Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/151/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116210671 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116210671.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobkyne: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XX, R. H., zastúpená: JUDr. Janka Kmeťová, advokátka, so sídlom Profesora Sáru 44, Banská Bystrica, proti žalovanému : Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 23.057,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 02.02.2018 č.k. 12C/59/2016-169, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 12C/59/2016 - 169, zo dňa 02.02.2018 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 12C/59/2016 - 139 zo dňa 06.12.2017. 2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia 23.057,13 EUR s príslušenstvom, z titulu poistného plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla zn. M. A. Y. Y.: R Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným má uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX a dňa 31.10.2015 došlo k škodovej udalosti na poistenom motorovom vozidle, ktorá bola žalovanému ohlásená prostredníctvom internetového hlásenia. Číslo škodovej udalosti je XXXXXXXXXX. Do dňa 01.02.2016 nebola poistná udalosť zlikvidovaná a preto žalovaného vyzvala na úhradu poistného plnenia. Žalovaný jej oznámil, že škodu likvidovať nebude, lebo poškodenia motorových vozidiel pri nehode nemohli byť také, ako ich popisujú účastníci dopravnej nehody. Žalobkyňa si však nechala vypracovať znalecký posudok Ing. Harachom č. 19/2016, ktorý analýzou dospel k záveru, že poškodenia motorových vozidiel sú v súlade s tým, ako to uvádzajú účastníci dopravnej nehody. 3. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne považoval za nepreukázaný a nedôvodný. Trval na tom, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v súlade s poistnou zmluvou, poistnými podmienkami a platnou právnou úpravou. Žalobkyni oprávnene neposkytol poistné plnenie, pretože škodová udalosť zo dňa 31.5.2016 nespĺňa poistné podmienky. Žalovaný vykonal vlastné šetrenie poistnej udalosti a nechal si vypracovať vlastný znalecký posudok Ing. Petrom Kováčom č. 16/2016 zo dňa 10.2.2016, podľa ktorého nemohlo z technického hľadiska dôjsť k poškodeniu v celom rozsahu tak, ako je poškodenie motorových vozidiel dokumentované fotograficky; aj keď mierny kontakt sa technicky vylúčiť nedá, pretože na lakovanej časti ľavej strany zadného nárazníka VW F. sa nachádza odtlačok predného evidenčného čísla vozidla žalobkyne. V závere posudku znalec uviedol, že rozsah a charakter vzájomného poškodenia vozidiel technicky nezodpovedá vzájomnému nárazu, ako ho opisujú účastníci kolízie. Žalovaný tohto znalca požiadal aj o vyjadrenie k znaleckému posudku predloženého žalobkyňou, ktorý k tomuto posudku predložil technické výhrady. 4. Súd v konaní nariadil pojednávanie na deň 06.12.2017, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu žalobkyne a žalovaného. Keďže žalovaný sa napriek vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie dňa 10.11.2017, na nariadené pojednávanie nedostavil, súd vyhodnotil ako dôvodný návrh žalobkyne na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie. Súd vydal rozsudok pre zmeškanie č.k. 12C/59/2016-139, ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. 5. Podaním doručeným súdu elektronicky dňa 04.01.2018 a písomne doplneným dňa 05.01.2018, žalovaný navrhol tento rozsudok zrušiť z ospravedlniteľného dôvodu. Návrh odôvodnil tým, že ním poverený zamestnanec na zastupovanie v predmetnej právnej veci sa nepochybne plánoval zúčastniť nariadeného pojednávania, avšak náhle zdravotné problémy, ktoré nastali u tohto zamestnanca v doobedňajších hodinách v deň nariadeného pojednávania, mu objektívne znemožnili účasť na pojednávaní. Súčasne mu zabránili, aby vopred ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, keďže išlo o náhle zdravotné problémy. Z časových dôvodov sa nemohol ani dohodnúť s iným jeho zamestnancom na právnom úseku, aby ho v predmetnej veci zastúpil počas trvania tejto prekážky a zúčastnil sa pojednávania. Každý zamestnanec spoločnosti žalovaného na právnom úseku má pridelenú svoju agendu pasívnych súdnych sporov a nemá konkrétne vedomosti a poznatky o pasívnych súdnych sporoch svojich kolegov. Navyše len poverený zamestnanec disponoval spisom týkajúcim sa predmetnej veci. Uvedená okolnosť je takej intenzity a závažnosti, že náhle a neočakávane z ospravedlniteľného a objektívneho dôvodu znemožnila poverenému zamestnancovi účasť na pojednávaní, a žalovaný nemohol ani vopred a včas ospravedlniť svoju neúčasť. Zdôraznil navyše aj to, že počas celého konania bol v spore aktívny. 