Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118205841 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118205841.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Odvoz a likvidácia odpadu a.s. v skratke OLO a.s., Ivanská cesta 22, 821 04 Bratislava, IČO: 00 681 300, zastúpeného advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s. r. o., Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 46 225 234, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/27/2018-33 zo dňa 10.04.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/27/2018-33 zo dňa 10.04.2018 mení tak, že žalovaný je povinný zdržať sa konania - odpojenia zariadenia na výrobu elektriny B. R. S., Y. P. XX, XXX XX L., ktorého celkový inštalovaný výkon je XXXX F. od distribučnej sústavy žalovaného, ako aj demontáže určeného meradla spoločnosti žalovaného číslo XXXXXXX, ktoré zaznamenáva tak množstvo elektriny vyrobenej v Zariadení na výrobu elektriny dodanej do distribučnej sústavy, ako aj množstvo elektriny žalobcom odobratej v odbernom mieste s U. kódom: XXZZSXXXXXXXXXXF, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 36Cb/48/2017. Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil žalovanému zdržať sa konania - odpojenia zariadenia na výrobu elektriny B. R.Ň. S., Y. P. XX, XXX XX L., ktorého celkový inštalovaný výkon je 6300 kW od distribučnej sústavy žalovaného, ako aj demontáže určeného meradla spoločnosti žalovaného číslo XXXXXXX, ktoré zaznamenáva tak množstvo elektriny vyrobenej v Zariadení na výrobu elektriny dodanej do distribučnej sústavy, ako aj množstvo elektriny žalobcom odobratej v odbernom mieste s U. kódom: XXZZSXXXXXXXXXXF, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 36Cb/48/2017. Žalobca sa vo veci samej nedomáhal vydania žiadneho rozhodnutia. 2. Žalobca poukázal na to, že podľa ust. § 3 písm. b) bodu 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike je výrobcom elektriny, ktorý má oprávnenie na výrobu elektriny udelené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví povolením č. XXXXE XXXX s termínom začatia výkonu činnosti od 01.02.2006 a povolenie bolo vydané na dobu neurčitú. Žalovaný je spoločnosťou založenou podľa slovenského právneho poriadku, ktorá je podľa ust. § 3 písm. b) bod 3 zákona o energetike prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Zariadenie na výrobu elektriny, prostredníctvom ktorého žalobca vykonáva energetické zhodnocovanie odpadu výrobou elektriny, t.j. vyrába elektrinu, je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného v odovzdávacom mieste od roku 2002 bez písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení. Podľa názoru žalobcu sa zariadenie na výrobu elektriny považuje za zariadenie pripojené do distribučnej sústavy aj bez písomne uzavretej zmluvy o pripojení. 3. Žalobca v návrhu uviedol, že od 01.01.2014 pristúpil žalovaný k účtovaniu platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy v sume 7.949,66 eur vrátane DPH. Žalobca ako výrobca elektriny pravidelne od 01.01.2014 do 30.09.2016 uhrádzal žalovanému, ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy mesačný paušálny poplatok za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, a to bez platne uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, ktorú žalobca nikdy so žalovaným neuzatvoril. Dňa 22.06.2016 bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/2014-132, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. (23) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z. v časti "a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky č. 221/2013 Z.z. o cenovej regulácii, nie je v súlade s článkom 13 ods. (1) písm. a) v spojení s článkom 1 ods. (1), článkom 2 ods. (2), článkom 20 ods. (1) a článkom 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že neexistoval právny dôvod na platenie mesačného poplatku a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené dôvody sa domáha svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 457.634,35 eur súdnou cestou na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/48/2017. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný mu listom zo dňa 19.03.2018 pohrozil odpojením zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy v prípade, ak žalobca neuhradí žalovanému splatné faktúry za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Žalobca mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade hrozí žalobcovi vznik škody veľkého rozsahu, keďže žalobca by v prípade odpojenia zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy, nemohol vykonávať svoju činnosť - energetické zhodnocovanie odpadu výrobou elektriny. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a neopísal hodnoverne osvedčujúce trvanie nároku, keďže vznik právnych udalostí a stavov, ktorý žalovaný prezentoval v liste zo dňa 19.03.2018 nepreukázal. Odstúpenie žalovaného od zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a ani faktické odpojenie vyššie popísaného zariadenia na výrobu elektriny, nebolo žalobcom tvrdené a preukázané. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z predložených listín nebolo zrejmé, na akom právom základe prebieha vzťah žalobcu a žalovaného. Podľa jeho názoru nie je zrejmé, či žalovaný je odberateľom elektriny alebo je odberateľom iný subjekt, Súdu nebolo zrejmé, kto je príjemca vyrobenej elektriny, či žalovaný alebo odlišný subjekt. 5. Ďalej konajúci súd uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného uvedeným v liste zo dňa 19.03.2018, v ktorom žalovaný prezentoval názor, že zmluva o prístupe do distribučnej sústavy medzi ním a žalobcom vznikla konkludentne. Čo sa týka oprávnenosti vyrubenia platby za prístup do distribučnej siete a distribúciu elektriny, vyhláška č. 18/2017 Z.z. určuje rozsah tejto platby. Ustanovenie § 26 ods. 23 vyhlášky č. 18/2017 stanovuje, že platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy vo výške 30 % hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, alebo z hodnoty výšky celkového inštalovaného výkonu zariadenia na výrobu elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy vo výške tarify za dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa cenového rozhodnutia úradu za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Výrobcom elektriny pripojeným do regionálnej distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy platba za prístup do distribučnej sústavy vo výške podľa prvej vety, na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. 6. Z uvedeného, podľa názoru konajúceho súdu, je zrejmé, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený faktúrou vyrubiť platbu za prístup a distribúciu elektriny aj v prípade, keď výrobca elektriny (ktorý zároveň elektrinu aj odoberá) nemá uzatvorenú zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy. Zároveň súd poukázal na nesprávnu citáciu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/2014-132, kde žalobca v žalobe uvádza, že ,,Dňa 22.06.2016 bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/2014-132, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. (23) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z. v časti“, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ vyhlášky č. 221/2013 Z.z. o cenovej regulácii, nie je v súlade s článkom 13 ods. (1) písm. a) v spojení s článkom 1 ods. (1), článkom 2 ods. (2), článkom 20 ods. (1) a článkom 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“ Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/2014-132 je však v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd len ustanovenie § 26 ods. (23) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z. v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“. 7. Na záver podotkol, že žalobca si v konaní vedenom pred OS BA I pod sp. zn. 36Cb/48/2017 nárokuje vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý bezdôvodné obohatenie získal prijatím opakovaných platieb za prístup do distribučnej siete od 01.01.2014 do 30.09.2016. Žalobca uvádza, že tieto platby žalovanému uhrádzal na základe faktúr, vystavených žalovaným. Právny rámec cenovej regulácie pre tieto platby (faktúry) stanovovala vyhláška č. 221/2013 Z.z., ktorá už v súčasnosti, resp. v dobe, kedy sa odohrali žalobcom opísané rozhodujúce skutočnosti, nie je účinná. Z uvedeného dôvodu súd nevzhliadol súvislosť medzi konaniami vedenými pred OS BA I pod sp. zn. 36Cb/48/2017 a 33Cb/27/2018. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 17/2014-132, s účinnosťou od 21.07.2016 (ďalej len ako „nález ÚS SR č. PL. ÚS 17/2014-132“), ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. (23) v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny" vyhlášky č. 221/2013 Z.z. o cenovej regulácii, nie je v súlade s článkom 13 ods. (1) písm. a) v spojení s článkom 1 ods. (1), článkom 2 ods. (2), článkom 20 ods. (1) a článkom 123 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že časť ust. § 26 ods. (23) cenovej vyhlášky, ktorá ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť poplatok za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec zákonných povinností výrobcov elektriny, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Na základe predmetného nálezu Ústavného súdu SR bola zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaná nová vyhláška č. 18/2017 Z.z. o cenovej regulácii, ktorá v celom rozsahu akceptovala nález ÚS SR č. PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016, a teda v uvedenej vyhláške sa nenachádza povinnosť pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy platiť G- komponent. Nová vyhláška tu stanovuje výšku platby za prístup, a tá je zviazaná s výkonom dohodnutým v zmluve o pripojení, alebo s výkonom zariadenia, ak zariadenie nemá zmluvu o pripojení. To ale neznamená, že ten kto má zmluvu o pripojení, alebo „má inštalovaný výkon“, musí platiť. Tento odsek stanovuje iba výšku ceny pre fakturáciu, ak distribúciu výrobca elektriny využíva. 