Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213666 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117213666.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti Q.: T., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - MUDr. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. XX, t.č. W., M. XX, a otec - G.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/175/17-69 zo dňa 22.09.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi Q., T., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX v každý párny kalendárny týždeň s výnimkou školských prázdnin a sviatkov v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a konštatoval, že styk otca s deťmi počas jarných školských prázdnin, veľkonočných prázdnin, letných prázdnin, vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin tak, ako je upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2016, č.k. 3P/28/15-136, ostáva nezmenený. 2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysvetlil účel a podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom mal preukázané, že sú dané podmienky v záujme maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzením styku otca s maloletými deťmi počas víkendov. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že pre obidve maloleté deti, ktoré sú školopovinné, čo aj označovali za problém, je, že otec nevytvára podmienky pre prípravu do školy, čo má následne svoje negatívne prejavy. Návšteva školy a príprava na vyučovanie pritom u detí tvorí významnú časť ich života, do značnej miery určuje ich smerovania a je mimoriadne dôležitou. Rodič školopovinných detí musí s ohľadom na ich ďalší vývin zohľadňovať tento aspekt života aj pri trávení času s nimi za predpokladu, že má tento kontakt v pravidelnom a častom rozsahu, je potrebné, aby istý čas vyhradil aj príprave deti na vyučovanie. Dohľad nad riadnym plnením školských povinností a vytváranie priestoru pre ich plnenie je súčasťou rodičovskej zodpovednosti. Ďalším z pohľadu detí negatívne vnímaným faktorom je samotná náplň času, ktorý deti s otcom trávia. Aj keď má otec predpoklady tráviť s deťmi čas aktívne a mohol by byť pre ne dobrým partnerom, obe deti opakovane naznačili, že otec málokedy prihliadne na ich želania v tejto oblasti a vo väčšine prípadov aktivity s nimi realizuje na základe vlastných preferencií a deti sa stávajú len akýmisi zúčastnenými osobami na aktivitách otca, čo im nevyhovuje. Navyše otec trvá na tom, aby sa styk realizoval v takom rozsahu, ako je stanovené súdnym rozhodnutím, napriek tomu, že deti by uvítali skorší návrat domov a to práve z dôvodu, že aktivity, ktorým sa otec v rámci styku venuje, nie sú pre ne relevantné a nezúčastňujú sa na nich a zúčastňovať sa na nich nechcú a robia to nedobrovoľne. Trecie plochy sa vyskytujú aj v samotnom výchovnom prístupe otca k deťom, keď deti trávia čas v jeho domácnosti, čo samotné deti hodnotia výrazne negatívne a pravidelne v takýchto prípadoch kontaktujú matku, aby jej tieto situácie popísali a predovšetkým, aby ich riešila. V ich správaní sú ochranné mechanizmy, kedy síce matku informujú, ale zároveň ju prosia, aby ju neriešila z dôvodu, aby nebolo ešte horšie. Súd prvej inštancie apeloval na správanie otca maloletých detí, aby prehodnotil niektoré svoje aspekty prístupu k výkonu svojich rodičovských práv a realizácii styku s deťmi. Potrebné je, aby načúval potrebám a želaniam detí, ktoré samozrejme chcú a potrebujú byť v kontakte so svojím otcom, tento kontakt však musí zodpovedať ich prežívaniu, v opačnom prípade je tento kontakt pre nich skôr záťažou než prínosom. Súd prvej inštancie ponechal ostatný kontakt otca s deťmi počas prázdnin a sviatkov nezmenený, pričom bude závisieť od prístupu otca, ako k realizácii svojho práva k deťom pristúpi. Nevzhliadol potrebu upraviť styk detí s otcom za prítomnosti matky, pretože toto by sa javilo ako príliš obmedzujúce, nesledujúce záujem maloletých detí, ktorého obsahom je aj náprava vzťahov medzi otcom a deťmi, k čomu je potrebné ponechať otcovi aj za tejto situácie priestor. Súd prvej inštancie upozornil, že neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie a v konaní vo veci samej sa bude vykonávať dokazovanie, ktoré sa vzťahuje k predmetu konania. Nastolená situácia zaväzuje oboch rodičov maloletých detí otca v naznačenom smere. Matku v tom, že je povinná otcovi byť nápomocná pri správnom prístupe k deťom, aby sa vzťahy medzi deťmi a otcom urovnali. Otcovi aj matke odporúčal, aby podnikli kroky za účelom nápravy stavu veci, za týmto účelom sa obrátili aj na orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý rodičom poskytne súčinnosť ako tretia osoba, ktorá je schopná zaujať k uvedenej otázke objektívne stanovisko. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu. Namietal, že v konaní nebol vypočutý a nemal možnosť predložiť súdu svoje stanovisko. Aktívne sa snaží o zlepšenie vzťahov s deťmi. Je preto nutné byť s nimi, pretože bez styku a komunikácie sa nemôžu vzťahy zlepšiť. Uviedol, že s deťmi sa dlhodobo rozpráva o tom, že by chcel byť s nimi polovicu času a pýta sa ich, ako by to bolo pre nich najlepšie. Hoci svoju odbornú činnosť pre nedostatok príležitostí v podstate na Slovensku nemôže vykonávať, našiel spôsob, ktorý mu v najbližších mesiacoch umožní byť na Slovensku aspoň polovicu času, aby s deťmi mohol byť. T. sa vyjadril, že by so striedavkou súhlasil. Žiadal, aby bola nápomocná aj matka, ktorá tiež má podiel na tom, že sa vzťahy medzi ním a deťmi zhoršili. Dlhodobo sa usiluje deti podporovať v učení, pomáhať im s úlohami, snaží sa im otvoriť svet myšlienok z rôznych zdrojov, dennodenne ich inšpirovať a motivovať k hľadaniu zaujímavých otázok a odpovedí na ne. Preto je potrebné, aby bol s nimi aj počas dní školskej dochádzky. Vie sám, aká je dôležitá systematická a dôsledná príprava doma aj v škole. O to viac ho mrzí, že matka deťom nikdy nepovedala, že na gymnázium ho prijali bez prijímačiek, zmaturoval s čistými jednotkami, spromoval s červeným diplomom na STU, ukončil bakalárske štúdium na EU, počas štúdia od základnej školy až po promóciu mal samé jednotky, iba jednu dvojku zo skúšky na STU. Jeho diplomovka vyšla asi ako dovtedy jedinému študentovi na STU v pravdepodobne najrenomovanejšom časopise v danom odbore v J.. Počas profesijnej dráhy zopár jeho inovácie vyústili do návrhov na patent. Bohužiaľ matka dlhodobo tvrdí, že sa neučí s deťmi a dokonca im bráni robiť domáce úlohy. Uznal, že v priebehu výchovy urobil isté chyby a v istých veciach sa mýlil. No v súčasnej situácii je jednou z hlavných príčin súčasného stavu aj správanie matky, ktoré v deťoch vytvára a umocňuje negatívny obraz o otcovi a systematicky podkopáva ich vzťah. Jeho korene siahajú hlboko do ich minulého manželského vzťahu a vyústili do nenávisti, neochoty k akýmkoľvek kompromisom a uznaniu si vlastných chýb. K tomuto uviedol zopár príkladov zo stretnutia s maloletými deťmi. Uviedol, že odmalička mal s deťmi množstvo športových aktivít, pretože je bývalý aj súčasný výkonostný tenista, jeho otec bol majster Slovenska a deti hrávajú tenis a trénuje ich. Chodili na futbal, na stolný tenis, ktoré inicioval podľa ich želaní, chodievajú na horské túry, bicyklujú, snaží sa im priblížiť vzťah k prírode a pohybu v nej. Matka tieto ich aktivity narúša tým, že presviedča deti, že sú unavené a keď sa napríklad tréning predĺži, nestihnú úlohy. Matka ho neinformuje o elementárnych veciach týkajúcich sa maloletých detí. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu popísala spôsob správania sa otca počas celého manželstva, ktorý pracoval v zahraničí v oblasti informačných technológií, domov chodieval každý druhý víkend. Bolo to tak aj po narodení detí. Nebol ochotný kvôli podstatne vyššiemu zárobku v porovnaní so Slovenskom svoje miesto pôsobenia zmeniť ani po narodení detí. Pomáhala jej starať sa o deti jej matka, alebo si platila opatrovateľku. Konflikty sa stupňovali v slovných aj fyzických útokoch. Hľadala aj pomoc v krízovom centre Nádej. Otec deti nútil chodiť na dlhé výlety, ktoré nezodpovedali ich veku. S deťmi nekomunikoval tri mesiace. S chlapcami sa zdržiavala len v detskej izbe, pretože otcovi vadila ich prítomnosť. Tento stav bol pre ňu neúnosný, preto sa odsťahovala. Popísala vo vyjadrení viac príkladov, ako sa správal k deťom počas styku. Napríklad deti nechal samé na neznámom mieste v lese Malé Karpaty bez mobilu, jedla a pitia. Mladšiemu synovi, ktorý trpí celiakiou a laktózovou intoleranciou, prikázal ochutnať pokazené mlieko a keď ho syn zabudol vyhodiť, potrestal ho studenou sprchou. Otec na deti kričí, škaredo im nadáva, trestá ich zatváraním na záchod a studenými sprchami, a ďalšie