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 277 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Konštatoval, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného, tzv. kontumačný rozsudok, predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore, t.j. za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne ak za splnenia zákonných podmienok existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia. Žalovaný môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie len vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, pričom v návrhu uvedie dôvody zmeškania. V predmetnej veci boli pre vydanie rozsudku pre zmeškanie splnené všetky podmienky, t.j., že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, bol poučený o možnosti rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bez ospravedlnenia sa nedostavil na pojednávanie v určený čas a žalobkyňa navrhla rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaným uvádzané dôvody neúčasti na nariadenom pojednávaní nemožno považovať za ospravedlniteľné. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá disponuje právnym oddelením, kde je viacero zamestnancov poverených žalovaným na jeho zastupovanie v súdnych konaniach. Ak aj zamestnankyňa poverená žalovaným na jeho zastupovanie v predmetnej veci, mala v doobedňajších hodinách v deň pojednávania zdravotné problémy, súd poukázal na to, že podľa priloženej priepustky bola ošetrená všeobecnou lekárkou v obci Zákamenné, ktorá sa nachádza 266 km od Bratislavy. Cesta do Bratislavy tak trvá približne tri hodiny a pojednávanie bolo nariadené na 13-tu hodinu. O tom, že sa poverená zástupkyňa nebude môcť nariadeného pojednávania zúčastniť, musela preto vedieť minimálne tri hodiny pred začatím samotného pojednávania. Nič jej nebránilo, aby o tejto skutočnosti informovala priamo súd, eventuálne žalovaného, respektíve iného zamestnanca žalovaného, ktorý mohol súdu včas doručiť ospravedlnenie neprítomnosti na nariadenom pojednávaní s rovnakým odôvodnením, aké žalovaný uviedol v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Konkrétne, že zamestnankyňa poverená zastupovaním v tejto veci má vec naštudovanú, pričom iní zamestnanci sú poverení zastupovaním v iných veciach, a je vylúčené ich vzájomné zastúpenie v krátkej dobe; a navyše, že poverená zamestnankyňa mala spis fyzicky u seba. Takéto dôvody by súd akceptoval a pojednávanie by odročil. Za týchto okolností nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní nemohol ospravedlniť vopred, respektíve včas. K námietke žalovaného, že v konaní bol pred pojednávaním aktívny, súd uviedol, že to nemá vplyv vo vzťahu k jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní. O pasivite žalovaného svedčí fakt, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až v rámci návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, teda potom, ako mu bol tento rozsudok doručený, a nie bezodkladne potom ako nastali okolnosti, ktoré by mali jeho neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlňovať. Žalovaný sa svoju nedbalosť snaží zhojiť podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, čo je v súdnom konaní neakceptovateľné. Súd z týchto dôvodov návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. 7. Uznesenie napadol odvolaním žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 28.02.2018. Namietol, že na vydanie napadnutého uznesenia neboli naplnené procesné podmienky. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočnenie jemu patriacich procesných práv a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pojednávania dňa 06.12.2017, na ktorom bol vynesený rozsudok pre zmeškanie, sa žalovaný resp. ním poverený zamestnanec z objektívneho a ospravedlniteľného dôvodu nemohol zúčastniť, a ani sa vopred včas ospravedlniť. Boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd uznesením tento rozsudok zrušil a nariadil vo veci nové pojednávanie podľa § 277 ods. 2 CSP. Vydanie rozsudku pre zmeškanie je pre žalovaného nespravodlivé, neprimerane tvrdé a arbitrárne. Deň pred nariadeným pojednávaním sa poverený zamestnanec žalovaného nenachádzal v Bratislave, ale v mieste svojho trvalého pobytu z dôvodu konania rodinnej oslavy. Keďže pojednávanie bolo nariadené na deň 06.12.2017 o 13.00 hod., z dôvodu poldňovej dovolenky sa plánoval zamestnanec dostaviť na nariadené pojednávanie priamo z miesta svojho trvalého pobytu. Jeho akútna nevoľnosť a následné lekárske vyšetrenie nastali v čase tesne pred odchodom na pojednávanie, čo mu ospravedlniteľne znemožnilo, aby bezodkladne o tejto skutočnosti mohol včas informovať priamo súd, alebo iného svojho kolegu z právneho oddelenia, ktorý by mohol súdu včas doručiť ospravedlnenie jeho neprítomnosti na pojednávaní. Pokiaľ ide o kritériá takzvaného ospravedlniteľného dôvodu, možno za ne považovať všetky dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, teda všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k príliš formalistickému výkladu ustanovenia § 274 CSP, ktoré stanovuje podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd neprihliadol predovšetkým na doterajšiu procesnú aktivitu žalovaného v súdnom konaní. Žalovaný poukázal na zásady Civilného sporového procesu formulované v čl. 3 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho konania, ako následok procesnej pasivity strany v sporovom konaní, keďže umožňuje rozhodnúť vec pri nečinnosť žalovaného v jeho neprospech. Z doterajšieho