10. Ďalej uviedol, že zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie priznáva prevádzkovateľovi zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie právo predávať vyrobenú elektrinu za tzv. „výkupnú cenu“ do distribučnej siete. Z právneho hľadiska ide o predaj elektriny prevádzkovateľovi distribučnej siete za pevne stanovenú cenu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Cena elektriny pozostáva podľa ust. § 6 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie z ceny za straty a doplatku, pričom práve doplatky majú zaistiť, že prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny dostane zákonom garantovanú cenu za elektrinu. 11. Žalobca uzatvoril so žalovaným vždy na obdobie jedného roka Zmluvu o dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému takmer všetku vyrobenú elektrinu, s výnimkou elektriny spotrebovanej na vlastné účely. Následne si žalobca uplatnil u žalovaného každý rok doplatok v súlade s ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorého výška bola vypočítaná v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý každý rok žalobcovi určil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. 12. Pokiaľ teda zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie „dodáva“ elektrinu, čiže ju predáva za úradne stanovenú cenu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nevyužíva toto zariadenie na prístup do siete, teda právo na využívanie siete a prepravu elektriny cez sieť. Využívanie práva na prístup do siete by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by výrobca elektriny v zmysle prístupu tretích osôb prostredníctvom distribučnej sústavy dodával elektrinu ním zvolenému odberateľovi. Ak výrobca elektriny nedodáva elektrinu ním zvolenému odberateľovi, ale predáva ju priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nejedná sa o právo na prístup do siete a z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieva, že nemožno zaň účtovať poplatok. Poukázal na to, že v prípade obnoviteľných zdrojov energie (čo je aj prípad žalobcu), nie je dodávka elektriny distribučnej spoločnosti (žalovanému) a poskytovanie doplatku v zákone viazané na prístup do distribučnej sústavy, ale len na pripojenie. Bežný výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie teda nevykonáva prenos ani distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu. Z týchto dvoch činností ani jednu dokonca nevyužíva. 13. Z uvedených skutočností podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva dôvodnosť ako aj trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže žalobca sa rozhodol prestať uhrádzať žalovanému nezákonný G-komponent a zároveň žiada od žalovaného vrátiť späť všetky nezákonne uhradené platby. Žalovaný pohrozil listom zo dňa 19.03.2018 žalobcovi odpojením zariadenia na výrobu elektriny z distribučnej sústavy v prípade, ak žalobca neuhradí žalovanému splatné faktúry za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. 14. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení. 15. K odvolaniu a zároveň k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalovaný. Poukázal na podobné konania, v ktorých výrobcovia elektriny s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neuspeli. Tiež poukazom na zákonom uložené povinnosti žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia, by mu bolo znemožnené plnenie týchto povinností. Ak by totiž bolo ohrozené prevádzkovanie distribučnej sústavy, prevádzkyschopnosť distribučnej sústavy, kvalita elektriny a poskytovaných služieb, alebo prevádzková bezpečnosť v dôsledku negatívnych vplyvov zariadenia na výrobu elektriny na distribučnú sústavu (napr. z dôvodu porušovania technických podmienok pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalobcom), žalovaný by ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal možnosť zariadenie na výrobu elektriny odpojiť od distribučnej sústavy, a tým takéto ohrozenie odvrátiť. Zároveň uviedol, že určené meradlo dodávky a odberu je určeným meradlom podľa osobitných predpisov, ktoré podlieha pravidelnému overovaniu. Za účelom jeho overenia, je ho potrebné demontovať a poslať oprávnenej osobe na overenie, pričom počas doby jeho overenia, resp. natrvalo, je toto určené meradlo nahradené iným príslušným určeným meradlom. V prípade potreby demontáže určeného meradla dodávky a odberu by žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal možnosť takúto demontáž vykonať. 16. Ďalej žalovaný uviedol, že jediný dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol podať návrh, bola výzva žalovaného zo dňa 15.03.2018, ktorou vyzval žalobcu na úhradu splatných pohľadávok na zaplatenie platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy na základe splatných faktúr a ktorou zároveň upozornil žalobcu na to, že ak faktúry za prístup do sústavy nezaplatí, odstúpi od zmluvy o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, pričom žalobcu zároveň upozornil na následky zániku zmluvy o prístupe. Žalobca však následne všetky faktúry uhradil, preto dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zanikol. Mal za to, že žalobca má záujem dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia iba z dôvodu dosiahnutia stavu, kedy by žalobca mohol užívať distribučnú sústavu pripojením zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy bez toho, aby bol nútený platiť za takéto užívanie žalovanému pravidelnú mesačnú platbu za prístup. 