Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/45/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118203876 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118203876.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. Z., G. V. XX.XX.XXXX Q. Q.L. Z., G. V. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: M. M. O., E. K. Z. XX, XXX XX A., E. Č. R., U. XX, XXX XX K., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, a otca T. Z., K. E. XX, XXX XX K., Š. U. T. Q. F., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 02. marca 2018, č. k. 3P/30/2018-32, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 02. marca 2018, č. k. 3P/30/2018-32, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 02.03.2018, č. k. 3P/30/2018-32, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.02.2018, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti N. Q. Q. sa zverujú so osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Otcovi navrhla uložiť povinnosť platiť výživné v sume 100,- € mesačne na každé z maloletých detí, a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Spolu s návrhom vo veci samej sa matka domáhala tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd maloleté deti N. Q. Q. zverí do jej osobnej starostlivosti. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že účastníci konania sú rodičmi troch maloletých detí, ktoré pôvodne vychovávali v USA. Po problémoch v partnerstve a ukončení spolužitia v roku 2013 matka vycestovala s najmladšou dcérou V. k svojej matke na územie SR do A., pričom otec jej neumožnil vziať so sebou aj maloleté deti N. Q. Q.. Od toho času bola starostlivosť o maloleté deti rozličná. Spočiatku sa matka starala nielen o V., ale aj o Q., pričom N. zostal v starostlivosti otca. Následne počas jedného zo stretnutí v Slovenskej republike otec matke zobral aj staršiu dcéru Q. a rozhodol sa ju spolu s N. vychovávať na Slovensku v K.. Otec kontakt s deťmi matke neumožňoval, hoci sa ho dožadovala tak, ako sa dožadovala kontaktu telefonicky, prostredníctvom aplikácie Skype, ako aj informácií o maloletých deťoch. Otec neustále kontakty odkladal, termíny stretnutí rušil, naposledy počas ostatných vianočných sviatkov, pričom po vianočných sviatkoch otec matke uviedol, že deti nemajú záujem o styk s jej osobou. Matka žiadala o telefónne čísla N. Q. Q., o ich emailové adresy. Tieto údaje otec matke dodnes neposkytol. Následne matka sprostredkovane a len náhodou zistila, že od januára 2018 sa N. Q. Q. nachádzajú u dvoch cudzích osôb - N. K. Q. M. P., s ktorými otec deti zanechal z dôvodu jeho vycestovania do USA. Tieto osoby nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu k deťom a nedisponujú ani žiadnym poverením na starostlivosť. Matka na základe sprostredkovaných informácií pricestovala na Slovensko s cieľom zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti a dňa 22.02.2018 matka prevzala maloleté deti v ich školskom zariadení, kde o celej situácii informovala riaditeľa školy, ktorému predložila aj rodné listy maloletých detí N. Q. Q.. Od toho času zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti matka, ktorá na čas do rozhodnutia súdu zabezpečila sebe aj deťom bývanie na území SR, a to v blízkosti ich školského zariadenia. Matka trvalo žije spolu so svojím manželom vo Š., kde spoločne vychovávajú nielen maloletú V., ale aj spoločnú maloletú dcéru matky a jej manžela. Matka vo Š. býva v priestrannom dome so záhradou, prispôsobenom potrebám rodiny. Otec sa doposiaľ nachádza v USA. Matka v návrhu uviedla, že za predpokladu, že by dňa 22.02.2018 neprevzala starostlivosť o maloleté deti, tie by s najväčšou pravdepodobnosťou zostali samé bez osobnej starostlivosti zodpovednej osoby. Obe maloleté deti sú v súčasnosti zmätené a žiadajú matku, aby s nimi zostala a aby zabezpečila okamžitú nápravu v ich živote. Práve z tohto dôvodu je podľa matky potrebné zastabilizovať pomery maloletých detí a usporiadať práva a povinnosti k maloletým deťom, a to okamžite formou neodkladného opatrenia, keďže inak hrozí destabilizácia a zhoršenie situácie detí s dôvodnou obavou o zdravom a mentálne nezávadnom vývoji maloletých detí N. Q. Q.É.. 4. Súd prvej inštancie v danom prípade nemal za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí N. Q. Q.É. matkou navrhovanou úpravou zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti formou neodkladného opatrenia, a to na úkor vykonania potrebného dokazovania. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj skutočnosti vyplývajúce z úradných záznamov kolízneho opatrovníka toho času nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí ich zverením do osobnej starostlivosti matky neodkladným opatrením. Táto by bola daná výlučne za predpokladu, ak by mal súd za osvedčené, že maloleté deti sa ocitli v situácii vyžadujúcej si okamžité riešenie, z dôvodu, že nie je zabezpečená riadna starostlivosť o deti a deti sú tak vystavené možným nepriaznivých následkom, nakoľko len takáto situácia by vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia súdu bez vykonania dôkazov. Ako však vyplynulo zo samotných tvrdení matky, ako aj z úradných záznamov kolízneho opatrovníka, matka od 22.02.2018 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti N. Q. Q. vyplývajúcu z jej zákonného postavenia rodiča, nie je teda nateraz daný žiaden dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 367 ods. 1 CMP a už vôbec nie je dôvod pre rozhodnutie o zverení maloletých detí, s ktorým zákon počíta ako s rozhodnutím vo veci samej a nie ako s neodkladným opatrením vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého. Súd zastáva v danej veci názor, že ohľadom posúdenia otázky zverenia maloletých detí je nevyhnutné vykonať potrebné dokazovanie a až po jeho vyhodnotení je možné vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. Q. Q., vrátane zverenia rozhodnúť tak, aby uvedené rozhodnutie bolo v najlepšom záujme maloletých detí. 5. Súd prvej inštancie nevylúčil nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ bude preukázaná potreba bezodkladne zaistiť výkon rodičovských práv a povinností na ochranu maloletých detí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí N. Q. Q., preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 6. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom v rámci odvolania uviedla, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nakoľko je toho názoru, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP"), rovnako ako aj doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP, ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Taktiež v súlade s ust. § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej už len ako „CMP"), kedy odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Matka má za to, že postupom súdu a ním vydaným rozhodnutím možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí skutkovými vadami z dôvodu nesprávne vytvoreného skutkového základu určujúceho pre rozhodnutie. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.2.2018 (ďalej len ako „návrh") dostatočným spôsobom preukázala dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, dôkladne opísala skutkový stav a súdu priblížila nežiaducu situáciu maloletých detí a nezodpovedný prístup otca. V súvislosti s prezentovanými skutočnosťami je toho názoru, že pri otázke, komu zveriť maloleté deti do starostlivosti, je určujúci princíp najlepšieho záujmu maloletých detí. V prípade maloletej Q. a maloletého N. je povinnosťou súdu zhodnotiť niekoľko kritérií, ako napríklad to, či má rodič, ktorému má byť dieťa zverené do starostlivosti, schopnosť zabezpečiť fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby maloletých detí. Ďalej by súd mal brať ohľad aj na prianie detí, ktoré zreteľne vyjadrili pri výsluchu na ÚPSVaR Bratislava, kde uviedli, že chcú zostať v starostlivosti matky. Maloleté deti dňa 23.2.2018 priamo kolíznej opatrovníčke uviedli, že sa odo dňa 22.2.2018 nachádzajú u matky, sú nesmieme radi, že s ňou môžu byť a vyjadrili svoju túžbu v jej prítomnosti aj zotrvať. V tejto právnej veci si súd prvej inštancie vytvoril nesprávny skutkový základ, na podklade ktorého dospel k zamietavému rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal podstatnými skutočnosťami odôvodňujúcimi potrebu okamžitej úpravy zverenia detí matke, ako aj tým, že maloleté deti otec nechal na území SR bez zákonného zástupcu od januára 2018, otec vycestoval do USA, pričom v ním avizovanom termíne (dňa 10.2.2018) sa na územie SR nevrátil a neprevzal starostlivosť o deti, otec po dobu uplynulých 5-tich mesiacov nehradil nájomné za byt, v ktorom býval s deťmi a po jeho odchode do USA boli maloleté deti z predmetného bytu vysťahované a zostali bez strechy nad hlavou, matka sa len náhodou dozvedela o tom, že deti sú ponechané s cudzími osobami a nemajú zákonného zástupcu, otec matku neinformoval o odchode z územia SR a nepožiadal ju, aby sa o deti postarala, matka ihneď potom, ako sa o uvedenom dozvedela pricestovala na územie SR a prevzala starostlivosť o maloleté deti, matka v dôsledku časovej tiesne býva s maloletými