Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/90/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116212233 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116212233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o P. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - I.. P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX. augusta 4, XXX XX Q., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, so sídlom Krížna 14, 811 07 Bratislava, a otec - I.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX. augusta 4, XXX XX Q., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/116/2016-96 zo dňa 04.10.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Matke sa priznáva v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného na P. A., narodenú XX.XX.XXXX. Zároveň priznal matke náhradu trov konania a vyslovil, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. 2.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. ods. 1 Zákona o rodine a § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustálil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P/26/2013 - 240 zo dňa 27.10.2014, právoplatným dňa 13.10.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/74/2015-276 zo dňa 29.09.2015. V čase rozhodnutia súdu mala maloletá 14 rokov, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu mala takmer 15 rokov. Maloletá v školskom roku 2014/2015 navštevovala 8. ročník ZŠ, mala zvýšené výdavky so zabezpečením jej zdravotného stavu, pričom aj v súčasnosti nosí fixný zubný strojček. Mal preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula doba 3 rokov, na strane maloletej nastala zmena pomerov jej nástupom na strednú školu, rastom, nárastom životných nákladov, pričom potreby maloletej, jej výchovu a osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne matka. Dospel k záveru, že zníženie výživného by nepriaznivo zasiahlo do oprávnených záujmov maloletej. Konštatoval, že matka v čase ostatného rozhodnutia súdu dosahovala príjem XXX eur netto mesačne, jej aktuálny čistý mesačný príjem matky predstavuje XXX eur, hradí náklady na bývanie a spláca hypotekárny úver čerpaný na kúpu bytu mesačnou splátkou v sume XXX,XX eur mesačne. Poukázal na to, že otec už v konaní vedenom pod sp. zn. 1P/26/2013 tvrdil, že nemá vlastné bývanie, striedavo sa zdržiava u plnoletého syna alebo u priateľky v dome vo F., mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej P. S. A., nar. XX.XX.XXXX. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti U. N. s. r. o., a ktorá podľa daňového priznania nedosahovala žiaden zisk, pričom spoločnosť zanikla zlúčením. Konštatoval, že otec ako taxikár dosahoval príjem XXX eur mesačne, jeho príjem zo závislej činnosti otca za rok 2016 predstavoval X.XXX,XX eur a príjem zo živnosti za rok 2016 vykazoval v sume X.XXX eur. Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti pre dosahovanie príjmu. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného prihliadol aj na schopnosti a možnosti otca, ktorý je samostatne zárobkovo činný, vykonáva prácu taxikára. Táto činnosť podľa názoru súdu prvej inštancie poskytuje otcovi dostatočné možnosti zabezpečiť si príjem zodpovedajúci možnosti platiť výživné v určenej výške, keď otec poskytuje služby v hlavnom meste a niet pochýb o tom, že má možnosti pre prevádzkovanie tejto činnosti. Za neprimerané riziko, ktoré otec na seba prevzal, vyhodnotil jeho konanie súvisiace s bezplatným prevodom bytu, ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve manželov, na svojho syna s poukazom na to, že otec má dve vyživovacie povinnosti. Na tieto skutočnosti prihliadal pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov otca v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na to, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Otec sa preto musí snažiť zarobiť peniaze na výživu dieťaťa. Zníženie výživného na maloletú by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, čo by bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že otec v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zmenu svojich zárobkových a majetkových pomerov. O priznaní náhrady trov konania matke rozhodol podľa ustanovenia § 55 CMP. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o tom, že každý z účastníkov konania si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil (ust. § 52 CMP). Konštatoval, že uvedená výnimka oprávňuje súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vychádzal z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie, sp. zn. IV. ÚS 147/08), podľa ktorej pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Považoval za potrebné priznať matke voči otcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nakoľko otec podal návrh, ktorý sa ukázal ako nedôvodný. 3.