17. Poukázal na to, že zariadenie na výrobu elektriny (jeho výroba elektriny) je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste, a to za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, ako práva žalobcu užívať distribučnú sústavu pre potreby dodávky elektriny do distribučnej sústavy („vpúšťania“ elektriny do Distribučnej sústavy), ktorá je vyrobená v zariadení na výrobu elektriny. Odovzdávacie miesto je v zmysle § 41 ods. 6 zákona o energetike miesto odovzdania elektriny pozostávajúce z jedného meracieho bodu, pritom meracím bodom je v zmysle § 2 písm. b) bod 13 Zákona o energetike miesto pripojenia užívateľa sústavy do sústavy vybavené určeným meradlom. Určené meradlo, ako aj samotné odovzdávacie miesto je súčasťou distribučnej sústavy. Zariadenie na výrobu elektriny (jeho odber elektriny) je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy v odbernom mieste, a to za účelom zabezpečenia prístupu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, ako práva žalobcu užívať distribučnú sústavu pre potreby odberu elektriny z distribučnej sústavy zariadením na výrobu elektriny. Hoci zariadenie na výrobu elektriny slúži na výrobu elektriny (vyrába elektrinu), potrebuje pre svoju činnosť elektrinu z distribučnej sústavy aj odoberať. 18. Napriek tomu, že od pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, žalovaný umožňuje žalobcovi ako výrobcovi elektriny vyrábajúcemu elektrinu v zariadení na výrobu elektriny užívanie distribučnej sústavy (prístup do nej) a jej distribučnej kapacity za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a žalobca ako výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení na výrobu elektriny užíva distribučnú sústavu (prístup do nej) a jej distribučnú kapacitu za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, nebola medzi žalobcom ako výrobcom elektriny vyrábajúcim elektrinu v zariadení na výrobu elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluva o prístupe zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy uzavretá v písomnej forme, čo však neznamená, že takáto zmluva o prístupe medzi žalobcom a žalovaným uzavretá nebola. Podľa názoru žalovaného, takáto zmluva bola uzavretá konkludentne, a to konaním žalobcu ako výrobcu elektriny vyrábajúceho elektrinu v zariadení na výrobu elektriny a žalovaného ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, s účinnosťou odo dňa 01.01.2014 aj samotnou fakturáciou platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy realizovanou žalovaným faktúrami vystavenými žalovaným a úhradou takto žalovaným vystavených faktúr žalobcom. 19. Žalovaný tiež skonštatoval, že žalobca do dňa 31.12.2017 využíval právo na podporu podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov formou odberu žalobcom vyrobenej elektriny, konkrétne ním poverenou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o podpore, ktorou je spoločnosť ZSE Energia, a.s.. Uviedol, že zmluvy o dodávke podporovanej vyrobenej elektriny neboli uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a spoločnosťou ZSE Energia, a.s.. Pred účinnosťou zákona o podpore, žalovaný vyrobenú elektrinu dodával obchodníkovi s elektrinou, ktorým bola rovnako spoločnosť ZSE Energia, a.s., a to na základe Zmluvy o dodávke elektriny zo zdroja na spaľovanie odpadnej biomasy č. XX/ XX/XXX (na rok 2009) a po roku 2017 (po zániku práva žalobcu na podporu podľa Zákona o podpore uvedenú v bode 31 písm. a) a b) tohto vyjadrenia) žalobca vyrobenú elektrinu dodáva obchodníkovi s elektrinou (výkupcovi elektriny), ktorým je spoločnosť MAGNA ENERGIA, a.s.. 20. Bez toho, aby žalobca distribučnú sústavu využíval (využíval prístup do nej), by žalobca fyzicky nebol schopný vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy dodať (a plniť tak svoj záväzok zo zmlúv o dodávke vyrobenej elektriny), a musel by ju spotrebovať buď sám, alebo dodať priamym vedením inému odberateľovi elektriny. Zariadenie na výrobu elektriny však na žiadne priame vedenie pripojené nie je (v danej oblasti sa totiž žiadne priame vedenie nenachádza) a žalobca elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny ani sám nespotrebúva, keďže ju dodáva na základe Zmlúv o dodávke vyrobenej elektriny. 21. Ďalej sa žalovaný vyjadril k nálezu ÚS SR PL. ÚS 17/2014 a s poukazom aj na novú cenovú vyhlášku č. 18/2017 Z.z. skonštatoval, že ako adresát povinnosti uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy sa označuje výrobca elektriny pripojený do distribučnej sústavy, ktorým je aj žalobca. Pre úplnosť poukázal na to, že § 26 ods. 23 cenovej vyhlášky v znení účinnom pred nálezom Ústavného súdu SR nebol nikdy žalovaným interpretovaný tak, že platbu za prístup sú povinní uhrádzať aj výrobcovia elektriny, ktorí prístup do distribučnej sústavy nevyužívajú, a teda, že platbu za prístup sú povinní uhrádzať aj výrobcovia elektriny, ktorých zariadenia na výrobu elektriny nie sú do distribučnej sústavy pripojené. Žalovaný preto platbu za prístup do distribučnej sústavy vždy fakturoval/fakturuje výlučne výrobcom elektriny, ktorých zariadenia na výrobu elektriny boli/sú pripojené do distribučnej sústavy, a teda využívali/využívajú prístup do distribučnej sústavy za účelom dodávky vyrobenej elektriny do distribučnej sústavy, t.j. výrobcom elektriny, v prípade ktorých existuje právny vzťah medzi nimi ako výrobcami elektriny a žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy. 22. Žalovaný zdôraznil, že bez prístupu do distribučnej sústavy pripojenie nemá význam a nestačí na to, aby výrobca elektriny mohol do distribučnej sústavy dodávať elektrinu. Výrobcovia elektriny, ktorí dodávajú elektrinu do distribučnej sústavy, túto distribučnú sústavu využívajú, a teda majú k nej prístup. Ďalej sa žalovaný venoval výkladu pojmov pripojenie, prístup, distribúcia elektriny, odberateľ elektriny , zmluva o pripojení, zmluva o prístupe, zmluva o dodávke elektriny, výrobca elektriny. 23. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si zamieňa právny režim odberného miesta s právnym režimom odovzdávacieho miesta, a tým aj rozsah zmlúv, ktoré je povinný uzavrieť vo vzťahu k odbernému miestu a vo vzťahu k odovzdávaciemu miestu. Zásadný omyl žalobcu spočíva podľa neho v tom, že v prípade odovzdávacieho miesta spája službu prístupu so službou distribúcie elektriny. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike však výrobca elektriny uzatvára vo vzťahu k odovzdávaciemu miestu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, a nie zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Distribúcia elektriny výrobcovi elektriny nie je zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy poskytovaná. Distribúcia elektriny je poskytovaná zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy iba odberateľovi elektriny do jeho odberného miesta, a to na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. 24. Vyslovil tiež názor, že zmluva o prístupe do distribučnej sústavy nemusí mať obligatórne písomnú formu. Reálnym využívaním služby prístupu do distribučnej sústavy žalobca ako výrobca elektriny prejavil jednoznačnú vôľu uzavrieť zmluvu o prístupe. Žalovaný rovnakú vôľu prejavil tým, že žalobcovi prístup do distribučnej sústavy poskytol. V tejto súvislosti uviedol, že od pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, žalovaný umožňuje žalobcovi ako výrobcovi elektriny vyrábajúcemu elektrinu v zariadení na výrobu elektriny, užívanie distribučnej sústavy (prístup do nej) a jej distribučnej kapacity za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny (dodávky elektriny) do distribučnej sústavy a žalobca ako výrobca elektriny vyrábajúci elektrinu v zariadení na výrobu elektriny užíva distribučnú sústavu (prístup do nej) a jej distribučnú kapacitu za účelom vyvedenia výkonu zariadenia na výrobu elektriny (dodávky elektriny) do distribučnej sústavy. Nie je preto podľa názoru žalovaného pochýb o tom, že zmluva o prístupe bola medzi žalobcom ako výrobcom elektriny. Na záver poukázal na to, že vzhľadom na žalobcom vyjadrené pochybnosti o existencii tejto zmluvy, žalovaný predložil žalobcovi návrh zmluvy o prístupe v písomnej forme, pričom žalobca na návrh nereagoval a nijako sa nevyjadril. 25. Žalobca zaujal k vyjadreniu žalovaného stanovisko. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že jediný dôvod, pre ktorý sa žalobca rozhodol podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výzva na zaplatenie) pominul tým, že žalobca uhradil všetky splatné pohľadávky na základe výzvy na zaplatenie zaslanej zo strany žalovaného. Zdôraznil, že sporné pohľadávky uhradil len z dôvodu, že žalovaný žalobcovi hrozil odpojením zariadenia, ale ich uhradením nepotvrdil ich oprávnenosť. K ďalšiemu argumentu, že nariadením neodkladného opatrenia by bolo žalovanému znemožnené plnenie si svojich zákonných povinností a nebolo by možné demontovať meradlo za účelom overenia, žalobca uviedol, že v obidvoch prípadoch platí, že určené meradlo dodávky a odberu elektriny je vždy nahradené iným príslušným meradlom, čo rozhodne vylučuje ohrozenie spoľahlivého, bezpečného a účinného prevádzkovania distribučnej sústavy žalovaným. Ďalej žalovaný opätovne skonštatoval, že nálezom ÚS SR č. PL. ÚS 17/2014-132 bolo potvrdené, že platba za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy (G-komponent) nie je v rozpore s Ústavou SR a že povinnosť platby za prístup zariadenia do distribučnej sústavy majú všetci výrobcovia elektriny pripojení do distribučnej sústavy, vrátane žalobcu. Žalobca sa s vyjadreniami žalovaného nestotožnil a mal za to, že je to práve žalovaný, ktorý si nesprávne vykladá nález ÚS SR č. PL. ÚS 17/2014-132 a jeho odôvodnenie. V tejto súvislosti zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní. 26. V novej cenovej vyhláške sa nenachádza povinnosť pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, platiť G-komponent. Nová vyhláška stanovuje výšku platby za prístup, a tá je zviazaná s výkonom dohodnutým v zmluve o pripojení, alebo s výkonom zariadenia, ak zariadenie nemá zmluvu o pripojení. To ale neznamená, že ten kto má zmluvu o pripojení alebo „má inštalovaný výkon“, že musí platiť. Ust. § 23 ods. 23 novej vyhlášky stanovuje iba výšku ceny pre fakturáciu, ak distribúciu výrobca elektriny využíva. 