Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/79/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227126 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117227126.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobkyne: Slovenská F. R. O. W. V. S. Z., L.: XX XXX XXX, so sídlom D.O. Z. X, N., proti žalovanému: O. Z., O.., N. N. XX, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 15. februára 2018, č. k. 7C/16/2017- 177, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.11.2017, doplnený podaniami zo dňa 06.12.2017 a 15.1.2018. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľnosti, označenej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že právny predchodca žalovaného (p. O. Z.) bol na základe zmluvy o nájme nájomcom N. Č.. XX v administratívno-technickej budove Č.. XXXX umiestnenej na pozemku A.. Č.. XXXX S. G..Ú.. Z. O.. Po smrti p. Z. začal v byte bývať žalovaný, hoci na to nemá právny nárok, pretože s nebohou nebýval v spoločnej domácnosti tri roky pred jej smrťou (§ 706 ods. 1 OZ). Žalobkyňa žalovaného výzvou zo dňa 13.10.2017 vyzvala na vypratanie nehnuteľnosti, čo však žalovaný do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerešpektoval. Žalovaný pokračuje v užívaní nehnuteľnosti a napriek výzvam od toho neupustil, ani nepreukázal svoje oprávnenie nehnuteľnosť užívať. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobkyne. Podľa žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože tento nemá žiadne právo užívať nehnuteľnosť. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami žalobkyňa videla v tom, že v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Vo veci samej sa žalobkyňa mieni domáhať vypratania nebytového priestoru. Z predložených listín mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobkyňa je vlastníkom budovy, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť a že právny predchodca žalovaného mal so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť. Ďalej mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť ako byt. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla dôvody, pre ktoré považuje za potrebné upraviť pomery strán sporu, avšak jednou z náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 C.s.p. je i uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla a neosvedčila, prečo je ňou navrhovaná úprava pomerov sporových strán neodkladná, t.j. aká bezprostredná ujma (majetková prípadne nemajetková) hrozí žalobkyni v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené. Prípadná existencia protiprávneho stavu spôsobená žalovaným nie je bez ďalšieho právne relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočného a mimoriadneho prostriedku súdnej ochrany určenému k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a mohlo byť za následok nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu na strane žalobkyne. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie resp. aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že neodkladné opatrenie je opodstatnené, ak žalobcovi hrozí nielen vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ale dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv alebo oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Dôvodom potreby neodkladnej úpravy pomerov nemusí byť len možnosť spôsobenia majetkovej alebo nemajetkovej ujmy žalobcovi, ale aj porušovanie alebo ohrozovanie práv a oprávnených záujmov žalobcu. V danom prípade ide o ochranu vlastníckeho práva žalobkyne. V dôsledku neoprávneného užívania vlastníctva žalobkyne žalovaným, žalobkyňa nemôže predmet svojho vlastníctva užívať v plnom rozsahu. Oprávnenie žalobkyne nakladať s vlastnými vecami alebo právami, ktoré predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt, je z dôvodu neoprávneného zásahu žalovaného obmedzené. Z dôvodu nezákonného zásahu žalovaného do vlastníctva žalobkyne, vznikla žalobkyni majetková ujma vo forme ušlého nájomného z nebytového priestoru, ktorý žalovaný užíva, a to odo dňa neoprávneného obsadenia tohto nebytového priestoru. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 6. Odvolací súd uvádza, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad C.s.p. formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov účastníkov ( § 325 ods. 1 C.s.p. ). Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 O.s.p. 7. V danej veci, odvolací súd má (v zhode so súdom prvej inštancie) za to, že žalobkyňa síce osvedčila uplatnený nárok (svoje právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve), avšak neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu resp. existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť nielen svoj nárok voči žalovanému, ale aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. V tomto smere nepostačuje iba tvrdenie žalobkyne, že neoprávnené užívanie nebytových priestorov v jej vlastníctve žalovaným stále trvá. Uvedené je iba dôvodom na podanie žaloby o ich vypratanie. Nepostačuje však na preukázanie hrozby bezprostrednej ujmy potrebnej pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, ak už k porušeniu práva žalobkyne žalovaným došlo, je namieste tento stav odstraňovať žalobou vo veci samej. Účelom neodkladných opatrení teda nie je vyriešiť dlhodobo existujúci protiprávny zásah do práv žalobkyne (tento sa má riešiť žalobou vo veci samej), nakoľko tu chýba prvok existencie hrozby nebezpečenstva bezprostrednej hrozby, ale len taký zásah, ktorý bezprostredne hrozí. Neodkladným opatrením teda nemožno odstraňovať také zásahy, ktoré už trvajú po dlhšiu dobu, nakoľko tu chýba prvok naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov. Takouto ujmou (bezprostredne hroziacim nebezpečenstvom) nie je potom v posudzovanom prípade ani existencia majetkovej ujmy vo forme ušlého nájomného z nebytového priestoru, nakoľko žalobkyni nič nebráni, aby si škodu vo forme ušlého zisku voči žalovanému uplatnila súdnou cestou. V tomto smere odvolací súd súčasne dodáva, že „ ani samotný dlh (vo forme škody ušlého zisku na nájomnom) nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5Obo 144/97). 8. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto podmienka v danom prípade splnená nebola. 9. Z toho vyplýva, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).