Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/203/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205225504 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1205225504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu 1/ Ing. arch. Dezider Krčula Compact- Interiér, Tehelná 11, Bratislava- Nové Mesto, IČO: 11 806 389, práv. zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava a žalobcu 2/ DANUBIA TELECOM - REAL s.r.o., Riazanská 7, Bratislava, IČO: 31 376 339, práv. zast. Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanému Stavebné bytové družstvo Trenčianska , Bajkalská 22, Bratislava, IČO: 35 814 021, práv. zast. Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157 o zaplatenie 117.876,34 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu 1/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/ 204/2005-631 zo dňa 10.11.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/204/2005-631 zo dňa 10.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi 1/ nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému priznáva voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 11.655,79 EUR istiny spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania od 12.10.2005 do zaplatenia istiny. Zároveň ho zaviazal zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 582,72 EUR. Súd žalobu žalobcu 2/ zamietol a rozhodol, že žalobca 2/ je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 6.409,96 EUR. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2005 sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 3.551.142,50 Sk (117.876,34 EUR) s prísl. (žalobca 1/ 351.142,50 Sk a žalobca 2/ 3.200.000,- Sk), titulom nezaplatenia ceny diela. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ na základe objednávky žalovaného zo dňa 27.5.2004 prepracoval pre neho projektovú dokumentáciu parkoviska pre stavbu obytného domu na Polárnej ul. v Bratislave. Následne faktúrou č.14130101304 zo dňa 7.6.2004 vyúčtoval žalovanému dohodnutú cenu projektových prác v sume 6.426,- Sk splatnú dňa 14.6.2004. Žalovaný predmetnú faktúru od žalobcu 1/ osobne prevzal dňa 7.6.2004, avšak do dnešného dňa fakturovanú čiastku neuhradil. Žalobca 1/ na základe objednávky žalovaného zo dňa 2.9.2003 mu poskytoval technickú a poradenskú pomoc pri riešení správneho konania vo veci stavby obytného domu na Polárnej ul. v Bratislave v rozsahu 25 hod. mesačne, na základe čoho mu žalovaný uhrádzal spolu 19.336,50 Sk mesačne. Dohodnuté práce a činnosti boli žalobcom 1/ pre žalovaného vykonané, na základe čoho tento vystavil faktúry: č. 0709031404 zo dňa 6.7.2004 na 19.337,50 Sk splatnú dňa 13.7.2004, ktorú žalovaný prevzal dňa 8.7.2004; č. 0809031604 zo dňa 5.8.2004 na 19.337,50 Sk splatnú dňa 12.8.2004, ktorú žalovaný prevzal dňa 5.8.2004; č. 0909031704 zo dňa 3.9.2004 na 19.337,50 Sk splatnú dňa 10.9.2004, ktorú žalovaný prevzal dňa 6.9.2004; č. 1009031804 zo dňa 5.10.2004 na 19.337,50 Sk splatnú dňa 12.10.2004, ktorú žalovaný prevzal dňa 5.10.2004. Žalovaný predmetné faktúry od žalobcu 1/ osobne prevzal, avšak do dnešného dňa fakturované čiastky neuhradil. Žalobca 1/ na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 02/2001 zo dňa 10.4.2003 zabezpečil pre žalovaného inžiniersku činnosť spočívajúcu v zabezpečení povolenia zmeny stavby obytného domu na Polárnej ul. v Bratislave. Následne mu faktúrou č. 12130101504 zo dňa 27.7.2004 vyúčtoval cenu vykonaných prác v súlade s čl. V. bod 5.4. predmetného dodatku v sume 125.088,- Sk splatnú dňa 3.8.2004. Žalovaný predmetnú faktúru od žalobcu 1/ osobne prevzal dňa 27.7.2004, avšak do dnešného dňa z fakturovanej čiastky uhradil sumu 36.000,- Sk, t.j. doteraz neuhradil sumu 89.088,- Sk. Žalobca 1/ žalovanému predmet plnenia podľa vyššie uvedených dôkazov riadne odovzdal, tento ho bez pripomienok prevzal, avšak jeho cenu - spolu 351.142,50 Sk plus príslušenstvo, nezaplatil. Žalobca 2/ spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo v znení jej dodatkov fakturoval za riadne vykonané práce priebežne odsúhlasené ceny vykonaných plnení a žalovaný mu tieto priebežne uhrádzal. V druhej polovici roku 2004 sa žalovaný dostal do problémov so zabezpečením plynulého financovania stavby zhotovovanej žalobcom v 2. rade, na základe čoho si prestal plniť svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť žalobcovi 2/ za vykonané práce na diele. Nakoľko žalovaný nebol v stave svoje splatné záväzky žalobcovi 2/ uhradiť, vystavil mu dňa 17.6.2005 listinu označenú ako Uznanie dlhu, ktorou prehlasuje, že uznáva voči žalobcovi 2/ titulom vykonaných prác na diele podľa ZoD č. 01/2003 svoj záväzok v sume 3.200.000,- Sk, avšak bez uvedenia lehoty, v ktorej sa tento záväzok zaväzuje uhradiť. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že sumy 3,2 mil. Sk nie je celým splatným záväzkom žalovaného voči žalobcovi 2/, ale len k 17.6.2005 jeho spoločne odsúhlasenou časťou. Písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 27.11.2012 žalobcovia upravili žalobu v časti úroku z omeškania s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 11.655,79 EUR (Sk 351.142,50) s úrokom z omeškania vo výške 13 % p.a. počínajúc dňom podania žaloby na súd do jej zaplatenia a žalobcovi 2/ sumu 106.220,54 EUR (Sk 3.200.000,-) s úrokom z omeškania vo výške 13 % p.a. počínajúc dňom podania žaloby na súd do jej zaplatenia. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že špecifikované faktúry predstavujú spolu sumu 172.864,- Sk. Rozdiel oproti žalovanej sume 351.142,50 Sk a špecifikovanej sume predstavuje 178.278,50 Sk. Uvedený rozdiel predstavuje nešpecifikovanú sumu, ktorá je predmetom žaloby a preto nie je možné sa k nemu vyjadriť. Citované faktúry neboli uhradené z dôvodu ich neopodstatnenosti, z dôvodu absencie položkovitého rozpisu a konečného zúčtovania (resp. vzájomného zápočtu), z dôvodu prekročenia už uhradených a pôvodne rozpočtovaných finančných prostriedkov. Mali byť predmetom celkového konečného zúčtovania, resp. vzájomného zápočtu. Listom zo dňa 23.2.2007 oznámil žalobcovi 1/, že žiada vrátenie finančných prostriedkov z Dohody o užívaní osobného motorového vozidla vo výške 580.000,- Sk, z Dohody o užívaní nebytových priestorov vo výške 203.000,- Sk, z Dohody o užívaní mobilného telefónu a telefónnych liniek vo výške 160.000,- Sk, t.j. 1.218.986,- Sk, ktoré sumy napriek výzvam neuhradil a preto majú byť tiež predmetom vzájomného zápočtu. V citovanom liste ďalej uvádza, že predmetom vzájomného zápočtu má byť aj škoda vo výške 275.986,- Sk spôsobená v dôsledku krádeží zariadenia v jednotlivých bytoch členov a že žalobca 1/ stavbu nedokončil. Ako dôkaz pripojil podrobný audit fakturácie, z ktorej síce vyplýva, že žalobca 1/ nemá žalovanú pohľadávku uhradenú v zmysle faktúr, avšak na druhej strane mu bol dňa 30.5.2003 vyplatený preddavok vo výške 360.000,- Sk, ktorý bol on povinný vyúčtovať a ktorý si voči jeho pohľadávke žalovaný započítal úkonom zo dňa 15.6.2005, tzn. týmto dňom jeho pohľadávka zanikla. Dňa 11.8.2003 uzatvoril so žalobcom 2/ Zmluvu o dielo č. 01/2003. Predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo - zhotovenie stavby „Polyfunkčný obytný dom na Polárnej ul. v Bratislave, hlavný objekt a parkoviská“ podľa projektovej dokumentácie. Podľa čl. III. citovanej zmluvy - Cena a platobné podmienky sa zmluvné strany dohodli na cene za dielo vo výške 27.431.442,- Sk bez DPH. Podľa Dodatku č. 1 k citovanej zmluve zo dňa 20.12.2003 došlo k zmene čl. III Cena a platobné podmienky, podľa ktorého (bod 3.1) sa zmluvné strany dohodli, že cena diela bude tvorená a fakturovaná na základe skutočne vykonaných prác, ktoré budú obojstranne odsúhlasené. Cena prác za výkony subdodávateľov bude zvýšená o objektívne náklady. Na základe uvedenej zmluvy vykonal žalobcovi 2/ úhrady napriek tomu, že fakturované práce neboli v zmysle Dodatku č. 1 špecifikované, a takto uhradil z dôvodu konečného vyúčtovania sumu 38.582.235,50 Sk. Okrem toho bola uhradená záloha na stavebné práce subdodávateľom žalobcu 2/ v sume 3.472.479,- Sk. Žalobca 2/ požaduje zaplatenie čiastky 3.200.000,- Sk na základe uznania dlhu zo dňa 15.6.2005 napriek tomu, že dohodnutá cena bola uhradená v sume 38.582.235,50 Sk a 3.472.479,- Sk, Uznanie dlhu považuje za neplatný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Nie je z neho možné zistiť, čo je predmetom uznania dlhu a v akej výške. Pre upresnenie dodáva, že napriek niekoľkonásobným výzvam žalobcovi 2/ nedošlo k vzájomnému odsúhlaseniu fakturovaných súm, ktoré boli nedostatočne špecifikované (chýba položkovitý rozpis) a doposiaľ ani nedošlo k zúčtovaniu platieb uhradených subdodávateľom žalobcu 2/. V ďalšom písomnom vyjadrení doplnil, že v zmysle vyššie uvedeného uznávacieho prejavu vôle dlh vo výške 3,2 mil. Sk mal vzniknúť neuhradením faktúr za vykonané práce na akcii Polyfunkčný dom na Polárnej ulici v Bratislave. Nepopiera, že predmetný dokument podpísali, ale bolo to podpísané pod nátlakom generálneho dodávateľa, ktorý tento dokument sám vypracoval, postavil ich pred hotovú vec s tým, že má len deklaratívny charakter a má slúžiť na „učičíkanie“ jeho veriteľov, ktorým bol dlžný úhrady ich faktúr. Uviedol ich do omylu, pretože predmetný dokument použil na návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okrem toho sa domáha uvedenej čiastky v tomto konaní. Žalovaný má za to, že uvedený právny úkon uznania dlhu nespĺňa základné zákonné požiadavky vyžadované pre tento právny úkon. Vyššie uvedený uznávací prejav vôle totiž ako dôvod