovaného, Odborné vyjadrenie č. 4/2017 Z.. X., Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia, videozáznam predložený PZ žalobcu, Odborné vyjadrenie č. 02/2017 D.. H., vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.03.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.04.2017, Meteorologický posudok č. 339/2017, technický preukaz MV, informatívny výpis z OR žalovaného. Z Verejného prísľubu zo dňa 21.10.2013 v zmysle ustanovenia § 850 OZ vyplynulo, že ide o rozšírenie poistenia zodpovednosti o krytie škôd na majetku pre prípad živelnej udalosti, ktorú v bode (vi) podmienok taxatívne vymenúva takéto poškodenia alebo zničenia motorového vozidla ako: náraz alebo zrútenie lietadla, alebo jeho častí, pád stromov, stožiarov a iných predmetov, povodeň, záplava... Z Odborného vyjadrenia č. 4/2017 Z.. X. na č.l. 80 vyplynulo, že vznik škody, jej rozsah a charakter poškodenia čelného skla autobusu SETRA S 411 HD nekorešponduje s opisom priebehu udalosti tak, ako ju žalobca - vodič a majiteľ predmetného MV opísal v oznámení škodovej udalosti, nakoľko nezodpovedá geometrickému tvaru konára. Uvedené je, že pri teoretickom vysvetlení odlomený konár padá v smere gravitácie nadol s možnou zmenou smeru od priameho smeru vplyvom vetra. Neboli k dispozícii fotografie z údajného miesta, pričom uvedené poškodenie kruhového tvaru by teoreticky mohlo vzniknúť, len keby bol konár odrezaný pílou a tým by vznikla rovná plocha kruhového tvaru a súčasne by pohyb konára musel byť horizontálny, teda vo vodorovnej rovine a vo výške zdokumentovaného poškodenia. Pokladá za neprijateľné, aby sa v našich klimatických podmienkach vyskytol taký silný vietor, ktorý by spôsobil let konára s priemerom kruhu, v dôsledku ktorého by vzniklo predmetné poškodenia čelného skla. V závere uvádza, že opis priebehu poistnej udalosti nezodpovedná skutočnému stavu zdokumentovaného poškodenia, nakoľko vznik a rozsah a charakter poškodenia nezodpovedá geometrickému tvaru konára. Z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla bol opísaný popis vzniku škody žalobcom „...do stojaceho autobusu vplyvom silného vetra narazil odlomený konár o cca 7.00 hod, Bratislava Letisko...“ Z uznesenia stanoviska žalovaného zo dňa 02.05.2016 (č.l. 97 súdneho spisu) vyplynulo, že pádom konára na kolmú plochu skla stojaceho autobusu nevznikne zdokladované poškodenie. V prípade pádu tvrdého predmetu na čelné sklo by mala štruktúra jeho poškodenia charakter pavučiny, kde sa praskliny rozširujú z miesta kontaktu. K poškodeniu muselo dôjsť počas jazdy vozidla jeho nárazom na neznámy letiaci predmet v bežnej cestnej premávke Z Odborného vyjadrenia č. 02/2017 znalca D.. Z.. Z. H., O.., č.l. 113, vyplynul záver, že kruhovitý tvar prasklín je spravidla výsledkom vyššieho zaťaženia v dotykovej ploche niekoľko mm2, cm2. Predmety vyvolávajúce silové pôsobenie majú taký tvar, že nespôsobujú vytrhnutie/vytvorenie ohniska z dôvodu ich tvrdosti, ktorá je výrazne nižšia ako samotné čelné sklo. Samotný tvar predmetu nevyžaduje ani nevylučuje súmerný povrch, lebo pôsobiaca sila sa rozkladá na väčšej dotykovej ploche. K otázke mechanizmu poškodenia pavučinového tvaru na čelnom skle uvádza, že kontakt s drobnými časticami - tvrdé materiály dokážu pri vyššej letovej rýchlosti/vyššej hmotnosti narušiť celistvý povrch, obzvlášť ak pôsobia bodovo, kedy dokážu preniknúť cez povrchovú vrstvu. Od veľkosti kontaktnej dopadovej energie následne vznikajú rôzne poškodenia od vylúpnutých šošovičiek až po malé krátery, s početným množstvom prasklín od jednoduchých lineárnych