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec. Navrhol rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď vychádzal z toho, že otec nevyužíva svoje schopnosti a neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zmenu svojich pomerov. Závery súdu prvej inštancie považoval za nesprávne, nevychádzajúce z vykonaného dokazovania a skutočností uvedených v súdnom konaní. Za nesprávny považoval aj výrok rozhodnutia o trovách konania. Poukázal na to, že v roku 2017 nemal žiaden príjem z jeho živnosti, nie je konateľom a spoločníkom žiadnej spoločnosti U. N., s.r.o.. Namietal, že súd prvej inštancie nezisťoval aktuálny mesačný príjem, ktorý dosahuje v roku 2017. Mal za to, že súd neskúmal jeho majetkové pomery, jeho reálne schopnosti dosahovať príjem, keď z návrhu a jeho výsluchu je zrejmé, že neustále si musí požičiavať peniaze a je zaťažený neprimerane vysokými splátkami úverov a pohľadávkami po lehote splatnosti. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho zdravotným stavom, nezohľadnil jeho diagnózu spojenú s vysokým krvným tlakom a tým zníženú schopnosť kvalifikovane pracovať vo veku 53 rokov. Poukázal na to, že súd prvej inštancie neprihliadal na jeho námietky k nadhodnoteným výdavkom matky na dcéru, ktoré v konaní nepreukázala. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza len z trvaní matky, ktoré on poprel. Zdôraznil, že jeho návrh je dôvodný, jeho situácia je naliehavá, matka účelovo nahovára dcéru proti nemu a očierňuje ho. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie mohol zohľadniť jeho zlú finančnú situáciu a skutočnosť, že nie vlastnou vinou sa ocitol bez bývania. Uviedol, že prevod vlastníctva bytu na syna je súčasťou širšieho vyporiadania majetku, t.j. spoločného bytu manželov, z ktorého matka získala podiel XXX.XXX eur, avšak on bol nútený previesť podiel bezodplatne, nakoľko mu zostali nesplatené úvery ešte z obdobia ich manželstva. S týmto postupom vyporiadania matka súhlasila z dôvodu, aby si nadobúdateľ mohol zobrať hypotekárny úver na vyplatenie jej časti. Poukázal na to, že tento byt využívala matka s dcérou a časť bytu prenajímala. Tiež namietal, že matka zavádzala aj o hodnote bytu XXX.XXX eur, ktorého hodnota predstavovala len sumu XXX.XXX eur podľa znaleckého posudku. Potvrdil, že svoje vyživovacie povinnosti si plní nepravidelne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nie je ochotný platiť súdom určené výživné. Tvrdenia matky o zameškanom výživnom v roku 2017 považoval za nepravdivé. Mal za to, že matka stále vystupuje proti nemu nenávistne, hoci zo spoločného manželstva získala prospech na jeho úkor. Uviedol, že ak súd nevyhovie jeho návrhu, zvýši sa jeho zadĺženosť, čo môže dospieť k jeho osobnému bankrotu. Súčasne namietal výrok napadnutého rozsudku o trovách konania. Mal za to, že v konaní nebola splnená žiadna výnimka podľa § 55 CMP, svojim správaním nedal príčinu vzniku konania, nepodával zjavne nedôvodný návrh. Žiadal o zohľadnenie jeho situácie, jeho aktuálne nízky príjem, zhoršený zdravotný stav a skutočnosť, že do tejto životnej situácie sa nedostal vlastným pričinením. Namietal, že v konaní sa zmenili zákonné okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť súdu na konanie, nakoľko matka sa s dcérou presťahovala, skutočnosti o novej adrese zatajovala a neprešetril ich ani kolízny opatrovník. Poukázal na ust. § 112 CMP a ochranu záujmu maloletého zabezpečením súdu v blízkosti jeho bydliska. Namietal nepríslušnosť súdu na konanie vo veci, ktorý mal preniesť príslušnosť na miestne príslušný súd a mohol vykonať šetrenie v rodine matky. Mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a sú tu ďalšie skutočnosti. Navrhol v konaní ešte zisťovať jeho zdravotný stav a schopnosť mať príjem, jeho schopnosti a možnosti a žiadal zohľadniť aktuálny príjem a splátky úverov. Poukázal na ust. § 35 a 36 CMP a potrebu zistiť v konaní skutočný stav veci a na vyšetrovaciu zásadu súdu. K odvolaniu pripojil doklady o platbách výživného a preukaz taxikára. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného na dieťa. Poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I právoplatným dňa 13.10.2015 a vykonateľným vo výroku o výživnom dňa 2.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/74/2015-276 zo dňa 29.9.2015 bola zmenená úprava styku otca s maloletou a výška výživného. Dala do pozornosti, že otec inicioval konanie o zníženie výživného dňa 7.6.2016, ani nie rok po nadobudnutí právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom, pričom neuviedol žiaden nový dôvod a zmenu pôvodného rozhodnutia sa snažil docieliť len z dôvodu nespokojnosti s rozhodnutím súdu, čo sám potvrdil pred súdom prvej inštancie. Zdôraznila, že v tomto aj predchádzajúcom konaní o výživnom otec uviedol, že nemá príjem zo živnosti, vznikla mu vyživovacia povinnosť k P. S., uviedol prehľad splátok a nákladov, poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav (vysoký krvný tlak), tvrdil, že