Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/51/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205200883 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1205200883.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu N.. W. Č. - O., J. XX, W., N.: XX XXX XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, proti žalovanému Kapp, s.r.o., Kollárova 67, Bernolákovo, IČO: 35 794 917, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, Bratislava, IČO: 36 699 705, o zaplatenie 50.189,20 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/186/2008-502 zo dňa 09.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/186/2008-502 zo dňa 09.09.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.05.2004 vyplýva, že predmetom zmluvy bol rámcový záväzok žalobcu dodať žalovanému tovar - bielu hlávkovú kapustu na priemyselné spracovanie (kvasenie) v množstve 750 ton. V ďalšom texte zmluvy sa zmluvné strany dohodli na mieste dodania a rámcovom termíne od 20.09.2004 do 10.12.2004, pričom si dohodli, že dielčie (realizačné) dodávky sa budú realizovať na základe dohody podľa postupu práca u obidvoch zmluvných strán. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pojem rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávku a záväzky zmluvných strán z nej preto nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, si určia prostredníctvom tejto rámcovej zmluvy základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne, tzv. realizačné zmluvy, ktoré budú na jej základe v budúcnosti uzatvorené, ak nebude dohodnuté niečo iné v konkrétnej realizačnej zmluve. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy sa v rozsahu ktorom sa zmluvné strany v realizačnej zmluve nedohodli inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej zmluve za súčasť obsahu realizačnej zmluvy. Právnou skutočnosťou, z ktorej vzniká záväzkový vzťah a konkrétne práva a povinnosti, je až realizačná zmluva. Z uvedeného súd vyhodnotil, že kúpna zmluva je rámcovou zmluvou na dodávku predmetu zmluvy, teda bielej hlávkovej kapusty na kvasenie, ktorou si žalobca ako producent poľnohospodárskej plodiny zabezpečoval dodávku produktu potrebného k vlastnej výrobe. Z uvedeného skutkového stavu súd vyhodnotil, že kúpna zmluva je rámcovou zmluvou na dodávku predmetu zmluvy. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj jeho záver o nemožnosti založenia záväzkového vzťahu zmluvou z 25.05.2004 nebol správny, potom nárok na náhradu škody v dôsledku neodobrania dohodnutého množstva kapusty zo strany žalobcu dôvodný. V konaní bolo preukázané, že spolupráca žalobcu a žalovaného bola niekoľkoročná, taktiež neostal sporný ani priebeh rokovaní o zmluve v roku 2004 ani to, že zmluvu písomne vypracoval žalobca, ktorý ju na podpis odoslal žalovanému. Žalobca uviedol, že mu je známy proces výrobky kvasenej kapusty u žalovaného. Ak potom v priebehu súdneho sporu dôjde k nezhode o obsahu prejavu vôle, spočívajúceho v určení čo bolo myslené pod „príslušnou STN“, je potrebné striktne postupovať podľa § 266 Obchodného zákonníka. Spornosť, či je treba vyhodnocovať akosť dodanej kapusty podľa ČSN 46 31110, 46 3111, či 56 9340 potom nie je závislá na vnútornej logickej súvislosti argumentácie žalobcu, ale podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený, a to bol žalovaný. 5. Pre konajúci súd nebolo sporu o tom, že pre žalovaného nebol a nemohol byť známy prejav vôle spočívajúci v tom, že príslušnou normou pre žalobcu podľa zmluvy z 25.05.2004 je ČSN 46 3110 alebo 46 3111. Pri spornosti dopadá výklad v neprospech žalobcu, keďže žalovaný logicky poukazuje, že norma ČSN 46 3110 a 46 3111 upravuje postup a kritériá zaradenie kapusty do tried akosti, okrem iného aj ako vstupnej suroviny na výrobu kvasenej kapusty podľa normy ČSN 56 9340. Podstatným je zistenie, že spornosť a nadväznosť na normu ČSN 56 9340 odvodzoval žalovaný od výrobného postupu, ktorý upravuje výlučne norma ČSN 56 9340. Celá spornosť a dokazovanie, týkajúce sa nadmerného množstva vody sa preto netýkala okolností podmieňujúcich zaradenie kapusty do príslušných tried akosti, ale toho, že žalovaným