vzniku uznaného záväzku uvádza Zmluvy o dielo (napriek tomu, že existovala len jedna Zmluva o dielo) v znení dodatkov a čo je najdôležitejšie ako hlavný dôvod vzniku záväzku odporcu uvádza neuhradené faktúry. Uvedené predpokladá, že v čase vykonania uznávacieho prejavu vôle existovali faktúry na sumu vo výške uznaného záväzku ako aj to, že uvedené faktúry neboli uhradené. Takéto faktúry neexistovali (neboli žalovanému doručené) a teda nemohli byť v čase uznania neuhradené. Ako dôkaz o neexistencii faktúr, na ktoré sa Uznanie dlhu odvoláva predkladá podrobný audit účtovania medzi žalobcom 2/ a žalovaným. V uvedenom audite sú uvedené všetky faktúry, ktoré žalovanému vystavil žalobca 2/ ako aj dátumy ich úhrady spolu s dokladom o úhrade. O existencii žiadnej inej vystavenej a neuhradenej faktúry ktorú Uznanie dlhu predpokladá žalovaný nemá vedomosť. Predmetné uznanie dlhu neobsahuje v žiadnom smere prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Z vyššie uvedených dôvodov je právny úkon Uznanie dlhu pre rozpor s § 37 Obč. zák. absolútne neplatný. Na záver namieta samotné uznanie dlhu aj z pohľadu subjektu, ktorý dlh uznal. Z textácie totiž vyplýva v istom zmysle neurčitosť subjektu, ktorý túto listinu podpisoval. Na jednej strane je totiž uvedené, že predmetnú listinu podpisuje pani R. a pán Žilák (ktorí sú zároveň v predstavenstve odporcu). Presne je tu uvedené, že PhDr. Y. R. a A. Ž. uznávajú dlh SBD Trenčianska voči žalobcovi 2/. Z uvedeného nie je zrejmé, či uvedené dve osoby konali vo svojom mene alebo v mene žalovaného. Na predmetnej listine sa dokonca nenachádza ani pečiatka žalovaného ako nie je ani dodržaný spôsob konania žalovaného v zmysle výpisu z obchodného registra, podľa ktorého družstvo zastupujú a vo všetkých veciach za družstvo podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva. Predmetný úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, nakoľko nie je právne možné určiť, či dlh uznávajú pani R. a pán Ž. ako súkromné osoby (v danom prípade by sa tento úkon klasifikoval ako pristúpenie k dlhu) alebo konali v mene žalovaného. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou, výsluchom konateľov účastníkov a ich právnych zástupcov , svedeckou výpoveďou svedkýň Ing. E. a Ing. L. a predloženými listinnými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení oboch účastníkov boli zistené tieto skutočnosti: Žalovaný objednávkou zo dňa 27.5.2004 objednal u žalobcu 1/ prepracovanie PD parkoviska na akciu Polyfunkčný obytný dom na Polárnej ulici v Bratislave, v rozsahu pre zmenu stavby pred dokončením v dohodnutej cene 5.400,- Sk bez DPH. Cenu poskytnutého plnenia žalobca 1/ žalovanému účtoval faktúrou č. 14130101304 zo dňa 7.6.2004 na sumu 6.426,- Sk (prevzatá 7.6.2004). Ďalšou objednávkou zo dňa 2.9.2003 si žalovaný u žalobcu 1/ objednal technickú pomoc a poradenské služby pri riešení správneho konania pre stavbu Polyfunkčný obytný dom na Polárnej ulici v Bratislave v dohodnutej cene 650,- Sk/hod bez DPE1 a rozsahu 25 hod mesačne. Cenu poskytnutého plnenia žalobca v 1. rade žalovanému účtoval faktúrami č. 0709031404 zo dňa 6.7.2004 na sumu 19.337,50 Sk (prevzatá 8.7.2004), č. 0809031604 zo dňa 5.8.2004 na sumu 19.337,50 Sk (prevzatá 5.8.2004), č. 0909031704 zo dňa 3.9.2004 na sumu 19.337,50 EUR (prevzatá 6.9.2004), č. 1009031804 zo dňa 5.10.2004 na sumu 19.337,50 Sk (prevzatá 5.10.2004), č. 1109031904 zo dňa 10.11.2004 na sumu 19.337,50 Sk (prevzatá 10.11.2004), č. 1209032104 zo dňa 5.12.2004 na sumu 19.337,50 Sk (prevzatá 5.12.2004). Medzi žalobcom 1/ a žalovaným bola dňa 31.7.2001 uzavretá Zmluva o dielo č. 02/2001, predmetom ktorej bola inžinierska činnosť pre stavbu „Polyfunkčný obytný dom, Polárna ul. v Bratislave“. Cenu poskytnutého plnenia žalobca 1/ žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1413012204 zo dňa 9.12.2004 na sumu 139.603,50 Sk (prevzatá 9.12.2004). K uvedenej zmluve bol dňa 10.4.2003 prijatý Dodatok č. 1, predmetom ktorého bola inžinierska činnosť pre zmenu stavby pred dokončením na stavbu „Polyfunkčný obytný dom, Polárna ul. v Bratislave“. Cenu poskytnutého plnenia žalobca 1/ žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1213011504 zo dňa 27.7.2004 na sumu 125.088,- Sk (prevzatá 27.7.2004), z ktorej bolo uhradené 36.000,- Sk. Medzi žalobcom 2/ a žalovaným bola dňa 11.8.2003 uzavretá Zmluva o dielo č. 01/2003, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby „Polyfunkčný obytný dom na Polárnej ul. v Bratislave, hlavný objekt a parkoviská“, ku ktorej bol dňa 20.12.2003 prijatý Dodatok č. 1/03 o zmene čl. III. ods. 3.1. uvedenej zmluvy. Podľa čl. III. ods. 3.1. ZoD 01, zmluvné strany sa dohodli na cene za dielo podľa tejto zmluvy a to vo výške 27.431.442,- Sk (slovom: dvadsaťsedem miliónov štyristotridsaťjedentisíc štyristoštyridsaťdva Sk) bez DPH. Podľa čl. III. ods. 3.4. ZoD 01, Fakturácia bude prebiehať na základe odsúhlasených faktúr vždy po ukončení jednotlivých celkov stavebných prác. Zhotoviteľ môže vystaviť faktúru na čiastkové plnenie aj pred ukončením jednotlivých celkov stavebných prác. Objednávateľ je povinný prevziať faktúru a do troch dní od predloženia sa k nej vyjadriť. Splatnosť faktúry je 7 dní odo dňa prevzatia faktúry. Úhrada podľa tohto bodu sa považuje za vykonanú dňom odpísania sumy z účtu objednávateľa v prospech účtu zhotoviteľa. Objednávateľ je oprávnený vykonať úhradu aj v hotovosti a to proti písomnému potvrdeniu zhotoviteľa. Podľa čl. II. Dodatku č. 1/03 k Zmluve o dielo č. 01/2003 z 11.8.2003 (ďalej len „Dodatok k ZoD 01), zmena v znení čl. III. bod 3.1 a bod 3.3 tejto zmluvy. Ostatné články Zmluvy č. 01/2003 zo dňa 11.8.2003 zostávajú v pôvodnom rozsahu a znení. Podľa čl, III. ods. 3.1 Dodatku k ZoD 01, zmluvné Stany sa dohodli, že cena diela bude tvorená a fakturovaná na základe skutočne vykonaných prác, za ktoré sa budú považovať obojstranne odsúhlasené skutočné výkony a faktúry subdodávateľov zhotoviteľa. Cena prác za výkony subdodávateľov bude zvýšená o objektívne náklady zhotoviteľa . Podľa čl. II. ods. 2.1. Zmluvy o dielo č. 02/2001 z 31.7.2001 (ďalej len „ZoD 02), zhotoviteľ sa zaväzuje, že za podmienok dojednaných v tejto zmluve dodá objednávateľovi dielo: Inžinierska činnosť pre stavbu „Polyfunkčný obytný dom, Polárna ul. v Bratislave“, v rozsahu podľa Prílohy č. 1, Stanovenie rozsahu a ceny inžinierskej činnosti pre stavbu Polyfunkčný obytný dom, Polárna ul. v Bratislave. Podľa čl. IV. ods. 4.1. ZoD 02, celková cena za zrealizovanie predmetu zmluvy je stanovená vzájomnou dohodou zmluvných strán v zmysle zákona NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách a činí 819.253,- Sk bez DPH, slovom osemstodevätnásťtisíc dvestopäťdesiattri Slovenských Korún bez DPH. Podľa čl. V. ods. 5.1. ZoD 02, zhotoviteľ bude výkon inžinierskej činnosti fakturovať v nasledovných termínoch: Podľa čl. V. ods. 5.2. ZoD 02, prvá zálohová faktúra v termíne august 2002 na sumu 350.000,- Sk bez DPH. Podľa čl. V. ods. 5.3. ZoD 02, druhá zálohová faktúra v termíne november 2002 na sumu 117.313,- Sk bez DPH. Podľa čl. V. ods. 5.4. ZoD 02, tretia zálohová faktúra v termíne február 2002 na sumu 117.313,- Sk bez DPH. Podľa čl. V. ods. 5.5. ZoD 02, štvrtá zálohová faktúra v termíne máj 2003 na sumu 117.313,- Sk bez DPH. Podľa čl. V. ods. 5.6. ZoD 02, piata konečná faktúra po ukončení a kolaudácii stavby na sumu 117.314,- Sk s celkovou DPH. Žalovaný prostredníctvom členov predstavenstva (PhDr. Y. R., A. Ž.B.) podpísal dňa 17.6.2005 listinu „UZNANIE DLHU“ s nasledovným textom: „Uznávame týmto dlh SBD Trenčianska, Bajkalská ul. č. 22, 821 09 Bratislava voči firme DANUBIA TELECOM - REAL spol. s r.o., so sídlom Riazanská ul. č. 7, 831 03 Bratislava, IČO: 31376 339, DIČ 202 033 7154, skladajúci sa zo základnej celkovej sumy 3.200.000,- Sk a príslušenstva vyplývajúceho zo zmlúv o dielo a ich dodatkov , vzniknutý neuhradením faktúr za tieto vykonané práce na akcii Polyfunkčný obytný dom na Polárnej ul. v Bratislave: 1, Realizácia stavby, ZoD 01/2003 3.200.000,- Sk“ 5. Svedkyňa Ing. N. E. k veci uviedla, že o vypracovanie znaleckého posudku bola požiadaná žalovaným prostredníctvom pani Benešovej ako jednej z vlastníčok bytov v bytovom dome. Jej úlohou bolo posúdiť správnosť účtovných dokladov v súvislosti s uznaním dlhu. Od družstva si vyžiadala celú kompletnú dokumentáciu. Po preštudovaní dokladov zistila, že faktúry nemajú všetky náležitosti, ktoré by mali obsahovať v zmysle zákona o účtovníctve. Všetky zistenia uviedla v uvedenom znaleckom posudku. Mala všetky doklady, ktoré sa týkali predmetného obchodného prípadu. Jej úlohou bolo skontrolovať spôsob zaúčtovania faktúr u odporcu a preto nevidela dôvod v tomto smere oslovovať aj žalobcu. 6. Znalkyňa Ing. N. L. k veci uviedla, že znalecký posudok vypracovala pre trestné konanie v roku 2012, pričom bolo skúmané obdobie účtovníctva žalovaného od roku 2001 až po rok 2005. Zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I., ktoré začalo trestné stíhanie v zmysle § 9 ods.2 k a §256 ods.1 písm. c TZ voči D.. Y. R. K. A. Ž. z dôvodu uznania neexistujúceho dlhu SBD Trenčianska voči žalobcovi 2/. Jej úlohou bolo stanoviť výšku záväzku žalovaného voči spoločnosti Danubia/ Telekom - Real ku dňu 17.6.2005, kedy došlo k uznaniu záväzku. V odpovedi na položenú otázku uviedla, že záväzok vo výške 3.200.000,- Sk sa v účtovnej evidencii v takejto výške nenachádza. Celkový záväzok predstavoval 1.633.533,70 Sk ako nedoplatok faktúr, ktoré sú uvedené na strane 6 znaleckého posudku. Z uvedených faktúr bola faktúra na 1.136.533,20 Sk vrátená družstvom pre formálne a vecné nedostatky a ostatné štyri faktúry boli zaplatené v celkovej výške 500.000, Sk v dňoch 11.7.2005 a 2.8.2005. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z účtovných dokladov predložených družstvom za obdobie rokov 2001 až 2005 a to z došlých faktúr, výpisov z bankových účtov a pokladničných dokladov, ďalej zmlúv uzavretých družstvom a hlavnou účtovnou knihou za obdobie 2002 až 2005. Zároveň vychádzala aj z účtovných dokladov predložených spoločnosťou Danubia Telekom Real za obdobie rokov 2003 až 2005. Tieto doklady však boli neúplné, nekompletné a evidencia, ktorú viedol žalovaný a žalobca 2/ bola nesúrodá. Podklady pre vypracovanie znaleckého posudku sa nachádzali vo vyšetrovacom spise, od zainteresovaných strán si vyžiadala určité vysvetlenia, ďalšie doklady z ich strany už predkladané neboli. Vyšetrovací spis obsahoval dostatok podkladov na to, aby sa dala vyčísliť výška záväzku. Účtovný vzťah medzi žalovaným a žalobcom 1/ skúmaný nebol. Pri vyslovení záveru, že predmetný záväzok neexistoval, vychádzala z došlých dodávateľských faktúr, z úhrnu úhrad bankovými prevodmi a hotovosťou, ako i z toho, že uznanie dlhu smerovalo len k zmluve o dielo č. 1/2003, kde bola zazmluvnená cena diela vo výške 27.431.442,- Sk. V znaleckom posudku zodpovedaná otázka, v akej výške existoval záväzok ku dňu uznania záväzku, pričom záväzok predstavoval sumu 1.633.533,70 Sk a nie sumu 3.200.000,- Sk ktorá, bola uznaná. Následne v posudku konštatovala, akým spôsobom bolo s neuhradenými faktúrami zo strany družstva naložené. Uvedené zistenia mali priamu súvislosť s uznaním dlhu. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2012 znalkyne Ing. N. L. vyplýva, že záväzky Stavebného bytového družstva Trenčianska voči spoločnosti DANUBIA TELECOM - REAL, s.r.o. vznikali z uzatvorených zmlúv o dielo (a ich viacerých dodatkov) v priebehu rokov 2001 až 2004. Ich kompletnosť ako aj vecný obsah nie je možné v znaleckom posudku s určitosťou odvodiť, pretože v dokumentácii predloženej a vyžiadanej pre znalecké dokazovanie existuje nesúrodosť vyhotovení. Predmetom týchto zmlúv bol: - telefonická pomoc a poradenstvo pri zabezpečovaní investičného know-how pre výstavbu objektu „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“, - poradenská činnosť v oblasti stavebníctva pre výstavbu objektu „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“, technická pomoc a poradenstvo pri zabezpečovaní zmluvných vzťahov žalovaného s právnymi kanceláriami, ktoré budú zabezpečovať právny servis, - technická pomoc a poradenstvo pri zabezpečovaní zmluvných vzťahov žalovaného s realitnými agentmi a kanceláriami, ktoré budú zabezpečovať predaj novovytvorených bytových a nebytových priestorov objektu „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“, - technická pomoc a poradenstvo pri zabezpečovaní zmluvných vzťahov žalovaného voči budúcim majiteľom bytových a nebytových priestorov objektu „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“, v celkovej cene diela 1.320.000,- Sk, - inžinierska činnosť a technická pomoc pri zabezpečení Zmluvy o prenájme pozemku p. č. 1240/195 časť 688, 689 a 691 pre stavbu „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“ vrátane Zmluvy o kúpe predmetného pozemku, ktorú uzatvoria medzi sebou žalovaný a vlastníci tohto pozemku, - inžinierska činnosť a technická pomoc pri zabezpečení Zmluvy o kúpe časti pozemku p. č. 1240/195 časť 690 pre stavbu „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“ vrátane Zmluvy o kúpe predmetného pozemku, ktorú uzatvoria medzi sebou žalovaný a vlastníci pozemku, - inžinierska činnosť a technická pomoc pri zabezpečení Zmluvy o kúpe časti pozemku p. č. 1225/8 časť 690 pre inžinierske objekty stavby „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“ vrátane Zmluvy o kúpe predmetného pozemku, ktorú uzatvoria medzi sebou žalovaný a vlastník tohto pozemku, inžinierska činnosť a technická pomoc pri zabezpečení Zmluvy o prenájme časti pozemku p. č. 1240/1 pre stavenisko stavby „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave“ vrátane Zmluvy o prenájme predmetného pozemku, ktorú uzatvoria medzi sebou žalovaný a vlastník pozemku, v celkovej cene diela 1.155.000,- Sk bez DPH a 1.155.000,- Sk bez DPH zo zmluvy o dielo č. 1/2002 s analogickým (totožným) predmetom diela, záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo spočívajúce v zhotovení stavby „Polyfunkčný obytný dom Polárna ul. v Bratislave, hlavný objekt a parkoviská“, na základe predloženej projektovej dokumentácie, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a slúžia ako podklad pre vystavenie súpisu vykonaných prác. Zhotovenie diela spočíva