KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 11. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/172/2018 z 29. 11. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2018, sp. zn. 1Cob/172/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1118212571.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/172/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118212571
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118212571.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Property Legal
Consulting, s. r. o., so sídlom Karadžičova 45, 811 07 Bratislava, IČO: 47 164 638, zast.: Winton
s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 861 243 proti žalovanému:
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava 29, IČO: 35 850
370, zast.: Advokátska kancelári Roštár - Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 27Cb/236/2018-220 zo dňa 13.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/236/2018-220 zo dňa
13.08.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 20.07.2018
domáhal, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa nakladania a akýchkoľvek
iných rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke nachádzajúcej sa na
ulici K. L. v X.,
- od vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov stavby nachádzajúcej sa v okrese X. N., obec X.-m.č.
U. T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom X., katastrálny odbor,
ako: Budova hlásnej služby, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX,
- prechádzajúca cez parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX nachádzajúce sa v k. ú. U. T., obec
X. - m. č. U. T., okres X. N., druh pozemkov: ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX,
- po zaústenie do verejnej kanalizácie v kanalizačnej šachte nachádzajúcej sa pri vodojeme 800m3,
ktorý sa nachádza na parcele reg. „C“ č XXXX/X nachádzajúca sa v k.ú. U. T., obec X. -m. č. U. T.,
okres Bratislava I, druh pozemkov: ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX a to predovšetkým, ale nielen
tým, že:
- nebude vydávať povolenia ani vyjadrenia, ktorých obsahom by bol súhlas na pripojenie sa ku
kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu žalobcu,
- nebude zriaďovať pripojenia tretím osobám ku kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu,
- nebude prepájať existujúce pripojenia tretím osobám ku kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu,
- nebude vykonávať žiadnu činnosť smerujúcu k tomu aby došlo k rozšíreniu počtu subjektov a/alebo
stavieb a/alebo nehnuteľností pripojených na kanalizačnú prípojku vo vlastníctve žalobcu,
- nebude uskutočňovať úpravy kanalizačnej prípojky vo vlastníctve žalobcu. Žalobca žiadal aby mu
súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V rámci žaloby podal žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží



žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania a akýchkoľvek iných rušivých zásahov do vlastníckeho
práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke nachádzajúcej sa na ulici K. L. v X.,
- od vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov stavby nachádzajúcej sa v okrese X. N., obec X.-m.č.
U. T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom X., katastrálny odbor,
ako: Budova hlásnej služby, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX,
- prechádzajúca cez parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX nachádzajúce sa v k. ú. U. T., obec
X.-m. č. U. T., okres X. N., druh pozemkov: ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX,
- po zaústenie do verejnej kanalizácie v kanalizačnej šachte nachádzajúcej sa pri vodojeme 800m3,
ktorý sa nachádza na parcele reg. „C“ č. XXXX/X nachádzajúca sa v k.ú. U. T., obec X.-m. č. U. T., okres
X. N., druh pozemkov: ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX a to predovšetkým, ale nielen tým, že:
- nebude vydávať povolenia ani vyjadrenia, ktorých obsahom by bol súhlas na pripojenie sa ku
kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu žalobcu,
- nebude zriaďovať pripojenia tretím osobám ku kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu,
- nebude prepájať existujúce pripojenia tretím osobám ku kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu,
- nebude vykonávať žiadnu činnosť smerujúcu k tomu aby došlo k rozšíreniu počtu subjektov a/alebo
stavieb a/alebo nehnuteľností pripojených na kanalizačnú prípojku vo vlastníctve žalobcu,
- nebude uskutočňovať úpravy kanalizačnej prípojky vo vlastníctve žalobcu a žiadal aby súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tak, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese X. N.,
obec X.-m.č. U. T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, ako: sklad PHM, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX a nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v okrese X. N., obec X.-m.č. U. T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným
úradom X., katastrálny odbor, ako: Budova hlásnej služby, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX
(ďalej aj ako „Nehnuteľnosť“). Žalobca nadobudol vlastníctvo k Nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy
od spoločnosti SUNSAPOTE SR, s.r.o. (pred zmenou obchodného mena SLOVAK MEDICAL s.r.o.),
spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Bratislave I, oddiel: Sro, vložka 38862/
B so sídlom Šancová 48, 811 05 Bratislava, IČO: 35 971 789. Súčasťou Nehnuteľnosti podľa tvrdení
žalobcu, konkrétne Budovy hlásnej služby je aj kanalizačná prípojka nachádzajúca sa na ulici K. L.
na parcelách č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX nachádzajúcich sa v k. ú. U. T., obec X.-m. č. U. T.,
okres X. N., druh pozemkov: ostatné plochy, zapísaných na LV č. XXX od miesta vyústenia vnútorných
kanalizačných rozvodov Budovy hlásnej služby po vodojem 800m3, kde je ukončená šachtou do ktorej
je zaústený aj odpad z vodojemu 800m3 (ďalej len „kanalizačná prípojka“). Podľa žalobcu pri prevode
Nehnuteľnosti bola súčasťou prevodu aj kanalizačná prípojka, ktorá bola uvedená do trvalej prevádzky
dňa 17.02.1977 na základe kolaudačného rozhodnutia. Napriek uvedenému žalovaný začal vystupovať
ako vlastník kanalizačnej prípojky, o ktorej tvrdí, že ide o verejnú kanalizáciu, keď začal neoprávnene
vydávať súhlasy na napojenie sa tretích osôb na kanalizačnú prípojku, ktorá je v nespochybniteľnom
vlastníctve žalobcu, keďže súhlas vlastníka kanalizácie/kanalizačnej prípojky na napojenie sa na
ňu je podmienkou/predpoklad pre vydanie kolaudačného rozhodnutia na užívanie stavby. Žalovaný
vydával súhlasy stavebníkom na pripojenie sa na túto kanalizáciu (kanalizačnú prípojku) a s najvyššou
pravdepodobnosťou za toto pripojenie a prevádzkovanie vyberá odplatu. Žalovaný zavádzal stavebný
úrad a snažil sa navodiť dojem, že má právo, resp. snaží sa o získanie práva, na základe ktorého by bol
oprávnený nakladať s kanalizačnou prípojkou, resp. vykonávať vo vzťahu k nej akékoľvek rozhodovacie
práva. Žalobca listom zo dňa 25.02.2017 označeným ako Oznámenie vlastníckeho práva kanalizačnej
prípojky - ulica K. L., X. adresovaným žalovanému oznámil, že je výlučným vlastníkom kanalizačnej
prípojky. Zároveň žalovaného vyzval na riešenie situácie v súlade s všeobecne platnými právnymi
predpismi. Týmto sa žalovaný preukázateľne dozvedel o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom
kanalizačnej prípojky, aj keď z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný o tejto skutočnosti mal
vedomosť už oveľa skôr. Fakticky je stavebník pripojený na kanalizačnú prípojku žalobcu. Tento
stav vznikol v dôsledku nezákonného postupu žalovaného, ktorý vystupuje ako vlastník kanalizačnej
prípojky, pričom túto vydáva za verejnú kanalizáciu, vydáva súhlasy (obdobne ako to bolo v prípade
stavebníka) s pripojením sa na kanalizačnú prípojku, uzatvára o tom zmluvy, kde vystupuje ako vlastník,
resp. prevádzkovateľ kanalizačnej prípojky (vydávanej za verejnú kanalizáciu) a za toto pripojenie
poberá odplatu. Žalovaný aj napriek tomu, že si je vedomý, že vlastníkom kanalizačnej prípojky je
žalobca, vystupuje ako vlastník predmetnej kanalizačnej prípojky, ktorú fingovane vydáva za verejnú
kanalizáciu. Na tomto základe dáva súhlasy vlastníkom nehnuteľností k odvádzaniu odpadových vôd
z pozemkov a/alebo z miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektov a stavieb do
verejnej kanalizácie cez kanalizačnú prípojku ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Konaním žalovaného



