Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010822 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117010822.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému X. T. stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/51/2017 zo dňa 13.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.mája 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného X. T., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/51/2017 zo dňa 13.02.2018 bol obžalovaný X. T. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm a) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že 14.07.2017 v čase od 03.05 h do 03.38 h v I. na Y. ulici číslo XX vykonal vlámanie do bytového komplexu, ktorého pozemok (dvor) je oplotený súvislým, nepoškodeným kovovým plotom, ktorého súčastou je vstupná brána na elektronický uzamykateľný zámok, ktorá je z oboch strán opatrená guľou, ktorý preliezol, na čo sa následne dostal k bytovému domu, kde prešiel cez otvorené, neuzamknuté, nepoškodené, hnedé drevené dvere ku schodisku označeného ako číslo ,,IX“, kde pristúpil ku ďalším hnedým dreveným - vo vrchnej časti preskleným dverám, na ktorých použitím sily a ich páčením v oblasti zámku dreveného ramu nezisteným predmetom, v ktorom po páčení zanechal stopy, tieto otvoril a vošiel na schodisko, ktorým vyšiel na 5. poschodie schodiska číslo ,,IX“ a následne spojovacou chodbou prešiel ku schodisku označenému ako ,,X“ zišiel schodiskom na 3. poschodie k dverám poškodeného, kde spredo dverí vedúcich do bytovej jednotky označených číslom ,,115“ odcudzil tam voľne odloženú detskú kolobežku značky JDBug Classic 2, strieborno-čiernej farby, zakúpenú v mesiaci jún roku 2015 v hodnote 31,45 Eur, následne zišiel do suterénu schodiska číslo ,,X“, kde si z vnútornej strany otvoril kľučkou neuzamknuté vstupné dvere a vyšiel von pred bytový dom, kde bol následne v čase o 03.57 h zadržaný hliadkou Policajného zboru, čím krádežou poškodenému Z.. J. D. spôsobil škodu na majetku vo výške 31,45 Eur, Za to mu bol podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný X. T.. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania namieta výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny. Poukazuje na to, že uložený trest je vysoký vzhľadom k spáchanému trestnému činu, jeho spôsobu a následku. Takýto trest v zmysle zásad pre ukladanie trestov nemožno považovať za prevýchovný a je mimo rámca generálnej prevencie. Spravodlivejším trestom by bol alternatívny trest. Poukazuje na to, že urobil vyhlásenie, oľutoval trestný čin, nevznikla žiadna škoda a z jeho trestného činu nevznikla ani žiadna psychická ujma inej osobe. Je potom prirodzené, že trest, ktorý mu bol uložený považuje za nespravodlivý. Žiada odvolací súd, aby mu uložil nižší trest. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného odvolania. Má za to, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny. Pri výmere trestu nebolo dostatočne zohľadnené, že sa obžalovaný priznal a svoj čin oľutoval. Navhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému uloží miernejší trest a to v dolnej polovici trestnej sadzby. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Poukázala na minulosť obžalovaného, ktorý bol dvanásťkrát súdne trestaný a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný uviedol, že svoj čin ľutuje a pripája sa k prednesu svojho obhajcu. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd konštatuje, že odvolanie obžalovaného bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne účinne napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný X. T. bol teda rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/51/2017 zo dňa 13.02.2018 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm a) Tr. zák. s tým, že skutkovo išlo o vlámanie sa do bytového komplexu, v ktorom odcudzil vec v hodnote 31,45 euro. Odvolací súd preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestov a súd prvého stupňa výrok o treste aj náležitým spôsobom odôvodnil. Trest uložený obžalovanému možno síce označiť za trest prísny, avšak je úmerný (zákonný a spravodlivý) vzhľadom na kriminálnu minulosť obvineného a skutočnosť, že obžalovaného doposiaľ nedokázali napraviť ani viaceré výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré boli kratšieho trvania. Pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu je potrebné obžalovanému uložiť za spáchanú trestnú činnosť, je nutné vychádzať najmä z toho, že obžalovaný je špeciálny recidivista, ktorý sa opakovane dopúšťa úmyselnej majetkovej trestnej činnosti a ktorého doposiaľ nedokázalo napraviť ani opakované ukladanie trestov (a to vrátane nepodmienečného trestu odňatia slobody) za spáchané úmyselné trestné činy. Páchanie trestnej činnosti je teda spôsobom života obžalovaného, ktorý bol vo svojom mladom veku (v čase spáchania skutku mal obžalovaný takmer 30 rokov) už dvanásťkrát súdne trestaný a opätovne preukázal, že ukladanie trestu nespojeného s výkonom odňatia slobody nemá na neho žiadny pozitívny vplyv a nedokáže ho viesť k tomu, aby sa prestal dopúšťať úmyselnej majetkovej trestnej činnosti. Krajský súd sa preto stotožňuje so súdom prvého stupňa, že z hľadiska druhu trestu bolo nutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný je recidivistom, ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom a z hľadiska ochrany spoločnosti je nevyhnutné opätovné pôsobenie na obžalovaného výkonom trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru ukladaného nepodmienečného trestu odňatia slobody, tak súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne vychádzal primárne zo závažnosti prečinu (§ 212 ods. 2 Tr. zák.), z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom vo výmere až na 2 roky. Súd prvého stupňa správne zistil jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu okolnosť, ktoré spočívali v tom, že obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a už bol súdne trestaný (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Vzhľadom k vyrovnanému pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedošlo k zákonom predpokladanej úprave trestnej sadzby. Odvolací súd vzhľadom na okolnosti prípadu (spáchanie majetkového trestného činu), ako aj na osobu obžalovaného (ide o špeciálneho recidivistu, ktorý opakovane pácha majetkové trestné činy) dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, t.j. v polovici zákonnej trestnej sadzby je spravodlivé a primerané na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným. Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal nie je možné preceňovať, nakoľko táto jediná poľahčujúca okolnosť bola v danom prípade výrazne prevážená osobou obžalovaného, ktorý je recidivistom a ktorého nedokáže viesť k riadnemu spôsobu života, ani opakované ukladanie a výkony nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu. Pokiaľ ide o výrok o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, tak tento výrok krajský súd nepreskúmaval, nakoľko nebol napadnutý odvolaním zo strany žiadnej procesnej strany. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.