deťmi v hoteli R. na U. F.. Č.. XX Z. K., čo matka uviedla aj na ÚPSVaR dňa 26.2.2018, matka v uplynulých dňoch kontaktovala otca, pričom ten jej oznámil, že teraz nemá v pláne vycestovať na územie SR, že si musí teraz zariaďovať isté veci v USA, bude musieť veľa cestovať a najbližšiu cestu má naplánovanú nie na územie SR, ale na Floridu, USA, súčasne otec zaslal matke výpoveď z nájmu a požiadal ju, aby vyhľadala pomoc právnika, keďže sa na územie SR neplánuje vrátiť, pričom mu bola vystavená faktúra v sume 4.500,- € ako celková dlžná suma za nájomné rovnako ako aj úhradu platieb spojených s užívaním bytu a on túto sumu nemá v úmysle uhradiť. Matka dňa 15.3.2018 adresovala súdu prvej inštancie oznámenie nových skutočností, ktoré súdu doručila tak elektronicky, ako aj osobne do podateľne súdu, pričom súd prvej inštancie upovedomila o tom, že otec dňa 12.3.2018 zaslal matke cestovné pasy maloletých detí a súhlasil s tým, aby sa matka o deti osobne starala a aby boli obe deti zverené do jej starostlivosti. Tieto dôkazy však boli súdu doručené až po dni, kedy súd o návrhu matky rozhodoval. Správanie otca nasvedčuje tomu, že tento nie je schopný a ani ochotný sa o maloleté deti riadne postarať. Matka poukázala na to, že v čase, kedy sa deti nachádzali v otcovej faktickej starostlivosti, nemali zabezpečenú poriadnu stravu, otec im nebalil desiatu do školy, nezaplatil im školské obedy, deťom dal len pár eur, aby si niečo prípadne kúpili a prvé plnohodnotné jedlo mali až vo večerných hodinách, kedy sa s otcom najedli vo fast foodoch. Potom, čo sa otec rozhodol svojvoľne a sám bez maloletých detí vycestovať do USA, k týmto prizval cudzie osoby a deti s nimi nechal v byte, kde neplatil po dobu 5-tich mesiacov nájom a musel si byť celkom zrejme vedomý toho, že vlastníčka bytu takúto situáciu nebude akceptovať natrvalo a jedného dňa dôjde k vysťahovaniu nielen jeho osoby, ale aj maloletých detí. Taktiež poukázala na to, že matka našla deti v neuspokojivom zdravotnom stave. Obe deti boli zavšivavené, maloletá Q. mala červený doštípaný krk, čo matka dokladala aj dňa 26.2.2018 kolíznej opatrovníčke na ÚPSVaR. Maloleté deti sa ďalej matke zverili, že boli otcom bité, urážané a že výchovnými metódami otca boli obe deti v psychickej nepohode. Taktiež poukázala na to, že počas starostlivosti otca o maloleté deti boli tieto na jednu noc umiestnené v detskom domove v Mníchove a to z dôvodu zadržania otca políciou, keďže pracoval na území EÚ a to i napriek tomu, že nemal platné pracovné víza a teda svoju činnosť vykonával ilegálne. Otcovi bol ďalej ešte na území USA odobratý vodičský preukaz. V ďalšom za predpokladu, že by sa matka náhodou nedozvedela o tejto situácii a okamžite by nevycestovala za deťmi na územie SR, tieto by zostali bez starostlivosti, bez bývania a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, pričom by sa dnes s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzali v detskom domove. Maloleté deti sa dnes vyjadrili nielen pred matkou, pred učiteľkami v školskom zariadení, ale aj kolíznemu opatrovníkovi, že chcú byť s matkou, majú ju radi, chýbala im a chcú s ňou zostať. Matka sa v priebehu posledných dní stretla so známym otca pánom E. M., K.: M. F.. Č.. X,XXX XX K., ktorý jej uviedol, že má dcéru vo veku maloletej Q., ktoré sú veľmi dobrými kamarátkami a tak spolu s deťmi trávil veľa času. Maloleté deti podľa jeho vyjadrení mali byť zo strany otca často zanedbávané, nemal im pravidelne dávať stravu, nebalil im do školy desiatu, nezaplatil im školské obedy a deťom dal len peniaze, aby si kúpili niečo po ceste. Maloleté deti sa až následne vo večerných hodinách spolu s otcom stravovali v rýchlych občerstveniach alebo reštauračných zariadeniach. Pán M. matke súčasne uviedol, že deťom kupoval on oblečenie a veci podľa potreby, keďže im otec nie vždy zabezpečil ich bežné potreby. V spojitosti s uvedeným poukázala aj na to, že otec má dve plnoleté deti z prvého manželstva, dcéru E. Z. Q. A. T. Z., o ktoré sa otec nezaujíma. Otec sa o svoje prvé deti nikdy nestaral, neprispieva] na ich výživu, nenavštevoval ich a do dnešného dňa o nich nejaví žiaden záujem, obdobne ako ani o svoju najmladšiu dcéru V.. Naliehavosť potreby navrhovaného postupu súdu a potreba okamžitej úpravy vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi je daná potrebou permanentného zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti, potrebou rozhodovania matky o podstatných a dôležitých veciach týkajúcich sa maloletých detí, rozhodovať o ich mieste pobytu, škole, realizácii