Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/184/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116227024 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116227024.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedláčkovej, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovanému: Ferrora services, s.r.o., so sídlom Mudroňova 26, 811 01 Bratislava, IČO: 45 533 016, zast.: Mgr. Matej Krajči, PhD., advokát so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - Ružinov, o zaplatenie 1.346,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/191/2016-63 zo dňa 11.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/191/2016-63 zo dňa 11.05.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2016, doručenou dňa 22.12.2016, domáhal zaplatenia sumy 1.346,26 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že má so žalovaným uzatvorenú Zmluvu č. 1/OZT/2010 (ďalej aj „zmluva 1“) na údržbu oznamovacieho a zabezpečovacieho zariadenia zo dňa 12.04.2010 na dobu určitú do 31.12.2020. Predmetom plnenia zmluvy je vykonávanie údržby na zariadeniach oznamovacej a zabezpečovacej techniky, nachádzajúcej sa na vlečke žalovaného, odbočujúcej v železničnej stanici Sereď. Bližšia špecifikácia predmetu zmluvy ako aj spôsob vykonania predmetu zmluvy je uvedená v čl. II. Zmluvy - Predmet plnenia. V čl. IV predmetnej zmluvy sú vyčíslené ročné náklady za vykonanú údržbu, ktorú zabezpečujú ŽSR a žalovaný je povinný tieto náklady uhrádzať na základe faktúr vystavených žalobcom štvrťročne, čo si žalovaný riadne a včas nesplnil a dlhuje žalobcovi ku dňu podania žalobného návrhu sumu 1.199,88 eur, vyplývajúcu z faktúry č. 2800027801 v sume 599,94 eur, splatnej dňa 12.07.2016 a z faktúry č. 2800029070 v sume 599,94 eur, splatnej dňa 12.10.2016. Ďalej má žalobca so žalovaným uzatvorenú aj zmluvu o dielo číslo 1/2016 - TA zo dňa 10.03.2016 (ďalej aj „zmluva 2“) na dobu určitú od 01.03.2016 do 31.05.2017, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Príloha č. 1 - Popis a obsluha vlečky. Predmetom tejto zmluvy je vykonávanie obsluhy a dohľadu na odbočné zariadenia vlečky odberateľa v zmysle platných právnych a technických predpisov. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že ŽSR zabezpečia na náklady vlečkára nasledujúce úkony: obsluha výhybky č. N1, čistenie a mazanie výhybky č. N1, čistenie výhybky č. N1 od snehu, ľadu, nánosu a porastov, zapojenej do zabezpečovacieho zariadenia celoštátnej dráhy v železničnej stanici Sereď. Výhybka č. N1 je odbočná výhybka na vlečku Ferrora services, s.r.o. v železničnej stanici Sereď a je v správe žalovaného. Za predmet zmluvy je žalovaný povinný v zmysle čl. III zmluvy uhradiť ročné pravidelné platby polročne vopred, na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalovanému bola vystavená faktúra, ktorú tento v lehote splatnosti neuhradil ani napriek upomienke, a tak dlhuje žalobcovi ku dňu podania žalobného návrhu 136,04 eur /faktúra č. 2800028327 na sumu 136,04 eur, splatná dňa 11.08.2016/. Žalovanému bola vystavená tiež faktúra za úroky z omeškania, ktoré vznikli oneskoreným uhradením faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto sporu a ktoré žalovaný tiež v lehote splatnosti žalobcovi neuhradil, a tak dlhuje žalobcovi z tohto titulu ešte 10,34 eur /faktúra č. 2800028421 na sumu 10,34 eur splatná dňa 15.08.2016/, teda dlžná suma predstavuje celkom 1.346,26 eur. V odpore, ktorý podal žalovaný voči platobnému rozkazu vydanému súdom prvej inštancie dňa 09.01.2017 namietal postavenie dlžníka, nakoľko na ním uvedené pohľadávky nemožno prihliadať z dôvodu rozhodnutia o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného uznesením zo dňa 07.09.2016, vydaného Okresným súdom Bratislava I, č.k. 6R/5/2015. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Mal za to, že aj keď ide o nežalované pohľadávky, žalobca si ich riadne a včas prihlásil. 