až po ohniskové, príp. lúčovité. Z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 28.03.2017 ohľadne predloženého dôkazu videodokumentácie predloženej žalobcom a vykonanej na pojednávaní uvádza, že bol použitý konár pomerne značnej hrúbky a značnou ľudskou silou bolo udierané, pričom na rozbitie bolo potrebných 7 úderov na to isté miesto., kým dôjde k jeho narušeniu. Uvádza, že bolo použité už narušené čelné sklo na videu P1060777 ešte pred vykonaním experimentu a taktiež boli údery opakované na to isté miesto, čo namieta vo všetkých videách použitých ako dôkaz žalobcom. V závere uvádza, že žalobca uvedeným dôkazom nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov - nebola preukázaná fotodokumentáciou z miesta ním tvrdenej škodovej udalosti hrúbka konárov, ani možnosť nárazu v horizontálnej polohe značnou silou, pričom je udierané niekoľkokrát na to isté miesto konárom značnej hrúbky, čo vylučuje náhodilé poškodenie skla. V celom rozsahu odkazuje na závery znalkyne Z.. X. a predložené odborné vyjadrenie znalca Z.. H. O.. považuje za iba všeobecné konštatovanie, bez konkrétnych záverov k danému prípadu. Konštatovanie horizontálneho pôsobenia cudzích telies bolo podmienené takou kinetickou silou, ktorá je závislá od rýchlosti prúdenia vzduchu, nosnej plochy drevenej hmoty a prekonania gravitačnej sily. V tejto súvislosti žalovaný predložil údaje z internetovej stránky www.freemeteo.sk ku dňu 25.01.2014, z ktorých vyplýva, že v čase 07.00 hod. mala rýchlosť vetra dosahovať 17 km/h, čo v zmysle Beaufortovej stupnice sily vetra je spojené s úkazmi ako šelest lístia, rozvíjanie menších zástav, pohyb vetvičiek, nie však lámanie hrubých konárov a ich unášanie v horizontálnej rovine so silou rovnajúcou sa niekoľkonásobne opakovaným úderom prezentovaných vo videu žalobcu. Z vyjadrenia PZ žalobcu doručeného súdu dňa 12.04.2017 vyplynulo, že žalovaný nesprávnym spôsobom vyhodnotil predloženú videodokumentáciu a odborné vyjadrenie D.. H.. Predloženou videodokumentáciou ako aj odborným vyjadrením D.. H. žalobca preukazoval výlučne skutočnosť, že nárazom konára dôjde k takému poškodeniu čelného skla, aké bolo na čelnom skle žalobcovho MV, takže závery Z.. X. sú nesprávne a konár spôsobí presne také poškodenie, aké sa nachádzalo na čelnom skle motorového vozidla žalobcu. Žalovaný neustále poukazuje na nákres v tlačive oznámenia o vzniku škodovej udalosti, kde údajne podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca zakreslil smer pádu konára. V tomto smere poukazujeme na to, že tento nákres a predmetná šípka poukazuje na miesto poškodenia na čelnom skle a nenaznačuje smer pádu konára. Preto žalovaný nesprávnym spôsobom vyhodnocuje predmetný nákres vykonaný žalobcom. Z Meteorologického posudku č. 339/2017 vypracovaného Slovenským hydrometeorologickým ústavom vyplynulo, že dňa 25.01.2014 v čase od 07.00 do 12.00 hod. pre klimatickú stanicu Bratislava - letisko z priemernej rýchlosti vetra vypočítanej za 10 minút bola na úrovni 11,2 m/s, čo predstavuje stupeň č. 6 - jedná sa o silný vietor, ktorý pohybuje silnejšími konármi, drôty elektrického vedenia svištia a používanie dáždnikov sa stáva obťažným. Z videozáznamov založených na CD v súdnom spise je zrejmá simulácia poškodenia čelného skla, údermi haluze/konára, a to na jedno miesto opakovane, pričom poškodenie sa objavilo až na 7. - 9. úder. Bolo aj viditeľné, že na jednom zábere ide o poškodené čelné sklo. Poškodenie malo tvar kruhový, ako uvádza žalobca, avšak nebolo preukázané, ako hrubým konárom bolo mierené na čelné sklo a akou ľudskou silou, intenzitou. Taktiež poloha čelného skla nebola zvislá, ale ležatá. