Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/117/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118203744 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118203744.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: A.. H. J., L. H. XX, L., zastúpenej Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti odporcovi: BR INVESTMENT s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 43 896 758, zastúpenému: slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2018, č.k. 21C/10/2018-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu odporcovi pokračovať vo výkone zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti - bytu č. X na X. p. v bytovom dome na ulici H.S. XX Y. L. so súpisným číslom XXXXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, popis stavby: bytový dom, so súp. č. XXXXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, popis stavby: bytový dom, ku ktorému patrí spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XXXXX/XXXXX k celku, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie: R. H., S.: L. - H..Č.. R. H., S. L. A.. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov zistil, že medzi stranami bola uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode práva dňa 4.6.2014, ktorou sa navrhovateľka zaviazala poskytnúť zabezpečenie záväzku dlžníka (L. S.) zaplatiť kúpnu cenu zo Zmluvy o kúpe pozemku, a to prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na odporcu. Zabezpečenou pohľadávkou bol nárok odporcu na riadne a včasné plnenie zabezpečeného záväzku na zaplatenie kúpnej ceny v sume 280.000 eur s príslušenstvom. Na zabezpečenie riadneho a včasného splnenia zabezpečenej pohľadávky navrhovateľka dočasne previedla na odporcu svoje vlastnícke právo bytu, tak, že odporca sa dočasne stal výlučným vlastníkom bytu v pomere 1/1 k celku. Súčasťou zmluvy bola aj zmluva o výpožičke, v zmysle ktorej má navrhovateľka a ňou určené osoby počas trvania zmluvy právo byt bezplatne užívať a vykonávať všetky práva patriace vlastníkovi bytu, s výnimkou práva disponovať s bytom, práva prenechať byt na užívanie inému za odplatu a práva zaťažiť byt akýmkoľvek právom v prospech tretej osoby. V prípade zániku zmluvy o výpožičke doručením oznámenia odporcu o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k bytu, je navrhovateľka povinná vypratať byt najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Výkon zabezpečovacieho prevodu bol upravený v článku 11 zmluvy, v ktorom navrhovateľka súhlasila a potvrdila, že zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k bytu sa stane vykonateľným, a odporca je oprávnený bez ďalšieho začať s výkonom, ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku riadne a včas po tom, ako sa zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k bytu v zmysle zmluvy stane vykonateľným s tým, že po tom, ako doručí oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva dlžníkovi a navrhovateľke, je oprávnený podľa vlastného uváženia, avšak v súlade s ustanoveniami zmluvy a kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, predať byt akejkoľvek osobe. Navrhovateľka výslovne súhlasila a podriadila sa spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k bytu na základe tejto zmluvy ako dohodnutému primeranému spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva v zmysle tejto zmluvy. V zmysle bodu 14.2 písmeno d/ je akékoľvek oznámenie, či iná písomnosť (doporučená zásielka na adresu uvedenú v zmluve) považovaná za doručenú dňom, aj keď k jej prevzatiu z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, a to ani v lehote 18 pracovných dní od jej uloženia na príslušnom poštovom podniku (fikcia doručenia). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 326 ods.1, § 328 ods. 1, § 329 ods.1 vety prvej C.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila naliehavosť a neodkladnosť potreby úpravy pomerov strán sporu, ktorou by sa malo zabrániť vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia. Poukázal na to, že navrhovateľka sa sama slobodne a z vážnej vôle zaviazala zmluvou o zabezpečovacom prevode práva plniť za dlžníka v prípade, ak dlžník nebude riadne a včas plniť zo zmluvy o kúpe pozemku, a to predajom ich bytu. Navrhovateľka v návrhu neuviedla, aký je jej vzťah k dlžníkovi, ani to, či má vedomosť o súčasnom stave jeho záväzku. Súd sa preto môže len domnievať, že dlžník sa dostal do omeškania so svojím plnením, a preto odporca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva. Navrhovateľka označila výkon záložného práva za protizákonný výlučne z dôvodu, že jej odporca neoznámil v zmysle § 553 písm. c/ ods. 3 Občianskeho zákonníka začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a taktiež písomné oznámenie nedoručil ani dlžníkovi. Tvrdenie navrhovateľky o nesplnení si týchto povinností odporcu však nemal za preukázané vzhľadom na spôsob doručovania písomností, ktorý si strany dohodli priamo v zmluve, a podľa ktorého sa písomnosť považuje za doručenú aj vtedy, ak sa o obsahu zásielky adresát nedozvedel, či už z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote alebo z dôvodu odmietnutia prevzatia zásielky. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že navrhovateľka sa určitým spôsobom o začatí výkonu musela dozvedieť, keď podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že navrhovateľka v návrhu opomenula opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov, prípadnú nenapraviteľnú, či len ťažko napraviteľnú ujmu, či škodu, a z obsahu návrhu možno len vyvodiť, že má obavu o stratu bytu, avšak o skutočnosti, že k tejto situácii môže dôjsť, bola informovaná okamihom podpisu zmluvy a pre ten prípad s ňou bola uzrozumená. 2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v znení jej návrhu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o nedoručenie oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, poukázala na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá platí v sporovom konaní a vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, pretože neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje. Ďalej namietala, že o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa dozvedela až lustráciou listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R. H., S.: L. - H.. Č.. R. H., S.: L. A. a predložila aj dôkaz, že odporca byt už skutočne ponúka na predaj. Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov považuje už samotnú skutočnosť, že žalovaný postupuje v rozpore s právnymi predpismi a neplní si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 4.6.2014, a to najmä ust. § 553 c/ ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého "začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred. Dlžník je chránený ustanovením primeraných lehôt, počas ktorých sa má dozvedieť o hrozbe, ktorá nad jeho majetkom visí pre prípad, že dlh ani v následne poskytnutej lehote nevyrovná, keď v zmysle dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu má 30 dňová lehota zabrániť "prekvapivým stavom spôsobujúcim občanom v prvých okamihoch omeškania definitívne zbavenie majetku". V danom prípade podľa jej názoru nemôže byť uplatnená ani fikcia doručenia, a to z dôvodu, že o žiadnej zásielke nevedela (navyše sa domnieva, že takáto zásielka ani neexistuje), a teda si ju nemohla prípadne prevziať v určenej odbernej lehote, resp. odmietnuť jej prevzatie. Toto však v súlade so zásadou negatívnej dôkaznej teórie nemá ako preukázať. Namietala, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie v podstate aproboval protiprávne konanie odporcu, ktorý si nesplnil zákonnú povinnosť, a ak by bol zabezpečovací prevod práva vykonaný (protizákonne), táto skutočnosť má aj ďalšie dôsledky - dôjde k zmene vlastníka, je nevyhnutné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom s týmto postupom sú spojené náklady, ktoré by inak nevznikli. 3. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a uložiť navrhovateľke povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 326 ods. 1 C.s.p., upravujúce náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, namietal, že tieto podmienky navrhovateľka nesplnila. Uviedol, že svojím konaním neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dňa 4.6.2014 ani príslušných právnych predpisov, pretože oznámenia o začatí zabezpečovacieho prevodu práva boli dotknutým osobám riadne doručené, o čom predložil notársku zápisnicu č. N 494/2017, Nz 705/2017, NCRIs 716/2017 z 11.1.2018 a poukázal na to, že oznámenie o začatí zabezpečovacieho prevodu práva bolo aj riadne zapísané do katastra nehnuteľností. Neexistuje preto potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Okrem toho k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.2.2018 nadobúdateľom SCHWEIZER LEGAL, s.r.o. so sídlom Palisády 32 Bratislava, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia v prospech nadobúdateľa povolený pod V - 4713/2018 zo dňa 12.4.2018. Vzhľadom na to by neodkladné opatrenie, nariadené v zmysle návrhu navrhovateľky, bolo nevykonateľné, keď odporcovi nepatrí vlastnícke právo k nehnuteľnosti a zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti zanikol jeho výkonom v súlade s ust. § 553 e/ v spojení s ust. § 151md ods. 1 písm. i/ Občianskeho zákonníka. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 C.s. p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie základných skutočností, potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti ; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, vyplývajúcich z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov dospel k záveru; zhodnému so súdom prvej inštancie; že navrhovateľka neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán navrhnutým neodkladným opatrením, nariadenia ktorého sa domáhala výlučne z dôvodu, že odporca jej v zmysle § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka neoznámil začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Z predloženej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 4.6.2014, totiž vyplýva, že strany sa na doručovaní písomností dohodli v článku 14 predmetnej zmluvy, keď podľa bodu 14.2 písm. e/ akékoľvek oznámenie, či iná písomnosť podľa tejto zmluvy, je považované za doručenú dňom, kedy je, v prípade, že doručenie vyššie uvedeným spôsobom nebude z akéhokoľvek dôvodu možné, oznámenie zaslané doporučenou poštou na adresu určenú hore uvedeným spôsobom alebo na adresu zapísaného sídla, resp. bydliska príslušnej zmluvnej strany, avšak k jeho prevzatiu z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, a to ani v lehote 18 pracovných dní od jeho uloženia na príslušnom poštovom podniku. Vzhľadom na uvedenú dohodu strán o fikcii doručenia písomností zaslaných na adresu strany uvedenú v zmluve aj v prípade ich neprevzatia z akéhokoľvek dôvodu v odbernej lehote, správne súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenie o nesplnení si povinnosti odporcu informovať ju a dlžníka o začatí výkonu zabezpečovacieho práva. Nedôvodne navrhovateľka v odvolaní namieta, že v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala neexistenciu určitej právnej skutočnosti, keď v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, a ani nevyhodnocuje dôkazy v zákonom stanoveným spôsobom, vzťahujúcim sa na konanie vo veci samej, ale navrhovateľ je povinný osvedčiť aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver dôvodnosti a trvaním nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu. Navrhovateľka v danom prípade žiadnym spôsobom neosvedčila ňou tvrdené porušenie zákonnej a zmluvnej povinnosti odporcu, ktorý naviac notárskou zápisnicou spísanou dňa 11.1.2018 v notárskej kancelárii E.. A. H., E.. Ľ.N. E. na J. N.. Č.. X/C Y. L., notárskym kandidátom E.. C. R., J. X. E.. Ľ. E., č.k. N 494/2017, Nz 705/2017, NCRIs 716/2017, dostatočne osvedčil doručenie oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva navrhovateľke a tiež dlžníkovi zabezpečenej pohľadávky. Odporca však súčasne predložil aj čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre F.. Ú.. R. H., v ktorom je ako vlastník predmetného bytu zapísaný SCHWEIZER LEGAL, s.r.o. na základe Kúpna zmluva V - 4713/2018 zo dňa 12.4.2018, pričom z vyjadrenia odporcu vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu došlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.2.2018, t. j. pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a aj vzhľadom na to nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán uložením zákazu odporcovi pokračovať vo výkone zabezpečovacieho prevodu práva k tomuto bytu. 8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 355 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi, ktorý má úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).