2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise - Zmluva o dielo č. 1/OZT/2010, faktúra č. 2800027801, 2800029070, Zmluva o dielo číslo 1/2016- TA, Popis a obsluha vlečky, Povolenie na prevádzkovanie dráhy, faktúra č. 2800028327, faktúra č. 2800028421, upomienka - uznanie záväzku, odpor žalovaného, výpisy z Obchodného vestníku v konaní sp.zn.6R/5/2015, vyjadrenie k odporu doručenému súdu dňa 08.03.2017, ako aj zapožičaním súdneho spisu č.k. 6R/5/2015 tunajšieho súdu, výpismi z obchodného registra strán sporu a poukázal na § 132 ods. 1 CSP, § 182 CSP, § 191 CSP, § 192 CSP, § 1 ods. a 1 2 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“), § 261 ods. 1 ObZ, § 265 ObZ, § 269 ods. 2 ObZ, § 340 ods. 1, 2 ObZ, § 365 ods. 1 ObZ, § 324 ods. 1 ObZ, § 369 ods. 1, 2 ObZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 120 ods. 1, 2, 3, 4, a 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej aj ako „ZKR“), § 121 ZKR § 138 ods. 1 a 2 ZKR. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom spornosť nastala v povinnosti úhrady vzhľadom k skutkovému stavu procesu reštrukturalizácie žalovaného ako dlžníka. Súd v danej veci posudzoval existenciu nároku na vymáhanie dlžnej sumy od žalovaného, pričom nebolo sporné zo strany žalovaného, že by k nároku na zaplatenie nedošlo. Vzhľadom k právnemu stavu na strane žalovaného, u ktorého dňom 16.12.2015 (zverejnené v OV dňa 15.12.2015) došlo k povoleniu reštrukturalizácie na záväzky, resp. pohľadávky veriteľov, vrátane žalobcu, bolo nutné prihliadať cez predmetnú právnu skutočnosť aplikáciou ustanovení ZKR. Pojem „pohľadávka“ podľa právnej teórie je právo vznikajúce jednému účastníkovi požadovať určité plnenie od druhého účastníka, a to z určitého záväzkového vzťahu, predovšetkým zo zmluvy. V dobe splatnosti pohľadávky získava veriteľ oprávnenie toto plnenie dosiahnuť prostredníctvom príslušného orgánu, čiže veriteľovi vzniká nárok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok na zaplatenie odmeny za služby fakturované na základe Zmluvy o dielo č. 1/OZT/2010 zo dňa 12.04.2010 nie je možné priznať, nakoľko uvedené pohľadávky neboli prihlásené v rámci lehoty podľa ustanovenia § 121 ZKR s tým, že prihlásiť je potrebné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie, a to aj v prípade, ak ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte nie sú splatné alebo sú predmetom súdneho, exekučného alebo iného konania. Ku dňu povolenia reštrukturalizácie nárok na paušálnu odmenu vznikol, splatnosť pohľadávok na základe faktúr č. 2800027801 a č. 2800029070 nenastala, čo však nie je relevantné vo vzťahu k povinnosti prihlásiť pohľadávku, čím by bol zachovaný nárok na jej uspokojenie. Ohľadne nároku zo Zmluvy o dielo č. 1/2016 - TA z faktúry č. 2800028327 na sumu 136,04 eur, splatnej dňa 11.08.2016, tento nebol súdu preukázaný ako nárok dôvodný. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že k plneniu, za ktoré bola fakturovaná odplata, počas reštrukturalizácie došlo, nakoľko uvedený právny úkon v zmysle ustanovení uznesenia o povolení reštrukturalizácie vydaného v konaní sp. zn. 6R/5/2015 dňa 15.12.2015, zverejneného v OV 240/2015, podliehal schváleniu správcom podľa ustanovenia § 116 ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že úroky z omeškania, na ktoré vznikol žalobcovi nárok na základe faktúry č. 2800028421 na sumu 10,34 eur, splatnej dňa 15.08.2016, nie je možné priznať, nakoľko ide o pohľadávku podľa ustanovenia § 138 ods. 2 ZKR ako príslušenstvo pohľadávky, pre ktoré platí pre prípad potvrdenia reštrukturalizačného plánu, že zanikajú, takže sa zo zákona považujú za odpustené. Keďže predmetný nárok na zaplatenie istiny žalobcovi platne nevznikol, v príčinnej súvislosti nevznikol ani nárok na príslušenstvo tvoriaceho úrok z omeškania. 