potrieb predovšetkým pre prípad dlhodobej neprítomnosti otca a možnosť konať bez toho, aby si musela zakaždým celkom obtiažne zaobstarávať súhlas otca, ktorý sa má nachádzať v USA a s ktorými je kontakt často veľmi obmedzený až nemožný. Uvedené je znásobené nezáujmom otca o deti, o ich výchovu, ich svojvoľné ponechanie bez, zákonného zástupcu, bez rodiča, z ľahkovážneho prístupu otca k bytovým potrebám detí, ako aj zabezpečovaním výživy pre deti a nevyhnutnou potrebou zastabilizovania vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Dohovor o právach dieťaťa je založený na štyroch základných princípoch, a to na nediskriminácii dieťaťa, najlepšom záujme dieťaťa, práve na život, prežitie a rozvoj a práve na rešpektovanie názorov dieťaťa. Ide o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré účastník žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia práv detí a ich oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby účastník predložil dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jeho práva, musí však predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jeho právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jeho tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Teda pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Matka má za to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia tieto kritéria spĺňa. V nadväznosti na uvedené poukázala na čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa v spojitosti s ustanovenia § 38 ods. 1 CMP: „Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Z uvedeného je zrejmé, že je nevyhnutné pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí venovať najväčšiu pozornosť názoru dieťaťa a to s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Je potrebné zistiť, ktoré veci sa maloletých detí týkajú, treba vziať do úvahy aj ich názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Súd prvej inštancie zamietnutie nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že „matka je zákonným zástupcom detí a starostlivosť o deti dnes zabezpečuje z tohto titulu, pričom nateraz nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia". Matka je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že otec maloleté deti opustil, odcestoval do USA, komunikácia s ním je komplikovaná, pričom s ohľadom na vzdialenosť je nemožné, aby rodičia spoločne vykonávali starostlivosť o maloleté deti. Otec sa deťom a ani matke neozýva veľmi sporadicky, ťažko je nadviazať akýkoľvek komunikačný kanál medzi rodičmi, konanie otca charakterizuje aj ich ponechanie bez zákonného zástupcu osoby, ktorá by sa o deti starala. Otec matke zaslal cestovné doklady maloletých detí a udelil jej súhlas na vycestovanie s deťmi mimo územia SR. Matka žije usporiadaným životom so svojím manželom a dvomi maloletými deťmi vo Švédsku, tu majú rodinný dom uspôsobený potrebám maloletých detí a spoločne zabezpečujú plnohodnotnú starostlivosť o deti. Tak maloletá Q., ako aj maloletý N. vyjadrili svoju túžbu vycestovať za svojimi súrodencami, byť s nimi, žiť s nimi a spoznať krajinu svojej matky. I z tohto dôvodu je nariadenie neodkladného opatrenia viac než žiadúce. Obe maloleté deti túžia po prostredí, kde by mohli nerušene vyrastať, kde by žili v prostredí milujúceho rodiča bez toho, aby pociťovali výčitky a vinu za vlastné konanie. Otec neustále navodzuje u detí intrapsychický konflikt, teda konflikt medzi špecifickou potrebou a voľou dieťaťa, kedy dieťa má potrebu byť lojálne k obom rodičom. V dôsledku konania otca sú maloleté deti dezorientované a majú emocionálne a osobnostné problémy. Súčasná situácia je pre maloleté deti nevyhovujúca a nadmerne zaťažujúca, maloleté deti nevedia aká bude situácia na druhý deň, za krátky čas toho zažili priveľa, boli očitým svedkom toho, ako ich opustil otec, nechal ich s neznámymi osobami, následne im vlastníčka bytu vysťahovala osobné veci a tie vyhodila na chodbu, pričom za pomoci matky si tieto veci preniesli do hotela a v tomto zotrvávajú dodnes. Obe maloleté deti túžia po istote, stabilite a chcú vedieť, že s matkou nateraz zostanú a nebudú opätovne premiestňované inam, resp. k iným osobám. Okrem iného od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa celková situácia ešte viac znásobila, maloleté deti matku opakovane žiadajú, aby mohli byť len s ňou a aby nemuseli isť späť k otcovi, kde sa im nepáčilo a kde neradi trávili čas. Matka je toho názoru, že najvhodnejším riešením je na čas do rozhodnutia vo veci samej rešpektovať potreby detí a upraviť pomery spôsobom, aký samé navrhli a dať im možnosť zastabilizovať sa v domácnosti matky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto žiada Krajský súd v Bratislave, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 02.03.2018, sp. zn. 3P/30/2018 zmenil a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.2.2018 v celom rozsahu vyhovel. 7. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 9. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 13. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 14. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 15. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 19. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 20. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 21. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 22. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 23. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 24. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 25. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. 26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 27. Nariadiť neodkladné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa potvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže nariadiť odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho určí, ak zistí, že je tu existencia potreby dočasnej úpravy. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva, ktorého úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení, preto zverenie maloletých detí do starostlivosti druhého z rodičov je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne neovplyvňuje otázku budúcej výchovy. 28. V danej veci súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletých detí domáhala, aby súd maloleté deti N. Q. Q. zveril do jej osobnej starostlivosti. 29. Doteraz v danej veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie, iba z vyjadrení matky detí je zrejmé, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa nenachádza na území Slovenskej republiky. Maloleté deti bývajú od februára 2018 s matkou, navštevujú základnú školu a z ich vyjadrení vyplýva, že maloleté deti chcú byť s matkou, prípadne chcú s ňou aj odcestovať. Z odvolania matky vyplýva, že otec uvedenú situáciu akceptuje s tým, že udelil matke aj súhlas s vycestovaním maloletých detí, pričom jej zaslal cestovné pasy maloletých detí. Zo zisteného skutočného stavu a z doteraz predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by starostlivosť o maloleté dieťa bola ohrozená, resp. nebola zo strany matky dostatočne zabezpečovaná. Na druhej strane samotná skutočnosť, že otec nejaví záujem o maloleté deti, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že matka dieťaťa v podanom návrhu, ani v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, ohrozujúce život, zdravie a zdravý vývoj maloletých detí, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi rodičmi a maloletými deťmi neodkladným opatrením, t.j. zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Už len samotná skutočnosť, že maloleté deti od februára 2018 sú reálne v starostlivosti matky, ktorá v zmysle zákona o rodine má právo o bežných veciach maloletých detí, ako ich zákonný zástupca rozhodovať sama, je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáha zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a ktorým sa v podstate iba potvrdí skutočný stav. Je nepochybné, že matka maloletým deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť riadne, a preto v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v samotnom odvolaní absentuje dôvod, z ktorého by bolo možné vyvodiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré maloletým deťom hrozí, respektíve ohrozenie ich života, zdravia, či potreba dočasnej úpravy pomerov. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, ako aj potreba dočasnej úpravy pomerov, je nepochybné, že táto podmienka splnená nie je. Takéto nariadenie neodkladného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“, nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. Všetky skutočnosti tvrdené matkou, či už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo v odvolaní je potrebné zohľadniť v rámci konania vo veci samej, ktorým sa rozhodne o zverení maloletých detí a takéto rozhodnutie bude rozhodnutím trvalého charakteru (pokiaľ nedôjde k podmienkam na jeho zmenu) a nebude mať charakter dočasnosti tak, ako je to v prípade nariadenia neodkladného opatrenia. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 C.s.p). 31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).