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla - autobusu si uplatnil nárok z verejného prísľubu podľa ustanovenia § 850 OZ k poisteniu PZP pre prípad živelnej udalosti. Žalobca napriek tomu, že v čase škodovej udalosti nebol prítomný pri poškodenom MV, z charakteru poškodenia a zistených poveternostných podmienok má za to, že ide o živelnú udalosť, pre ktorú si predmetný nárok uplatnil. Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil a žiadal, aby súd nárok zamietol, a to z dôvodu, že ani odborné vyjadrenie predložené žalobcom nepreukázalo pôvod vzniku poškodenia, ani posudok meteorologického ústavu použitý v konaní neuviedol stav živelnej udalosti. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej podľa návrhov strán sporu, a to výsluchom procesných strán, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise a odborným posudkom. 3. Súd prvej inštancie predmetný spor posudzoval podľa ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1,2 a 4, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ďalej podľa § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 788 ods. 1,3, § 797 ods. 1,2, § 850 Občianskeho zákonníka, podľa § 261 ods. 1 a 9 Obchodného zákonníka a z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci konania bolo osvedčené, že medzi stranami sporu je záväzkový vzťah poistný na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako PZP), v danej veci týkajúci sa poistenia čelného skla. Uvedené poistenie žalovaný dňa 21.10.2013 rozšíril aj o poistenie, resp. náhradu škody z dôvodu živelnej udalosti, na základe Verejného prísľubu. Situácie subsumované pod pojem živelná udalosť sú taxatívne vymenované v bode (vi) podmienok - medzi nimi je uvedená aj víchrica, na ktorú sa odvoláva aj žalobca. Žalobca svoj nárok odôvodnil existenciou víchrice dňa 25.01.2014 v oblasti Bratislava - letisko v čase 07.00 hod., pričom MV bolo zaparkované, vodič počas poškodenia nebol prítomný. Vodič predmetného MV až po udalosti a vzniku škody zistil na mieste zaparkovaného MV stav poškodenia. Prítomný vodič MV nevyhotovil žiadnu dokumentáciu, neprivolal policajný orgán na spísanie zápisnice. Z faktúry č. 314-0018 bolo preukázané, že náklady na výmenu čelného skla boli v sume 4.568,49 EUR. Súd nenamietal argumentáciu PZ žalobcu, že vodič MV nebol povinný vyhotoviť fotodokumentáciu, avšak týmto si zjavne sťažil svoju dôkaznú povinnosť. Následne žalobca predložil súdu videozáznam, ktorý simuloval poškodenie údermi na čelné sklo. Súd uvedený dôkaz vyhodnotil tak, že išlo o simuláciu nepotvrdzujúcu priebeh škodovej udalosti, nakoľko k poškodeniu čelného skla zachyteného vo videozázname došlo niekoľkokrát vyvíjaným úderom na čelné sklo, pričom ani hrúbku konára ani intenzitu úderu nebolo možné porovnať so skutočným priebehom. Pravdou je aj upozornenie žalovaného, že na výrobu predmetného videozáznamu bolo použité poškodené čelné sklo, čím sa možnosť jeho poškodenia len zvýšila. 9. Súd sa zameral na odborné vyjadrenia vo veci a posúdenie predložené Z.. X. č. 4/2017 vychádzajúc z teórie, že odlomený konár padá v smere gravitácie nadol s možnosťou zmeny smeru priamym vplyvom vetra, čo však v našich klimatických podmienkach nemá takú silu, aby zanechal také poškodenie, ako uvádza žalobca. D.. Z.. H. O.. v odbornom vyjadrení č. 02/2017 zvážil niekoľko spôsobov vzniku poškodenia uvádzaných na str. 13 odborného vyjadrenia, spočívajúce na jednak možnom kyvadlovom pohybe - zlomenie konárov bez oddelenia od kmeňa