Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Tos/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010697 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010697.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného I. R., v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania ohľadom trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1T/9/2017, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Nt/14/2017 zo dňa 27.03.2018, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 27.septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného I. R., L.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I ako prvostupňový súd v senáte uznesením pod sp. zn. 2Nt/14/2017 zo dňa 27.03.2018 rozhodol, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného I. R. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1T/9/2017, zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť v lehote (ihneď po jeho vyhlásení) odsúdený s tým, že sťažnosť aj písomne odôvodnil. Odsúdený I. R. v samotnom návrhu na povolenie obnovy konania uvádza, že až dodatočne sa dostal k zmluve medzi ním a C. T., na základe ktorej mal M. T. odovzdať finančnú čiastku 45.000 eur ako zálohu s tým, že C.. T. mu zabezpečí predkupné právo na odkúpenie 2-izbového bytu na Š. A.. Č.. XX v J. s tým, že k transakcii nedošlo a M. T. mu nezabezpečil sľúbené predkupné právo a nevrátil mu ani peniaze a takým spôsobom odsúdený prišiel o peniaze od poškodenej D. V., pričom v pôvodnom konaní o tomto vôbec nevypovedal, keďže nevedel, kde sa uvádzaná zmluva nachádza a takisto nepoznal osobné údaje spomínaného C.. T., ktorý ho „s požičanými peniazmi od D. V. podviedol“ s tým, že v samotnej sťažnosti odsúdený namietal, že prvostupňový súd sa zaoberal tým, či predložená zmluva má alebo nemá atribúty zmluvy bez toho, aby predvolal a vyslúchol ako svedka C. T.. Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného dňa 15.05.2018. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak a) bol podaný neoprávnenou osobou, b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c) ak je obnova konania vylúčená podľa § 395 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z. %2523395'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku v prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného. Podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd („sťažnostný súd“) na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku jednak správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že v pôvodom konaní o podanej obžalobe rozhodol Okresný súd Bratislava I, a to rozsudkom zo dňa 15.05.2017, sp. zn. 1T/9/2017, ktorým bol odsúdený I. R. uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom základe v ňom uvedenom, a bol mu uložený súhrnný trest odňatia vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, so súčasným zrušením výroku o treste, uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 7T/64/2016 zo dňa 04.10.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3To/125/2016 zo dňa 13.12.2016, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenej D. V., narodenej XX.XX.XXXX, vo výške 39.500 eur, pričom odsúdený podal proti rozsudku ihneď po vyhlásení odvolanie, ktoré však dňa 18.05.2017 vzal prípisom späť, keďže „trest, ktorý mu bol vymeraný, je primeraný“ s tým, že späťvzatie odvolania zobral na vedomie Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 1T/9/2017. Vo vzťahu ku konaniu prvostupňového súdu o návrhu na povolenie obnovy konania v danej veci je potrebné konštatovať nasledovné: Dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku je to, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, pričom skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a dôkazom predtým neznámym sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, pričom za nové nemožno považovať také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to ani v takom prípade, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich prehliadol, prípadne sa mýlil pri ich hodnotení alebo ich vyhodnotil nesprávne, teda samotné konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne neplatí revízny princíp - súd nie je oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, t. j., úlohou súdu v takomto konaní je : a/ zistiť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, b/ či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Sťažnostný súd po posúdení celej veci v prvom rade uvádza, že podľa Trestného poriadku a ustálenej súdne praxe je obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať do úvahy, pričom zároveň tieto nové skutočnosti a dôkazy sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Skutočnosti a dôkazy uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania hodnotí súd jednak z hľadiska toho, kedy vyšli najavo, jednak z hľadiska ich samotného účinku, resp. účinku v spojení s inými už známymi skutočnosťami a dôkazmi na právoplatné rozhodnutie. Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú tie, ktoré neboli predmetom dokazovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania, pričom ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť je v konaní o obnove konania treba zvyčajne aj preukázať dôkazom. Za dôkazy skôr neznáme sa považujú jednak dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, ako aj dôkazy síce v pôvodnom konaní vykonané, ale majúce nový obsah. Nové dôkazy sa môžu týkať jednak nových skutočností, jednak skutočností, ktoré boli v pôvodnom konaní namietané alebo boli známe, avšak neboli ohľadom nich v pôvodnom konaní žiadne alebo dostatočné dôkazy. Obnove konania nebráni, ak strana o existencii predmetného dôkazu a skutočnosti vedela, ale ich v pôvodnom-predchádzajúcom konaní neuplatnila. V konaní o obnove konania musí súd skúmať, či skutočnosti a dôkazy skôr neznáme sú spôsobilé samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie vo veci ako je existujúce právoplatné rozhodnutie. Také skúmanie musí súd uskutočniť porovnaním vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní s dôkazným významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov uplatnených v konaní o obnove konania. Výsledkom takého skúmania musí byť aspoň určitý stupeň vyššej pravdepodobnosti, resp. dôvodný predpoklad zmeny právoplatného rozhodnutia. Čo sa týka prejednávanej veci, sťažnostný súd uvádza, že v návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený neuviedol žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Prvostupňový súd správne uvádza, že predložená písomnosť „zmluva“ nemá atribúty zmluvy a nemôže na jej základe vzniknúť relevantný právny vzťah, avšak sťažnostný súd predovšetkým dodáva, že i pokiaľ by odsúdeným uvádzané pripomienky boli pravdivé, ani v takom prípade by prípadné poskytnutie peňazí, vylákaných od poškodenej D. V. pod rôznymi zámienkami (uvedenými v skutkovej vete rozsudku) inej osobe, nemalo v kontexte už vykonaného dokazovania nijaký vzťah k dôkaznej situácii trestného činu, a to pokiaľ sa týka skutkovej vety, právnej kvalifikácie a v konečnom dôsledku i trestu samotného. Sťažnostný súd k odsúdeným uvádzaným skutočnostiam, vrátane sťažnostných námietok uvádza, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon umožňuje výnimočne vstúpiť do právoplatného rozhodnutia z dôvodov presne špecifikovaných v Trestnom poriadku, avšak nie je to tretí stupeň rozhodovania, na ktorý by mal odsúdený, resp. prokurátor nárok. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v pôvodnom konaní a toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd ani preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Z vyššie uvedených a náležite popísaných skutočností a z rozboru jednotlivých relevantných zákonných ustanovení je zrejmé, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu (Okresného súdu Bratislava I) bolo vydané v súlade so zákonom a takisto je nepochybné, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného I. R. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Nt/14/2017 zo dňa 27.03.2018, ako nedôvodnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.