Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/242/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118203258 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118203258.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Dipl. Ing. arch. Y. B., X. XXA, L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fiľo & Partners s. r. o., IČO: 47 237 031, Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému: Verejné prístavy, a. s., IČO: 36 856 541, Prístavná 10, Bratislava, zastúpenému JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s. r. o., IČO: 36 859 991, Panenská 24, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.03.2018, č.k. 23Ca/1/2018-22, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by zasahoval do majetkových práv žalobcu, ako autora diela, ktoré je vyhotovené a opatrené názvom „N. Š. V. Z. M. - J., F., Y. P.“, vyhotovené a opatrené názvom „J. na Y. B. Ú. J. H. F.“ a vyhotovené a opatrené názvom „Y. X.P. S. K. V. Z. M. - J., F., Y. P.“, a to voči týmto dielam ako celku alebo akejkoľvek časti týchto diel, najmä je povinný zdržať sa konania, ktorým by spracovával dielo, spájal dielo s iným dielom, zaraďoval dielo do databázy, vyhotovoval rozmnoženiny diela, verejne rozširoval originál diela alebo rozmnoženiny diela, a to prevodom vlastníckeho práva, vypožičaním alebo nájmom, uvádzal dielo na verejnosti, a to verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, verejným vykonaním diela alebo verejným prenosom diela (výrok I.). Žalobcovi ďalej uložil povinnosť podať voči žalovanému v lehote 60 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia žalobu vo veci samej, a to žalobu na ochranu autorského práva a náhradu škody (výrok II.), pričom rozhodol i o tom, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa vyššie uvedených nárokov domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na súde dňa 19.02.2018, ktorý odôvodnil tým, že v postavení autora vytvoril na základe Zmluvy o spolupráci a licenčnej zmluvy zo dňa 10.02.2012 (ďalej len „licenčná zmluva“) so spoločnosťou ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o dve autorské diela, a to „N. Š. V. Z. M. - J., F., Y. P.“, následne zmenené na „J. na Y. B. Ú. J. H. F.“ (ďalej aj ako „dielo 1“) a autorské dielo s názvom „Y. X. S.P. K. V. Z. M. - J., F., Y. P.“ (ďalej aj ako „dielo 2“). Spoločnosť ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. následne uzatvorila s mestom Komárno ako s objednávateľom Zmluvy o dielo zo dňa 22.02.2012 a 22.03.2012 (ďalej len „zmluvy o dielo 1 a 2“), ktorých predmetom bolo vypracovanie a odovzdanie uvedených diel. Zmluvné strany si v zmluvách určili rozsah autorskej licencie, pričom mesto Komárno bolo oprávnené využiť dielo 1 výlučne ako účel podkladový na vykonanie zmien územného plánu mesta a dielo 2 na spodrobnenie zámeru a hmotové riešenie na realizáciu Transkontinentálneho logistického centra - prístavu v Komárne, Veľký Harčáš; žalobca ako autor diel si ponechal právo na ochranu svojich majetkových práv voči tretím osobám v plnom rozsahu. Žalobca zdôraznil, že ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neudelil súhlas na použitie diel inému subjektu v akomkoľvek rozsahu, s výnimkou mesta Komárno, a to titulom zmluvného vzťahu so ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. na základe licenčnej zmluvy. Žalobca zistil, že vo Vestníku verejného obstarávania bolo dňa 20.02.2017 zverejnené oznámenie žalovaného ako verejného obstarávateľa týkajúce sa vyhlásenia verejnej súťaže na služby s názvom „Y. R. J. K. Y. J. F.“, pričom k uvedenému žalovaný na svojom webom sídle zverejnil informácie, v ktorých uvádzal a odkazoval na zapracovanie do celkovej stratégie modernizácie prístavu Komárno aj podklady zo zmluvy o dielo 1 a 2, pričom použil aj kópie autorského diela žalobcu bez jeho súhlasu. 3. Súd prvej inštancie vo vzťahu ku skutkovému stavu zistil, že dňa 10.02.2012 uzatvorila spoločnosť ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. ako prijímateľ so žalobcom ako poskytovateľom licenčnú zmluvu, predmetom ktorej bolo vyhotoviť a dodať prijímateľovi autorské dielo označené ako „N. Š.Ú. V. Z. M. - J., F., Y. P.