dochádza preukázateľne ku zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Je preto podľa názoru žalobcu za
dôvodné domáhať sa v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov ochrany svojho vlastníckeho
práva, teda najmä aby sa žalovaný zdržal takého konania, ktorým zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu, resp. aby s majetkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu, konkrétne s kanalizačnou prípojkou
nenakladal. Žalobca odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia potrebou zabezpečenia
ochrany jeho vlastníckeho práva, pričom existuje značné ohrozenie spôsobenia škody na majetku
žalobcu, a to tým, že množstvo subjektov pripojených na kanalizačnú prípojku môže spôsobiť jej
predimenzovanie a následne aj poškodenie. Zároveň existuje popri prípadnom odstraňovaní takto
vzniknutej škody formou opravy aj riziko vedľajších, no nie menej závažných škôd či už na životnom
prostredí, ale aj škody spôsobenej absenciou možnosti počas nefunkčnosti kanalizačnej prípojky
využívať napojenú nehnuteľnosť a iné vedľajšie škody. Nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia
je odôvodnená rovnako aj nevypočítateľným a zmätočným konaním žalovaného, ktorý vydáva rôzne
povolenia resp. vyjadrenia a iné dokumenty, z ktorých nie je v žiadnom prípade dostatočne zreteľné,
či nenakladá s kanalizačnou prípojkou ako so svojou vlastnou, resp. či je v lokalite na ulici K. L.Á.
vybudovaná verejná kanalizácia, prípadne v ako rozsahu, na akých miestach a s akými objektmi.
Za najzávažnejší spôsob konania žalovaného pokladal žalobca to, keď tento vedome a v rozpore so
svojimi predchádzajúcimi vyjadreniami účelovo označuje ako subjekt, od ktorého je potrebný súhlas na
pripojenie sa na kanalizačnú prípojku žalobcu a inokedy zas neuvedie potrebu žiadneho súhlasu, resp.
tento súhlas vydá sám žalovaný, či keď tvrdí že verejná kanalizácia v predmetnej lokalite neexistuje a
následne vydáva súhlas na pripojenie sa do verejnej kanalizácie.

3. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1,2 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a
3, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a
konštatoval, že žalobca síce uviedol dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie, avšak neuviedol a nepreukázal skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať túto potrebu
v zmysle citovaného § 325 ods. 1 CSP za bezodkladnú potrebu upraviť pomery a nepreukázal obavu
ohrozenia exekúcie.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi skúmal, či je žalobca vlastníkom
kanalizačnej prípojky a či zo strany žalovaného dochádza k neoprávneným zásahom do vlastníckeho
práva žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že sporná kanalizačná prípojka sa nachádza na parcele č.
XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX, pričom vlastníkom týchto pozemkov je žalovaný. V petite návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiada úpravu práv ku kanalizačnej prípojke na ulici K. L. v X.,
a to od vyústenia kanalizačných rozvodov stavby na parcele č. XXXX/XX, prechádzajúcej cez parcelu č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX až po zaústenie do verejnej kanalizácie v kanalizačnej šachte nachádzajúcej
sa na parcele č. XXXX/X. Rovnako uviedol, že kanalizačná prípojka bola uvedená do užívania
kolaudačným rozhodnutím zo dňa 17.02.1977, pričom v uvedenom rozhodnutí je uvedená parcela č.
XXXX. Súd prvej inštancie nemal po preskúmaní predložených listinných dôkazov za preukázané, že
by žalovaný neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Podľa Rozhodnutia Mestskej časti
X. - U. T. žalobca žiadal o sprístupnenie informácii ohľadom rozdelenej kanalizačnej prípojky, pričom
poukázal na parcelu č. XXXXX/X, k. územie U. T.. Z listinných dôkazov založených žalobcom do súdneho
spisu vyplývalo súdu prvej inštancie viaceré označenia kanalizačnej prípojky, dokonca bolo uvádzané, že
došlo k rozdeleniu kanalizačnej prípojky. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca
nepreukázal v tomto štádiu súdneho konania vlastnícke právo ku konkrétnej kanalizačnej prípojke
nachádzajúcej sa na konkrétnej parcele ani neoprávnené zásahy žalovaného do vlastníckeho práva
žalobcu. Žalobca v liste zo dňa 25.05.2017 konštatoval, že žalovaný dal Stavebnému úradu Mestskej
časti X. - U. T. vyhlásenie, že je vlastníkom kanalizačnej prípojky z titulu verejného poskytovateľa
kanalizačných služieb. V liste žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.06.2006, že
prípojka trasovaná na parcele č. 2810/27 je v štádiu majetkovo-právneho vysporiadania medzi žalobcom
a Leteckými opravovňami Trenčín, a. s.. Z uvedeného preto súdu prvej inštancie vyplývalo, že práva
týkajúce sa kanalizačnej prípojky sú medzi stranami sporu sporné. Súd prvej inštancie dospel z tvrdení
žalobcu a predložených listinných dôkazov týkajúcich sa viacerých parciel k záveru, že žalobca v tomto
štádiu súdneho konania dostatočne nepreukázal pripájanie sa stavieb tretích osôb na jednotlivých
parcelách na konkrétne označenú kanalizačnú prípojku, na konkrétnej parcele konkrétneho vlastníka
a nepreukázal existenciu vlastníckeho práva žalobcu k takej kanalizačnej prípojke, ani nezákonné
pripájanie sa bez súhlasu vlastníka. Žalobca taktiež nepreukázal presné umiestnenie kanalizačnej
prípojky ani existenciu ďalších pripojení ku kanalizačnej prípojke, ktorá by mala byť v jeho vlastníctve.
Listinné dôkazy založené do súdneho spisu sa síce týkali pripojenia ku kanalizačnej prípojke, avšak