tvrdené nadmerné množstvo vody v kapuste (vstupnej surovine) priamo a negatívne zasiahlo do výrobného procesu kvasenia dodanej kapusty. Proces výroby podľa normy ČSN 56 9340 vôbec neupravuje odčerpávanie vody počas kvasenia, o to viac nadmerne prebytočnej vody (šťavy). Teda kvality, či akosť dodávanej kapusty sa potom v prípade rozporu medzi dodávateľom a odberateľom musela posudzovať podľa ďalších, iných kritérií majúcich svoj základ v norme ČSN 56 9340. Nadmerné množstvo vody v kapuste sa prejavilo až po začatí spracovania kapusty jej narezaním. To bolo konštatované po tom, čo žalobca dodal žalovanému kapustu 15.10.2004. Následne až na druhý deň bol vykonaná skúška na základe reklamácie dodanej kapusty aj za prítomnosti svedkov, ktorí vypovedali v konaní. Výsledok skúšky bol zapísaný a žiadnou zo strán spochybnený. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôležitým bolo zistenie, že kapusta sa nedala spracovať obvyklým postupom výroby kvasenej kapusty žalovaného, lámala sa a bola kašovitá. Po dodaní ešte jednej vzorky zadarmo potom žalovaný dňa 22.10.2004 od zmluvy odstúpil. Svedok R. vypovedal, že významné nadmerné množstvo vody môže mať vplyv na kvasný proces a odčerpaním šťavy by sa znížila koncentrácia soli a kvasená kapusta by nemala požadovanú kvalitu. Nadmerné množstvo vody môže významne ovplyvniť fermentačný proces, vzhľadom na zníženie koncentrácie sacharidov a solí v kvapalnom podiele kvasenej kapusty. V prípade, ak nie je možné vodu odčerpať vzhľadom k tomu, že bola kašovitá a jej odčerpaním by sa odčerpávala aj kapusta, bola dodaná nevhodná kapusta. Hodnotenie odrody Dialog (2. až 5. dodávka) malo podľa protokolu o skúške až 91,80 % vlhkosť, čo je síce prípustné množstvo, ale podľa vyjadrenia svedka R. viac ako vo všeobecnosti 87 %. Práve výpoveď tohto svedka bola podľa názoru súdu prvej inštancie kľúčová a podstatná pre prejednávanú vec, kedy bolo potvrdené, že kapusta síce spĺňajúca kritérium vhodnosti podľa ČSN 46 3110 a 46 3111 nie je vhodná pre kvasenie pre iné nedostatky, ale stále majúce povahu výlučne vo vstupnej surovine. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť o tom, že bol dodaný tovar s podstatnými vadami, pre ktoré žalovaný odstúpil od zmluvy, čím zanikol záväzok z 25.05.2004. Vo vzťahu k hodnoteniu splnenia predpokladov náhrady škody sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného. 7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uviedol, že časť produkcie kapusty bola ponechaná na záhone, ktorá v dôsledku mrazu zamrzla alebo ju žalobca zaoral. Takéto konanie zo strany žalobcu stavia žalovaného mimo akúkoľvek príčinnú súvislosť s následkom v podobe ujmy v majetkovej sfére žalobcu. Taktiež bolo potrebné konštatovať, že žalobca ničím nepreukázal, že aj napriek neuznaniu odstúpenia od zmluvy žalovaným si splnil povinnosť dodať žalovanému do miesta plnenia kapustu, čo bolo nielen porušením bodu 3. kúpnej zmluvy, ale najmä § 411 a § 412 Obchodného zákonníka. Tomu, že by žalovaný odmietol prevziať a potvrdiť dodávku nesvedčí ani vzájomne potvrdený dodací list z 09.11.2004, ktorý bol žalovaným potvrdený aj po odstúpení od zmluvy. 8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. 9. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 409, § 266, § 379, § 382 a § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, príp. zmeniť a žalobe vyhovieť. 11. V odvolaní uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že kúpna zmluva uzavretá stranami sporu dňa 25.05.2004 je rámcovým záväzkom. Práve naopak, jedná sa o klasickú kúpnu zmluvu podľa § 409 Obch. zák.. Opätovne súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatuje, že uvedená kúpna zmluva nezakladá záväzkový vzťah. V prejednávanom prípade sa nejedná o žiadny dlhodobejší obchodný vzťah a vzhľadom na množstvo majúceho sa dodať tovaru boli dohodnuté iba dielčie dodávky v dohodnutom období od 20.09. do 10.12.2004. Z uvedeného je zrejmé, že sporná kúpna zmluva je koncipovaná inak a boli v nej dohodnuté aj iné, nielen podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a už vôbec nie iba tie základné. Uzavretie spornej zmluvy žalobca uvítal z dôvodu, že mal zaistený odber svojej úrody. Ak by ju neuzavrel, stačili by iba objednávky, dodacie listy a faktúry. 