4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý úvodom svojho odvolania zhrnul skutkový stav a mal za to, že žalované neuhradené faktúry vznikli voči žalovanému počas reštrukturalizačného konania a majú status tzv. „prednostných pohľadávok“. Žalobca poukázal na § 120 ods. 2 ZKR a konštatoval, že pre správne posúdenie veci, t.j. či bolo potrebné žalované faktúry prihlásiť prihláškou podľa § 121 ZKR do reštrukturalizačného konania, je nutné sa najskôr vysporiadať s otázkou momentu vzniku pohľadávky, nakoľko táto skutočnosť je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie prihlásenia pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Žalobca mal za to, že sporné pohľadávky nebolo potrebné prihlasovať prihláškou podľa § 121 ZKR do reštrukturalizačného konania, nakoľko ide o peňažné pohľadávky voči dlžníkovi (žalovanému), ktoré nevznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, ale vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania, resp. počas reštrukturalizačného konania. Žalobca pri určení, či je potrebné prihláškou prihlásiť žalované faktúry do reštrukturalizačného konania, posudzoval rozhodujúce skutočnosti k prihlasovaniu pohľadávok do reštrukturalizačného konania, a to moment začatia reštrukturalizačného konania, moment vzniku pohľadávky a moment povolenia reštrukturalizačného konania súdom. Žalobca zdôraznil, že v danej veci je sporný moment vzniku pohľadávky, ktorý vždy predchádza splatnosti pohľadávky a nie je možné ho posudzovať podľa momentu vzniku zmluvy alebo prípadne podľa splatnosti pohľadávky. V zmysle zmluvy o dielo č. 1/OZT/2010 bolo právo vyžadovať plnenie viazané na skutočnosť, že predmet plnenia uvedený v čl. II. Zmluvy č. 1/OZT/2010 bol vykonávaný v mesačných štvrťročných cykloch - a to tak, ako to vyplýva z predpisov pre jednotlivé údržbové zariadenia. Žalobca podľa Článku IV. Zmluvy č. 1/ OZT/2010 vystavoval faktúry štvrťročne spätne, t.j. faktúra č. 2800027801 za obdobie 01.04.2016 - 30.06.2016 a faktúra č. 2800029070 za obdobie 01.07.2016 - 30.09.2016. z uvedeného vyplýva, že pohľadávky vznikli skôr ako žalobca vystavil faktúru, a zároveň vznikli po 09.12.2015, t.j. až po začatí reštrukturalizačného konania. Z uvedeného vyplýva, že faktúra č.2800027801 a faktúra č. 2800029070, tvoria prednostné pohľadávky ktoré sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu a nevzťahujú sa na ne účinky začatia reštrukturalizačného konania uvedené v § 114 ZKR, nakoľko tvoria tzv. „nové pohľadávky“ vzniknuté po 09.12.2015. K Zmluve o dielo č. 1/2016-TA zo dňa 10.03.2016, ku ktorej sa viaže faktúra číslo 2800028327, žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že v zmysle uznesenia o povolení reštrukturalizácie vydaného v konaní 6R/5/2015 zo dňa 15.12.2015, zverejneného v OV 240/2015 právny úkon podliehal schváleniu správcom podľa § 116 ods. 4 ZKR, nakoľko vo vyššie uvedenom uznesení v písm. h) sa uvádza, že právny úkon na ktorý sa vyžaduje súhlas správu je „vykonanie iného než bežného právneho úkonu“. Podľa § 10 ods. 1 ZKR sa bežným právnym úkonom rozumie právny úkon, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania. Predmetom vyššie uvedenej zmluvy je, okrem iného, plnenie/záväzok žalobcu, a to: vykonávame obsluhy a dohľadu na odbočné zariadenia vlečky žalovaného. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka č. 64713/B, oddiel: Sro, pritom vyplýva, že žalovaný má ako predmet podnikania zapísaný okrem iného aj „prevádzkovanie dráhy, železničnej vlečky“. Žalobca mal za to, že uvedený právny úkon nepodliehal schváleniu správcom. Žalobca zároveň nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti nároku žalobcu na úroky z omeškania uplatnené faktúrou č. 2800028421 na sumu 10,34 eur, splatnej dňa 15.08.2016. Žalobca vychádzal z negatívneho výpočtu prednostných pohľadávok uvedených v § 120 ods. 2 ZKR. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o pohľadávku, ktorú bolo potrebné prihlasovať prihláškou do reštrukturalizačného konania, nakoľko takto vzniknuté pohľadávky po potvrdení reštrukturalizačného plánu nezanikajú, a teda nezaniká ani nárok na príslušenstvo tvoriace úrok z omeškania. Žalobca má za to, že žalovaný musí uhrádzať pohľadávky vzniknuté počas reštrukturalizačného konania v plnej výške a teda aj úroky z omeškania uvedené vo faktúre č. 2800028421 vo výške 10,34 IV. Žalobca záverom uviedol, že z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci je tu daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a požiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku: - Istinu 1.346,26 eur, - Trovy konania vo výške 161,00 eur za zaplatené súdne poplatky, - 8 % ročný úrok z omeškania zo súm: 599,94 eur od 13.07.2016 do zaplatenia, 599,94 eur od 13.10.2016 do zaplatenia, - 9 % ročný úrok z omeškania zo súm: 136,04 eur od 12.08.2016 do zaplatenia a 10,34 eur od 16.08.2016 do zaplatenia, 6. Podaním zo dňa 01.08.2017 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý s dôvodmi a tvrdeniami tvoriacimi obsah odvolania žalobcu nesúhlasil, v plnom rozsahu sa s nimi nestotožnil a odvolanie považoval za nedôvodné, účelové a založené na fabulácii v spojení s nepreukázanými tvrdeniami. Žalovaný mal za to že súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil, že pohľadávky žalobcu uplatnené v zmysle zmluvy 1 zo dňa 12.04.2010 neboli prihlásené v rámci lehoty podľa ustanovenia § 121 ZKR s tým, že prihlásiť je potrebné všetky pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie, a to aj v prípade, ak ku dňu povolenia reštrukturalizácie tieto ešte nie sú splatné alebo sú predmetom súdneho, exekučného alebo iného konania. Keďže žalobca vopred vedel, že má voči žalovanému pohľadávky titulom vyššie uvedenej zmluvy 1, ktoré budú splatné po povolení reštrukturalizácie dlžníka, ku ktorej došlo dňa 09.12.2015, keďže malo ísť o pravidelné štvrťročné plnenie, mal tieto prihlásiť v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, aj keď nešlo o splatné pohľadávky, na základe čoho jeho nárok na zaplatenie odplaty za služby fakturované na základe zmluvy 1 nie je možné priznať. V súvislosti s nárokom zo zmluvy 2, z faktúry č. 2800028327, na sumu 1.136,04 eur, splatnej dňa 11.08.2016, súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného správne vyhodnotil, že tento nebol súdu preukázaný ako nárok dôvodný. Žalobca nepreukázal, že k plneniu, za ktoré bola fakturovaná odplata, počas reštrukturalizácie došlo, nakoľko uvedený právny úkon v zmysle ustanovení uznesenia o povolení reštrukturalizácie vydaného v konaní sp. zn. 6R/5/2015 zo dňa 15.12.2015, zverejneného v OV 240/2015, podliehal schváleniu správcom podľa ustanovenia § 116 ods. 4 ZKR. Žalobca v konaní nijako nepreukázal, že k schváleniu správcom došlo, na základe čoho súd prvej inštancie nemohol tento žalobcom uplatnený nárok priznať. Žalovaný mal tiež za to, že keďže nárok na zaplatenie istiny žalobcovi platne nevznikol, v príčinnej súvislosti nevznikol ani nárok na príslušenstvo tvoriaceho úrok z omeškania. Na margo uvedeného mal žalovaný tiež za to, že žalobca neospravedlnil náležite svoju neúčasť na pojednávaní, keďže ako dôvod uviedol konanie porady právnikov ŽSR GR v danom čase. Súd uvedený dôvod správne vyhodnotil ako nie dôležitý, preto trval na pojednávaní vo veci a pojednávanie neodročil v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania. Žalobca ani v odvolaní nedokázal preukázať dôvodnosť svojej neúčastí na pojednávaní dňa 11.05.2017 vážnymi okolnosťami v zmysle CSP. Žalobca pred súdom prvej inštancie nepredložil v zmysle prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žiaden relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval jeho tvrdenia. Žalovaný ďalej poukázal na § 149 CSP, § 150 ods. 1 a § 151 ods. 2 CSP a konštatoval, že popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a nepostačuje všeobecné vyhlásenie, napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Situáciu podľa písm. b) je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana ďalej popierala alebo aby sa k nemu formálne vyjadrovala. Znamená to, že žalobca nemusí popierať tie skutkové tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Situácia podľa písm. c), bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania - to, čo urobil a predmet svojho vnímania - to, čo videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za preukázané, že žalobca počas celého konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď žalobcovi sa v konaní nepodarilo dôkazmi preukázať žiadne zo skutkových tvrdení, ani odôvodnene prostredníctvom vykonaných dôkazov preukázať svoje vlastné tvrdenia, ktoré by bolo možné považovať za účinný prostriedok procesného útoku na strane žalobcu, a preto aj argumenty tvoriace obsah písomného odvolania žalobcu nepredstavujú a ani nemôžu predstavovať relevantné právne skutočnosti odôvodňujúce vyhoveniu žalobného návrhu a rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalovaný za vecne správne, zákonné a spravodlivé. 