podľa záveru súdu prvej inštancie nešlo o jednotné a dostatočne špecifikované označenie kanalizačnej
prípojky, ktoré je nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia, ak by aj boli splnené ostatné
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemožno nariadiť
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu, avšak je potrebné, aby žalobca osvedčil základné
predpoklady na jeho nariadenie najmä preukázaním tých skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu z dôvodu správania osoby proti ktorej neodkladné
opatrenie smeruje. V danom prípade žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a súd prvej inštancie sa nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, keď tieto
žalobca riadne nepreukázal dôkazmi, ktoré by osvedčovali, že by žalovaný svojím konaním vyvolával
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo že by existovala obava, že exekúcia bude
ohrozená.

5. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že návrh je dôvodný
a spĺňa všetky zákonné predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalobcu
osvedčil vlastnícky vzťah ku kanalizačnej prípojke, že nedovolenými pripojeniami ku kanalizačnej
prípojke dochádza k zásahom do jeho vlastníckeho práva, a preto je potrebné neodkladným opatrením
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobca mal za to, že pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené všetky zákonné podmienky, pričom jeho nariadenie je
potrebné pre ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Ohľadom spochybnenia vlastníckeho
práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke žalobca konštatoval, že je nespochybniteľným vlastníkom
kanalizačnej prípojky, a tento vlastnícky vzťah na účely neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil,
navyše kanalizačná prípojka bola a stále je súčasťou tejto nehnuteľnosti, a tento fakt nie je nijako
spochybnený. V súvislosti s konštatáciou súdu prvej inštancie, že kanalizačná prípojka je vedená cez
pozemky žalovaného, žalobca ozrejmil, že v Slovenskej republike sa uplatňuje zásada „Superficies solo
cedit“, a teda objekty nachádzajúce sa na pozemku nemusia byť vo vlastníctve majiteľa pozemku, preto
vlastníkom kanalizačnej prípojky nemusí byť a ani nie je tá istá osoba, ako vlastník pozemkov, cez
ktoré kanalizačná prípojka prechádza. Súd prvej inštancie taktiež spochybnil vlastnícke právo žalobcu
ku kanalizačnej prípojke tým, že poukazuje na kolaudačné rozhodnutie, /k ROPS 08-73-1362/ zo dňa
17.02.1977, kde sa uvádza parcela č. XXXX. Vzhľadom na časový odstup od vydania kolaudačného
rozhodnutia je prirodzené, že predmetná parcela bola rozdelená na viacero menších parciel, preto
číslo pred lomkou je číslo pôvodnej parcely a číslo za ňou predstavuje jednotlivé od nej odčlenené
parcely, teda keď kanalizačná prípojka pôvodne prechádzala cez parcelu XXXX, tak v súčasnosti,
po rozdelení tejto parcely, prechádza kanalizačná prípojka cez parcely XXXX/XX a XXXX/XX. V tejto
súvislosti žalobca zároveň upozornil, že vyšpecifikoval kanalizačnú prípojku v súlade so zákonom č.
442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č
726/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach - od miesta jej vyústenia, cez pozemky, ktorými
prechádza, až po jej ukončenie. Žalobca mal za to, že už v tejto fáze konania, bez dokazovania vo
veci samej, možno na základe predložených listinných dôkazov konštatovať skutočnosť, že predmetná
kanalizačná prípojka sa nachádza v lokalite ulice K. L., kanalizačná prípojka je vo vlastníctve žalobcu,
ako aj že sa v predmetnej lokalite nenachádza verejná kanalizácia. Zároveň sú vydávané kolaudačné
rozhodnutia k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na tejto ulici, preto je logickým záverom, že dochádza
k pripojeniu tretích osôb na kanalizačnú prípojku, a to na základe súhlasných stanovísk žalovaného. Z
preložených listinných dôkazov bolo podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalovaný na jednej strane sám
odkazuje niektorých vlastníkov nehnuteľností na uzatvorenie zmluvy so žalobcom pre pripojenie ku
kanalizačnej prípojke, na strane druhej iným vlastníkom nehnuteľností vydáva súhlasné stanoviská s
pripojením sa do žalobcovej kanalizačnej prípojky. Ak by teda nedochádzalo k nezákonným zásahom do
vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke, v predmetnej lokalite by nebolo možné bez súhlasu
žalobcu kolaudovať žiadne stavby, preto žalobca považoval nezákonné zásahy do jeho vlastníckeho
práva na účely nariadenia neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčené. Žalobca mal za to,
že riadne osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že predložil rozsiahle množstvo
dôkazov preukazujúcich zásahy do jeho vlastníckeho práva, ktoré indikujú ohrozenie nielen jeho
práv a právom chránených záujmov. Akútne riziko poškodenia kanalizačnej prípojky a s tým spojené
nežiaduce následky sú dostatočný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vzhľadom na
vydávanie súhlasných stanovísk zo strany žalovaného, napríklad aj cez neexistujúcu šachtu, dochádza
k nekontrolovaným pripájaniam stavieb na kanalizačnú prípojku a existuje vysoké riziko materiálnych
škôd na majetku žalobcu, tretích osôb a na životnom prostredí. Záverom žalobca dodal, že nariadením
požadovaného neodkladného opatrenia nemôže dôjsť k zásahu do práv a oprávnených záujmov
žalovaného či tretích osôb, a preto nariadeniu takéhoto neodkladného opatrenia nič nebráni. Vzhľadom