“ a „Y. X. S. K. V. Z. M. - J., F., Y. P.“. Žalobca v zmysle tejto zmluvy udelil prijímateľovi súhlas na použitie diela spôsobom vymedzeným v článku II, ods. 1, a to na a) udelenie súhlasu na použitie diela 1 vcelku alebo čiastočne na účel výlučne ako účel zabezpečenia, začlenenia zámeru na realizáciu Transkontinentálneho logistického centra - prístavu, Komárno, Veľký Harčáš do celkovej urbanistickej koncepcie mesta Komárno a záujmového regiónu, a tiež na účel podkladový, na vykonanie zmien územného plánu mesta Komárno, východnej časti mesta, pre rozvoj nákladnej vodnej dopravy a výroby, výrobných služieb, distribúcie a skladov, b) udelenie súhlasu na použitie diela 2 vcelku alebo čiastočne na účel výlučne ako účel spodrobnenia zámeru a hmotového riešenia na realizáciu V. Z. M. - J., F., Y. P.Á., c) vyhotovenie rozmnoženiny diela pre potreby plnenia účelu uvedeného pod písm. a) a b) zmluvy, d) zmenu názvu diela a e) udeľovanie práva na využívanie diela v rozsahu práv poskytnutých poskytovateľom prijímateľovi daným článkom zmluvy, a to v prospech mesta Komárno. Zároveň poskytovateľ udelil prijímateľovi licenciu v územnom rozsahu neobmedzenom, vo vecnom rozsahu obmedzenom článkom I, bodom 1 a v časovom rozsahu na dobu trvania majetkových práv poskytovateľa podľa § 21 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „autorský zákon“), s tým, že prijímateľ bol oprávnený odplatne postúpiť udelenú licenciu len na mesto Komárno, keď ďalšie postúpenie licencie tretím osobám bolo vyhradené výlučne poskytovateľovi licencie. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 22.02.2012 uzatvorilo mesto Komárno ako objednávateľ so spoločnosťou ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vypracovanie a dodanie diela „Y. X. S. K. V. Z. M. - J. F. Y. P.“, ktorou sa mali zabezpečiť koncepčné urbanisticko - architektonické podklady na spodrobnenie zámeru zhotoviteľa na realizáciu V. Z. M. - J., F., Y. Z. Y. P.. V zmysle článku 8, bod 8.2. predmetnej zmluvy bolo dielo vlastníctvom zhotoviteľa až do momentu zaplatenia ceny diela, pričom do toho času mohol objednávateľ použiť odovzdané dielo na dohodnutý čas len so súhlasom zhotoviteľa, keď na ďalšie využitie diela platili ustanovenia autorského zákona. Dňa 22.03.2012 uzatvorilo mesto Komárno ako objednávateľ so spoločnosťou ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r. o ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vypracovanie a dodanie diela „N. Š. V. Z. M. - J., F., Y. P.“, ktorou sa malo zabezpečiť začlenenie zámeru na realizáciu V.Z. Z. M. - J., F., Y. Z. Y. P., do celkovej urbanistickej koncepcie mesta Komárno a záujmového regiónu. Aj v prípade tejto zmluvy o dielo sa zmluvné strany v zmysle článku 8, bod 8.2. dohodli, že dielo je vlastníctvom zhotoviteľa až do momentu zaplatenia ceny diela, keď do toho času mohol objednávateľ použiť odovzdané dielo na dohodnutý čas len so súhlasom zhotoviteľa a na ďalšie využitie diela sa vzťahovali ustanovenia autorského zákona. Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve došlo k zmene predmetu zmluvy, ktorým bolo vypracovanie a dodanie diela „J. na Y. B. Ú. J. H. F.“. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že notárskou zápisnicou spísanou JUDr. A. Y. dňa 24.01.2018 notárka osvedčila, že po pripojení firemného počítača notárskeho úradu na sieť internetu a otvorení webovej stránky http://www.vpas.sk, zobrazení časti Rozvoj - Rozvojové projekty - Rozvojové projekty EÚ - Komárno, po otvorení poslednej časti - Komárno, bol zobrazený dokument vo formáte PDF, v ktorého spodnej časti sa pod textovou časťou označenou ako Modernizácia verejného prístavu Komárno, nachádzala vizualizácia V. Z. M. - J. F., Y. P.Č., máj 2015, pod ktorou bol uvedený text Zelina - Urbanistická štúdia: Transkontinentálne logistické centrum. 6. Súd prvej inštancie na uvedenom základe konštatoval, že je možné domnievať sa, že ak by žalovaný ďalej nakladal so žalobcom uvedenými dielami mohlo by prísť k značnej ujme na strane žalobcu vo vzťahu k jeho právam vyplývajúcim z autorského zákona. Preto s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 341 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými žalobcom v predmetnom návrhu. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p., keď plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k záveru o splnení princípu opodstatnenosti a hrozby značnej ujmy na strane žalobcu; v tomto smere konajúci súd neuviedol žiadne úvahy a myšlienkové postupy, akými sa riadil a na základe ktorých dospel k uvedenému záveru. Splnenie týchto náležitostí uznesenia pritom nebolo možné dosiahnuť len výlučným uvedením tvrdení žalobcu, bez odôvodnenia úvah a myšlienkového postupu, ktorým sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení dôkazov, ani uvádzaním domnienok najmä, ak v prípade neodkladného opatrenia nie je pre účely vydania rozhodnutia potrebné nariadiť pojednávanie, ani disponovať vyjadrením žalovaného k návrhu žalobcu. Žalovaný tak nemohol verifikovať správnosť úvah, myšlienkového postupu a v konečnom dôsledku aj samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže jeho odôvodnenie neposkytuje odpoveď na všetky skutkovo a právne relevantné otázky. Týmto postupom súd prvej inštancie žalovanému odňal možnosť riadne odôvodniť podané odvolanie, porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čím zároveň porušil jeho právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces. Žalovaný poukázal pritom na to, že uznesenie, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ predstavuje meritórne rozhodnutie, by malo vykazovať osobité predpoklady odôvodnenia, aké sa vzťahujú k meritórnemu rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie, je povinný odôvodniť existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, rovnako ako odôvodniť existenciu skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie v rámci napadnutého uznesenia síce uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by použil dielo žalobcu alebo jeho akúkoľvek časť, a tak zasiahol do jeho výhradných majetkových práv, a to každým jednotlivým spôsobom uvedeným v § 19 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon (ďalej aj ako „zákon č. 185/2015 Z.z.“), avšak neuviedol a z jeho odôvodnenia nevyplýva, že žalovaný použil dielo žalobcu alebo jeho časť jednotlivým definovaným konaním, ani, že také použitie diela žalobcu alebo jeho časti ešte len hrozí. Zároveň žalovaný považoval skutkový záver súdu prvej inštancie o značnej ujme žalobcu za všeobecný a paušálny, keď nebolo zrejmé, aký rozsah ujmy mal na zreteli pri použití formulácie „značná ujma“. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že skutočnosti preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov majú výlučne povahu možnosti a domnienky žalobcu, pričom z neho nemožno vyvodiť také jeho konanie, ktorým ohrozí alebo poškodí majetkové práva žalobcu. Žalovaný totiž nenakladal s dielami, ktoré sú predmetom zmluvy o dielo 1 a 2, a nie je ani dôvodné, aby s nimi nakladal v budúcnosti v rámci možnej úpravy a rekonštrukcie verejného prístavu Komárno. Potvrdil vyhlásenie verejnej súťaže, ktorej predmetom je „Y. R. G. pre K. C. H. Y. J. F.“, pozostávajúcej z dvoch častí, a to „Y. R. J. K. Y. J. F. (ďalej aj ako „Master plan“) a „Y. Š. K.: H. Y. J. F. (ďalej aj ako „Štúdia realizovateľnosti“). Zdôraznil však, že dielo, ktorého autorom je žalobca, je predmetom zmluvy o dielo 1 a 2, a nie verejnej súťaže, keďže jej predmetom nie je realizácia štúdie, ani vizualizácie verejného prístavu Komárno, vypracovanej žalobcom. Účelom verejnej súťaže tak nie je vyhotovenie projektovej dokumentácie, ani inej obdobnej dokumentácie stavebnej alebo architektonickej povahy, obsahujúcej vizualizáciu verejného prístavu Komárnu, ktorej autorom je žalobca. Nemožno preto dospieť k záveru o ohrození alebo porušení autorských práv žalobcu konaním žalovaného, ktorým vyhlásil verejnú súťaž. Žalovaný uzavrel, že rozsah úpravy a podoba rekonštrukcie verejného prístavu v Komárne bude závisieť od výsledkov Master planu a Štúdie realizovateľnosti. 