stromu, možnom páde drevnej hmoty cez korunu s následným nárazom a unášania materiálu v prúde vzduchu, pričom svoje analýzy opieral aj o obsah predmetného videozáznamu. Keďže na objektívne posúdenie obidvoch názorov znalcov bolo potrebné zistiť, aké boli klimatické podmienky a či vôbec nastal stav víchrice s dôsledkami uplatnenými v tomto konaní. V predloženom meteorologickom posudku č. 339/2017 vypracovaným Slovenským hydrometeorologickým ústavom vyplynulo, že dňa 25.01.2014 v čase od 07.00 do 12.00 hod. pre klimatickú stanicu Bratislava - letisko z priemernej rýchlosti vetra vypočítanej za 10 minút bola na úrovni 11,2 m/s, čo predstavuje stupeň č. 6 - jedná sa o silný vietor, ktorý pohybuje silnejšími konármi, drôty elektrického vedenia svištia a používanie dáždnikov sa stáva obťažným. Žalobca v tejto súvislosti po oboznámení sa s odborným vyjadrením SHMÚ nežiadal o iné vykonanie dôkazov. K samotnému pojmu víchrica - v Beaufortovej stupnici definovaný ako „rýchlosť na úrovni 22,5 m/s, vietor spôsobuje menšie škody na stavbách, strháva komíny a škridly, zo stromov sa odlamujú hrubšie konáre“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcom popísaný stav nie je možné považovať za víchricu, a teda uvedené hypotetické názory možných spôsobov poškodenia MV súd vyhodnotil ako nedôvodné. Za relevantné súd prevzal údaje z odborného vyjadrenia č. 4/2017 Z.. X.. Súd v rámci konania prijal návrh na čiastočné späťvzatie žaloby podaného žalobcom, z dôvodu neuplatnenia si nároku zo spoluúčasti. O tomto súd rozhodol až v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP. Súd predmetnú spornosť vyhodnotil v prospech žalovaného s tým, že žalobca napriek obsažnému dokazovaniu nepreukázal existenciu živelnej udalosti - víchrice, tak ako ju uvádzajú podmienky v rámci Verejného prísľubu, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu voči žalovanému zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí z týchto dôvodov: 5. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal okolnosti vzniku škodovej udalosti, ako aj následky škodovej udalosti. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tým, že tvar poškodenia, aké malo poškodenie žalobcovho vozidla nemôže vzniknúť pádom konára na čelné sklo. Žalovaný v tomto smere poukazoval na skutočnosť, že konár pri svojom páde vytvorí tvarovo iné poškodenie, ako mal žalobca na svojom motorovom vozidle. V tomto smere sa vyjadrila aj Z.. X., ktorej závery jednoznačne považuje za nesprávne a po odbornej stránke za neodôvodniteľné. Nesprávnosť záverov opiera o predloženú video dokumentáciu a aj odborné vyjadrenie D.. H., ktorými žalobca preukazoval výlučne skutočnosť, že nárazom konára dôjde k takému tvaru poškodenia čelného skla, aké bolo na čelnom skle žalobcovho motorového vozidla. Počet úderov konárom na predmetnej video dokumentácii nie je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie tvaru vzniknutého poškodenia. Rozhodujúcim faktorom v tomto smere je, že závery Z.. X. sú nesprávne a konár spôsobí tvarovo presne také poškodenie, aké sa nachádzalo na čelnom skle motorového vozidla žalobcu. Z.. X. sa nevysporiadala a vo svojich záveroch nepočítala s tzv. stochastickým charakterom, ktorý je neopakovateľný a nedefinovateľný. Preto k poškodeniu čelného skla môže dôjsť práve buď kyvadlovým pohybom konára alebo odrazením konára od koruny stromu, resp. iných konárov stromu. Skutočnosť, že v danom čase sa na danom mieste vyskytovala sila vetra, ktorá je podľa Beaufortovej stupnice zaradená do stupňa č. 6 neznamená, že k vzniku škody na