Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/224/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898930 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1203898930.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Q.+Q. T. - N. T., Q. A. Č.. XX, Y., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, ul. E. Belluša č. 6752/8, Piešťany, proti žalovanej: M. Y., D.. T.., Q. C.. Č.. XX, P., zast. advokátskou kanceláriou Sedlačko & Partners, spol. s r. o., Štefánikova ul. č. 8, Bratislava, o 4.476,53 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 24. novembra 2017 č. k. 14C/90/2003- 564, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia 4.476,53 eur s prísl. Žalovanej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 6.12.2001 uzavrel žalobca s právnou predchodkyňou žalovanej Univerzálnou bankovou poisťovňou, a. s. poistnú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, pričom išlo o stavebné poistenie. Neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy boli Zmluvné podmienky pre stavebné poistenie, Doložky obmedzujúce poistné krytie a technické doložky, Doložky rozširujúce poistné krytie, Všeobecné poistné podmienky Živelné poistenie VPP-Ž a Všeobecné poistné podmienky Poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou vlámaním alebo lúpežným prepadnutím. Predmetné stavebné poistenie bolo uzavreté na bytový dom - XX P.. J.. R. V. L., postavený na parc. č. XXX/ XX, XXX/XX, poistná suma činila 30.026.073,- Sk s výškou poistného 59.452,- Sk. V čl. 1 bod 2. písm. a/ Všeobecných poistných podmienok Živelné poistenie VPP-Ž bolo stanovené, že poistenie je možné dojednať pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci okrem iného aj víchricou. Pojem víchrica bol špecifikovaný v čl. 13 VPP-Ž tak, že ide o dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 a viac m/s ( 75 km/hod. a viac), pričom ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody zistená, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach, alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Žalobca tvrdil, že dňa 25.10.2002 došlo k poistnej udalosti - k víchrici s prívalovým dažďom, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu fasády stavby bytového domu XXb L. R. V. L.. Slovenský hydrometeorologický ústav v posudku zo 14.5.2003 uviedol, že dňa 25.10.2002 sa územie Slovenska nachádzalo pod vplyvom tlakovej výše so stredom nad Balkánom. Dňa 26. 10. 2002 sa územie Slovenska nachádzalo pod vplyvom hlbokej tlakovej níže so stredom nad Atlantikom. V dňoch 25. - 26.10.2002 dosiahol vietor v oblasti mesta Piešťany maximálnu rýchlosť v nárazoch až 90 km/hod. Znalec Doc. S.. J. Ž., Y.. v znaleckom posudku č. 2/2009 uviedol, že z fotodokumentácie nie je možné stanoviť presný rozsah poškodenia fasády, k jej poškodeniu však muselo prísť pri spoločnom pôsobení vetra a dažďa. Ďalej znalec v posudku uviedol, že nemožno stanoviť rozsah prác, ktoré realizátor urobil v súvislosti s odstraňovaním poškodenia fasády domu, ale po konzultácii so zástupcom spoločnosti S. možno konštatovať, že náklady súvisiace s prácou na 1 m2 omietky sú primerané. 3. Svedok S.. J. K. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával funkciu stavebného dozoru pre obec R. V. L., obidva objekty boli nájomné bytové domy. Problematická fasáda bola navrhnutá zo stierkovej hmoty Inex, farbu, ktorú určil investor. Realizovanie tejto fasády bolo v zmysle harmonogramu stanovené na obdobie september, október 2002, vlastne ten harmonogram vychádzal z termínu ukončenia stavby, termín bol vhodný aj pre realizovanie vonkajšej fasády, ktoré by sa mali realizovať na jeseň. Vzhľadom na poveternostné podmienky, ktoré vznikli v ten deň, keď sa začala fasáda realizovať došlo k prudkým dažďom spojených s víchricou. Dážď a víchrica na viacerých miestach túto stierku zmyli, ako zástupca investora požadovali realizovať fasádu v zmysle projektu a zmluvy, pretože vie, že odstraňovať dielčie plochy nie je možné bez následku, že by nebolo na tej fasáde vidieť, lebo bola poškodená, aj štruktúra a stieknuté kanáliky, takže nesúhlasili s dielčím flekovaním, ale požadovali urobiť celú fasádu tak, aby sa dala prebrať. 4. Z meteorologického posudku č. 376/2017 zo dňa 16.6.2017 vypracovaného Slovenským hydrometeorologickým ústavom súd prvej inštancie zistil tieto skutočnosti: SHMÚ v bode 1 posudku uviedol, že SHMÚ nemá priamo z obci R. V. L. meteorologickú a ani zrážkomernú stanicu. Najbližšia meteorologická stanica od predmetnej obce sa nachádza približne 8 km severozápadne na Letisku Piešťany a je zároveň aj reprezentatívnom stanicou pre obec R. V. L.. Dňa 26.10.2002 bolo naše územie pod vplyvom hlbokej tlakovej níže so stredom nad Nórskym morom, s ktorou bol spojený frontálny systém, ktorý prechádzal cez naše územie od západu až severozápadu. Z tejto synoptickej situácie vyplýva, že frontálny systém zasiahol celé naše územie a podľa nameraných údajom meteorologickej a zrážkomernej siete SHMÚ je zrejmé, že vysoké nárazy vetra zasiahli nielen oblasť meteorologickej stanice Piešťany, ale aj celú Podunajskú nížinu. Radarové snímky z tohto dňa potvrdzujú, že zrážky sa vyskytli aj v obci Moravany nad Váhom a to približne v rovnakom čase ako na stanici Piešťany. V bode 2 tohto posudku je uvedené, že v dňoch 25 - 26.10.2002 bola taká synoptická situácia ktorá spôsobila, že vietor dosiahol maximálnu rýchlosť v nárazoch až 90 km/h aj v obci R. V. L. a to konkrétne dňa 26.10.2002. Pod pojem oblasť mesta Piešťany bola zahrnutá aj obec Moravany nad Váhom. V bode 3 posudku je ďalej uvedené, že dňa 25.10.2002 v čase 21:59 LSEČ podľa automatickej stanice Piešťany vo výške 10 m nad zemským povrchom bol nameraný maximálny náraz vetra 13,1 m/s (47,16 km/h) a smer vetra pri maximálnom náraze bol juhovýchodný. Dňa 25.10.2002 v čase 22:27 LSEČ podľa anemografu na meteorologickej stanici Piešťany bol maximálny náraz vetra 14,5 m/s (52,2 km/h) a smer vetra pri maximálnom náraze bol južný. Dňa 26.10.2002 v čase 13:00 LSEČ podľa automatickej stanice Piešťany vo výške 10 m nad zemským povrchom bol nameraný maximálny náraz vetra 25,5m/s (90,72 km/h). Dňa 26.10.2002 v čase 12:45 LSEČ podľa anemografu na meteorologickej stanici Piešťany bol nameraný maximálny náraz vetra 24,5 m/s ( 88,2 km/h ). Smer vetra pri maximálnom náraze bol v obidvoch prípadoch severozápadný. V bode 4 predmetného posudku je uvedené, že dňa 25.10.2002 sa na meteorologickej stanici Piešťany zrážky v čase maximálneho nárazu vetra nevyskytli. Dňa 26.10.2002 v čase medzi 12:40 a 13:30 LSEČ sa na meteorologickej stanici Piešťany počas búrkovej činnosti vyskytli atmosférické zrážky v podobe slabého až mierneho dažďa pričom úhrn z týchto zrážok bol 2,8 mm a maximálny náraz vetra počas tejto búrkovej činnosti dosiahol už vyššie uvedených 90 km/h. Tieto zrážky sa podľa radarových snímok vyskytli približne v rovnakom čase aj v obci R. V. L.. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z hydrometeorologického posudku č. 376/2017 zo dňa 16.6.2017 vyplýva, že k predmetnej poistnej udalosti takým spôsobom, ako bola zahlásená, nemohlo dôjsť, pretože dňa 25.10.2002 v obci R. V. L. nebola ani víchrica ani prívalový dážď. Dňa 25.10.2002 v čase 21:59 LSEČ bol totiž nameraný podľa automatickej stanice Piešťany vo výške 10 m maximálny náraz vetra 13,1 m/s čo je 47,16 km/h a v čase 22:27 LSEČ maximálny náraz vetra 14,5 m/s čo je 52,2 km/h. Zároveň dňa 25.10.2002 sa na meteorologickej stanici Piešťany zrážky v čase maximálneho nárazu vetra nevyskytli. To znamená že za takýchto meteorologických podmienok nemohlo dôjsť k poistnej udalosti a to k poškodeniu fasády v dôsledku nečakanej víchrice s prívalovým dažďom. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že žalovaná ukončila likvidáciu poistnej udalosti dňa 29.11.2012 zamietnutím poistného plnenia s odôvodnením, že podľa skutočností zistených počas obhliadky došlo k poškodeniu farby fasády v dôsledku zmytia dažďom. Likvidátorka žalovanej S.. K. B. vypovedala, že poškodenie fasády spôsobil dážď. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že dážď a silný vietor ako príčina vzniku poistnej udalosti boli zhodnými tvrdeniami strán. Žalovaná svoje tvrdenia až v priebehu konania účelovo menila. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že znalec E.. S.. J. Ž., Y.. opakovane potvrdil, že škoda takého rozsahu, aká vznikla na predmetnej stavbe dňa 25.10.2002, mohla vzniknúť len spoločným účinkom víchrice a dažďa, t.j. kombináciou veľkej intenzity vetra v náraze (až 90 km/hod.) a intenzity dažďa. SHMÚ v posudku č. 491/2003 uviedol, že dňa 25.10.2002 sa naše územie nachádzalo pod vplyvom tlakovej výše so stredom nad Balkánom. Dňa 26.10.2002 sa naše územie nachádzalo pod vplyvom hlbokej tlakovej níže so stredom nad Atlantikom. V dňoch 25.10. - 26.10.2002 dosiahol vietor v oblasti mesta Piešťany maximálnu rýchlosť v nárazoch až 90 km/hod. Z toho je zrejmé, že nad naším územím predovšetkým v podvečerných a skorých ranných hodinách prebiehala prudká zmena počasia. Podľa žalobcu závery SHMÚ sú v rozpore so všetkými svedeckými výpoveďami, teda SHMÚ ako jediný popiera skutočnosť tvrdenú svedkami a znalcom, že víchrica s dažďom bola v mieste stavby v dňoch 25. aj 26.10.2002. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. V konaní bolo preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že poistenie bolo dojednané aj pre prípad poškodenia alebo zničenia veci víchricou (čl. 1 bod 2. písm. a/ VPP Živelné poistenie, ďalej len „VPP-Ž“). V čl. 13 bod 4. VPP-Ž bola víchrica definovaná tak, že ide o vietor o rýchlosti 75 km/hod. a viac. Súčasne bolo v tomto článku VPP-Ž dojednané, že ak táto rýchlosť nie je pre miesto škody zistená, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Odvolací súd poznamenáva, že slovné spojenie „ak táto rýchlosť nie je pre miesto škody zistená“ nemožno vykladať tak, že nárok na poistné plnenie vznikne iba za predpokladu, že priamo v mieste škody, t.j. v R. V. L. má SHMÚ svoju stanicu, ktorá namerala rýchlosť vetra najmenej 75 km/hod. Z poistnej zmluvy a z VPP-Ž takýto záver nemožno vyvodiť. To znamená, že pre stanovenie rýchlosti vetra je smerodajné meranie tej stanice SHMÚ, ktorá je najbližšie k obci R. V. L., v ktorej sa nachádza poistená budova. Najbližšou meteorologickou stanicou SHMÚ k obci R. V. L. je stanica na letisku Piešťany. 11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na meteorologickom posudku SHMÚ zo 16.6.2017 č. 376/2017 (č.l. 528). Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že z tohto posudku nemožno vyvodiť, že by dňa 25.10.2002, t.j. v čase poistnej udalosti, dosiahol vietor v R. V. L. rýchlosť najmenej 75 km/hod. a že teda v uvedený deň bola v R. V. L. víchrica v zmysle jej definície vo VPP-Ž. Podľa tohto posudku totiž víchrica bola v Moravanoch nad Váhom o deň neskôr, teda dňa 26.10.2002. V tabuľke 1 v tomto posudku je uvedená rýchlosť nárazov vetra dňa 25.10. 2002 s rozpisom za jednotlivé hodiny. Podľa tejto tabuľky dňa 25.10.2002 dosiahol vietor najvyššiu rýchlosť v čase od 21.00 hod. do 22.00 hod. a to rýchlosť 13,1 m/sek, čo je 47,16 km/hod. Podľa tabuľky 2 rýchlosť vetra presiahla 75 km/hod. až dňa 26.10.2002 a to prvýkrát v čase od 12.00 hod. do 13.00 hod (rýchlosť vetra 21 m/sek = 75,6 km/hod.). 12. Keďže teda žalobca nepreukázal v mieste škody víchricu dňa 25.10.2002, nárok na poistné plnenie by mu v zmysle čl. 13 bod 4. VPP-Ž vznikol iba za predpokladu, že a/ pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo b/ škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. K argumentácii žalobcu treba uviesť, že pôsobenie samotného dažďa nebolo v čl. 1 VPP - Ž zaradené medzi poistné riziká (poistné udalosti). Žalobca v konaní netvrdil, že by nastala skutočnosť sub a/. Tvrdil však, že nastala skutočnosť sub b/, teda že škoda na poistenej budove mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na znalecký posudok E.. S.. J. Ž., Y.. č. 2/2009 a na doplnenie tohto posudku z 18.11.2014 (č. l. 471). Znalec v posudku č. 2/2009 uviedol, že podľa popisu vzniknutých problémov príčinou poškodenia fasády predmetnej budovy bol spoločný účinok vetrom hnaného dažďa, pričom na otázku, či by ku škode podobného rozsahu mohlo dôjsť, ak by rýchlosť vetra nedosiahla 75 km/hod., znalec v posudku odpovedal, že dňa 25.10.2002 o 20.00 hod. bola na meteorologickej stanicu v Piešťanoch nameraná rýchlosť vetra 45,36 km/hod. a nepršalo. Znalec teda nepotvrdil, že k predmetnej škode mohlo dôjsť iba v dôsledku víchrice, spomenul iba spoločný účinok vetrom hnaného dažďa a toto vyjadrenie znalca teda nemôže byť dôkazom o tom, že ku škode na fasáde mohlo dôjsť iba v dôsledku víchrice. 13. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že znalec v posudku č. 2/2009 okrem iného uviedol, že 25.10.2002 bol piatok, 26. A 27.2002 bola sobota a nedeľa a na stavbe sa nepracovalo, pričom v pondelok 28.10.2002 nebol do stavebného denníka urobený žiadny záznam stavbyvedúceho, resp. stavebného dozoru o tom, že by sa na stavbe udialo niečo tak dôležité, ako je vážne poškodenie fasády. Konštatuje sa iba demontáž lešenia a v ďalších záznamoch nie sú žiadne zmienky o riešení vzniknutého problému, ani žiadosť o opravu fasády. Znalec ďalej v posudku uviedol, že z fotodokumentácie nemožno stanoviť presný rozsah poškodenia fasády a nemožno stanoviť rozsah prác, ktoré boli vykonané v súvislosti s poškodením fasády predmetného domu. V doplnení znaleckého posudku z 18.11.2014 znalec na otázku, či a akým spôsobom žalobca škodu odstránil, uviedol, že na túto otázku nemožno odpovedať, pretože nie sú k dispozícii relevantné doklady , resp. stopy, ktoré by naznačovali či a akým spôsobom bola škoda odstránená. Možno teda urobiť záver, že žalobca neprodukoval žiadne dôkazy pokiaľ ide o výšku škody a jeho žalobe by preto zrejme nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by sa preukázala existencia víchrice dňa 25.10. 2002 v R. V. L.. 14. Z uvedeného vyplýva, že je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne keď žalobu zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).