vykonáva len činnosť taxikára príležitostne, nemá vlastné bývanie, býva u známych, čo má dopad na jeho prácu. Spochybnila tvrdenia otca o jej zodpovednosti za nevysporiadané dlhy z manželstva. Poukázala na to, že manželstvo bolo rozvedené v roku 2010, v čase rozvodu nemala vedomosť o tom, že by existovali záväzky z manželstva, ktoré zaťažujú oboch manželov. Až po dvoch rokoch po rozvode zistila, že manžel asi tri týždne pred rozvodom manželstva uzavrel zmluvu o úvere, ktorej účastníčkou nebola a následne v roku 2011 prevzal ďalšie záväzky, na ktoré aktuálne odkazuje. Potvrdila existenciu prebiehajúceho exekučného konania pre nezaplatenie výživného zo strany otca a zároveň oznámila, že ku dňu 4.1.2018 otec uhradil všetko zameškané výživné. Dala do pozornosti, že došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov, v rámci ktorého otec daroval plnoletému synovi svoj podiel a ona jej podiel na plnoletého syna previedla na základe kúpnej zmluvy. S darovaním podielu nehnuteľnosti otcom súhlasila, avšak nič nebránilo tomu, aby sa otec a syn formálne dohodli medzi sebou a vyrovnali, zvlášť v prípade, ak otec nemá zabezpečené bývanie. Uviedla, že úver si musela zobrať z dôvodu potreby zabezpečenia bývania pre seba a dcéru. Poukázala na vek P., jej nástup na strednú školu a zvýšenie jej nákladov. Rovnako dala do pozornosti, že z dôvodu organizačných zmien u pôvodného zamestnávateľa musela zmeniť prácu, kde dosahuje nižší príjem. Nesúhlasila s námietkou otca o miestnej príslušnosti súdu na konanie. Poukázala na to, že konanie začalo na vecne aj miestne príslušnom súde (bydlisko maloletej v okrese Bratislava I). Postup súdu prvej inštancie, ktorý nepreniesol príslušnosť na konanie na iný súd, považovala za správny, vzhľadom na záujem dieťaťa a predchádzanie zbytočnému predlžovaniu konania. Dala do pozornosti, že otec v priebehu konania nepríslušnosť súdu nenamietal. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme dieťaťa. Dal do pozornosti, že zmena pomerov na strane otca nebola v konaní preukázaná, zmena nastala na strane matky, ktorá má nižší príjem a na strane P., ktorá nastúpila na strednú školu, pričom matka jediná zabezpečuje starostlivosť o dieťa a otec sa iným spôsobom ako platením výživného nepodieľa na výchove a výžive maloletej. 6.Odvolací súd konštatuje, že v priebehu odvolacieho konania nadobudla P., dňa XX.XX.XXXX, plnoletosť. 7.Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9.Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 10.S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb P. (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je dieťa plne odkázané a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodovanie súdu o výživnom na maloletú, t.j. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/26/2013-240 zo dňa 27.10.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/74/2015-276 zo dňa 29.09.2015 a podanie návrhu otca na zníženie výživného dňa 07.06.2016 a ním preukazovanú zmenu pomerov, posúdil. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na P.. 11.Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor, že otec má schopnosti a možnosti zabezpečiť si príjem v rozsahu takom, aby dokázal uspokojiť potreby svojich maloletých, aj plnoletých detí, ktoré sú odkázané na jeho výživu. Otec aktuálne, aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, vykonával a vykonáva prácu taxikára. Výkon tejto práce je preto povinný realizovať v takom počte odpracovaných hodín, aby si zabezpečil dostatočný príjem. Pokiaľ sa otec odvoláva na majetkové vyporiadanie, v rámci ktorého, podľa jeho názoru, získala majetkový prospech matka, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý hodnotí konanie otca ako zbavenie sa majetku. Otec si mal zvážiť darovanie podielu na nehnuteľnosti a hľadať iné, aj pre neho prijateľné, riešenie. Odvolací súd rovnako neprihliadal na argument otca o jeho zdravotných problémoch a jeho vek, z dôvodu, že z predloženej lekárskej správy MUDr. U. Q., PhD. nevyplýva, že zdravotný stav neumožňuje otcovi vykonávať prácu, prípadne ho významne obmedzuje v práci. Na námietky otca o tom, že súd prvej inštancie rozhodol bez zisťovania výšky jeho príjmu, odvolací súd neprihliadal. Zo spisu vyplýva, že otec doložil daňové priznanie za rok 2016, z ktorého je výška jeho dosahovaného príjmu, resp. základ dane, zrejmý a rovnako doložil pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 22.06.2017, z ktorej vyplýva uzavretie pracovného pomeru na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou vo výške XXX eur na mesiac, pri týždennom úväzku 10 hodín. K danému odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa otec odvoláva na nízky príjem pri výkone práce 10 hodín týždenne, je potrebné vychádzať z jeho schopností a možností vykonávať prácu na plný pracovný úväzok a s vyššou mzdou. Otec je povinný prispievať na výživu