Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/162/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118213137 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118213137.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: K.. O. A.Á., R. XX.X.XXXX, D. V. R. H. XXX/XX, D., zastúpený ŠKODA LEGAL, s.r.o., so sídlom Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 244 259, proti žalovaným: X/ X.. N. N., R. X.X.XXXX, D. Q. XA, D., X/. K. D., R. X.X.XXXX, D. Q. XA, D., za účasti intervenienta na strane žalobcu: Prvý dražobný dom, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 43, Banská Bystrica, IČO: 47 497 793 zastúpený ŠKODA LEGAL, s.r.o., so sídlom Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 244 259 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. júla 2018 č.k. 19 C 44/2018-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/,2/ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa žalobca za účasti intervenienta na jeho strane voči žalovaným domáhal uloženie povinnosti žalovanému 1/ a žalovanej 2/ odovzdať a vypratať nehnuteľnosti evidované Okresným úradom D., katastrálny odbor, na liste vlastníctva Č.. XXXX, vedených pre okres D. X., V. D. - K.. Č.. I. K., J. Ú. I. K. a to: - D. Č.. X-X.X, nachádzajúcom sa na X. N.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra „J.-P. N.P.. Č.. XXXX/X, C. D. na B.. Q., C. XA, a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu a k N. N.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XXX K., N.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XX K., N.. Č.. XXXX/X- U. N. na R.A. V. C. XX K., N.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XX K. V. C. XXXXX/XXXXXX, C. N. X/X O. - nebytový priestor, Z. Č.. X, nachádzajúci sa v suteréne citovaného bytového domu a nej prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto domu a k pozemku N.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XXX K., N.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XX K., N.P.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XX K., N.P.. Č.. XXXX/X- U. N. na R. V. C. XX K. V. C. XXXXX/XXXXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/13, (ďalej len „nehnuteľnosť“), ktorých vlastníkom je žalobca a zároveň rozhodol, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalobu vo veci samej žalobca spolu návrhom na nariadenie neodkladné opatrenie žalobca nepodal a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že nehnuteľnosť, nadobudol v dražbe za sumu 251.200 € a následne zistil, že predmetný byt majú obývať žalovaní. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti povinný platiť zálohové platby na základe predpisu správcovskej spoločnosti. Žalovaný 1/ odmieta byt opustiť a žalovaní svojim konaním (obývaním bytu, podľa tvrdení žalobcu bez právneho titulu) spôsobujú žalobcovi škodu, ktorá sa neustále zvyšuje. Z registra exekúcii žalobca zistil, že proti žalovaným je vedené veľké množstvo exekúcii a preto neexistuje dôvodný predpokladať, že žalobcovi škodu nahradia. Žalobca tiež poukázal na konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/145/2018, ktorého predmetom je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorou žalobca nadobudol vyššie označenú nehnuteľnosť. Žalobca mal za to, že žalovaní mu zrejme nikdy nenahradia škodu ktorá mu vzniká, čím je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán nariadením neodkladného opatrenia odovzdať a vypratať nehnuteľnosť. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1 , § 326 ods. 1,2 C.s.p., § 327 C.s.p., § 328 ods. 1 C.s.p., § 20 ods. 13, § 29 ods. 2 zákona č.527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ZoDD), keď poukázal nato, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Cieľom neodkladného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej, alebo môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom je možné tento nárok alebo právo zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje rovnako osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované resp. porušované. 1.3. Súd prvej inštancie sa po oboznámení sa s tvrdeniami a predloženými listinami dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, keď žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, ani žiadnym spôsobom neosvedčil ani pasívnu legitimáciu žalovaných. Jediným tvrdením odôvodňujúcim potrebu neodkladnosti úpravy pomerov strán konania, ktoré uviedol žalobca je nutnosť platiť zálohové platby, čím žalobcovi vzniká škoda, ktorú pravdepodobne žalovaní nikdy nahradia. Tento argument však nemôže ako dôvod sám o sebe obstáť. Povinnosť platiť zálohové platby spojené s užívaním bytu zaťažujú jeho vlastníka bez ohľadu na to, akým spôsobom ho užíva (resp. či vôbec) alebo ako s ním hospodári. Nepredstavujú žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami tak závažným inštitútom, akým je neodkladné opatrenie, zvlášť v prípade, keď žalobca žiada vypratanie nehnuteľnosti. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom neosvedčil pasívnu legitimáciu žalovaných. Označenie žalovaných má vyplývať z oznámenia správcu nehnuteľnosti, ku ktorému žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Zo žiadnej predloženej listiny nevyplýva okruh osôb, ktoré majú nehnuteľnosť užívať a ani aké je postavenie žalovaných v predmetnej veci, najmä žalovanej 2/. Zo žalobcom tvrdenej nadobúdacej hodnoty nehnuteľnosti je zrejmé, že priebeh dražby mal byť osvedčený notárskou zápisnicou, kde je určený subjekt povinný odovzdať predmet dražby, aj lehota v akej tak má urobiť (§ 20 ods.10 zákona č. 527/2002 Z. z. ). Zo žalobcových tvrdení, ani z označených dôkazov, však nemožno bez pochybností zistiť subjekt povinný predmet dražby odovzdať, ani kedy k odovzdaniu v zmysle citovaných ustanovení zákona malo dôjsť. Teda nie je osvedčený subjekt, ktorý povinnosť odovzdať nehnuteľnosť zaťažuje, ani definitívny okruh osôb, ktoré ju majú nehnuteľnosť obývať (a prípadne aj vypratať). Súbor písomností konania Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 27Cb/145/2018, je v svetle vyššie uvedeného bezpredmetný. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené súd ani k samotnému hodnoteniu prípadných konkurujúcich práv vyžadujúcich úpravu pomerov strán nepristúpil. 1.4. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ bol v návrhu ako intervenient označený dražobník, súd na tento subjekt v tomto procesnom postavení neprihliadal z dôvodu absencie právne relevantného úkonu vstupu do konania. V návrhu sa uvádza, že dražobníka ako intervenienta, ako aj žalobcu, má zastupovať právny zástupca, prostredníctvom ktorého bol návrh podaný. Ak by aj súd uznal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za oznámenie o vstupe do konania, zo žiadnej z príloh nevyplýva oprávnenie právneho zástupcu žalobcu konať aj za dražobníka. S poukazom na ustanovenie § 327 C.s.p. súd neodstraňoval tieto vady (v tejto časti) podania intervenienta. Z koncepcie právnej úpravy intervencie je podľa názoru súdu otázna procesná možnosť vstupu intervenienta do konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej (resp. pred začatím konania), ktoré predpokladajú podanú žalobu (§ 87 ods. 2 C.s.p.), oznámenie vstupu intervenienta stranám (§ 82 ods. 4 C.s.p.), ako aj možnosť vyvolať súdny prieskum dôvodnosti takéhoto vstupu (§ 82 a 83 C.s.p.), ktorý je možný iba na návrh, zohľadňujúc osobitosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy žalovaný subjekt o návrhu ani nemá vedomosť až do momentu, kedy je návrhu vyhovené (§ 331 C.s.p.). Vzhľadom na prv uvedený nedostatok tvrdenej intervencie sa súd týmito otázkami bližšie nezaoberal. 1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 , § 256 ods. 1 , § 257, čl. 4 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z povahy veci a obsahu spisu však vyplýva, že doposiaľ žalovaným žiadne trovy v súvislosti s konaním o návrhu žalobcu nevznikli. Súd preto s poukazom na čl. 4 ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p., napriek absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa a z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhľadu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, nariadil neodkladné opatrenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, keď mal zato, že potrebu bezodkladnej úpravy, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaných v návrhu riadne odôvodnil a podložil aj nespochybniteľnými dôkazmi. K pasívnej legitimácie žalovaných uviedol, že táto vyplýva hneď z viacerých predložených dôkazov. Najjednoznačnejším a najľahšie preukázateľným je samotné vyjadrenie žalovaného 1/ na výzvu na okamžité uvoľnenie vydraženej nehnuteľnosti zo dňa 06.06.2018, v ktorom samotný N. N. uvádza, že sa z nehnuteľnosti vysťahovať nechce, je si vedomý skutočnosti, že žalobca za neho hradí poplatky za správu objektu správcovskej spoločnosti a tieto nemá v úmysle nijakým spôsobom vrátiť. V liste sám žalovaný 1/ uvádza, že v predmetnej nehnuteľnosti býva aj s dvomi chránenými osobami, teda jeho deťmi. V neposlednom rade je okruh osôb obývajúcich predmetnú nehnuteľnosť zrejmý aj zo skutočnosti, že obaja žalovaní majú trvalý pobyt nahlásený práve v byte žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaných je zrejmá aj z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/145/2018, kde žalovaní napádajú neplatnosť dražby, ktorou sa žalobca stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní v tomto spore sami tvrdia, že byt obývajú a užívajú, a teda je nespochybniteľná aj ich pasívna legitimácia v tomto spore. Avšak tak ako je uvedené v bode 22 napádaného uznesenia, prvoinštančný súd sa písomnosťami z tohto konania ani nezaoberal a tento dôkaz vyhodnotil ako bezpredmetný. Z predmetného konania je preukázané, že sami žalovaní preukázali skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť obývajú. Žalobca poukázal nato, že lustráciou súdnych konaní zistil už pred konaním dražby skutočnosti na základe ktorých sa žalovaní 1/,2/ snažili podvodným konaním zabrániť konaniu dražby, alebo dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia. Všetky ich snahy však boli súdmi zamietnuté. Na podávanie týchto žalôb používali spoločnosť, ktorej spoločníkom je žalovaná 2/. Pre dokreslenie celého priebehu žalobca poukázal napr. konanie na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 22 Cb 340/2016, na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 30 Cb/63/2017, 28 Cb/54/2017. 