motorovom vozidla žalobcu nedošlo žalobcom opísaným spôsobom. Sila vetra stupňa č. 6 Beaufortovej stupnice pohybuje silnejšími konármi, drôty elektrického vedenia svištia a používanie dáždnikov sa stáva obťažným. Z uvedeného je zrejmé, že v danom čase na danom mieste dosahoval vietor takú silu, ktorá dokáže pohybovať silnejšími konármi. Podľa názoru žalobcu práve takáto sila vetra môže zlomiť konáre, ktoré boli mechanicky poškodené buď v dôsledku predchádzajúceho nepriaznivého počasia alebo silného vetra, alebo mohli byť mechanicky poškodené v dôsledku nesprávnej starostlivosti o strom, resp. v dôsledku kondície a stavu predmetného stromu. žalobca je toho názoru, že nameraná sila vetra bola spôsobilá pohybovať silnejšími konármi stromov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu v takom tvare aký žalobca uvádza, bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia a je jeho povinnosťou preukázať, že k poškodeniu čelného skla nedošlo žalobcom opísaným spôsobom. Podľa názoru žalobcu, žalovaný takýto dôkaz nepredložil. Žalovaný tiež poukazoval na to, že žalobca nepredložil fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že uvedená škoda je krytá verejným prísľubom žalovaného z povinného zmluvného poistenia uzatvoreného v súlade s ustanoveniami ZPZP. V súlade s ustanovením § 10 ZPZP nie je povinnosťou poisteného predložiť fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho iného právneho predpisu. Naviac takáto povinnosť nie je ani obvyklou praxou žalovaného ako poisťovateľa pri iných škodových udalostiach. Skutočnosť, že žalobca nevyhotovil fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti nie je porušením žiadnej jeho zákonnej a ani zmluvnej povinnosti a preto mu nemôže byť nepredloženie takejto fotodokumentácie ani na škodu. V tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uviedol: „Súd nenamietal argumentáciu PZ žalobcu, že vodič MV nebol povinný vyhotoviť fotodokumentáciu...". Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 6. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 16.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že tento dostatočným spôsobom preukázal okolnosti vzniku škodovej udalosti. Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz preukazujúci ním tvrdené skutočnosti opísané tak v samotnom Oznámení o vzniku škodovej udalosti zo dňa 3.3.2014, ako aj v znení samotnej žaloby žalobcu zo dňa 2.3.2016, teda, že na ním označenom mieste (Bratislava - Letisko) a v ním označenom čase (dňa 25.1.2014 o 7.00 hod.) došlo k poškodeniu čelného skla ním označeného autobusu (Setra 411, EČV: R.) prostredníctvom nárazu konára odlomeného v dôsledku silného vetra. Žalovaný má za to, že žalobca bol v rámci ním uplatnených nárokov z Verejného prísľubu žalovaného povinný preukázať charakter vzniku škody (v čase, mieste a ním opisovaný spôsob vzniku), o ktorý opiera dôvodnosť ním uplatňovaných nárokov. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 132 C.s.p., podľa ktorého vyššie uvedená povinnosť preukázať predmetné skutočnosti žalobcovi vyplývali z jeho samotného procesného postavenia žalobcu v tomto spore. Bol to žalobca, kto v ním vyplnenom Oznámení o vzniku škodovej udalosti zo dňa 3.3.2014 uviedol dátum vzniku škody 25.1.2014, v časti vzniku škody čas 7:00 hod.. Práve žalobca uviedol v nákrese vozidiel v čase vzniku škody, že do stojaceho autobusu vplyvom silného vetra narazil odlomený konár a poškodil čelné sklo. Silný vietor lámal suché haluze a konáre (vznikal z toho dosť veľký neporiadok). Bolo poškodené čelné sklo žalobcovho