7. Listom zo dňa 06.09.2017 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že sa pridržiava podaného odvolania proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu. Ako ďalej uviedol, tvrdenie žalovaného, že žalobca nedokázal preukázať dôvodnosť svojej neúčasti na pojednávaní dna 11.05.2017 vážnymi okolnosťami v zmysle CSP je irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie dôvod ospravedlnenia posúdil a trval na pojednávaní vo veci v záujme hospodárnosti a efektívnosti konania, pričom je na posúdení súdu posudzovať dôvody ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Žalobca poukázal na to, že vo svojom odvolaní uviedol ako odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého odvolanie musí byť odôvodnené a je potrebné identifikovať vadu, resp. identifikovať, v akom konkrétnom pochybení žalovaný vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, pričom mal žalobca za to, že dostatočne odôvodnil odvolanie a rovnako dostatočne identifikoval, v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca záverom domáhal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi istinu 1.346,26 eur s príslušenstvom a trovami konania v sume 161 eur. 8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Podľa § 116 ods. 4, prvá veta, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. 10. Podľa § 120 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. 11. Podľa § 120 ods. 2 ZKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. 12. Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. 13. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.12.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.346,26 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za vykonané práce na základe dvoch zmluvných vzťahov, a to Zmluvy č. 1/OZT/2010 na údržbu oznamovacieho a zabezpečovacieho zariadenia zo dňa 12.04.2010 na dobu určitú do 31.12.2020 (zmluva 1), predmetom plnenia ktorej je vykonávanie údržby na zariadeniach oznamovacej a zabezpečovacej techniky, nachádzajúcej sa na vlečke žalovaného, odbočujúcej v železničnej stanici Sereď a Zmluvy o dielo číslo 1/2016 - TA zo dňa 10.03.2016 na dobu určitú od 01.03.2016 do 31.05.2017 (zmluva 2), ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Príloha č. 1 - Popis a obsluha vlečky. Predmetom tejto zmluvy 2 je vykonávanie obsluhy a dohľadu na odbočné zariadenia vlečky odberateľa v zmysle platných právnych a technických predpisov. ŽSR - žalobca a vlečkár - žalovaný sa dohodli, že ŽSR zabezpečia na náklady vlečkára: obsluha výhybky č. N1, čistenie a mazanie výhybky č. N1, čistenie výhybky č. N1 od snehu, ľadu, nánosu a porastov zapojenej do zabezpečovacieho zariadenia celoštátnej dráhy v železničnej stanici Sereď. Výhybka č. N1 je odbočná výhybka na vlečku Ferrora services, s.r.o. v železničnej stanici Sereď a je v správe žalovaného. Výhybka č. N1 je odbočná výhybka na vlečku Ferrora services, s.r.o. v železničnej stanici Sereď a je v správe žalovaného. Povinnosť úhrady podľa zmluvy 1 bola určená v kvartálnych splátkach pri dohodnutej ročnej výške poplatku 1.980 eur bez DPH a na základe zmluvy 2 v polročných splátkach pri dohodnutej ročnej sume poplatku vo výške 226,74 eur bez DPH, pričom žalovaný splatné sumy poplatku žalobcovi neuhradil zo zmluvy 1 nasledovne: faktúra č. 2800027801 na sumu 599,94 eur splatná dňa 12.07.2016 a faktúra č. 2800029070 na sumu 599,94 eur splatná dňa 12.10.2016 a zo zmluvy 2: faktúra č. 2800028327 na sumu 136,04 eur splatná 11.08.2016. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania v sume 10,34 eur, faktúra č. 2800028421 splatná dňa 15.08.2016. Dňa 15.12.2015 Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizáciu na majetok žalovaného ako dlžníka s tým, že vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote so začiatkom plynutia odo dňa 16.12.2015, pričom zo súdneho spisu sp. zn. 6R/5/2015 vyplynulo, že žalobca si predmetné pohľadávky v stanovenej lehote neprihlásil. Dňa 14.09.2016 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 177/2016 rozhodnutie súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu a ukončení reštrukturalizácie žalovaného. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dňa 11.05.2017 zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 14. V súvislosti s nárokom na zaplatenie odmeny za služby fakturované na základe zmluvy 1 súd prvej inštancie uviedol, že tento nie je možné priznať, nakoľko uvedené pohľadávky neboli prihlásené v rámci lehoty podľa ustanovenia § 121 ZKR, pričom mal za to, že povinnosť prihlásiť pohľadávky sa viaže aj na tie, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie, a to aj v prípade, ak ku dňu povolenia reštrukturalizácie ešte neboli splatné alebo sú predmetom súdneho, exekučného alebo iného konania. Odvolací súd má za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, č.k. 6R/5/2015zo dňa 09.12.2015, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 240/2015 dňa 15.12.2015, a ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.12.2015, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, súd ustanovil správcu a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie. 15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol, že nárok na zaplatenie odmeny za služby fakturované na základe zmluvy 1 nie je možné priznať, nakoľko uvedené pohľadávky neboli prihlásené v rámci lehoty 30 dní podľa ustanovenia § 121 ZKR, a teda napriek skutočnosti, že splatnosť pohľadávok na základe faktúr 2800027801 a 2800029070 nenastala, nárok na paušálnu odmenu vznikol ku dňu povolenia reštrukturalizácie z dôvodu vzniku uvedených pohľadávok pred začatím reštrukturalizácie. 16. V zmysle čl. II zmluvy 1, objednávateľ objednáva a zhotoviteľ sa zaviazal vykonávať údržbu na zariadeniach oznamovacej a zabezpečovacej techniky nachádzajúcej sa na vlečke General Cargo Servise, s.r.o., odbočujúcej v železničnej stanici Sereď, pričom dojednaná cena v zmysle čl. IV. uvedenej zmluvy bola dohodnutá spôsobom, že objednávateľ uhradí cenu na základe štvrťročných faktúr, ktoré zhotoviteľ predloží objednávateľovi vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca po uplynutí príslušného štvrťroka. Faktúra bude vystavená ako pomerná časť z celkovej dohodnutej sumy za rok. Podľa čl. V zmluvy 1 „zhotoviteľ bude vykonávať predmet plnenia uvedený v čl. I,. bod 1. tejto zmluvy v mesačných a štvrťročných cykloch tak, ako to vyplýva z predpisov pre jednotlivé udržované zariadenia. Odovzdanie prác sa uskutoční ihneď po vykonaní údržby zamestnancom zhotoviteľa pracovníkovi objednávateľa, ktorého na prevzatie určí objednávateľ. Odovzdanie a prevzatie diela sa mesačne písomne zaznamená v „Záznamníku porúch na zabezpečovacom zariadení“, ktorý podpíšu obidve zmluvné strany, čím potvrdia vykonanie a prevzatie prác. Tento záznamník bude prílohou k štvrťročnej fakturácii za vykonanie diela. Záznamník porúch na zabezpečovacom zariadení je uložený v prípojnej stanici alebo v dopravnom stredisku vlečkára. Neúčasť objednávateľa na výkone údržby nebráni dielo vykonať a o tomto urobiť záznam do „Záznamníka porúch na zabezpečovacom zariadení“.