Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/205/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118210704 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118210704.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: X/ R.. Z. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. XX, Z., X/ F.. W.. V. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. XX, Z., oboch zastúpených advokátom: Mgr. Michal Šaling, so sídlom Konventná 9, Bratislava, proti žalovaným: X/ B. H. T., I.. XX.XX.XXXX O. Y., I., G. Z. Y. XXXX/ XX, Z., X/ H. W. T., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Y. XXXX/XX, Z., o žalobe na splnenie povinnosti, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. júla 2018, č.k. 4C/18/2018-174, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným sprístupniť bočný vchod v suteréne a odovzdať žalobcom a ostatným spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu, kľúče od bočného vchodu nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXXXX na Y. U.. XX O. Z., E. na Y. O. Č.. XXXX, M. na B. H. Č. XXXX, E. na Y. O. Č.. XXXX, O. Okresným Ú. Z., N.Y. T. pre T. Z. R., T.: Z.-W..Č.. M. W., N. Ú.: M. W., a tiež zdržať sa výlučného užívania bočného vchodu a chodby (zádveria v zmysle kolaudačného rozhodnutia), nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXXXX na Y. U.. XX O. Z., E. na Y. O.Í. Č.. XXXX, M. na B. H. Č. XXXX, E. na Y. O. Č.. XXXX, O.W. Okresným Ú. Z., N. T. pre T. Z. R., T.: Z.-W..Č.. M. W., N.Y. Ú. M. W.. Zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poukázal na to, že vo veci samej sa žalobcovia, žalobou podanou v rovnaký deň, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhajú, aby súd žalovaným uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku odstrániť závady, ktoré svojím konaním spôsobili, najmä sa zdržať akéhokoľvek rušenia a ohrozovania ostatných spoluvlastníkov vo výkone ich spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Za týmto účelom sú povinní umožniť žalobcom a ostatným spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu prechod cez chodbu a sprístupniť používanie bočného vchodu, nachádzajúceho sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXXXX na Y. U.. XX O. Z., E.M. na Y. O. Č.. XXXX, M. na B. H. Č. XXXX, E. na Y. O. Č.. XXXX, O. Okresným Ú. Z., N. T. pre T. Z. R., T.: Z.-W..Č.. M. W., N. Ú.: M. W.. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili odkazom na ustanovenia § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2 C.s.p. a tým, že sú v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva z LV č. XXXX O. Z. Č.. XX (B. E. N.H. O. L.. XXXX G. Z. F. Č.. X), I. M. O. M. Z. X. M. M.R. Č. XXXXXX na Y. U.. XX O. Z.. Ž. W. O. B. M. Z. Č.. X, N. O. B. X/X N. H., I. M. O. M. Z. X. M. M. Č. XXXXXX na Y. U.. XX O. Z.. Podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je 437/100000. Titul nadobudnutia: Zmluva o prevode V-5479/2006 zo dňa 25.04.2006 a Zmluva o vstavbe bytov a spoluvlastníckych podielov na pozemku podľa V-25284 zo dňa 22.09.2008. Správu bytového domu vykonáva spoločnosť H-PROBYT, spol. s r. o., B. U.. X, Z.. Väčšinu bytov v bytovom dome na Y. U.. XX O. Z. predávalo Hlavné mesto SR Bratislava v rokoch 1998-1999. Byty kupovali dovtedajší nájomníci. Byty v suteréne tak kupovali žalobca (B. V. s manželom) i právny predchodca žalovaných (B.. H. s manželkou). Právni predchodcovia žalovaných, B.. H. s manželkou, nadobudli do BSM byt č. X O. suteréne bytového domu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXX XXXX/XX/XX E. X. XX.XX.XXXX. Predmetnom kúpnej zmluvy bol v zmysle čl. III - X R. Z. v celkovej výmere podlahovej plochy 60,34 m2. V zmysle čl. IV sú o. i. spoločnými časťami domu vchod, chodby, schodisko a spoločné zariadenia domu sú o. i. WC v suteréne domu, okná, dvere a pod. Súčasťou prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, ktorého