27. Ďalej uviedol, že uzatvoril so spoločnosťou ZSE Energia, a.s. vždy na obdobie jedného (1) roka Zmluvu o dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca dodával spoločnosti ZSE Energia, a.s. takmer všetku vyrobenú elektrinu, s výnimkou elektriny spotrebovanej na vlastné účely. Následne si žalobca uplatnil u žalovaného každý rok doplatok v súlade s ust. § 6 ods. (1) písm. c) zákona o obnoviteľných zdrojov energie, ktorého výška bola vypočítaná v súlade s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý každý rok žalobcovi určil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku. Pokiaľ teda zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie „dodáva“ elektrinu, čiže ju predáva za úradne stanovenú cenu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nevyužíva toto zariadenie na prístup do siete, teda právo na využívanie siete a prepravu elektriny cez sieť. Využívanie práva na prístup do siete by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by výrobca elektriny v zmysle prístupu tretích osôb prostredníctvom distribučnej sústavy dodával elektrinu ním zvolenému odberateľovi. Ak výrobca elektriny nedodáva elektrinu ním zvolenému odberateľovi, ale predáva ju priamo prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nejedná sa o právo na prístup do siete a z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieva, že nemožno zaň účtovať poplatok. V prípade výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa dodávka elektriny distribučnej spoločnosti nepovažuje za využívanie distribučnej sústavy, resp. za distribúciu elektriny cez distribučnú sústavu, nakoľko v prípade, ak by sa v prípade takýchto výrobcov elektriny považovala dodávka elektriny distribučnej spoločnosti za prístup, resp. využívanie distribučnej sústavy, bolo by poskytovanie doplatku viazané aj na uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy. 28. Žalobca zdôraznil, že je potrebné dôsledne rozlišovať pojem „pripojenie“ a pojem „prístup“. Zákon o energetike v ust. § 2 písm. a) bod 12 bod 12.2 definuje pod pojmom „prístup do distribučnej sústavy“: prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takáto zmluva umožňuje výrobcovi elektriny využívať distribučnú sústavu, a teda distribuovať vyrobenú elektrinu inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, teda inému subjektu, ktorý si sám určí. V nadväznosti na uvedené, nemôže byť zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny zamieňaná za zmluvu o pripojení, ani nemôže byť v nej obsiahnutá, vzhľadom na skutočnosť, že zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy je zrejmé, že prístup sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny. Prístup do distribučnej sústavy je preto neoddeliteľne spojený s prepravou elektriny distribučnou sústavou, teda distribúciou elektriny, k čomu však v prípade žalobcu ako výrobcu elektriny nedošlo. V uvedenom prípade je irelevantná obrana žalovaného, že Zmluvy o dodávke elektriny neboli uzatvorené so žalovaným, ale so spoločnosťou ZSE Energia, a.s., čo je údajne iná osoba a iný účastník trhu s elektrinou ako žalovaný, a že uvedeným žalobca údajne sám priznal, že zariadením na výrobu elektriny využíval a využíva právo na prístup do distribučnej sústavy a ide o právo na prístup, za využitie ktorého je možné požadovať platbu za prístup do sústavy, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sám vo svojom vyjadrení uvádza, že spoločnosť ZSE Energia, a.s. bola poverenou osobou určenou žalovaným na odber elektriny žalobcu. 29. Mal za to, že žalovaný sa snaží účelovo oddeliť pojmy „prístup“ a „distribúcia“, pričom oprávnenosť platenia G-komponentu odvodzuje už len zo samotného práva na prístup, teda bez distribúcie. S uvedeným nie je možné sa stotožniť, nakoľko Zmluva o prístupe nie je nikde zadefinovaná, nie je možné určiť jej náležitosti, pričom najdôležitejším faktom je skutočnosť, že zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy je zrejmé, že sa realizuje výlučne podľa konkrétneho typu zmluvy, ktorou je Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny. Prístup do distribučnej sústavy je neoddeliteľne spojený s prepravou elektriny distribučnou sústavou, teda distribúciou elektriny, k čomu v prípade žalobcu nedošlo, keďže tento dodával elektrinu distribučnej spoločnosti, ktorá s ňou nakladala podľa vlastného uváženia. 30. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu vyjadril a v podstate zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia by malo za následok povinnosť žalovaného prevádzkovať distribučnú sústavu pre príslušného užívateľa sústavy bezplatne. Žalobca nepreukázal, že ak bol aj v konaní vo veci platby za prístup úspešný, je tu obava, že by bola prípadná exekúcia ohrozená. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, by prevádzkovateľ sústavy nemal možnosť zariadenie na výrobu elektriny odpojiť a odvrátiť tak prípadné ohrozenie. Opäť poukázal aj na nemožnosť demontáže určeného meradla, keďže žalobca sa domáha zákazu demontáže konkrétne určeného meradla čísla XXXXXXX. Ďalej uviedol, že žalobca nikdy elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny nedodával žalovanému a nemal s ním uzavretú zmluvu o dodávke elektriny. Od roku 2018 dodávala elektrinu spoločnosti MAGNA ENERGIA, a.s. a predtým spoločnosti ZSE Energia, a.s., pri ktorej zákonné poverenie nepredstavovalo poverenie, na základe ktorého spoločnosť ZSE Energia, a.s. konala v mene žalovaného a dňa 31.12.2017 žalobcovi právo na podporu zaniklo. 