2.1. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov uviedol, že neoprávneným konaním žalovaných nemôže on byt užívať žiadnym spôsobom, a preto sa nedá v žiadnom prípade s argumentáciou a právnym posúdením tejto otázky súdom súhlasiť. Žalovaní zasahujú do jeho vlastníckeho práva takým spôsobom, že tento nemá absolútne žiadne dispozičné práva nad predmetnou nehnuteľnosťou, čo dostatočne preukázal v samotnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Takéto konanie žalovaných nemôže v žiadnym prípade požívať žiadnu ochranu. Zároveň v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol aj tvrdenia a dôkazy vedúce k tomu, že v prípade, ak mu žalovaní nezaplatia nájomné za užívanie bytu až do jeho odovzdania a on bude musieť svoj nárok vymáhať exekučne, existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. K tomuto priložil prehľad exekúcii vedených na žalovaného 1/, z ktorého je zrejmé, že na žalovaného 1/ je vedených celkovo 19 exekúcii a uspokojenie žalobcu by teda v prípade vymáhania jeho pohľadávky bolo nereálne. Žalovaní stále užívajú nehnuteľnosť žalobcu, o čom niet z predložených dôkazov žiadnych pochýb a každý mesiac mu tak vzniká nemalá škoda, nakoľko musí z dôvodu vlastníctva nehnuteľnosti mesačne hradiť zálohové platby za byt, a teda aj spotrebovanú vodu a kúrenie, a to aj napriek tomu, že byt nemôže nijakým spôsobom užívať, nakoľko žalovaní jeho vlastnícke právo nezákonne obmedzujú. Na základe uvedených skutočností teda mal za to, že v tomto prípade skutočne existuje naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami. 2.2. Záverom poukázal, na nesprávne závery súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadal na dražobníka ako na intervenienta v konaní z dôvodu absencie právne relevantného vstupu do konania a a to na základe skutočnosti, že zo žiadnej z príloh nevyplýva, oprávnenie právneho zástupcu konať aj za dražobníka. Poukázal nato, že k návrhu bola priložená plná moc aj zo strany dražobníka, v ktorej je vyslovene uvedené, že splnomocňuje advokáta na svoje zastupovanie ako intervenienta v tomto konaní, a to práve z dôvodu, že hoci podľa § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je predchádzajúci vlastník povinný odovzdať predmet dražby, v našom prípade predchádzajúci vlastník už neexistuje a tento neexistoval ani v čase dražby, a preto pri použití gramatického výkladu zákona, nám nemá kto byt odovzdať, čo sa snažia žalovaní využiť vo svoj prospech a nehnuteľnosť nevydať a neodovzdať, nakoľko nie sú predchádzajúcimi vlastníkmi. Z tohto dôvodu je aj pre intervenienta dôležité, aby sa podarilo byt vypratať a nehnuteľnosť riadne odovzdať, aj keď je právne dôležitý len výsledok tohto návrhu a nie to či sa v ňom intervenient bude ako účastník nachádzať, preto túto otázku nechávame na posúdenie súdu. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení, ako aj tvrdení a dôkazov uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 30.07.2018 žalobca mal za to, že preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ako aj dôvodnú obavu, že exekúcia by bola ohrozená a taktiež riadne preukázal aj pasívnu legitimáciu žalovaných. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 9. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 10. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 11. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. 12. Účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do ich právnych vzťahov. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby žalobca súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by žalobca musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu, alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie môže efektívne chrániť aj pred predbežným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. 13. Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť v osobitných prípadoch nasledovaný žalobou; vtedy má povahu podania vo veci samej. Z obsahu návrhu však súd musí vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. 14. Ako vyplýva z obsahu spisu ale aj so samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej nepodal (jej podanie nespomína ani v odvolaní) a z obsahu návrh neodkladného opatrenia ani nevyplýva, že by žalobu vo veci samej chcel podať. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že nehnuteľnosť, nadobudol v dražbe a následne zistil, že predmetný byt obývajú žalovaní, ktorí ho odmietajú opustiť. On ako vlastník platí zálohové platby čím mu vzniká voči žalovaným škoda, ktorá sa neustále zvyšuje. Vzhľadom na veľké množstvo exekúcii vedených proti žalovaným mu títo zrejme nikdy nenahradia škodu, čím je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán nariadením neodkladného opatrenia odovzdať a vypratať nehnuteľnosť. 15. V prvom rade odvolací súd má zato, že požadované neodkladné opatrenie nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý by mohol byť riadne uplatnený žalobou, lebo ako to vyplýva z obsahu návrhu neodkladného opatrenia, žalobca nemá v úmysle sa domáhať náhrady škody. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku a predovšetkým na navrhovaný petit neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal vypratania a odovzdania nehnuteľnosti odvolací súd zastáva názor, že žalobca mal v úmysle neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Aj keď ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. umožňuje trvalú úpravu pomerov neodkladným opatrením odvolací súd zastáva názor, že trvalá úprava pomerov nie je možná tým spôsobom, že sa neodkladným opatrením uloží žalovaným povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi nehnuteľnosť. 15.1. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu prebieha viacero súdnych konaní (pozri odsek 2.) a žalobca by priamo na základe navrhovaného neodkladného opatrenia (teda bez riadneho prejednania veci po stránke skutkovej aj právnej) docielil - hoci len s dočasným účinkom - stav, ktorý sleduje dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. Aj z tohto dôvodu odvolací súd má zato, že rozhodnúť o povinností vypratať nehnuteľnosť je možné len v konaní vo veci samej v rámci ktorej má súd za povinnosť vyporiadať sa súčasne aj s prípadnou ochranou práva na bývanie žalovaných a to v rámci vyhodnotenia nároku na bytovú náhradu. Konanie o vypratanie bytu je takto spojené s konaním o bytovej náhrade. Uvedenú otázku však môže súd posúdiť iba na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého vyhodnotí individuálne okolnosti právne významné pre rozhodnutie v tejto otázke. Aj za predpokladu, pokiaľ by dospel k záveru, že žalovaným nevznikol nárok na žiadnu bytovú náhradu, je povinnosťou súdu túto skutočnosť uviesť do výroku rozsudku, keďže táto je rozhodujúca aj v prípade núteného výkonu vypratania. Z tohto dôvodu má odvolací súd za to, že o tejto otázke nemožno rozhodnúť bez vykonania ďalšieho dokazovania, teda formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd tiež poukazuje nato že nie je možné aby žalovaní v prípade splnenia povinnosti uloženej im neodkladným opatrením, nehnuteľnosť len jednoducho (bez ďalšieho) odovzdali a vypratali tak, že by (aj so zreteľom na nemožnosť opätovného vstupu) neboli zároveň nútení zobrať si svoje veci v nej sa nachádzajúce, ktoré sú minimálne pre ich aktuálnu osobnú potrebu nevyhnutné. Skutočnosť, že vypratanie týchto vecí im navrhované neodkladné opatrenie (výslovne) neukladá a teda ho nemožno ani exekučne vymáhať, je však už vzhľadom na predchádzajúce aspekty (dôvody) pre ktoré bolo potrebné navrhované neodkladné opatrenie zamietnuť nepodstatná. 16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie , ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil, aj keď z časti aj z iných dôvodov, hoci aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že neplatenie zálohových platieb žalovanými nepredstavujú žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami tak závažným inštitútom, akým je neodkladné opatrenie, ktorým žalobca žiada vypratanie nehnuteľnosti, s ktorým záverom sa aj odvolací súd stotožňuje. 17. Záverom odvolací súd len dodáva, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na intervenienta na strane žalobcu z dôvodu absencie právne relevantného úkonu vstupu do konania, keď zo žiadnej z príloh nevyplýva oprávnenie právneho zástupcu žalobcu konať aj za dražobníka (pozri odsek 1.4). Z obsahu spisu vyplýva, že aj intervenienta na strane žalobcu a to Prvý dražobný dom, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 43, Banská Bystrica, , IČO : 47 497 793 zastupuje rovnako ako žalobcu advokátska kancelária ŠKODA LEGAL, s.r.o., so sídlom Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 244 259 na základe plnej moci zo dňa 27.7.2018 (pozri č.l. 53 spisu). Uvedené pochybenie, ale celkovo nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu ako aj intervenienta riadne doručené a nedošlo týmto nesprávnym procesným postupom k porušenie práva intervenienta na spravodlivý proces. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1/, 2/, preto by im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovaným 1./,2./ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní 1/,2/ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).