12. Žalobca poukázal na prvú vetu odseku a úmysel žalobcu zmluvou si zabezpečiť odbyt. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí, nakoľko bez nej predať dohodnuté množstvo 750 ton kapusty je nepredstaviteľné. Nepochopiteľnou a nepreskúmateľnou sa preto javí posledná veta tohto odseku, kde súd naopak konštatuje, že neodobratím tovaru v zmysle kúpnej zmluvy sa nemohol žalovaný dopustiť žiadneho takého konania, či nekonania, ktoré by zakladalo jeho právnu povinnosť. V prvej časti vety sám súd spochybňuje svoje rozhodnutie a druhá časť vety nie je dokončená, nemá logický zmysel ani význam, nakoľko tam chýba slovo „bol“ alebo „nebol“ dôvodný. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako súd prišiel k záveru, že „výsledok skúšky bol zapísaný a žiadnou zo strán spochybnený“, keď na zázname o výsledkoch skúšky z 16.10.2004 v závere vo vyjadrení dodávateľa je uvedené: „so stanoviskom odberateľa predbežne nesúhlasí“. Ani tvrdenia v odseku 52 nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 13. V odvolaní ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s uvedenou problematikou. Nevysporiadal sa ani s právnym názorom žalobcu. Úplne rezignoval na zaujatie stanoviska ku dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu, najmä k znaleckým posudkom, čo je v rozpore s ust. § 191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého hodnotiť musí každý dôkaz. Obdobne je to aj so skutočnosťou, že žalovaný nezávisle posúdenie akosti treťou osobou v čase vzniku sporu výslovne odmietol. Rozhodnutie riadne neodôvodnil, čím odňal žalobcovi právo konať pred súdom, a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. 14. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie považuje za nedôvodné. Súd správne skonštatoval, že jednalo o rámcovú kúpnu zmluvu, pričom zmluva v bode 5) pripúšťala dokonca operatívnu ústnu úpravu predmetu rámcovej zmluvy (t.j. vrátane predbežne stanoveného množstva kapusty). T.j. len spojením vzájomne potvrdeného dodacieho listu a rámcovej kúpnej zmluvy malo dôjsť k perfekcii kúpnej zmluvy podľa § 409 Obch. zák. Ďalej uviedol, že žiadne zo žalobcových znaleckých posudkov nehodnotil kapustu na STN 56 9340, ktorá tu je podľa § 266 Obch. zák. ako jediná smerodajná, čo už ani žalobca vo svojom odvolaní nerozporuje. 15. Čo sa týka výsluchu p. R., tak ten ešte dodal, že v zmysle záznamu o výsledku skúšky zo dňa 16.10.2004 bola dodaná pravdepodobne letná kapusta a nie zimná, vzhľadom na 20 % podiel vody. V tomto prípade je ťažko možné vyrábať kyslú kapustu uvedeným technologickým postupom pri takom podiele vody, čím osvedčil nevhodnosť žalobcovej kapusty. Žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vhodnosti kapusty, ale vykonané dokazovanie potvrdilo, že žalobcova kapusta predstavovala absolútne nevhodný kultivát, oprávňujúci žalovaného nielenže takúto kapustu neodobrať, ale aj od rámcovej zmluvy odstúpiť. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že ak žalobca tvrdí, že napriek odstúpeniu bola rámcová zmluva aj naďalej platná a záväzná, tak potom bola rovnako záväzná aj pre žalobcu, vrátane jeho povinnosti dodať tovar do miesta podnikania žalovaného, až titulom čoho by sa pod následkom náhrady škody mohol žalovaný dostať voči žalobcovi do omeškania. Žalovaný poukázal na znalecký posudok č. X/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca by predajom kapusty žalovanému žiaden zisk nedosiahol, keďže podnikal pri jej produkcii so stratou v sume „mínus 136.375,87 SKK“. T.j. logicky a tiež právne vylúčené, aby nedobratím kapusty od žalobcu do 10.12.2004 mohla žalobcovi vzniknúť skutočná škoda, či podľa znaleckého posudku č. X/XXXX ušlý zisk, ktorých sa svojou žalobou v tomto konaní podľa § 379 Obchodného zákonníka domáhal. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 30.01.