veľkosť je 505/100000. Na základe Zmluvy o prevode V-5479/2006 zo dňa 25.04.2006 sa stali vlastníkmi bytu č. X O. M. na Y.N. XX O. Z. Ž.. O. E. O. E. Y. Č.. XXXX pre N.. Ú.. M. W. nadobudli žalovaní spoluvlastnícke podiely k predmetnému bytu, obaja vo výške 1/2 k celku a ich pôvodne nadobudnutý podiel na spoločných častiach predstavoval 505/100000, čo je totožný podiel, aký patril v zmysle kúpnej zmluvy ich právnemu predchodcovi p. H. s manželkou. Momentálny podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, po zohľadnení vstavby bytu č. XX na X. podlaží, predstavuje 437/100000. Žalovaní však za svoj súkromný vchod a za súčasť svojej bytovej jednotky považujú aj bočný vchod (zádverie), čo odôvodňujú kolaudačným rozhodnutím zo dňa 04.12.1998, podľa ktorého má bytová jednotka výmeru 73,49 m2. Z uvedeného dôvodu uzamkli bočné vchodové dvere v suteréne vedúce z dvora do domu a vyjadrili sa, že túto časť mienia oddeliť aj stavebne. Kľúč od bočného vchodu v suteréne si ponechali bez toho, aby dali kópie kľúčov aj ostatným spoluvlastníkom, a časť chodby vedúcej k bočnému vchodu momentálne tiež užívajú, keď tam majú botník a svoje osobné veci. Uvedeným konaním žalovaní znemožnili ostatným spoluvlastníkom užívať spoločnú chodbu a bočný vchod, pričom zároveň porušujú bezpečnostné protipožiarne predpisy, nakoľko bočný vchod v suteréne slúži aj ako únikový východ pre prípad požiaru. S ohľadom na uvedené žalobcovia konštatovali, že osvedčili danosť svojho práva, t. j. spoluvlastníckeho podielu na predmetné spoločné časti a zariadenia domu, preukázaním listu vlastníctva, z ktorého vyplýva spoluvlastnícky podiel žalovaných na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu 505/100000, ktorý zostal zachovaný pri prevode bytu z Hl. mesta SR BA na B.. H. i následne na žalovaných, čím preukázali spoluvlastnícke právo k predmetným nebytovým priestorom za stavu, keď na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nedali ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalovaným, ani ich právnym predchodcom, žiadny súhlas na výlučné užívanie predmetných spoločných častí (bočného vchodu s časťou spoločnej chodby), a ani s nimi neuzatvorili žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by mali žalovaní výlučné užívacie právo k predmetným priestorom. Naopak, na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 24.04.2017 ich väčšina vlastníkov vyzvala, aby sfunkčnili otváranie dverí, tzn. aby ich dal do pôvodného stavu až do doby, pokiaľ nepredložia doklad o vlastníctve zádveria, aj jeho presného vymedzenia. Poukázali tiež na to, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 04.12.1998, vydané v prospech právnych predchodcov žalovaných, samo osebe nezakladá vznik vlastníckeho práva k zádveriu (spoločným častiam domu), pričom naviac žalobca 2/ je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a je na tento bočný vchod odkázaný, nakoľko je k jeho bytu najbližšie. Ostatní spoluvlastníci tento bočný vchod zvyknú zväčša používať na prepravu bicyklov od pivníc a pod. Nakoľko žalovaní výlučne užívajú predmetný priestor a odmietajú ho sprístupniť ostatným spoluvlastníkom, čo preukazuje priložený list právneho zástupcu žalovaných zo dňa 13.06.2017 a 04.09.2017, vzniká im ujma, a to aj tým, že žalovaní daný priestor užívajú bezplatne, a preto na ich strane vzniká bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného žalobcovia vyvodili potrebu neodkladnej úpravy pomerov majúc za to, že preukázali, že ich práva spoluvlastníkov, ako aj ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sú konaním žalovaných ohrozené, vznikla im ujma zabratím bočného vchodu v suteréne a časti spoločnej chodby bez súhlasu schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a v prípade požiaru v dome je nedostupný bočný východ v suteréne. Poukázal na to, že žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili list vlastníctva č. XXXX, Zmluvu č. 01 0 3447/98/33 o prevode vlastníctva ateliéru, Zmluvu č. 01 0 3446/98/33 o prevode vlastníctva bytu na G. H. F. B.. R.. S. H., List správcu H-PROBYT, spol. s r. o. zo dňa 05.06.2017, Žiadosť vlastníkov bytov o okamžité sprístupnenie vchodových dverí z dvora, list žalobkyne 1/ zo dňa 31.01.2018, Požiarnobezpečnostnú charakteristiku užívanej stavby, Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava I č. ŽP-98/28036/H/234/ Mich zo dňa 04.12.1998, právoplatné dňa 09.12.1998 (kolaudačné rozhodnutie), Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y. XX zo dňa 24.04.2017, listy právneho zástupcu žalovaných zo dňa 13.06.2017 a zo dňa 04.09.2017 doručené H-PROBYT, spol. s r. o. 2. S poukazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p., vychádzajúc z tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v žalobe vo veci samej a nimi predložených listín dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Poukázal na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia, alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie, súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Potreba okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi dočasným neodkladným opatrením je kumulatívnou požiadavkou na realizáciu predbežného opatrenia a nedá sa odôvodniť len z abstraktnej možnosti navrhovateľa nakladať s predmetom sporu, ale musí byť aj reálne preukázaná (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 298/08 zo dňa 18.11.2008). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 338/09 zo dňa 17.12.2009; R 20/1998). Poukázal na to, že prostredníctvom označených dôkazov zisťoval najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom zistil, že žalobcovia nepredložili na preukázanie svojho tvrdenia kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi p. G. H. F. B.. R.. S. H., ako predávajúcimi, a žalovanými ako kupujúcimi, resp. Zmluvu o prevode V-5479/2006 zo dňa 25.04.2006. Bez preukázania tejto kúpnej zmluvy, z ktorej znenia by bolo zrejmé, či žalovaní nadobudli do vlastníctva od predávajúcich byt bez sporného zádveria o výmere 3,8 m2 alebo vrátane tohto priestoru, ktorý na základe Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I č. ŽP-98/28036/H/234/Mich zo dňa 04.12.1998, právoplatného dňa 09.12.1998 (kolaudačného rozhodnutia), preukázateľne pred uzatvorením nepredloženej kúpnej zmluvy užívali predávajúci p. G. H. s manželkou, nie je možné konštatovať, že žalobcovia predloženými listinami osvedčili danosť svojho práva, t. j. preukázali spoluvlastnícke právo k nebytovému priestoru - predstavujúcemu sporné zádverie (bočný vchod a časť chodby), tak ako to tvrdia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal v tejto súvislosti na to, že podľa listu právneho zástupcu žalovaných zo dňa 04.09.2017 v kúpnej zmluve zo dňa 21.04.2006 (vklad vlastníckeho práva do katastra bol povolený dňa 25.04.2006), uzavretej medzi predávajúcimi manželmi H. na jednej strane a žalovanými na druhej strane, je byt ako predmet prevodu špecifikovaný v súlade s právoplatným kolaudačným rozhodnutím, tzn. zahŕňa aj zádverie o výmere 3,80 m2, pričom výmera bytu uvedená v zmluve zodpovedá právoplatnému kolaudačnému rozhodnutiu (73,49 m2). Bez tohto preukázania nie je možné tvrdiť, ako to tvrdia žalobcovia, že im vznikla ujma, resp. ujma naďalej trvá, že žalovaní bez právneho dôvodu užívajú predmetné spoločné časti domu a že sa tým bezdôvodne obohacujú, ani že neoprávnene obmedzujú ostatných spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení domu pri výkone ich spoluvlastníckych práv tým, že im znemožňujú užívanie spoločného bočného vchodu a časti chodby. Naviac zdôraznil, že žalobcovia nepreukázali ani ich tvrdenia o tom, že žalobca 2/ je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a je na bočný vchod odkázaný z hľadiska bezbariérového prístupu k jeho bytu, a ani tvrdenie o tom, že ostatní spoluvlastníci bočný vchod zvyknú zväčša používať na prepravu bicyklov do pivnice a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanému návrhu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali na to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na potvrdenie svojho tvrdenia o danosti svojho práva nepredložili súdu kúpnu zmluvu uzatvorenú medzí p. G.