na uvedené žalobca odvolací súd požiadal, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 13.08.2018 zmenil tak, že sám rozhodne vydaním neodkladného opatrenia.

6. Podaním zo dňa 15.10.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke,
ako aj ohľadom nepreukázania neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu
ku kanalizačnej prípojke v dotknutej lokalite na ulici K. L. v X., pričom tvrdenie žalobcu o údajných
neoprávnených zásahoch žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke považoval
žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť, nakoľko v konaní neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, keď žalobca
nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a rovnako ani nepreukázal
obavu, že by exekúcia bola ohrozená. Žalovaný ďalej poukázal na zbytočnosť žalobcom iniciovaného
konania, keďže tento ignoroval fakt, že pri výstavbe najnovšieho z troch existujúcich vodojemov
vo vlastníctve žalovaného - vodojemu Baránok o objeme 2000 m3 (ďalej len „vodojem Baránok")
bola v dotknutej lokalite predĺžená verejná kanalizácia vo vlastníctve žalovaného, a to od stredného
(najstaršieho) vodojemu o objeme 800 m3 po vodojem Baránok 2000 m3, čo viedlo jednak k tomu,
že kanalizačná prípojka odvádzajúca odpadové vody z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu - budovy
hlásnej služby (Hláska) bola do verejnej kanalizácie vo vlastníctve BVS zaústená v šachte SŠ 1
Baránok 2000 m3 (pôvodne zaústená pri strednom vodojeme), a jednak aj k tomu, že časť kanalizačnej
prípojky odvádzajúcej odpadové vody z Hlásky bola znefunkčnená. Žalobca vo svojej žalobe preto podľa
žalovaného uvádzal nesprávne skutkové tvrdenie ohľadne toho, že ním vlastnená kanalizačná prípojka
je zaústená do verejnej kanalizácie vo vlastníctve žalovaného pri strednom vodojeme s objemom
800 m3. Žalobca súdu nepreukázal ani nezákonné pripájanie sa stavieb tretích osôb na kanalizačnú
prípojku vo vlastníctve žalobcu v dotknutej lokalite. Žalovaný považoval za mylný predpoklad žalobcu,
že žalovaný neoprávnene zasahuje do výlučného vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke
a tým mu údajne vzniká škoda v podobe znehodnocovaného majetku (opotrebovávaním kanalizačnej
prípojky a pod.) a ušlého zisku. Ak by aj iný producent odpadových vôd využíval kanalizačnú prípojku, o
ktorej sa žalobca domnieva, že mu patrí, nárok na stočné by v súlade s ustanovením § 28 ods. 8 zákona
č. 442/2002 Z.z. vznikol jedine žalovanému ako vlastníkovi/prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie,
a to vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie, a teda nie vtokom do kanalizačnej prípojky,
ktorej vlastníctvo je sporné. Žalovaný v dotknutej lokalite vlastní a prevádzkuje právnym predchodcom
žalovaného vybudovanú verejnú kanalizáciu. Na záver žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. K svojmu odvolaniu žalovaný pripojil Vyjadrenie k vlastníctvu
kanalizačnej prípojky na ul. K. L. v X. zo dňa 12.06.2018.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie
v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe



nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem
opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť
osvedčené, pričom musí ísť o potrebu naliehavú, teda o takú úpravu pomerov, ktorá neznesie odklad.
Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích
osôb. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a taktiež
nemusí byť dodržaný formálny postup súdu predpísaný pre dokazovanie. Nariadenie neodkladného
opatrenia vždy predpokladá, aby sa danosť práva aspoň osvedčila, a aby tu neboli vážnejšie pochybnosti
o potrebe predbežnej úpravy.

14. Totožne ako v konaní o nariadení predbežného opatrenia (pôvodne § 75 Občiansky súdny poriadok,
právna úprava účinná do 30.06.2016) musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie
danosti práva (nároku) bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne
neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí,
že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne
vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava
je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná
strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom.

15. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 20.07.2018, v rámci žaloby o zdržanie sa nakladania akýchkoľvek iných
rušivých zásahov do majetku, domáhal voči žalovanému nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť držať sa nakladania a akýchkoľvek
iných rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke nachádzajúcej sa na
ulici K. L. v X.:
- od vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov stavby nachádzajúcej sa v okrese X. N., obec X.-
m.č. U.É. T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom X., katastrálny
odbor, ako: Budova hlásnej služby, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX,
- prechádzajúca cez parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX nachádzajúce sa v k. ú. U. T., obec
X.-m. č. U. T., okres X. N., druh pozemkov: ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX,
- po zaústenie do verejnej kanalizácie v kanalizačnej šachte nachádzajúcej sa pri vodojeme 800m3,
ktorý sa nachádza na parcele reg. „C“ č. XXXX/X nachádzajúca sa v k.ú. U. T., obec X.-m. č. U. T., okres
X. N., druh pozemkov: ostatné plochy, zapísané na LV č. XXX a to predovšetkým, ale nielen tým, že:
- nebude vydávať povolenia ani vyjadrenia, ktorých obsahom by bol súhlas na pripojenie sa ku
kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu žalobcu,
- nebude zriaďovať pripojenia tretím osobám ku kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu,
- nebude prepájať existujúce pripojenia tretím osobám ku kanalizačnej prípojke vo vlastníctve žalobcu,
- nebude vykonávať žiadnu činnosť smerujúcu k tomu aby došlo k rozšíreniu počtu subjektov a/alebo
stavieb a/alebo nehnuteľností pripojených na kanalizačnú prípojku vo vlastníctve žalobcu,
- nebude uskutočňovať úpravy kanalizačnej prípojky vo vlastníctve žalobcu a zároveň žalobca žiadal,
aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

16. Súd prvej inštancie predmetný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z
dôvodu, že žalobca neosvedčil opodstatnenosť neodkladného opatrenia, neosvedčil prostredníctvom
označených dôkazov základné skutočnosti pre dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď
žalobca nepreukázal pripájanie sa stavieb tretích osôb na jednotlivých parcelách na konkrétne označenú
kanalizačnú prípojku, na konkrétnej parcele konkrétneho vlastníka, nepreukázal existenciu vlastníckeho
práva žalobcu k takej kanalizačnej prípojke ani nezákonné pripájanie sa bez súhlasu vlastníka a
nepreukázal ani presné umiestnenie kanalizačnej prípojky a existenciu ďalších pripojení ku kanalizačnej
prípojke, ktorá by mala byť v jeho vlastníctve.

17. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia okrem iného najmä z dôvodu ochrany pred
sústavným neoprávneným zasahovaním do jeho vlastníckych práv. Svoje vlastníctvo ku kanalizačnej
prípojke odvodzoval od vlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese X. N., obec X.-m.č. U.



T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom X., katastrálny odbor,
ako: sklad PHM, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese
X. N., obec X.-m.č. U. T., kat. územie U. T., zapísanej na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom
X., katastrálny odbor, ako: Budova hlásnej služby, sup. č. XXXXXX na parc. č. XXXX/XX. Sporná
kanalizačná prípojka sa podľa tvrdení uvedených v žalobe žalobcu nachádza na ulici K. L. na parcelách
č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX, avšak vlastníkom predmetných pozemkov je žalovaný, čo vyplýva
aj zo žalovaným predloženého Vyjadrenia k vlastníctvu kanalizačnej prípojky na ul. K. L. v X. zo dňa
12.06.2018, adresovaného Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorom uvádza, že „Spoločnosť
BVS považuje za potrebné zdôrazniť, že ako právny nástupca štátneho podniku Vodárne a kanalizácie
Bratislava a ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie I. až III. kategórie a verejného vodovodu I, až
III. kategórie je jediným a skutočným vlastníkom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu v lokalite
na ulici K. L. v X., pričom svoje práva a povinnosti vyplývajúce z titulu vlastníctva a prevádzkovania
predmetnej verejnej kanalizácie a verejného vodovodu riadne vykonáva.“ , pričom žalovaný považoval
za potrebné rozlišovať medzi kanalizačnou prípojkou odvádzajúcou odpadové vody z Objektu Hlásky,
ktorej vlastníctvo je sporné a medzi verejnou kanalizáciou, ktorej výlučným vlastníkom žalovaný, a
to aj v kontexte tej skutočnosti, že profil kanalizačnej prípojky je Js 300 resp. Js 250, avšak profil
potrubia verejnej kanalizácie vo vlastníctve žalovaného je Js 400. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek rušivých zásahov
do vlastníckeho práva žalobcu ku kanalizačnej prípojke na ulici K. L. v X., a to od vyústenia kanalizačných
rozvodov stavby na parcele č. XXXX/XX, prechádzajúcej cez parcelu č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX
až po zaústenie do verejnej kanalizácie v kanalizačnej šachte nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX/
X. Ďalej z rozhodnutia zo dňa 29.05.2017 je zrejmé, že Mestská časť X. - U. T. nevyhovela žiadosti o
sprístupnenie informácií žalobcovi, ktorý sa dopytoval ohľadne kanalizačnej prípojky na pozemku parc.
č. XXXXX/X.

18. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca spornú kanalizačnú prípojku označil nielen nedostatočne,
ale najmä zmätočne, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že nemožno jednoznačne určiť
vlastnícke právo žalobcu k spornej prípojke, a preto, ak by aj boli splnené predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia, toto by nebolo možné nariadiť a návrhu žalobcu vyhovieť. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie neodkladného opatrenia vždy predpokladá, aby sa danosť práva
aspoň osvedčila, a aby tu neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd prvej inštancie
dospel podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že žalobca
nepreukázal existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej kanalizačnej prípojke, v nadväznosti
na to nepreukázal pripájanie sa stavieb tretích osôb na jednotlivých parcelách na konkrétne označenú
kanalizačnú prípojku, na konkrétnej parcele konkrétneho vlastníka ani nezákonné pripájanie sa bez
súhlasu vlastníka.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred
jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci a taktiež nemusí byť dodržaný formálny postup súdu predpísaný pre dokazovanie,
odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia - žalobca
nielenže neosvedčil existenciu konkrétnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale
ani dostatočne nepreukázal vlastníctvo k predmetnej kanalizačnej prípojke a tým na to nadväzujúce
neoprávnené zásahy žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu.

20. Odvolací súd pre správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
neho privodili priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa
súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by
musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v
ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.



21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správne.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1118212571

  1. 29. 11. 2018Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/172/2018 z 29. 11. 2018 (toto rozhodnutie)
  2. 3. 2. 2021Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/236/2018 z 3. 2. 2021potvrdené