31. Služba prístupu do distribučnej sústavy je neoddeliteľne spojená so službou distribúcie elektriny výlučne v prípade dodávky elektriny dodávateľom elektriny koncovému odberateľovi elektriny do jeho odberného miesta, kam sa elektrina musí distribučnou sústavou prepraviť. Dodávateľ elektriny dodávajúci elektrinu do odberného miesta koncového odberateľa elektriny uzatvára v takom prípade s koncovým odberateľom elektriny tzv. zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorej súčasťou je okrem poskytovania samotnej dodávky elektriny aj poskytovanie služby prístupu do distribučnej sústavy a služby distribúcie elektriny. Tieto služby však dodávateľ elektriny poskytnúť odberateľovi elektriny priamo nevie, a preto si ich poskytovanie zabezpečuje priamo u prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a to uzavretím tzv. rámcovej distribučnej zmluvy. Žalobca však nebol dodávateľom elektriny dodávajúcim elektrinu koncovému odberateľovi elektriny do jeho odberného miesta, a teda službu distribúcie nevyužíva. Žalobca dodáva vyrobenú elektrinu do odovzdávacieho miesta odberateľovi elektriny, ktorý nie je koncovým odberateľom, ale len obchodníkom s elektrinou, ktorý túto elektrinu ďalej predáva koncovým odberateľom. 32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 33. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 34. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 35. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 36. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 37. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 38. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 39. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, v predmetnej veci boli splnené. 40. Podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., mal každý výrobca elektriny pripojený do distribučnej sústavy žalovaného (t.j. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy) povinnosť uhrádzať platbu za prístup, a to aj vtedy, keď žiaden prístup do distribučnej sústavy nevyužíval, resp. aj vtedy, ak neuzavrel žiadnu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „zmluva o prístupe“). 41. Podľa § 26 ods. 23 vyhlášky č. 221/2013 Z.z., platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (...) na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Dňa 22.06.2016 Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 17/2014-132 vyslovil, že taká právna úprava je neústavná (v okresným súdom zvýraznenej časti citovaného ustanovenia). Podľa nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22. júna 2016 právna úprava platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná, pretože povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy, môže vzniknúť len na základe uzavretej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nebol splnomocnený na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by ustanovil výrobcom elektriny povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. 42. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR v odseku 21.5, z ktorého vyplýva, že „povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené“. Pokiaľ potom časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, podľa odseku 21.7 predmetného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, „povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike, čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav“. Rozhodnutie Ústavného súdu SR potvrdilo to, že kto nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe, tak nemal povinnosť uhrádzať platbu za prístup. 43. Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22. júna 2016 konštatuje, že vyhláška č. 221/2013 Z.z. je v rozpore v časti: „a to aj v prípade, ak takýto výrobca nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“. Ústavný súd SR jednoznačne vyslovil, že na to, aby bola možnosť uplatňovať poplatok prístup, musí byť medzi účastníkmi, t.j. medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny, uzavretá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy. 44. Z predložených listín vyplýva, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o prístupe v písomnej forme. Skutočnosť, že zmluva nebola písomne uzavretá nie je medzi účastníkmi sporná. Odvolací súd nevylučuje, že zmluva o prístupe môže byť uzavretá aj inak ako písomne. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na to, že ak žalovaný tvrdí, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentne, táto skutočnosť si vyžaduje vyššiu mieru kvality posudzovania predložených dôkazov, než je možné v konaní o neodkladnom opatrení. V štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení nebolo osvedčené poskytnutie prístupu do distribučnej sústavy žalovaným a jeho využitie žalobcom, nebol osvedčený prejav vôle uzavrieť zmluvu o prístupe zo strany žalobcu. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k odpojeniu zariadenia na výrobu elektriny a k demontáži určeného meradla pre nezaplatenie platieb za prístup k distribučnej sústave. 45. Podľa § 31 ods. 2 písm. o) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť do distribučnej sústavy elektroenergetické zariadenie alebo odberné elektrické zariadenie do piatich pracovných dní, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. 46. Podľa bodu 2.1.19 Prevádzkového poriadku sa považujú technické podmienky prevádzkovateľa distribučnej sústavy a technické podmienky stanovené prevádzkovateľom distribučnej sústavy žiadateľovi v zmluve o pripojení do distribučnej sústavy za splnené, zabezpečením potrebnej kapacity v distribučnej sústave prevádzkovateľom distribučnej sústavy a prípravou odberného elektrického zariadenia, zariadenia na výrobu elektriny alebo elektroenergetického zariadenia žiadateľa na pripojenie do distribučnej sústavy. Obchodné podmienky pripojenia sa považujú za splnené najmä podpísaním a doručením žiadateľom podpísanej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, zaplatením ceny za pripojenie a uzatvorením všetkých potrebných zmlúv, pokiaľ nie sú v uvedených zmluvách uvedené ďalšie podmienky pripojenia. Žalovaný neosvedčil, že by žalobca v danom prípade nesplnil všetky technické a obchodné podmienky, a teda že by mohol pristúpiť k odpojeniu zariadenia. 47. Z predložených listín ako aj vyjadrení účastníkov vyplýva, že žalovaný fakturoval žalobcovi platby za prístup zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Žalobca však vzhľadom na nález Ústavného súdu SR tieto platby považuje za neoprávnené a v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/48/2017 si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktoré má spočívať v úhrade týchto platieb bez právneho dôvodu. V tomto konaní tak bude riešená otázka oprávnenosti platieb za prístup do distribučnej sústavy, resp. otázka, či medzi žalobcom a žalovaným existuje obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy alebo nie. Žalobca sa však obáva, že v dôsledku ďalšieho konania žalovaného, ktorý pokračuje vo fakturovaní uvedených platieb, dôjde k odpojeniu zariadenia na výrobu elektriny od distribučnej sústavy a demontáži určeného meradla. Uvedená hrozba vyplýva z Výzvy na zaplatenie platieb za prístup zariadenia na výrobu elektriny od distribučnej sústavy zo dňa 15.03.2018, v ktorej žalovaný žalobcu upozornil na následky neuhradenia týchto platieb, okrem iného aj na to, že pristúpi k demontáži určeného meradla. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že výzva sa týkala platieb, ktoré žalobca dodatočne uhradil, nakoľko ako sám žalobca uviedol, k úhrade pristúpil len z obavy pred odpojením zariadenia na výrobu elektriny a určeného meradla. 48. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa odpojenia zariadenia na výrobu elektriny B. R. S., Y.A. P. XX, XXX XX L., ktorého celkový inštalovaný výkon je XXXX F. od distribučnej sústavy žalovaného ako aj demontáže určeného meradla spoločnosti žalovaného číslo XXXXXXX, ktoré zaznamenáva tak množstvo elektriny vyrobenej v Zariadení na výrobu elektriny dodanej do distribučnej sústavy, ako aj množstvo elektriny žalobcom odobratej v odbernom mieste s U. kódom: XXZZSXXXXXXXXXXF, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. 36Cb/48/2017. 49. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi pred možnými a najmä aj reálne hroziacimi nepriaznivými následkami, ktorým nasvedčujú doposiaľ známe okolnosti. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani neprimeraný a bezdôvodný zásah do práv žalovaného, nakoľko rešpektovanie zákazu odpojenia zariadenia a demontáže určeného meradla nie je spôsobilé privodiť žalovanému neprimeranú ujmu oproti hrozbe ujmy na strane žalobcu v prípade konania žalovaného, na ktoré sa má zákaz uložený neodkladným opatrením vzťahovať. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia len preto, aby dosiahol stav, že nebude musieť uhrádzať platby, na ktoré je podľa názoru žalovaného povinný, odvolací súd uvádza, že v prípade preukázania oprávnenosti platby za prístup do distribučnej sústavy, žalovaný neostane ukrátený na svojom majetku a žalobca bude povinný tieto platby uhradiť. Požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. 50. Nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/48/2017 bude v konečnom dôsledku vyriešená otázka oprávnenosti platieb za prístup do distribučnej sústavy, do skončenia uvedeného konania je postavenie žalobcu neisté a vzhľadom na zámer žalovaného, odpojiť zariadenie a demontovať určené meradlo v prípade neplatenia sporných platieb je na mieste zabezpečiť dočasne úpravu pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia. 51. Súd prvej inštancie v danom prípade nerozhodol správne, pokiaľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko v konaní boli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 52. O trovách odvolacieho a prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnej výške, keďže bol v konaní plne úspešný. 53. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).