na vykonaní všetkých stavebných prác. Celková cena diela bola stanovená v zmluve č. 1/2003 na 27.431.442,- Sk. Prehľad fakturácie a realizovaných úhrad ku dňu, ku ktorému je určené znalecké dokazovanie (t.j. 17.6.2005) bol spracovaný z prvotnej účtovnej dokumentácie, ktorú k znaleckému dokazovaniu poskytlo Stavebné bytové družstvo Trenčianska. Účtovná dokumentácia poskytnutá k znaleckému dokazovaniu spoločnosťou DANUB1A TELECOM - REAL, s.r.o. bola pre tento proces dokazovania použiteľná len čiastočne z dôvodu jej nekompletnosti a nepreukaznosti. Prehľad fakturácie a úhrad faktúr k 17.6.2005 tvorí samostatnú prílohu znaleckého posudku. Podľa neho Stavebné bytové družstvo Trenčianska k 17.6.2005 evidovalo ako nezaplatené tieto faktúry: č. 4701033204 v čiastočnom nedoplatku 32.846,50 Sk, č. 4601033104 v čiastočnom nedoplatku 25.752,50 Sk, č. 3901032404 v čiastočnom nedoplatku 141.401,- Sk, č. 3901032404 v čiastočnom nedoplatku 300.000,- Sk, č. 4901030105 v čiastočnom nedoplatku 1.136.533,20 Sk. Celkovo 1.633.533,20 Sk. K tomuto konštatovaniu treba nevyhnutne dodať informáciu, že faktúry č. 4701033204, 4601033104 a 3901032404 boli uhradené Stavebným bytovým družstvom Trenčianska následne dňa 2.8.2005, časť faktúry č. 3901032404 v sume 300.000,- Sk bola uhradená dňa 11.7.2005 a faktúra č. 4901030105 na sumu 1.136.691,20 Sk nebola zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska uznaná po formálnej a vecnej stránke a stala sa predmetom reklamácie. Prehľad o vyššie uvedených následných úhradách je v prílohe k znaleckému posudku. V čase podpísania „uznania dlhu“ členmi predstavenstva SBD Trenčianska voči firme DANUBIA TELEKOM - REAL, s.r.o. (dňa 17.6.2005) záväzok vo výške 3.200.000,- Sk v účtovnej evidencii zmluvných strán nebol evidovaný. Podľa celkového znaleckého skúmania takýto záväzok ani neexistoval, pretože k termínu podpísania „uznania dlhu“ Stavebné bytové družstvo Trenčianska uhradilo spoločnosti DANUBIA TELECOM - REAL, s.r.o. Bratislava úhrnom 38.242.373,50 Sk, pričom došlých faktúr evidovalo len za 38.239.265,- Sk (teda o 3.108,50 Sk naviac). V tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že uznanie dlhu zo dňa 17.6.2005 smeruje len k cene diela za realizáciu stavby zo Zmluvy o dielo 01/2003, ktorá bola zazmluvnená len na čiastku 27.431.442,- Sk (verzus úhrn úhrad SBD 38.242.373,50 Sk). Zodpovednosť za podpísanie „uznania dlhu“ ako aj za uzatváranie zmlúv, kontrolu vecných a formálnych náležitostí faktúr a ich úhrad a aj za vedenie účtovníctva je v zmysle stanov na členoch predstavenstva družstva. Nad rámec znaleckého dokazovania poukázala na skutočnosť, že úhrady, ktoré boli realizované navyše zazmluvnených objemov boli poukazované aj za také faktúry, ktoré mali viaceré vecné a formálne nedostatky a boli vystavené v rozpore so zákonom o účtovníctve, zákonom o dani z pridanej hodnoty a postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. 7. Žalobca 1/ sa v konaní pridržiaval tvrdení uvedených v žalobe. 8. Žalobca 2/ svoje vyjadrenia doplnil konštatovaním, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania, nie je použiteľný pre dané konanie, nakoľko samotný znalec v ňom konštatoval, že účtovná evidencia, ktorá mu bola predložená, bola nesúrodá. Čo sa týka trestného konania, na ktoré poukazuje žalovaný, ani jeden zo žalobcov nie je účastníkom predmetného trestného konania, preto nevie, aké dôkazy boli v rámci neho predkladané a z akých podkladov bolo vychádzané pri vypracovávaní znaleckého posudku. Uvedený znalecký posudok nemôže mať vplyv na toto konanie, keďže je zmätočný. Uznanie záväzku, ktoré bolo do spisu doložené, spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, nachádza sa v ňom odkaz na zmluvu o dielo, z ktorej je predmetná suma odvodená. Vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebola známa špecifikácia všetkých nákladov v zmysle dodatku č. 1, ktoré vznikli v predchádzajúcom období, bola suma uvedená na predmetnom uznaní určená vzájomnou dohodou odhadom týchto nákladov. Konečné vyúčtovanie bolo vykonané faktúrou č. 5201030405 zo dňa 8.12.2005 na sumu 8.442.877,- Sk ktorá je súčasťou súdneho spisu. 