Á. H. F. B.. R.. S. H. ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi, v dôsledku čoho nepreukázali súdu spoluvlastnícke právo k nebytovému priestoru, predstavujúcemu sporný bočný vchod a časť chodby, resp. či žalovaní nadobudli do vlastníctva od predávajúcich byt bez sporného bočného vchodu a časti chodby o výmere 3,8 m2 alebo spolu s týmto bočným vchodom a časťou chodby. Predmetnú kúpnu zmluvu však nemajú k dispozícii, nakoľko nie sú účastníkmi toho zmluvného vzťahu, pričom naviac touto kúpnou zmluvou by sa nepreukázali prípadné zmeny v spoluvlastníckych podieloch. Podstatné je to, čo je zapísané v katastri nehnuteľností a z výpisu z LV č. XXXX O.yplýva, že pôvodný nadobudnutý podiel žalovaných na spoločných častiach predstavoval 505/10000 čo predstavuje totožný podiel, aký patril v zmysle kúpnej zmluvy právnym predchodcom žalovaných G. H. s manželkou. Aktuálny podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu predstavuje 437/10000, a to v zmysle Zmluvy o vstavbe bytov a spoluvlastníckych podielov na pozemku podľa V-25284/2008 zo dňa 22.09.2008, pričom k zmene tohto podielu došlo v dôsledku vstavby bytu č. XX na X. B. B. Z. X. E. na Y. Č.. XXXX. E., Ž. B. O. - K. W. Z. I. na B.. H. F. V. W. Z. O. M. M. H. F. B.. H.Q. nedostal súhlas na zabratie spoločnej chodby a bočného vchodu v suteréne, teda v rámci prevodu vlastníckeho práva na žalovaných nebola zahrnutá táto časť, čo znamená, že na p. H. s manželkou bol prevedený rovnaký spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach a príslušenstve, ako aj na žalovaných. Na základe vyššie uvedeného opätovne konštatovali, že žalovaní 1/ a 2/ mylne považujú časť chodby a bočný vchod za súčasť svojej bytovej jednotky a znemožňujú tak ostatným spoluvlastníkom užívať spoločnú časť bytového domu, konkrétne bočný vchod, čím zároveň napriek viacerým výzvam správcu bytového domu ohrozujú bezpečnosť ostatných spoluvlastníkov, nakoľko ide zároveň aj o únikový východ, tak ako to vyplýva aj zo žaloby vo veci samej. Spolu s odvolaním predložili aj listinné dôkazy preukazujúce ZŤP u žalobcu 2/ a podanému odvolaniu žiadali vyhovieť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2, písm. c/, d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené v prípade, ak nebola aspoň osvedčená existencia nároku, ktorému má byť takto poskytnutá dočasná (prípadne i dlhodobá) ochrana. 9. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovaným neodkladným opatrením totiž mala byť žalovaným uložená povinnosť sprístupniť bočný vchod v suteréne a odovzdať žalobcom a ostatným spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení predmetného bytového domu na Y. U.. XX, kľúče od daného bočného vchodu nachádzajúceho sa v suteréne a tiež zdržať sa výlučného užívania bočného vchodu a chodby (zádveria v zmysle kolaudačného rozhodnutia), avšak na základe listín predložených do vydania napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za osvedčené, že by žalovaní užívali priestor patriaci medzi spoločné časti (alebo zariadenia) bytového domu, a tak nemožno považovať za osvedčený ani nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (zrejme) až rozhodnutia vo veci samej. Za stavu, keď žalovaní argumentujú právoplatným kolaudačným rozhodnutím, ktorým bolo už ich právnym predchodcom povolené užívanie bytu č. 1 v stave po realizácii jeho prestavby, sa žalobcom nepodarilo v miere nevyhnutnej pre nariadenie neodkladného opatrenia rozptýliť závažné a odôvodnené