10. Žalovaný nepovažoval zobrazenie dokumentu vo formáte PDF na jeho webovej stránke za ohrozenie, ani porušenie majetkových práv žalobcu, nakoľko predstavovalo zákonnú výnimku a obmedzenie majetkových práv žalobcu podľa § 34 zákona č. 185/2015 Z.z. Sporný dokument zobrazoval architektonické dielo podľa § 52 zákona č. 185/2015 Z.z., na zobrazenie ktorého sa nevyžadoval súhlas autora diela, pričom žalovaný v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. pri ňom uviedol meno autora diela, jeho názov a prameň, na základe čoho nedošlo k ohrozeniu, ani porušeniu osobnostných práv žalobcu ako autora diela. V tejto súvislosti pritom doplnil, že napriek jeho oprávneniu uverejniť na svojom webovom sídle sporný dokument, tento z dôvodu zriadenia nového webového sídla zo stránky odstránil. Následkom tejto skutočnosti bol zánik právneho vzťahu medzi ním na jednej strane a žalobcom na druhej strane, predmetom ktorého bolo jednotlivé dielo žalobcu a autorské práva žalobcu k jednotlivému dielu. Z dôvodu absencie hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu namietal tak aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj jeho pasívnu legitimáciu v súdnom konaní. Na tomto základe vyslovil, že absenciou právneho vzťahu medzi stranami sporu nie je splnená jedna zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého uznesenia. 12. Žalovaný ako jeden z odvolacích dôvodov namietal nedostatočné odôvodnenie, a tým nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá procesná vada mala mať za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 13. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 341 ods. 1 C.s.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. 18. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty práva na spravodlivý súdny proces. Jej účelom je, medzi iným, zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Pokiaľ súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, znemožní tým strane sporu skutkovo, aj právne argumentovať rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže o dôvodoch, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie sa má strana sporu dozvedieť práve z odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V prípade, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo arbitrárne, strana sporu má naďalej zachované procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia v odvolacom konaní a domáhať sa nápravy. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa pritom vzťahuje nielen, ale najmä, k rozhodnutiu vo veci samej. 19. V civilnom procese existuje okruh prípadov, kedy súd uznesením rozhoduje vo veci samej. Také uznesenie má potom obdobné účinky ako meritórne rozhodnutie (rozsudok), z dôvodu ktorého by malo spĺňať i formálne náležitosti kladené na rozhodnutie vo veci samej. Uvedené sa týka najmä odôvodnenia uznesenia, z ktorého by malo byť zrejmé, ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a napokon ako vec po právnej stránke posúdil. 20. Medzi uznesenia, ktoré majú povahu meritórneho rozhodnutia patrí i uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný pred začatím konania bez toho, aby na neho nadväzovalo konanie vo veci samej, t.j. na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej. Vzhľadom na jeho osobitý charakter malo by také uznesenie vykazovať osobité predpoklady odôvodnenia, a preto nad rámec skutkových okolností a právneho posúdenia by mal súd prvej inštancie odôvodniť existenciu rozhodujúcich skutočností vyžadujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj odôvodniť existenciu skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. I Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 20.08.2015, sp. zn. II. ÚS 866/2014, vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný rozsudok vo veci samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 21. V skúmanej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by zasahoval do majetkových práv žalobcu, ako autora diel 1 a 2, a to voči týmto dielam ako celku alebo akejkoľvek časti týchto diel, najmä mu uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by spracovával dielo, spájal dielo s iným dielom, zaraďoval dielo do databázy, vyhotovoval rozmnoženiny diela, verejne rozširoval originál diela alebo rozmnoženiny diela, a to prevodom vlastníckeho práva, vypožičaním alebo nájmom, uvádzal dielo na verejnosti, a to verejným vystavením originálu diela alebo rozmnoženiny diela, verejným vykonaním diela alebo verejným prenosom diela. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že „dospel k záveru, že je možné sa domnievať, že ak by žalovaný ďalej nakladal so žalobcom uvedenými dielami, mohlo by prísť k značnej ujme na strane žalobcu vo vzťahu k jeho právam vyplývajúcim z autorského zákona“. 22. Vychádzajúc z takto formulovaného odôvodnenia treba prisvedčiť argumentácii žalovaného, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nemožno považovať za náležite odôvodnené, ktorá okolnosť má za následok jeho nepreskúmateľnosť. 23. Súd prvej inštancie môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí konajúci súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením (pokiaľ má mať dočasný charakter) nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva (§ 341 a nasl. C.s.p.) musí žalobca nad rámec všeobecných predpokladov návrhu preukázať také konanie žalovaného, ktoré predstavuje ohrozenie alebo porušenie jeho konkrétneho subjektívneho práva vyplývajúceho z okruhu právnych noriem upravujúcich práva duševného vlastníctva. I v tomto prípade súd naďalej skúma potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj otázku jej osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, s prihliadnutím na okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. V prípade, že dospeje k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia uloží žalovanému povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktoré predstavuje zásah do práv žalobcu ako nositeľa ním tvrdených oprávnení; taký záver však musí byť objektívne preskúmateľný na základe odôvodnenia rozhodnutia. 24. S poukazom na vyššie uvedené, keď sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal zdržania takých zásahov žalovaného, ktorými mal tento porušiť, resp. ohroziť (aj do budúcna) jeho výhradné majetkové práva ako autora diel 1 a 2, a to uvedením konkrétnych úkonov spadajúcich v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z.z. pod termín „použitie diela“, bolo úlohou súdu prvej inštancie vyhodnotiť a následne jasne a výstižne zdôvodniť, či opísaním rozhodujúcich skutočností žalobca dostatočne odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, či osvedčil ním tvrdené skutočnosti, že žalovaný svojim konaním reálne porušil/porušuje alebo ohrozuje jeho výhradné majetkové práva, s následkom potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Zároveň bol súd prvej inštancie povinný zaoberať sa a vyhodnotiť i požiadavku primeranosti uložených obmedzení vo vzťahu k žalovanému. Súd prvej inštancie však naznačeným smerom nepostupoval a v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, v čom konkrétne videl dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nielen v súvislosti s konaním žalovaného, ktorým mal zasiahnuť do majetkových práv žalobcu, ale ani s konaním, ktorým mal žalovaný (do budúcna) nakladať a použiť časti diel žalobcu alebo tieto diela vcelku, spôsobom vymedzeným ustanovením § 19 ods. 4 zákona č. 185/2015 Z.z. Rovnako neobjasnil, v čom spočívala hrozba vzniku značnej ujmy na strane žalobcu. Týmto postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., pretože svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; tento nedostatok pritom nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 25. So zreteľom na tieto skutočnosti odvolaciemu súdu neostalo iné len napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. 26. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento posúdiť so zreteľom nielen na listinné dôkazy založené v spise, ale i na námietky žalovaného obsiahnuté v odvolaní proti napadnutému uzneseniu a po ich vyhodnotení o návrhu opätovne rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné, obsahovalo úvahy a myšlienkové postupy, ktorými sa súd riadil a pomocou ktorých dospel k záveru o (ne)dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda, aby zodpovedalo zákonným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodujúci skutkový stav relevantný v čase po kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. 27. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).