svojho maloletého, ale aj plnoletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a zabezpečiť si svoje záležitosti tak, aby dokázal uspokojiť nielen svoje potreby, ale aj potreby dieťaťa. Nemožno akceptovať ani argument otca o splátkach úverov, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k pomerom na strane maloletej a matky. Tu zdôrazňuje, že na strane maloletej (aktuálne už plnoletej) P. došlo ku zmene pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom jej nástupom na strednú školu, zvýšením výdavkov na ošatenie, stravu, zabezpečenie hygienických potrieb, školských potrieb, mimoškolskej aktivity a zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ otec namieta, že v konaní matka nepreukázala výdavky na odôvodnené potreby P., odvolací súd poznamenáva, že pri posúdení nákladov na dieťa nie je potrebné predkladať bloky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom, ktoré sú pre neho špecifické. V danom prípade matka riadne vyčíslila náklady na P. a preukázala výdavky súvisiace so zabezpečením jej zdravotnej starostlivosti. Matkou vyčíslené náklady na dieťa nepovažuje súd za nadštandardné. Zároveň treba dodať, že medzi náklady na dieťa prináleží i podiel nákladov na bývanie. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca posúdil a vyhodnotil aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a pomery na strane matky. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že predmetom predchádzajúceho konania o výživnom bol okrem iného i návrh otca na zníženie výživného na maloletú P., ktorý bol zamietnutý, pričom podanie návrhu otec zdôvodnil totožnými okolnosťami a skutočnosťami. Vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. 12.Odvolací súd neprihliadal na námietku otca vo vzťahu k miestnej príslušnosti súdu na konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase podania návrhu maloletá bývala s matkou na ul. XX. augusta X. 4 v Q., t.j. v okrese Bratislava I. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že matka nadobudla do vlastníctva byt na B. ulici 22 v Q. na základe Kúpnej zmluvy z 11.04.2017. Odvolací súd poukazuje na ust. § 112 ods. 2 CMP, podľa ktorého ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Z uvedeného vyplýva, že súd môže a nemá povinnosť preniesť príslušnosť súdu na konanie na iný súd. Takýto postup vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V danom prípade otec v priebehu konania na súde prvej inštancie nevzniesol námietku nepríslušnosti súdu na konanie. Súd prvej inštancie svojim postupom v konaní žiadnym spôsobom neporušil právo účastníka na spravodlivý proces, keď pokračoval v konaní a vo veci rozhodol v záujme dieťaťa a hospodárnosti konania bez zbytočných prieťahov. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať šetrenie pomerov v domácnosti matky, nakoľko dôkazy vykonané v konaní postačovali pre rozhodnutie vo veci. 13.S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na dieťa, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14.Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal matke náhradu trov konania postupom podľa § 55 CMP. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že návrh otca bol podaný nedôvodne, pričom s názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd v danej veci poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na maloletú P., t.j. rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/26/2013-240 zo dňa 27.10.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/74/2015-276 zo dňa 29.09.2015, z ktorého vyplýva, že súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú P. a vo svojom rozhodnutí jasne zdôvodnil, prečo návrhu otca nevyhovel. Otec v danom konaní neuviedol a nepreukázal žiadne nové dôvody a skutočnosti na zmenu rozhodnutia o výživnom. Dané okolnosti je potrebné vziať v úvahu pri rozhodovaní o trovách konania. Otec napriek tomu, že na jeho strane nedošlo ku zmenu pomerov, podal nový návrh na zníženie výživného na maloletú (dnes už plnoletú) P.. Zároveň je potrebné uviesť, že podaním návrhu vznikli matke, ktorá zastupovala maloletú v čase jej maloletosti trovy právneho zastúpenia, nakoľko využila svoje právo a zvolila si právne zastupovanie v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, nakoľko by nebolo spravodlivé za daných okolností, aby matka znášala tieto náklady. Odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že matke priznal právo na náhradu trov odvolacieho konanie v súlade s ust. § 55 CMP z dôvodov ako sú uvedené v bode 14 tohto rozhodnutia. O výške (vyčíslenej) priznaných trov konania matke rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom uznesení. Trovy odvolacieho konania predstavuje 1 úkon právnej pomoci - za podané vyjadrenie k odvolaniu (podanie vyhotovené v čase maloletosti dieťaťa právnou zástupkyňou matky). 16.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).