motorového vozidla pádom konára zo stromu v dôsledku silnej víchrice. Od vyššie uvádzaného charakteru vzniku škody žalobca odvodzoval ním uplatňované nároky. Žalobca o ním uvádzaných skutočnostiach nepredložil okresnému súdu v priebehu konania žiadne dôkazy. Naopak žalobca v priebehu súdneho konania pod vplyvom znaleckého dokazovania, v rámci ktorého došlo k vylúčeniu poškodenia čelného skla autobusu vertikálnym pádom konára v smere gravitácie obsiahnutého v Odbornom vyjadrení súdom ustanovenej znalkyne Z.. P. X. č. 4/2017, na pojednávaní dňa 6.3.2017 začal meniť ním opisovaný skutkový stav, keď uviedol, že „na základe uvedeného odborného vyjadrenia má zato, že znalec nepoňal aj možnosť, že by došlo k oddeleniu konára v dôsledku napríklad víchrice alebo silného vetra, tento konár by zostal visieť a nárazmi by mohol spôsobiť poškodenie čelného skla tak, ako bolo zdokumentované v tejto poistnej udalosti". To, že žalobca nevie preukázať ním opisovaný vznik škody živelnou udalosťou je na ťarchu ním neuneseného dôkazného bremena a teda aj dôvodom na zamietnutie žaloby. K tvrdeniam žalobcu o tom, že v priebehu konania mal prostredníctvom ním realizovaného pokusu a predloženého Odborného vyjadrenia D.. Z.. Z. H. č. 2/2017 preukázať nesprávnosť záverov súdom ustanovenej znalkyne Z.. P. X. v Odbornom vyjadrení č. 4/2017 a zároveň aj preukázať, že k poškodeniu čelného skla autobusu žalobcu došlo práve v dôsledku pádu konára zo stromu žalovaný uvádza, že sa s týmito tvrdeniami žalobcu nestotožňuje. V Odbornom vyjadrení č. 4/2017 súdom ustanovená znalkyňa Z.. P. X. v jej odpovedi na otázku č. 2 (str. 8 vyjadrenia) jednoznačne uviedla, že z technického hľadiska je neprijateľné poškodenie pádom konára v smere gravitácie na kolmú plochu čelného skla (tak to deklaroval žalobca v oznámení škody aj v ním podanej žalobe) stojaceho autobusu tak, ako je to zdokumentované na predloženej fotodokumentácii poškodenia vyhotovenej žalovaným a tak, ako to uvádza vodič predmetného autobusu. Ustanovená znalkyňa následne uviedla, že k poškodeniu čelného skla mohlo dôjsť v dôsledku horizontálneho kontaktu čelného skla s iným predmetom, napr. s kamiónom s drevom (počas jazdy alebo aj pri parkovaní). V skutočnosti o nemožnosti poškodenia autobusu žalobcu v dôsledku vertikálneho pádu konára v smere gravitácie tak, ako to opísal žalobca v ním podanom oznámení škodovej udalosti, ako aj podanej žalobe nakoniec vylúčil aj ním oslovený znalec. D.. Z.. Z. H., v žalobcom predloženom Odbornom vyjadrení č. 2/2017, keď na strane 13 predmetného vyjadrenia uviedol, že „Pri vozidlách s kolmým postavením čelných skiel pri voľnom páde biohmoty (vertikálny smer) by mohlo dôjsť k poškodeniu iba tak, ak by došlo k deformácii napr. strechy ale najmä osadenia, kde sa nachádza sklo." V prípade autobusu žalobcu, u ktorého bolo čelné sklo kolmo osadené pritom žalobca uvádzal iba poškodenie čelného skla bez poškodenia strechy alebo osadenia tohto autobusu. Z predložených odborných vyjadrení tak jednoznačne vyplynulo, že k poškodeniu čelného skla tak, ako bolo zistené žalovanou nemohlo dôjsť vertikálnym pádom konára tak, ako to uvádzal žalobca. K otázke horizontálneho zásahu biohmoty sa žalobcom oslovený znalec vyjadril na strane 13 Odborného vyjadrenia č. 2/2017 v hypotetickej rovine tak, že „V našich zemepisných šírkach najčastejšie dochádza k uvoľňovaniu drevenej hmoty príp. pádu celých stromov pri veterných smrštiach, nárazových poryvoch vetra. Pohyb uvoľnenej drevenej hmoty v silnejšom vetre má čisto stochastický charakter." Skutočnosť hypotetickej