KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 8. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/328/2018 z 29. 8. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. augusta 2018, sp. zn. 11CoP/328/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1118209425.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/328/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118209425
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118209425.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E.
N., nar. XX.XX.XXXX a D. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/a, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - C. N., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 9, XXX XX J., toho času C. 6, XXX XX J., a otec - W.. O. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. 9, XXX XX J., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.06.2018, č.k. 3P/72/2018-18,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia na určenie výživného na maloleté deti sa z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e.

Odvolanie matky smerujúce proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie sa o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.06.2018, č.k. 3P/72/2018-18, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým určil otcovi maloletých detí E. N., nar. XX.XX.XXXX a D. N., nar. XX.XX.XXXX
povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na každé z maloletých detí sumu XXX eur mesačne, vždy
k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom júl 2018. Vo zvyšnej časti
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Návrh matky v časti nazvanej DODATOK
č. 1 doručený súdu dňa 30.05.2018 odmietol. O trovách konania nerozhodol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), § 325 § 326 ods. 1, § 327 § 329 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), a vecne tým, že návrh matky bol čiastočne dôvodný a to iba pokiaľ ide o určenie povinnosti
platenia výživného otcovi maloletých detí v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie uviedol, že s
poukazom na zistené skutočnosti svedčiace o prebiehajúcom konflikte medzi rodičmi, v dôsledku ktorého
bolo prerušené ich spolužitie, z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých
detí spočívajúcich v zabezpečení ich výživy a základných potrieb, nariadil neodkladné opatrenie určením
výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Vo zvyšku súd návrh matky ako nedôvodný zamietol,
s odôvodnením, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom matkou neboli
splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného poukázal na kritériá ust. §
366 CMP dôvodiac, že ide o bezodkladnú úpravu pomerov, bez vykonania potrebného dokazovania,
pričom suma výživného požadovaná matkou podmienkam § 366 CMP nezodpovedá. K návrhu matky
na zverenie maloletých detí a úpravu zastupovania maloletých detí a správy ich majetku prijal záver,



že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou
neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie maloletých
detí, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo.
Konštatoval, že z tvrdení matky samotnej jednoznačne vyplynulo, že obe maloleté deti sa nachádzajú v
jej osobnej starostlivosti, bez osvedčenia o tom, že by sa otec snažil maloleté deti z osobnej starostlivosti
matky odňať. K návrhu matky na určenie zastupovania maloletých detí a správe ich majetku uviedol, že
ide o jedno zo základných práv a povinností rodiča a rovnako aj v tejto časti návrhu absentuje potreba
bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ ide o návrh matky v časti nazvanej DODATOK č.1, doručený súdu
dňa 30.05.2018 k sp. zn. 3P/72/2018, tento súd prvej inštancie posúdil s poukazom na ust. § 326 ods.
1 CSP a dospejúc k záveru, že aj v kontexte s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
doručenom súdu dňa 29.05.2018, v ňom absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov matky navrhovanej v DODATKU č. 1, najmä však opísanie
akýchkoľvek skutočností hodnoverne osvedčujúcej dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať
ochrana, keďže v ňom matka neuviedla žiadne skutočnosti svedčiace o potrebe predĺženia vykázania
zo spoločného obydlia, o ktorom dňa 24.05.2018 rozhodlo príslušné oddelenie OR PZ Bratislava I, MV
SR. Súd prvej inštancie návrh matky v dotknutej časti z dôvodu absencie predpísaných obligatórnych
náležitostí postupom podľa ust. § 327 CSP odmietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá svojim odvolaním napadla
výrok uznesenia II., ktorým súd jej návrh vo zvyšku zamietol a výrok III. uznesenia, ktorým jej
návrh doručený 30.05.2018 odmietol. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch zmeniť a najmä zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určiť otcovi
zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť viac ako 10 metrov ( správne na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov ). Uviedla, že o nariadenie neodkladného opatrenia žiadala na základe skutočností uvedených
v návrhu, kedy bola v spoločnej domácnosti otcom inzultovaná slovne a fyzicky, v dôsledku čoho bola
nútená s maloletými deťmi opustiť spoločnú domácnosť a podať na otca trestné oznámenie. Poukázala
na rozhodnutie polície zo dňa 24.05.2018, ktorým bolo otcovi zakázané priblížiť sa k jej osobe na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov po dobu 10 dní. Uviedla, že otec sa následne presťahoval do svojho
bytu v Bratislave na T. a ona tak zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o deti. Namietala, že v súvislosti
s maloletými deťmi rieši rôzne situácie či už na úradoch alebo v školských zariadeniach a preto je
dôvodné, aby bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ich zverením do jej osobnej
starostlivosti upravený formou neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o výživné, namietala, že príjem otca
odôvodňuje, aby mu bolo určené výživné na maloleté deti vo vyšších sumách, ako rozhodol súd prvej
inštancie. Pokiaľ ide o odmietnutie jej návrhu označeného ako dodatok č.1, namietala, že súd prvej
inštancie mal jej návrh posúdiť podľa jeho obsahu a nie formálnych náležitostí, pričom ju mohol vyzvať
na doplnenie predmetného podania.

4. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že akceptuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie a povinnosť platiť výživné si plní. Uviedol, že odsťahovanie matky zo spoločnej domácnosti
nebolo náhle a pod tlakom, ako to popisuje, keď už v minulosti prejavila záujem o samostatné bývanie s
čím nesúhlasil, keďže by mu to obmedzilo prístup k ich maloletým deťom. Uviedol, že s maloletými deťmi
má vytvorený blízky citový vzťah a poukázal na ich spoločné trávené chvíle počas letných prázdnin 2018,
na čom sa s matkou dohodli. Išlo o dovolenku v Q., dovolenku na M., rôzne výlety a stretnutia. Namietal
preto tvrdenia matky, že jeho správanie k maloletým deťom by mohlo byť nevyspytateľné, práve naopak,
spoločne strávený čas si tak on, ako aj maloleté deti užili.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a
§ 66 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie matky dôvodné nie je, vo vzťahu k výroku III. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie odmietol
návrh matky v časti nazvanej DODATOK č. 1 doručený súdu dňa 30.05.2018, je potrebné odvolanie
podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

7. Podľa § 2 ods. 1 CSP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 3661 CSP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti súdu o maloletých
treba uviesť, že ich zmyslom, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť
odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti
(§ 367 ods.1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), alebo ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods.1 CSP). Ďalej treba uviesť, že inštitút
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách,
keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného
práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že
účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a
záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie
súdu však musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na
základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Čo sa týka určenia výživného
formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia, je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP
umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere a súčasne, ak
sa osvedčí potreba takejto bezodkladnej úpravy (ohrozenie výživy maloletého dieťaťa a ich základných
potrieb). To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a
maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou
meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh.

13. Odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní veci dospel k
záveru, že je možné stotožniť sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie iba v časti, v ktorej návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol. Na správne závery súdu prvej inštancie
v tejto časti uvedenej v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukazuje a stotožňuje sa s nimi. V
prípade určenia výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere sa súd prvej inštancie uvedenými
zásadami, týkajúcich sa inštitútu neodkladného opatrenia dostatočne neriadil, s jeho názorom o splnení
podmienok na dočasnú úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom určením výživného
na maloleté deti v nevyhnutnej miere, sa odvolací súd nestotožnil. V danej prejednávanej veci, na rozdiel
od názoru súdu prvej inštancie, ktorý pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia považoval jeho obsah pre vyvodenie záveru o potrebe určenia výživného v nevyhnutnej
miere ( bez uvedenia a osvedčenia konkrétnych skutočností ) za dostatočný, odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodný. Návrh matky v tomto smere neobsahoval tvrdenie žiadnych právne významných
skutočností, z ktorých by vyplývalo, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplní,
alebo že výživa a základné potreby maloletých detí sú ohrozené. Uvedené nemožno podľa názoru
odvolacieho súdu automaticky vyvodiť iba na základe jedného incidentu medzi rodičmi opísaného
matkou a skutočnosti, že rodičia aktuálne žijú v oddelených domácnostiach. Z obsahu podaní otca
vyplýva, že si je plne vedomý svojej trvajúcej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a to aj v
prípade ukončenia vzťahu rodičov, pričom uvedenú okolnosť matka vo svojom návrhu a ani odvolaní
nespochybnila. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o
potrebe určenia výživného v nevyhnutnej miere, keďže zo samotného návrhu matky takýto záver ani
nevyplýval.

14. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým jej návrh na zverenie maloletých detí do jej starostlivosti a rozhodnutie o zastupovaní



maloletých detí a správe ich majetku zamietol. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti matke,
že napriek existencii dôvodu, pre ktorý ako uvádza, sa rozhodla opustiť s maloletými deťmi spoločnú
domácnosť, sú vo vzťahu k maloletým deťom naďalej obaja rodičia v rovnocennom postavení a obidvaja,
tak matka, ako aj otec, sú povinní sa o maloleté deti starať, vychovávať ich a sú oprávnení rozhodovať vo
všetkých veciach týkajúcich sa maloletých detí. Tak, ako má otec povinnosť plniť si k maloletým deťom
naďalej svoju vyživovaciu povinnosť ( ktorú vzhľadom na oddelené domácnosti môže plniť tak finančne,
ako aj vecnými plneniami v prospech maloletých detí, či financovaním výdavkov spojených s návštevou
školských zariadení a mimoškolských aktivít ), má otec právo sa plnohodnotne podieľať na výchove a
starostlivosti o maloleté deti a vzhľadom na aktuálnu rodinnú situáciu sa s nimi pravidelne stretávať. To,
ako každý z rodičov pristúpi k výkonu svojich rodičovských práv a povinností, vyhodnotí a posúdi súd
prvej inštancie v konaní vo veci samej.

15. Pokiaľ ide odvolanie matky smerujúce proti výroku III. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
odmietol jej návrh v časti nazvanej DODATOK č. 1, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie v tejto
časti je potrebné odmietnuť.

16. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa ust. § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
18. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/
zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného
vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na
vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

19. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Odvolací súd udáva, že zo znenia § 327 CSP vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia § 128 a § 129 CSP sa nepoužijú. Toto všeobec-
né pravidlo je však nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním o veci
samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2
ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva
z povahy veci. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak
smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej
ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou
samou). Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené
kritériá spĺňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samostatný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný
žalobou. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci
samej. Na odstraňovanie jeho prípadných vád však nemožno aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1
CSP, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu
§ 327 CSP, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada
bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolnosti nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa



nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. Ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
charakter podania vo veci samej, dochádza k zdanlivému interpretačnému konfliktu medzi § 129 CSP
o odstraňovaní vád podania vo veci samej a § 327 CSP o odstraňovaní vád návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo všeobecnosti. Keďže samotný § 327 CSP je zjavne lex generalis vo vzťahu
k § 129 CSP, pokiaľ ide o špecifickú kategóriu návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
sú podaniami vo vecí samej, nemožno túto všeobecnú normu aplikovať. Prednosť má lex specia- lis v
podobe § 129 CSP, ktorý priamo v odseku 1 výslovne predpokladá aj odstraňovanie vád návrhov na
nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti platí, že ak navrhovateľ podá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej, je súd povinný skúmať
tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitosti, resp. vád. Pokiaľ je takýto návrh neúplný alebo ne-
zrozumiteľný, prípadne z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa nim sleduje, vyzve súd navrhovateľa
na doplnenie alebo opravu návrhu a urči mu na tento úkon lehotu. V prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, postupuje súd podľa § 327 CSP. Návrh,
ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, bez odstraňovania týchto vád
uznesením odmietne. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
nie je podaním vo veci samej, nie je podľa § 357 písm. h) CSP prípustné odvolanie.

21. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí
skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je
podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má
všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania,
musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania.

22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že podanie matky označenej ako dodatok č.1 - návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno považovať za podanie vo veci samej, keď charakter
jeho dočasnosti vyplýva priamo z jeho obsahu a aj účelu. Správne postupoval súd prvej inštancie,
keď ustanovenia o odstraňovaní vád v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade
nepoužil a návrh z dôvodu absencie predpísaných obligatórnych náležitostí postupom podľa § 327 CSP
odmietol. Vzhľadom na to, že voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie odmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je prípustné odvolanie, odvolací súd musel odvolanie matky v tejto časti
odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 386 písm. c) CSP, podľa ktorého odvolací súd odmietne
odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Odvolací súd, ktorý v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil podľa § 388 CSP a návrh matky
zamietol, vo zvyšnej napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 C.s.p..

24. Odvolací súd odvolanie matky vo vzťahu k výroku III. uznesenia ( proti výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je ), podľa ust. § 386 písm. c) CSP
odmietol. Odvolací súd poukazuje na nesprávne poučenie účastníkov konania súdom prvej inštancie o
možnosti podať odvolanie proti tomuto výroku rozhodnutia súdu, ktorým odmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o práve podať odvolanie však
nemôže priznať účastníkovi konania viac práv, ako mu priznáva zákon.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3P/72/2018

    zmenené