prípady správania sa otca. Učitelia si tiež sťažujú na T. správanie. Vodil deti na nudistické pláže, pričom deťom toto nevyhovuje. Nestaral sa o to, aby sa nespálili. Vyhľadala aj pomoc psychológov, aby sa situácia vyriešila, vždy sa snažila, aby vzťah otca a detí bol dobrý. Aj napriek tomu, že nepopiera význam úlohy otca pri výchove, tento vplyv nesmie mať negatívny dopad a ohrozovať ich psychické a fyzické zdravie. Deti nemôžu byť rukojemníkmi otca. Nikdy si nepredstavovala, že deti bude vychovávať sama, avšak nemôže od nej nikto čakať, že bude tolerovať správanie otca, ktoré deťom dokázateľne ubližuje, z ktorého dôsledkami sa trápia doma, ich pedagógovia v škole a zanechá to na deťoch trvalé následky. 5. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.mp.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vyvodil z nej správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom odvolací súd poukazuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. 8. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že z obsahu spisu a doposiaľ vykonaného dokazovania ako aj konštatovania otca vyplýva, že vzťahy medzi otcom a deťmi sú narušené. Je pozitívne, že otec si priznal chyby, ktoré sa pri výchove uskutočnili. Na druhej strane však musí uznať, že pokiaľ sa niečo vo vzťahu s deťmi pokazilo, uvedené skutočnosti sa ťažšie naprávajú. Odvolací súd kladne hodnotí záujem otca o maloleté deti a ich podiel na ich výchove, ktorá ani matka maloletých detí otcovi neupiera. Otec si však musí uvedomiť, že pokiaľ chce vybudovať dobrý vzťah medzi deťmi, tento musí byť vybudovaný na porozumení, empatii a dôvere, ktorú deti budú voči nemu pociťovať, na vybudovaní pocitu bezpečia zo strany detí a najmä na počúvaní želaní detí a odhadnutí ich psychických a fyzických schopností. Nie je možné, aby sa realizoval styk tak, že deti vykonávajú činnosti len preto, aby ulahodili otcovi a nedostávali sa ešte do horšej situácie. Styk rodiča s dieťaťom má prebiehať tak, aby sa deti cítili dobre, mali pozitívne zážitky a na styk s rodičom sa tešili. V prípade, že sa tak nedeje, deti hľadajú ochranu u matky, ktorá pre nich predstavuje istotu a takto vzniká aj nedôvera matky voči postupom otca počas styku. Pokiaľ otec preukáže, že je spôsobilý naslúchať potrebám detí a nebude realizovať styk podľa jeho predstáv a podľa pocitov, ktoré považuje za dobré a podľa výchovných postupov, ktoré považuje za najlepšie, obnoví sa dôvera detí voči otcovi a obnovia sa aj dobré vzťahy založené na pocite dôvery, istoty a bezpečnosti zo strany detí. Pokiaľ bude matka môcť dôverovať správaniu sa otca, bude tiež nápomocná pri realizácii styku detí s otcom. Pri výkone rodičovských práv a povinností nejde o dokazovanie toho, kto je lepší rodič, ale ide o zabezpečenie prostredia, ktoré je pre deti láskyplné, zabezpečuje im istotu a posúva ich dopredu. Nie je potrebné rozprávať deťom v ich veku o vynikajúcich študijných výsledkoch otca, keď otec sám svojím príkladom a svojím správaním môže byť dobrým vzorom pre deti a bude deti smerovať k dosahovaniu dobrých výsledkov v škole a pozitívnemu napredovaniu v ich osobnom živote . Odvolací súd opätovne opakuje, že k tomu je potrebné, aby počúval názory detí, ich želania, zvážil ich fyzické a psychické sily a počúval tiež odporúčania matky, ktorá, ako vyplýva z obsahu spisu, strávila s deťmi väčšinu života a nesporne lepšie rozumie ich želaniam a ich potrebám. 9. Námietku otca, že vo veci nebol vypočutý, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem maloletých detí. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa. V konaní vo veci samej vykoná súd prvej inštancie potrebné dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré vyhodnotí a vo veci rozhodne. 10. Odvolací súd upriamuje pozornosť otca aj na skutočnosť, že jeho styk bol obmedzený len počas víkendov, keď zo samotných prejavov detí je zrejmé, že nemajú dostatočný priestor na prípravu na vyučovanie. Jeho styk nebol obmedzený ani prítomnosťou matky maloletých detí, čo súd prvej inštancie vyhodnotil správne a styk bol ponechaný v širokom rozsahu počas sviatkov a školských prázdnin, kedy otec má možnosť presvedčiť deti, že čas, ktorý spolu strávia, je pre ne obohacujúci, prospešný, budú sa na stretnutia tešiť a budú sa cítiť komfortne. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).