Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/185/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118214500 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118214500.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : A. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XX, I., proti žalovaným : 1./ Československa obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, 2./ EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, 3./ Aukčná spoločnosť s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 141 341 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.októbra 2018 č.k. 19Csp/l22/2018 -32, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1./,2./,3./ nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.9.2018, ktorým žalobkyňa žiadala súd žalovanému 1./ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/X vo vlastníctve žalobkyne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a žalovaným 2./ a 3./ povinnosť zdržať sa organizovania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcej sa v okrese: I. U., obec: I.-A.. Č.. S. A., katastrálne územie: S. A., tak ako sú zapísané v evidencii Okresného Ú. I., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. X nachádzajúci sa na X. p. bytového domu A. XX, XX, XX, XX so súpisným číslom XXXX, vchod: A. XX, na ulici A. XX v I., postavený na pozemku parcely registra „T. č. XXXX/X o výmere XXXX A., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXX/XXXXX (ďalej len „ nehnuteľnosť“) do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k žalovanému 1./ a 2./ zastavil. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou vyššie označenej nehnuteľnosti a so žalovaným 1./ dňa 28.2.2008 uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXX a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (vyššie citovanej) č. XXXXXX/Zal/X. Predmetným zmluvám žalobkyňa vytýka, že ide o zmluvy formulárové, uzavreté v rozpore so smernicou Rady 3/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, že je v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Namietala zaplatenie spracovateľského poplatku, ustanovenia o sume, počte, výške, zložení a termínoch splátok úveru. Rozporovala samotnú platnosť úverovej zmluvy, okolnosti zosplatnenia úveru, ako aj žalovaným 1./ vypočítaný zostatok úveru vo výške 70.785,70 €. Žalobkyňa sa zároveň dozvedela o tom, že sa má dňa 5.9.2018 konať dobrovoľná dražba, pričom jej nebolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ani doručený znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť a žalobkyňa má obavu, že dôjde k predaju jej nehnuteľnosti v dražbe skôr, ako príde k rozhodnutiu o určení platnosti zmluvy o úvere a zmluve o zriadení záložného práva. V ďalšej časti žalobkyňa namietala, že prípadný výkon záložného práva neprimeraným spôsobom zasiahne do jej ústavných práv vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky) a práva na obydlie (čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky). Žalobkyňa poukázala aj na možný nesúlad výkonu záložného práva podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s Ústavou Slovenskej republiky a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. K návrhu na preukázanie svojich tvrdení priložila list vlastníctva č. 7039, potvrdenie miestneho úradu o trvalom pobyte žalobkyne a jej dcéry, zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva, výpis z Obchodného registra Slovenskej republiky žalovaného 1./, Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky, výtlačok z internetu o konaní dražby. Z predložených listín - výpisu L V a záznamov v aplikácii Register súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava I vedie aj konanie pod sp. zn. llCsp/59/2018, ktorého predmetom je určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva, pričom na strane žalobcu vystupuje žalobkyňa a na strane žalovaných je žalovaný 1./ a 2./. V predmetnom konaní zároveň žalobkyňa navrhla nariadenie totožného neodkladného opatrenia ako voči žalovaným 1./ a 2./. V návrhu zo dňa 4.9.2018 ako ďalší subjekt na strane žalovaných označila žalovaného 3./, voči ktorému navrhla nariadiť neodkladné opatrenie v totožnom znení, ako vo vzťahu k žalovanému 2./. Oboznámením sa s návrhom v konaní llCsp/59/2018 súd zistil, že návrh zo dňa 4.9.2018 je obsahovo a argumentačne totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní llCsp/59/2018, v ktorom bol podaný spolu so žalobou vo veci samej, pričom tento návrh bol uznesením zo dňa 30.8.2018, sp. z. 11 Csp/59/2018 zamietnutý. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 159, § 161 ods. 2, § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1,§ 329 ods. 3 C.s.p., § 17 ods. 5 písm. a/, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.8.2018, sp. zn. llCsp/59/2018, ktorým súd v inom konaní návrh na vydanie totožného neodkladného opatrenia voči žalovaným 1./ a 2./ zamietol. Zo znenia § 329 ods. 3 C.s.p. a contrario vyplýva, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nedôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, zakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci. Zo spisu llCsp/59/2018 súd prvej inštancie zistil, že o zhodnom návrhu súd rozhodol tak, že tento zamietol, pričom žalobkyňa sa odvolala len do výroku, ktorým jej bol uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Návrh vo vzťahu k žalovaným 1./ a 2./ neobsahuje žiadne nové skutočnosti a je obsahovo totožný s návrhom podaným vo veci llCsp/59/2018. Súd preto s poukazom na § 329 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 159 a § 161 ods. 2 C.s.p., konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1. / a 2./ bez meritórneho preskúmania veci zastavil (tieto skutočnosti sú predmetom konania llCsp/59/2018). 1.3. Vo vzťahu k žalovanému 3./ súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Cieľom neodkladného opatrenia je provizórna (dočasná) úprava pomerov strán konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej, alebo môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, pričom je možné tento nárok alebo právo zabezpečiť nariadením neodkladného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje rovnako osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované resp. porušované. Z predložených listín je zrejmé, že žalobkyňa nie je navrhovateľom dražby, ale týmto je žalovaný 2./. Medzi žalobkyňou a žalovaným 3./ nebol preukázaný žiadny hmotnoprávny vzťah, ktorý by vykazoval potrebu dočasnej úpravy tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 324 a nasl. C.s.p.. Jediným tvrdením žalobkyne tak zostala skutočnosť, že jej nebolo oznámené konanie dražby. Nesplnenie povinností podľa §17 zákona o dražbách zo strany dražobníka má za následok povinnosť upustenia od dražby (§19 zákona o dražbách). Zo strany žalobkyne však okrem strohého tvrdenia nebolo preukázané, že k porušeniu tejto povinnosti došlo, ani že by o tejto skutočnosti informovala dražobníka (vzhľadom na skutočnosť, že o konaní dražby vedomosť má). Z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že v súčasnej dobe je oznámená opakovaná dražba nehnuteľnosti (G.:/..W..S.-B.-I.-K.-I.-S.-A.-Q.-A.-XX) na 22.10.2018 a žalobkyňa môže voči dražobníkovi vzniesť námietky voči jeho postupu. Avšak ani prípadné porušenie tejto povinnosti podľa názoru súdu nemá zásadný vplyv na konečné usporiadanie vzťahov medzi žalobkyňou a dražobníkom. V prípade, že by dražobník vykonal dražbu v rozpore s ustanoveniami Zákona o dražbách, toto môže mať za následok neplatnosť vykonanej dražby. Súd ku dňu rozhodnutia nemal preukázanú existenciu dôvodov odôvodňujúcich autoritatívny zásah súdu do priebehu dražby, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 3./ zamietol. 1.4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p., keď uviedol, že žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z povahy veci a obsahu spisu však vyplýva, že doposiaľ žalovaným žiadne trovy v súvislosti s konaním o návrhu žalobkyne nevznikli. Súd preto s poukazom na čl. 4 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. (zaväzujúci súd rozhodnúť osobitne o výške trov konania) nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil ňou navrhované neodkladné opatrenie. V odvolaní namietala, že neobstojí tvrdenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že o návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod č. 11Csp/59/2018-173, keď dňom 18.09.2018 rozhodnutie súdu vedenom pod uvedením číslom nadobudlo právoplatnosť i vykonateľnosť. Súd rozhodol o zamietnutí o prejednanom návrhu žalobkyni dňa 03.10.2018 ,to znamená v čase, keď bolo predchádzajúce konanie právoplatne ukončené t.j. 18.09.2018 a čom založila do spisu dôkaz a to uznesenie č.k. 11Csp/59/2018-173 s vyznačenou doložkou právoplatnosti. 2.1. Žalobkyňa nesúhlasila ani zo záverom súdu, že neexistuje hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi konania, nakoľko vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Hmotno-právny vzťah- je pomer k veci, ktorá je predmetom konania. Predmetom konania je zastavenie dražby bytu , ktorého vlastníkom je žalobkyňa. Účastníkom konania je ČSOB banka, a.s. so šidlom Žiškova 11, Bratislava na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXX/Zal/l zo dňa 28.02.2008. 2.2. V súvislosti s odôvodnením súdu prvej inštancie, že nepredložila dostatok dôkazov pre rozhodnutie vo veci samej, namietala, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Uviedla, že dňa 07.08.2018 podala na príslušný súd žalobu „ Žaloba o začatie o neplatnosť zmluvy podľa Civilný sporový poriadok, o ochranu práv spotrebiteľa o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby". Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie nebude už mať pre hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi význam. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej. Žalobkyňa poukázala nato, že dražba bytu je mimoriadne závažným právnym úkonom dotýkajúcim sa existenčných podmienok života človeka a dôstojného ľudského bytia, keď je e notoricky známou skutočnosťou, že strata obydlia privádza ľudí do neuveriteľných problémov hraničiacich s ohrozením ich života, sociálneho statusu a základných životných potrieb. Predmetné zistenie platí všeobecne o ktoromkoľvek človeku o to viac platí pre ľudí a skupinu chránených osôb, chorých, starých, majúcich nedostatočný príjem. Pri hodnotení súdov o privolení k dražbe by tak súdy mali s mimoriadnou starostlivosťou preskúmať dôvody dražby. V tejto súvislosti poukázala na Ústavu SR a na viaceré právoplatné rozsudky iných súdov Slovenska, ktoré v rovnakých prípadoch rozhodli tak, že vydali neodkladné opatrenie vo veci zdržania sa výkonu záložného práva. 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. K výroku, ktorým bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.9.2018 vo vzťahu k žalovanému 1./ a 2./ zastavené odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej konanie vo vzťahu k žalovaným 1./,2./ zastavil. 5.1. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 5.2. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 5.3. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 5.4. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 5.5. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Súd je povinný konanie o takomto návrhu zastaviť v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 C.s.p. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrh na nariadenia nedokladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. 5.6. Ako vyplýva z obsahu spisu a tak ako to zistil aj súd prvej inštancie žalobkyňa podala dňa 7.8.2018 na Okresný súd Bratislava I žalobu o ochranu práv spotrebiteľa o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľ pre realizácii výkonu záložného práva o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby. Uvedené konanie je vedené na súde pod sp. zn. llCsp/59/2018, pričom na strane žalobcu vystupuje žalobkyňa a na strane žalovaných je to žalovaný 1./ Československa obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140 a 2./ EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803. V predmetnom konaní zároveň žalobkyňa navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala aby súd uložil žalovanému 1./ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/X vo vlastníctve žalobkyne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a žalovaným 2./ povinnosť zdržať sa organizovania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v okrese: I. U., obec: I.-A.. Č.. S. A., katastrálne územie: S. A., tak ako sú zapísané v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, byt č. X s príslušenstvom nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, spoluvlastníckeho podielu na p.č. XXXX o veľkosti XXX/XXXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. O predmetnom návrhu bolo rozhodnuté Uznesením č.k. 11 Csp/59/2018-173 zo dňa 30.8.2018, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalobcovi náhradu trov konania za návrh na nariadenia neodkladného opatrenia nepriznal. Toto uznesenie v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2018. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že obidva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia, vedené pod sp. zn. llCsp/59/2018 a sp. zn. 19Csp/l22/2018 ktoré podala žalobkyňa voči žalovaným 1./,2./ sú obsahovo a argumentačne totožné, vyplývajú z totožného skutkového stavu a sú preukazované tými istými dôkazmi. V predmetnej veci ide čo sa týka žalobkyne a žalovaných 1./,2./ o tie isté strany sporu, rovnaké dôvody na nariadenie predbežného opatrenia a medzi právoplatným zamietnutím návrhu na predbežné opatrenie a návrhom na nové predbežné opatrenie nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností. Vzhľadom na uvedené správne postupoval súd prvej inštancie, keď konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.9.2018 vo vzťahu k žalovanému 1./ a 2./ pre nedostatok negatívnej procesnej podmienky podľa § 230 C.s.p. v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. zastavil. 6. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie, aj vo vzťahu k žalovanému 3./, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovaným 3./ nebol preukázaný žiadny hmotnoprávny vzťah, ktorý by vykazoval potrebu dočasnej úpravy. 6.1. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6.2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6.4. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 6.5. V danom prípade je nesporné, že žalobou vo veci samej vedenej pod sp. zn. llCsp/59/2018 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému 1./ a 2./ a) určenia, že Zmluva o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 28.2.2008 uzavretá medzi ňou a žalovaným 1./ je neplatná; b) určenia, že právne úkony záložného veriteľa žalovaného 1./ smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX/Zal/1 sú neplatné; c) určenia, že právne úkony žalovaného 2./ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sú neplatné. 