pochybnosti o tom, či priestor, ktorý podľa ich tvrdenia žalovaní užívajú, skutočne patrí medzi spoločné časti predmetného bytového domu. Odvolací súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadnej z listín, ktoré sa nachádzajú v spise, nie je možné náležite a s určitosťou ustáliť, akého bočného vchodu užívaného žalovanými sa má obmedzenie žalovaných navrhovaným neodkladným opatrením týkať. Vychádzajúc z obsahu zmlúv o prevode vlastníctva bytov na právnych predchodcov žalovaných, avšak aj na manželov V., nachádzajúcich sa v spise, totiž spoločnou časťou daného bytového domu má byť iba (jeden) vchod, pričom právny zástupca žalovaných v liste zo dňa 13.16.2017 vychádza z toho, že predmetný bytový dom má okrem hlavného vchodu aj ďalšie vchody, konkrétne okrem predného a zadného vchodu (vo dvore) aj ďalší (tretí) vchod. Celkový počet vchodov do bytového domu ani ich umiestnenie nemožno zistiť ani z pôdorysov a náčrtov doposiaľ predložených žalobcami. Závažné nejasnosti existujúce ohľadne počtu a umiestnenia vchodov do bytového domu potom; aj z hľadiska požiadaviek na materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia o neodkladnom opatrení; taktiež predstavujú prekážku pre vyhovenie podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko za stavu, keď nie je zrejmé, ktorý z potenciálnych vedľajších vchodov majú žalovaní neoprávnene užívať, nemožno považovať za splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa im má uložiť povinnosť sprístupniť vchod v suteréne, zdržať sa jeho výlučného užívania a odovzdať o neho kľúče žalobcom a ostatným spoluvlastníkom predmetného bytového domu. 10. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nepredložením kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaní nadobudli spoluvlastníctvo ich bytu, ktorú nemajú k dispozícii, keďže nie sú jej zmluvnou stranou, pričom touto kúpnou zmluvou by sa nepreukázali prípadné zmeny v spoluvlastníckych podieloch, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia v spore netvrdili existenciu žiadnych objektívnych prekážok, ktoré by im bránili jej kópiu si v súlade s ust. § 23 Správneho poriadku zabezpečiť zo spisu o vkladovom konaní V-5479/2006, pričom pokiaľ ide o otázku prípadnej zmeny veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaných na spoločných častiach a zariadenia predmetného bytového domu, táto je z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia bez právneho významu. 11. Neopodstatnená a bez významu z hľadiska správnosti napadnutého uznesenia je tiež argumentácia žalobcov, ktorí v odvolaní z veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaných 437/10000, ako je zapísaný v katastri nehnuteľností v dôsledku vstavby bytu č. XX na X. B. predmetného bytového domu, vyvodzujú neoprávnenosť zabratia spoločnej chodby a bočného vchodu v suteréne žalovanými, nakoľko časť ich chodby a bočný vchod nie je súčasťou ich bytovej jednotky. Ako už totiž bolo uvedené, v danej veci nebolo náležite osvedčené, že priestor, ktorý podľa ich tvrdenia žalovaní užívajú, skutočne patrí medzi spoločné časti predmetného bytového domu, avšak celkom jednoznačne ani to, akého priestoru sa má neodkladné opatrenie týkať. 12. Napokon, pokiaľ žalovaní spolu s odvolaním predložili aj listinné dôkazy preukazujúce, že žalobca 2/ je ťažko zdravotne postihnutou osobou, odvolací súd poukazuje na to, že pre neodkladné opatrenie je v zmysle ust. § 329 ods. 2 C.s.p. rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a preto na listiny predložené dodatočne, po vydaní napadnutého uznesenia spolu s odvolaním, už pre účely posúdenia správnosti napadnutého uznesenia zásadne prihliadať nemožno. 13. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., a preto uznesenie; ktorým súd prvej inštancie podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol; ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).