Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/268/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118205184 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118205184.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - E.. A. X., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, L., toho času bytom v R. Y., zastúpenej advokátskou kanceláriou C. s.r.o., so sídlom R. 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, a otca - J.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX L., v konaní o schválenie právneho úkonu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.04.2018, č.k. 2P/6/2018-41, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.04.2018, č.k. 2P/6/2018-41 zastavil konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 2, § 39 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSaP“), § 2 ods. 1, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), a vecne nedostatkom právomoci slovenských súdov v danej veci na konanie, čo zakladá nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Súd prvej inštancie skúmal svoju právomoc v danej veci s medzinárodným prvkom týkajúcej sa schválenia právneho úkonu v mene maloletého dieťaťa v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a ustanovení ZMPSaP. Z dôvodu neexistencie medzinárodnej zmluvy, ako ani žiadnej dvojstrannej zmluvy medzi Slovenskou republikou a R., súd prvej inštancie skúmal právomoc v zmysle § 39 ZMPSaP, podľa ktorého rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci je obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie z preložených listín dospel k záveru o tom, že maloletý na území Slovenskej republiky nemá obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt je na území R., kde žije s matkou, navštevuje tu školské zariadenie, pričom rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 03.11.2017, č.k. 3P/100/2017-160 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou o.i. otec udelil matke súhlas s vycestovaním maloletého do R.. Vzhľadom k tomu, že maloletý nemá svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republike, súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci na konanie, ktorý nedostatok nie je možné odstrániť a preto konanie podľa § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkla, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Namietala, že súd prvej inštancie náležite neobjasnil v kontexte skutkových okolností pojem obvyklý pobyt maloletého, ako sa aj nevysporiadal s tým, aké peňažné prostriedky, resp. za aké obdobie boli peňažné prostriedky vynaložené. Uviedla, že si uplatňuje peňažné prostriedky primárne na krytie výdavkov, ktoré vynaložila v čase štúdia maloletého na Slovensku za situácie, kedy otec si vôbec a to opakovane neplnil vyživovaciu povinnosť. Bola preto toho názoru, že súd prvej inštancie v tomto smere nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Rovnako uviedla, že návrh vo veci samej podala na súd prvej inštancie dňa 09.03.2018, teda v čase, kedy od odchodu maloletého do R. neuplynulo ani šesť mesiacov, ktoré by zakladali možnosť konštatácie o obvyklom pobyte maloletého na území R. v čase začatia konania. Mala za to, že nemožno hovoriť o obvyklom pobyte maloletého na území R. nakoľko maloletý nemá ešte definitívne povolenie na pobyt, ale jeho právo na pobyt sa odvodzuje od jej práva na pobyt na území R. ako osoby, ktorá uzavrela manželstvo s občanom SJ.. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila na skutočnosť, že maloletý sa musí pravidelne (každé tri mesiace) vrátiť na územie Slovenskej republiky a súhlas otca s vysťahovaním bol iba prvý krok k tomu, aby maloletý mohol získať obvyklý pobyt v R.4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky vyslovil názor o tom, že súd prvej inštancie je právomocný na konanie a preto žiadal, aby v tejto veci súd prvej inštancie aj naďalej konal. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. 6. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 7. Podľa § 2 ZMPSaP, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 8. Podľa § 39 ods. 1 ZMPSaP, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. 9. Podľa § 39 ods. 3 ZMPSaP, ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva. 10. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o povinnosti súdu v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci v zmysle § 161 C.s.p. Avšak jeho záver vyslovený v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, ktorým zastavil konanie o návrhu matky na schválenie právneho úkonu v mene maloletého, založený na nedostatku súdnej právomoci v zmysle ustanovení Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyhodnotil za nesprávny. 11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom konania je schválenie právneho úkonu v mene maloletého dieťaťa súvisiaci so správou jeho majetku, keďže matka v mene maloletého žiada uvoľniť časť finančných prostriedkov maloletého uložených v peňažnom ústave na Slovensku. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že síce ide o poručenské konanie, na ktoré sa pri skúmaní právomoci apriori vzťahuje ustanovenie § 39 ods. 1 ZMPSaP, ale toto konanie treba chápať v kontexte správy nad majetkom maloletého. Prihliadajúc na uvedené, súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že pri skúmaní právomoci sa neriadil ustanovením § 39 ods. 3 ZMPSaP, podľa ktorého slovenské súdy majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu majetku maloletých detí bez ohľadu na ich medzinárodnú právomoc (príslušnosť). Výpočet opatrení na ochranu osoby alebo majetku maloletého možno nájsť v čl. 3 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa. Ide o demonštratívny výpočet skutočností, ktorých sa môžu týkať tieto opatrenia. Ochranu osoby alebo majetku maloletého príslušné orgány zabezpečia napríklad určením osôb a inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo za jeho majetok, umiestnením dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa, resp. zabezpečením jeho výchovy, ako aj správou, udržiavaním alebo nakladaním s majetkom maloletého. Odvolací súd dospel preto k záveru, že v danom prípade možno založiť právomoc slovenských súdov na konanie o schválení právneho úkonu v mene maloletého bez ohľadu na jeho súčasný pobyt na území R.. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. 12. Naviac, v danej prejednávanej veci je potrebné zohľadniť čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého súdy pri rozhodovaní majú povinnosť zohľadniť záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd zastáva názor, že i záujmu maloletého svedčí, aby o jeho majetku, ktorý sa nachádza v slovenskom peňažnom ústave, rozhodoval slovenský súd, bez ohľadu posúdenia otázky obvyklého pobytu maloletého. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd neprihliadal na odvolacie argumenty matky týkajúce sa nedostatočného určenia obvyklého pobytu maloletého, keďže v tejto veci je dôležité posúdenie otázky, kde sa nachádza majetok maloletého, o ktorého nakladanie ide. 13. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Úlohou súdu prvej inštancie bude ďalej konať a to aplikujúc ustanovenia vnútroštátneho práva Slovenskej republiky, rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 C.s.p., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. i o náhrade trov celého konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).