roviny predmetného Odborného vyjadrenia následne žalobcom oslovený znalec zdôraznil v jeho poznámke na konci strany 13, v rámci ktorej uviedol: „Či mohol/nemohol nastať niektorý z prípadov je otázka ďalšieho dokazovania. Jedná sa o komplikované stochastické procesy, ktoré sú uvádzané ako teoretické možnosti“. Z uvedeného vyplýva, že oslovený znalec tak v Odbornom vyjadrení č. 2/2017 nielenže nepotvrdil skutočnosť poškodenia čelného skla autobusu žalobcu vertikálnym pádom konára v smere gravitácie v dôsledku silného vetra tak, ako sa to snaží prezentovať žalobca v ním podanom odvolaní, ale naopak vznik poškodenia v dôsledku takéhoto vertikálneho pádu bez poškodenia iných častí autobusu v jeho hypotetickej rovine vylúčil. K hypotetickým možnostiam horizontálneho poškodenia čelného skla v podobe zalomenia konára stromu a pod. žalovaný uvádza, že tieto spojil žalobcom oslovený znalec v hypotetickej rovine s prítomnosťou veterných smršti a silného vetra. Skutočnosť prítomnosti silného vetra/veternej smršti, bol však následne v rámci vykonaného dokazovania prostredníctvom Meteorologického posudku 339/2017 zo dňa 29.5.2017, predloženého zo strany Slovenského hydrometeorologického ústavu vylúčený. Žalovaný vzhľadom na uvádzané skutočnosti sa nestotožňuje ani so žalobcom uvádzaným tvrdením, že v čase ním uvádzaného vzniku poškodenia, teda v čase 7.00 hod. mal na danom mieste (Bratislava -Letisko), pôsobiť silný vietor so silou zodpovedajúcou 6. stupňu Beaufortovej stupnice. Z predloženého meteorologického posudku 339/2017 vyplýva, že v žalobcom uvádzanom čase nepôsobil na danom mieste žiaden silný vietor ani víchrica, ale pomerne čerstvý vietor s maximálnou rýchlosťou 6,6 m/s, ktorý zodpovedá 4. stupňu Beaufortovej stupnice. K značnému zvýšeniu sily vetra podľa odborného posudku došlo až okolo desiatej hodiny, teda nie o siedmej hodine, ktorá bola žalobcom označená za čas vzniku škody. Nakoľko SHMÚ následne spriemerovalo v odpovedi na otázku č. 4 v časovom úseku od 7:00 do 12:00 hod. aj úseky v značnom časovom odstupe od žalobcom uvádzaného času vzniku škody, teda úseky po 10:00 hodine, priemerná rýchlosť vetra za čas od 7:00 do 12:00 narástla na nim uvedenú hodnotu 11,2 m/s. Nakoľko pre súdne konanie nebola podstatná priemerná rýchlosť vetra za tak dlhý časový úsek, ale iba reálny stav rýchlosti vetra v čase o 7:00 hod., maximálne však od 7:00 do 8:00 hod., bola takto stanovená priemerná rýchlosť vetra v hodnote 11,2 m/s, pre súdne konanie irelevantná. Žalovaný odmieta, že by mal povinnosť niesť dôkazné bremeno namiesto žalobcu ohľadom otázok miesta vzniku škodovej udalosti. Poukázal na ust. § 850 OZ, podľa ktorého, nárok na plnenie z verejného prísľubu má výhradne ten, kto splní všetky podmienky tohto verejného prísľubu. Splnenie podmienok verejného prísľubu je pritom povinný preukázať ten, kto sa domáha vyplatenia plnenia uvedeného v tomto prísľube. Bez riadneho predloženia dôkazov o reálnom splnení podmienok verejného prísľubu zo strany žalobcu nie je možné od žalovaného požadovať predloženie dôkazov o neexistencii ich splnenia zo strany žalobcu. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zo dňa 1.7.2016, a preto postupoval odvolací súd podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 9. Žalobca svoju obranu v podanom odvolaní proti zamietajúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie založil na tvrdení, že súd nesprávne posúdil skutkový stav a vyvodil z neho nesprávny právny záver, keď podľa žalobcu tento dostatočným spôsobom preukázal okolnosti vzniku škodovej udalosti ako aj následky škodovej udalosti. 10. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu nestotožňuje, naopak, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver tak, ako je vyššie uvedené. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 11. Pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalobca v priebehu prvoinštančného a odvolacieho konania nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že tvar poškodenia, aké malo poškodenie žalobcovho vozidla nemôže vzniknúť pádom konára na čelné sklo, v tomto smere sa vyjadrila aj Z.. X., s ktorými závermi sa žalobca nestotožnil, naopak na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca poukázal na video dokumentáciu a odborné vyjadrenie D.. Z.. H.. Pokiaľ žalobca poukázal na video záznam, je potrebné poškodené uviesť tak ako aj uviedol súd prvej inštancie, že na výrobu predmetného videozáznamu bolo použité poškodené čelné sklo, čím sa možnosť jeho poškodenia zvýšila a tiež bolo poukázané na simulované video, kde je čelné sklo umiestnené vodorovne a teda simulované poškodenia čelného skla nevychádzali z podmienok, ktoré popisoval žalobca pri poistnej udalosti dňa 25.1.2014 o 7.00 hod. Z uvedeného teda vyplýva, že uvedená video dokumentácia nijakým spôsobom nepreukázal a dôvodnosť žalobcom uplatnených nárokov v tomto konaní. Pokiaľ žalobca poukazoval na odborné vyjadrenie D.. Z.. H. v odbornom vyjadrení č. 02/2017, tento sám na č.l. 13 vyjadrenia uviedol, že pri vozidlách s kolmým postavením čelných skiel pri voľnom páde biohmoty (vertikálny smer) by mohlo dôjsť k poškodeniu iba tak, ak by došlo k deformácii napr. strechy ale najmä osadenia, kde sa nachádza sklo. Žalobca však v danom prípade uviedol iba poškodenie čelného skla bez poškodenia strechy alebo osadenia tohto autobusu. Tiež znalec D.. Z.. H. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, že v našich zemepisných šírkach najčastejšie dochádza k uvoľňovaniu drevnej hmoty príp. pádu celých stromov pri veterných smrštiach, nárazových poryvoch vetra. Skutočnosť prítomnosti silného vetra, resp. veternej smršti bola súdom prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania, prostredníctvom meteorologického posudku 339/2017 zo dňa 29.5.2017 vylúčená. 12. Je potrebné zdôrazniť, že doc. Z.. H. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol len všeobecné vyjadrenia, ktoré nespochybňujú závery odborného vyjadrenia č. 4/2017 vykonaného Z.. X.. Naopak je potrebné zdôrazniť, že menovaná znalkyňa rovnako ako aj žalobcom oslovený znalec zhodne uviedli, že predmetné poškodenie kolmo osadeného čelného skla nemohlo byť spôsobené pádom konára v smere gravitácie, to znamená vo vertikálnom smere smerom z hora na dol i napriek žalobcom tvrdenému silne fúkajúcemu vetru. Nemenej dôležitá je i skutočnosť, že samotný žalobca ako spôsob vzniku predmetnej škody zakresil práve pád konára v smere gravitácie. 13. Je pravdou, že prítomný vodič poškodeného motorového vozidla nemal povinnosť vyhotoviť dokumentáciu z miesta poškodenia tohto vozidla, avšak práve nevyhotovenie dokumentácie resp. neprivolanie policajného orgánu na spísanie zápisnice si žalobca zjavne sťažil svoju dôkaznú povinnosť, ktorú v konečnom dôsledku neuniesol, tak ako to i správne ustálil súd prvej inštancie. 14. Odvolací súd sa preto s právnymi závermi prvoinštančného súdu o nedôvodnosti podaného návrhu v napadnutej časti v celom rozsahu stotožnil a na tieto poukazuje a z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 C.s.p.. Žalovaný bol v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).