konania žalovaného je však zrejmé, že aktívne uplatňoval prostriedky procesnej obrany a jeho neúčasť na pojednávaní dňa 06.12.2017 v žiadnom prípade nemožno posudzovať ako záujem žalovaného predĺžiť súdne konanie a oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci samej. V prejednávanej veci síce boli formálne podmienky § 274 CSP pre vydanie tzv. kontumačného rozsudku, ale neboli splnené materiálne podmienky. Predovšetkým absencia procesnej aktivity žalovaného, rešpektujúc účel a zmysel tohto inštitútu. Hoci vecnému prejednaniu žaloby bez prítomnosti žalovaného nič nebránilo a súd prvej inštancie mohol rozhodnúť aj tzv. bežným rozsudkom, vydal rozsudok kontumačný, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti žalovaného v odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje žalovaný postup súdu prvej inštancie za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces. Predpokladom vydania rozsudku pre zmeškanie je posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise. Z toho vyplýva, že len samotné zmeškanie žalovaného nemôže vyústiť do jeho procesného neúspechu v konaní vo veci samej. Aj Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, napríklad v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS/1/2002, uviedol, že všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Žalovaný sa preto domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil súdu prvej inštancie, aby nariadil vo veci nové pojednávanie. 8. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného právnej zástupkyni žalobkyne dňa 22.03.2018, ktorá k nemu nepodala ďalšie vyjadrenie. 9. Krajský súd ako odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovanéhov rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že nie je dôvodné. 10. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že po tom, ako súd prvej inštancie vo veci vydal rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní dňa 06.12.2017, ktorý bol žalovanému doručený 22.12.2017, podal žalovaný dňa 04.01.2018 návrh na jeho zrušenie, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote. Ako dôkaz ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania zo strany povereného zástupcu žalovaného, predložil súdu priepustku pre G.. C. C. zo dňa 06.12.2017, ktorú vystavila ošetrujúca lekárka neštátnej ambulancie v obci Zákamenné. Z tejto priepustky nie je zistiteľné konkrétne v ktorých hodinách sa dostavila uvedená pracovníčka žalovaného na ošetrenie k lekárke, ani z akých dôvodov a aký bol výsledok jej vyšetrenia lekárkou. Keďže ide o priepustku zamestnávateľa, je to len doklad, ktorý lekárka potvrdila pre potreby zamestnávateľa, a nemá výpovednú schopnosť pre posúdenie závažnosti zdravotného stavu ošetreného zamestnanca, a tým aj ospravedlniteľnosti jeho neúčasti na súdnom pojednávaní. Možno tak konštatovať, že žalovaný vo veci nepreukázal, že dňa 06.12.2017 bol zdravotný stav jeho poverenej zástupkyne tak vážny, že sa nemohla jednak dostaviť na nariadené pojednávanie o 13.00 hod. v Bratislave, a jednak, že do tohto času nebola schopná ani dostatočne včas informovať súd o svojom akútnom zdravotnom stave, resp. informovať o tom iných zamestnancov právneho oddelenia spoločnosti žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa 274 CSP nie je rozhodujúce, v akom stave je stav dokazovania vo veci samej a ani procesná aktivita strán v spore, ale to, či boli splnené zákonné podmienky uvedené pod písmenom a) a b) citovaného ustanovenia kumulatívne v čase nariadeného pojednávania. Možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní predchádza aj iná možnosť vydania takéhoto rozsudku v súdnom konaní podľa § 273 CSP, t.j. ešte pred nariadením pojednávania vo veci, resp. aj v spore bez nariadenia pojednávania. Ide o prípady, ak sa žalovaný nevyjadrí v uloženej lehote k doručenej žalobe. Zákon nevylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie ani v prípadoch, ak bolo nariadené pojednávanie viackrát, pričom na niektoré z pojednávaní sa žalovaný dostavil a nedostavil sa až na ďalšie pojednávanie. Nie je preto rozhodujúca aktivita žalovaného v priebehu konania na súde prvej inštancie, ale splnenie zákonných podmienok v citovanom ustanovení § 274 CSP na konkrétnom pojednávaní, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlniteľného dôvodu nedostaví a protistrana súčasne navrhne vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd musí v každom prípade obligatórne zvažovať len vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ako napríklad vážna choroba, úraz, úmrtie v rodine a pod.. V danom prípade však žalovaný takýto vážny dôvod nepreukázal, pretože podľa vystavenej priepustky je zistiteľné len to, že dňa 06.12.2017 sa jeho pracovníčka dostavila na ošetrenie k lekárke. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh žalovaného na zrušenie vydaného rozsudku nespĺňa zákonné kritériá a preto ho zamietol. 11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. O náhrade trov konania spojených s podaným odvolaním žalovaného rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).