6.6. Neodkladné opatrenie, ktoré potom smeruje voči žalovanému 3./ je neodkladné opatrenie, ktoré nesmeruje proti strane sporu. Aj keď ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 O.s.p. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán (žalobkyňa, žalovaný a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osoby má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči žalobcovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Procesná pozícia tretej osoby (iba) ako súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou procesnou obranou žalovaného.. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (viď komentár Civilného sporového poriadku vydaný B.. O.. A. Š. Z.. a kolektívom v roku 2016 v nakladatelství C.H. Beck strana 1094 a 1095. 6.7. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu (dôvodná) obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. 6.8. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 3./. V prerokúvanej veci sa žalobkyňa neodkladným opatrením usiluje chrániť pred dobrovoľnou dražbou ako formou výkonu záložného práva, kde žalovaný 1./ je záložný veriteľom, žalovaný 2./ je navrhovateľom dražby a žalovaný 3./ je dražobníkom v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách. 6.9. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách dražobník organizuje dražby, a to na základe písomnej zmluvy, ktorú je s ním povinný uzavrieť navrhovateľ dražby (§ 16 ods. 1 citovaného zákona). Navrhovateľom dražby môže byť v zmysle § 7 ods. 1 tohto zákona okrem iného záložný veriteľ pri výkone záložného práva. Z uvedeného vyplýva, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Podľa § 151j ods. 1, § 151l a § 151m Občianskeho zákonníka však o výkone záložného práva rozhoduje záložný veriteľ, nie dražobník. 6.10. Dražobník na základe zmluvy len organizuje dražbu ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dražobník je teda len technickým vykonávateľom dražby, ktorý je v právnom vzťahu so záložným veriteľom, nie so záložcom alebo dlžníkom. To samo osebe podľa názoru súdu vylučuje aktívnu legitimáciu vlastníka predmetu dražbu domáhať sa zákazu výkonu dobrovoľnej dražby voči dražobníkovi. Dražobník taktiež vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi a práve ten je osobou, voči ktorej treba smerovať neodkladné opatrenie. 6.11. Uvedené závery podporuje aj § 19 ods. 1 písm. b) Zákona o dobrovoľných dražbách. Toto ustanovenie totiž ukladá dražobníkovi upustiť od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby (teda záložnému veriteľovi) zakazuje navrhnúť a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby. Zakázaním dražobníkovi vykonávať úkony smerujúce k dobrovoľnej dražbe sa nezakazuje navrhovateľovi dražby - záložnému veriteľovi pokračovať vo vykonávaní dobrovoľnej dražby týmto spôsobom. Záložný veriteľ by teda po nariadení takéhoto neodkladného opatrenia mohol celkom slobodne a v súlade s právnym poriadkom poveriť dokončením dobrovoľnej dražby iného dražobníka (t. j. uzavrieť s ním novú zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby), ktorý by ju aj mohol vykonať. Naňho by sa totiž zákaz vyslovený neodkladným opatrením nevzťahoval a vlastník predmetu dražby by sa voči nemu musel domáhať neodkladného opatrenia. Takéto neodkladné opatrenie zakazujúce vykonávať dobrovoľnú dražbu by teda vo výsledku bolo zbytočné a nenaplnilo by cieľ, ktorý sa neodkladným opatrením sleduje - dočasná úprava pomerov k predmetu dražby. Takýto cieľ by naopak naplnilo len neodkladné opatrenie, ktoré by (minimálne zároveň) zakazovalo záložnému veriteľovi výkon jeho záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čo by malo za následok povinné upustenie od dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. b) Zákona o dobrovoľných dražbách. 6.12. V prerokúvanej veci sa však žalobkyňa potom ako bolo konanie vo vzťahu k žalovaným 1./,2./ pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej správne zastavené, nedomáha vydania takého neodkladného opatrenia, ale už len neodkladného opatrenia voči dražobníkovi, ktoré z už uvedených dôvodov nie je spôsobilé naplniť účel neodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne návrh žalobkyne voči žalovanému 3./ zamietol. 7. Všetky námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní sú vzhľadom na uvedené závery preto právne irelevantné a nemajú žiadny vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešný žalovaní 1./, 2./,3./ preto by im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovaným 1./,2./,3./ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní 1./,2./, 3./ nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).