“ Ak je teda pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky žalobcu voči žalovanému je preto potrebné posudzovať na základe článkov zmluvy 1 vyššie uvedených, na základe ktorej boli vystavené faktúra č. 2800027801 v sume 599,94 eur a faktúra č. 2800029070 v sume 599,94 eur. Zmluva 1 síce bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 12.04.2010, teda pred povolením reštrukturalizácie na záväzky veriteľov (dňa 16.12.2015), avšak nemožno v zmysle uvedených článkov zmluvy 1 odvodzovať vznik pohľadávok, resp. nárok na paušálnu odmenu na obdobie pred začatím reštrukturalizácie /bez ohľadu na deň ich splatnosti/, tak ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Faktúra č. 2800027801 bola vystavená dňa 28.06.2016, pričom v zmysle zmluvy bola fakturovaná za obdobie od 01.04.2016 do 30.06.2016, teda v období vzniku pohľadávky v zmysle zmluvy 1 z dôvodu plnenia podľa čl. V; obdobne faktúra č. 2800029070, vystavená dňa 28.09.2016 za fakturované obdobie od 01.07.2016 do 30.09.2016, obe po povolení reštrukturalizácie dňa 16.12.2015. 17. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nárok zo zmluvy 2, konkrétne z faktúry č. 2800028327 na sumu 136,04 eur, splatnej dňa 11.08.2016 nebol preukázaný ako dôvodný, keď žalobca nepreukázal, že k plneniu, za ktoré bola fakturovaná odplata, počas reštrukturalizácie došlo, nakoľko uvedený právny úkon v zmysle ustanovení uznesenia o povolení reštrukturalizácie vydaného v konaní 6R/5/2015 zo dňa 15.12.2015, zverejneného v OV 240/2015, podliehal schváleniu správcom podľa ustanovenia § 116 ods. 4 ZKR. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so znením uvedeného ustanovenia § 116 ods. 4 ZKR, resp. nedostatočne v napadnutom rozsudku ozrejmil, ktorý úkon mal podliehať schváleniu správcom, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku len stručne odkázal na uznesenie sp. zn. 6R/5/2015 zo dňa 15.12.2015, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, pod ktoré ustanovenie/písmeno predmetného uznesenia o povolení reštrukturalizácie súd prvej inštancie subsumoval vyššie uvedený nárok zo zmluvy 2, ktorý nebol podľa jeho záveru preukázaný ako dôvodný, keď tento nebol schválený správcom podľa § 116 ods. 4 ZKR. 18. Odvolací súd ďalej nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nemožno žalobcovi priznať úroky z omeškania, nárok na ktoré žalobcovi vznikol na základe faktúry č. 2800028421 na sumu 10,34 eur, splatnej dňa 15.08.2016, ktorou boli fakturované úroky z omeškania za obdobie 05/2016, keď uviedol, že sa jedná o pohľadávku podľa § 138 ods. 2 ZKR ako príslušenstvo pohľadávky, pre ktoré platí pre prípad potvrdenia reštrukturalizačného plánu, že zanikajú, takže sa zo zákona považujú za odpustené. Keďže podľa súdu prvej inštancie predmetný nárok na zaplatenie istiny žalobcovi platne nevznikol, v príčinnej súvislosti nevznikol ani nárok na príslušenstvo tvoriaceho úrok z omeškania. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že v zmysle § 138 ods. 2 ZKR, okrem iného, zaniká príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že nárok na základe faktúry č. 2800028421 na sumu 10,34 eur, vznikol žalobcovi oneskoreným uhradením faktúr, ktoré nie sú predmetom daného sporu, a ktoré žalovaný neuhradil v lehote splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania v sume 10,34 eur nemohli zaniknúť v zmysle § 138 ods. 2 ZKR, keďže nie sú príslušenstvom prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania. Je preto podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť daný nárok z pohľadu § 120 ods. 2 ZKR, resp. jeho negatívneho výkladu, v zmysle ktorého sa prednostné pohľadávky neprihlasujú do reštrukturalizačného konania prihláškou, preto tieto nezanikajú, avšak nezaniká tak ani nárok na jej príslušenstvo, v danom prípade sporný úrok z omeškania v sume 10,34 eur. 19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 20. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 21. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä bodov 16 až 18, posúdi návrh žalobcu zo dňa 19.12.2016, pričom sa zameria sa na určenie momentu vzniku pohľadávky zo zmluvy 1 v súvislosti s momentom začatia a povolenia reštrukturalizačného konania, v súvislosti s nárokom zo zmluvy 2 spresní, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že právny úkon podlieha schváleniu správcovi a ohľadne nároku na úroky z omeškania vo výške 10,34 eur opätovne posúdi dôvodnosť zániku tejto pohľadávky, pričom v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).