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa 25.05.2004 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka kapusty hlávkovej bielej na spracovanie (kvasenie) v množstve 750 ton. Termín plnenia bol dohodnutý rámcovo na dobu od 20. septembra 2004 do 10. decembra 2004 s tým, že jednotlivé dielčie dodávky sa budú realizovať na základe dohody podľa postupu prác u oboch zmluvných strán. Cena bola dohodnutá predbežne 3,- Sk za 1 kg s tým, že ju bolo možné meniť dohodou. Podľa záverečných ustanovení zmluvy, operatívne upresnenia podľa bodov 2. a 3. zmluvy možno dohodnúť ústne, ostatné zmeny písomne. Od predmetnej zmluvy žalovaný odstúpil listom zo dňa 22.10.2004 z dôvodu, že kapusta dodaná na základe dielčiej dodávky nebola vhodná na kvasenie. Podľa žalobcu žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a odmietnutím prevziať dodávku mu spôsobil škodu. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu ako rámcovú, z ktorej záväzkový vzťah bez realizačných zmlúv nevzniká a dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku neodobratia dohodnutého množstva nebol dôvodný. 19. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatuje, že kúpna zmluva je rámcovým záväzkom. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú kúpnu zmluvu ako rámcovú, keďže rámcová zmluva je typ zmluvy, kde si zmluvné strany dohodnú predmet zmluvy a podmienky plnenia počas platnosti zmluvy. Súčasťou zmluvy bývajú vopred stanovené parametre, limity, resp. obmedzenia týkajúce sa predmetu zmluvy. V tomto prípade má kúpna zmluva všetky znaky rámcovej zmluvy, pretože upravuje rámec práv a povinností, na jej základe nedochádza k realizácii, ale až v spojení s dielčími dodávkami (realizačnými zmluvami), v ktorých sú obsiahnuté ďalšie náležitosti ako množstvo, cena, termín. Možno súhlasiť s tým, že rámcová zmluva ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku upravená nie je a je predmetom právnych diskusií, či je rámcová zmluva sama osebe platným záväzkom alebo záväzkový vzťah nezakladá. Odvolací súd sa priklonil k názoru tej právnej teórie (a teda aj názoru súdu prvej inštancie), podľa ktorej z rámcovej zmluvy pohľadávky a záväzky bez realizačných zmlúv nevznikajú. V tomto prípade si zmluvné strany v rámcovej zmluve určili predmet zmluvy - dodávka kapusty na kvasenie v množstve 750 ton, rámcovo termín - obdobie od 20. septembra do 10. decembra 2004, predbežne cenu, pričom jednotlivé dielčie dodávky, t.j. realizačné zmluvy sa mali realizovať na základe dohody. Z uvedeného vyplýva, že bez konkrétnych dielčích dodávok by k samotnej realizácii iba na základe rámcovej zmluvy nedošlo. V konaní nebolo sporné, že dielčie dodávky sa začali realizovať, na základe čoho žalovaný reklamoval, že dodaná kapusta nie je vhodná na kvasenie a od zmluvy odstúpil. Odstúpenie od zmluvy žalovaným, od ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný nárok, bolo vykonané na základe už uskutočnených dielčích dodávok a podľa obsahu bolo odstúpením od ďalších dielčích dodávok. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody titulom neplatného odstúpenia od zmluvy, bol v konaní povinný preukázať, že žalovaný porušil povinnosti zo záväzkového vzťahu, v dôsledku čoho mu v príčinnej súvislosti vznikla škoda. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nárok na náhradu škody nebol dôvodný. Žalobca nepreukázal, že žalovaný odstúpil od zmluvy neplatne. 21. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na formuláciu predmetu zmluvy, podľa ktorej dodávka bielej hlávkovej kapusty bola určená na kvasenie a tovar mal byť dodaný v akosti zodpovedajúcej príslušnej STN, pričom STN nebola konkretizovaná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pri výklade prejavu vôle, čo bolo myslené pod normou STN, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. 22. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Podľa odseku 1 sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Ide o určitú objektivizáciu adresáta právneho úkonu. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať vždy do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolnosti, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade prejavu vôle sa prihliada na samotné rokovanie o uzavretí zmluvy, na doterajšiu prax a následné správanie, ak to povaha veci pripúšťa. Podľa odvolacieho súdu pri výklade aká STN bola smerodajná, je potrebné vychádzať z významu, ktorý mu prikladal žalovaný ako adresát úkonu. Je nesporné, že dodávka kapusty bola určená na priemyselné spracovanie, t.j. kvasenie, kapusta teda musela spĺňať kritériá vhodnosti na priemyselné spracovanie. Pri výklade vôle bolo potrebné brať ohľad na obchodné zvyklosti zachovávané v príslušnom odvetví, na výrobný proces kyslej kapusty a k tomu vhodnej kapusty, kde dôraz bol kladený na to, aby bolo možné kyslú kapustu spracovať. Keďže proces spracovania upravovala norma 569340, nesporne bola normou, kritériá ktorej musela kapusta spĺňať, aby bola vhodná na kvasenie. Oproti tomu STN 463110 platila pre určenie tried akosti, t.j. z hľadiska zdravosti, celosti, čerstvého vzhľadu a čistoty, nie pre určenie, či je kapusta vhodná na kvasenie. Z uvedeného potom vyplýva záver, že kapusta mohla spĺňať kritériá z pohľadu STN 463110, ale vzhľadom na nadmerné uvoľňovanie vody nebola vhodná na kvasenie. 23. K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej nie je možné zistiť ako súd prišiel k záveru, že Výsledok skúšky 16.10.2004 nebol žiadnou zo strán spochybnený, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie dodávateľa, t.j. žalobcu, podľa ktorého berie výsledky skúšky na vedomie. Je pravdou, že je tu uvedené, že so stanoviskom odberateľa predbežne nesúhlasí, toto vyjadrenie však nespochybňuje vykonanie a výsledok skúšok, ktoré svedčilo o nadmernosti uvoľnenej šťavy. 24. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne citoval svedeckú výpoveď svedka R., ktorú považoval za kľúčovú. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 5.11.2007 svedok vypovedal, že „V prípade, ak nie je možné vodu odčerpať vzhľadom k tomu, že bola kašovitá a jej odčerpávaním by sa odčerpávala aj kapusta, bola dodaná nevhodná kapusta.“ Ide teda o výpoveď svedka a súd okrem toho, že z jeho svedeckej výpovede správne citoval, svedeckú výpoveď ako dôkazný prostriedok vzhľadom na ostatné dôkazy správne vyhodnotil. 25. Vzhľadom na uvedené nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný zodpovedá za prípadné škody, ktoré mu vznikli neodobratím ďalších dielčích dodávok. V konaní totiž nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným ako základný predpoklad zodpovednostného nároku na náhrady škody. Keďže žalobca dodal hlávkovú bielu kapustu nevhodnú na kvasenie, odstúpenie od zmluvy bolo vykonané právne relevantným spôsobom. Žalovaný vykonal po dodaní nevhodnej kapusty skúšky a oznámil žalobcovi, že od zmluvy odstúpi, čo nebolo sporné. Dodanie nevhodnej kapusty na kvasenie možno považovať za podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože už pri uzavieraní zmluvy bolo možné predvídať, že žalovaný nebude mať záujem na takomto plnení. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na judikatúru, podľa ktorej základným kvalifikačným znakom porušenia zmluvy podstatným spôsobom je, že oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy, ktorý súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy nemôže očakávať ten výsledok, ktorý mal byť dosiahnutý, keby nedošlo k porušeniu zmluvy. 26. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie rezignoval na zaujatie stanoviska ku dôkazom svedčiacim v prospech žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd podľa § 191 C.s.p. hodnotí dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, pretože súd musí uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysvetlil, z akého dôvodu považuje STN 56 9340 za podstatnú, a preto aj vyhodnocoval dôkazy, ktoré sa týkali dodávky kapusty na kvasenie z pohľadu tejto normy, nie z iných hľadísk. Znalecké posudky, na ktoré sa odvolával žalobca, neskúmali kapustu z hľadiska jej vhodnosti na kvasenie. 27. Odvolací súd nesúhlasí s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a v súlade s § 387 ods. 2, 3 C.s.p. sa sám vysporiadal s podstatnými vyjadreniami žalobcu uvedenými v odvolaní. 29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 31. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).