9. Žalovaný zotrval vo vyjadrení na nedôvodnosti žaloby. V tej súvislosti zdôraznil, že jediný doklad, od ktorého žalobca v 2. rade odvodzuje svoj nárok, je uznanie dlhu, ktoré malo byť podpísané štatutárnymi zástupcami žalovaného. V súvislosti s týmto úkonom je vedené trestné stíhanie a v tejto veci bol vypracovaný aj znalecký posudok. V prípade, ak by znalec nemal dostatok podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku a zodpovedanie otázok, ktoré mu boli položené vyšetrovateľom, znalecký posudok by vypracovaný nebol a znalec by musel iba konštatovať, že pre vypracovanie znaleckého posudku nemá dostatok relevantných podkladov. Z vykonaného dokazovania a to najmä z vyjadrenia kontrolnej komisie ako i predložených znaleckých posudkov a to jednak znalkyni B.. E. K. B.. L. bolo jednoznačne preukázané, že v čase podpísania uznania dlhu, záväzok žalovaného neexistoval, čím došlo k vyvráteniu vyvrátiteľnej právnej domnienky ohľadne existencie dlhu a jeho uznania. Predmetné uznanie dlhu zároveň žalovaný považuje za absolútne neplatný právny úkon. Skutok, ktorý je riešený v rámci trestného konania sa stal, t.j. skutok uznania záväzku, avšak následky trestnej zodpovednosti nie sú naplnené, to však bude riešené v rámci trestného konania. Vykonaným znaleckým dokazovaním v rámci trestného konania však bolo preukázané, že v čase uznania záväzok neexistoval, nebolo teda čo uznať a takýto úkon je potrebné považovať za absolútne neplatný, resp. za ničotný. Samotné vyjadrenie žalobcu 2/, že uznávaná suma bola určená iba odhadom svedčí o tom, že záväzok nebol dostatočne určitý. 10. Súd posudzoval nárok žalobcov podľa ust. §§ 323 Obchodného zákonníka v spojení s ust.§ 536 a nasl. Obch. zák. a § 365 a §369 Obch. zák ., ako i podľa medzi nimi uzatvorených zmlúv. Predmetom konania je nárok žalobcu 1/ na /zaplatenie sumy 11.655,79 EUR spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia titulom neuhradenia ceny diela. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu viacerých zmlúv o dielo, a to jednak v písomnej forme (Zmluva o dielo č. 02/2001 znení dodatku), resp. akceptovaním písomných objednávok (zo dňa 27.5.2004 a 2.9.2003), čo v podstate ani medzi nimi sporné nebolo. Žalovaný však namietal, že nárok na zaplatenie ceny diela, ktorá bola účtovaná predloženými faktúrami žalobcu 1/ nevznikol, resp. zanikol započítaním úkonom zo dňa 15.6.2005. Žalovaný žalobcom 1/ vystavené faktúry prevzal, tieto po ich prevzatí nenamietal, pričom u jednej z nich (č. 1213012204) došlo k čiastočnej úhrade. Snaha žalovaného o započítanie pohľadávok svedčí o tom, že si bol svojho záväzku uhradiť predmetné faktúry vedomý. Ak by totiž pohľadávku žalobcu 1/ považoval za neoprávnenú a nedôvodnú, nemal by dôvod voči nej započítať svoju vlastnú pohľadávku, o ktorej je presvedčený, že je oprávnená. Už zo samotnej podstaty započítania logicky vyplýva, že osoba, ktorá započítací prejav robí, musí uznávať pohľadávku, voči ktorej jej započítanie smeruje. Žalovaný skutočnosť, že z jeho strany malo dôjsť dňa 15.6.2005 k započítaniu pohľadávok, nepreukázal, nakoľko k tomu nepredložil relevantný dôkaz. Tento údajný započítací úkon pritom neuvádza ani vo svojom ďalšom liste zo dňa 23.2.2007. Na základe uvedených skutočností je nárok navrhovateľa v 1. rade dôvodný, preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 11.655,79 EUR. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi 1/ vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona a to podľa ust. § 365 a 369 ods.1 Obch. Z. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže Základná úroková sadzba NBS bola v rozhodnom období 3 % ročne. Čas platenia úrokov z omeškania súd určil na základe návrhu žalobcu a to odo dňa podania návrhu na začatie konania, t.j. 12.10.2005. Nárok mu síce vznikol skôr, súd však nemohol prekročiť návrh a prisúdiť viac. Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane žalobcu 1/ trovy konania v sume 582,72 EUR (zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 17.555,- Sk). Súd náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi 1/ nepriznal, nakoľko tento ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. Predmetom konania je aj nárok žalobcu 2/ na zaplatenie sumy 106.220,54 EUR spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia, rovnako titulom neuhradenia ceny diela. Z vykonaného dokazovanie mal však súd za preukázané, že tento nárok nie je dôvodný. Aj medzi žalobcom 2/ a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, a to v písomnej forme, ku ktorej bol prijatý dodatok týkajúci sa nového spôsobu určenia ceny diela. Žalobca 2/ opiera dôvodnosť svojho nároku o uznanie záväzku žalovaným zo dňa 17.6.2005. Vyhodnotením obsahu tejto listiny však dospel súd k záveru, že tento je nezrozumiteľný a nejasný a nie je v nej jednoznačne identifikovaný záväzok, ktorý bol predmetom uznania. ,,Ak ide o právny úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, určitosť obsahu prejavu vôle musí vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, a nie je postačujúci stav, keď je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, ak to nie je inak z právneho úkonu samotného objektívne poznateľné. Uznanie záväzku je jednostenným právnym úkonom, pre ktorý Obchodný zákonník predpisuje obligatórne písomnú formu, pričom ustanovenie § 323 ods. 1 ďalej vymedzuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok určitý, t.j., že musí byť jednoznačne identifikovaný. Ak potom zákon spôsob takejto identifikácie neurčuje, možno ju vykonať akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Určitosť uznávaného záväzku musí pritom vyplývať z písomného prejavu dlžníka a nemožno ju vyvodzovať z toho, že účastníkom muselo byť známe, aký záväzok dlžník uznáva. Určitosť predmetu písomného právneho úkonu nie je obmedzená len na prípady, keď je tento predmet špecifikovaný v samom texte, ktorý obsah úkonu zachytáva, požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne (teda každému, a nielen zmluvným stranám) poznateľný, samozrejme, za predpokladu, že je v tejto listine označený úplne nezameniteľným spôsobom. V hmotnoprávnej rovine možno pohľadávku identifikovať rozmanitým spôsobom, najmä uvedením právnej skutočnosti, na ktorej je založená, výšky, splatnosti, prípadne aj inými skutočnosťami vrátane odkazu na eventuálny titul, ktorým bola priznaná, vždy však tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupiteľa voči tomu istému povinnému. O náležité určenie pohľadávky by nešlo v prípade, keď by ani na základe výkladových pravidiel prejavu vôle nebolo možné dospieť k spoľahlivému záveru, ktorá pohľadávka mala byť postúpená (uznesenie NS ČR z 31. júla 2003, sp. zn. 20 Cdo 1319/2002). Tieto závery možno vztiahnuť aj na otázku posúdenia určitosti uznávaného záväzku. “ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.1.2009, sp. zn. 32 Cdo 3851/2007) V samotnej listine, ktorou mal byť záväzok uznaný, je uvedené, že dlh má vyplývať zo zmlúv o dielo a ich dodatkov, pričom pod bodom 1. je iba stroho uvedené: Realizácia stavby, ZoD 01/2003 3.200.000,00 Sk. V texte je však ďalej uvedené, že dlh je vzniknutý neuhradením faktúr za tieto vykonané práce. Nie je však uvedená konkrétna faktúra, ktorá by bola identifikovaná jednak číslom, predmetom fakturácie, dátumom vystavenia, fakturovanou čiastkou, resp. iným dostatočne identifikovateľným spôsobom. Pritom v súvislosti s realizáciou diela bol vystavený značný počet faktúr. Pokiaľ je teda v uznaní odkaz na faktúry, tieto mali byť špecifikované takým spôsobom, aby mohli byť jednoznačne identifikované. Tieto závery súdu nie sú v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom súd primerane poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach, nakoľko úprava inštitútu uznania záväzku je s ohľadom na jednotnú právnu tradíciu rovnaká podľa slovenského a českého právneho poriadku, sú tieto rozhodnutia primerane použiteľné aj pri aplikácii slovenských právnych predpisov. „ Ustanovenie § 323 OBZ určuje náležitosti uznania záväzku, pričom okrem písomnej formy tohto právneho úkonu vyžaduje, aby bol uznaný „určitý“ záväzok. Požiadavku „určitosti záväzku“ potom treba vykladať v zmysle jeho identifikácie, a to takým spôsobom, aby nebol zameniteľný s iným. Záväzok, ktorého sa uznanie týka, tak možno konkretizovať napríklad uvedením jeho dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je ďalej špecifikovaný, a pod. Určitosť záväzku teda nemožno stotožňovať s jeho výškou, ktorá má význam len pre vymedzenie rozsahu účinkov predvídaných v ustanovení § 323 ods. I OBZ. “ (rozsudok Najvyššieho súd ČR z 24.3.2004, sp. zn. 29 Odo 1126/2003. Je teda možné uznať záväzok aj odkazom na príslušnú zmluvu, faktúru a pod., tú je však potrebné identifikovať takým spôsobom, aby záväzok nebol zameniteľný s iným. „Zákonodarca nepredpisuje, akým spôsobom má byť „určitý záväzok“ špecifikovaný. Určenie môže zahŕňať rozsah záväzku, nie je to však úplne nevyhnutné. Záväzok môže byť v uznaní špecifikovaný aj číslom faktúry, jej dátumom vrátane uvedenia dôvodu vzniku záväzku. “ (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.3.2006, sp. zn. 32 Odo 181/2005). Keďže „Uznanie dlhu“ zo dňa 17.6.2005 nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, nemožno považovať za platný právny úkon. V prípade platného uznania záväzku sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Pokiaľ by aj uznanie záväzku bolo platné, v danom prípade bolo znaleckým posudkom Ing. L. preukázané, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ neexistoval. O správnosti záverov uvedeného posudku súd nemal dôvod pochybovať, keďže súdu nebol predložený iný znalecký posudok, ktorý by s ním bol v rozpore. Okrem toho vo výpovedi potvrdila, že vo vyšetrovacom spise sa nachádzalo dostatok podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu 2/ ako nedôvodnú zamietol. Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu 2/ nahradiť strane žalovaného trovy konania v sume 6.409,96 EUR (trovy právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 2.9.2011, písomné vyjadrenie 11.10.2012, účasť na pojednávaní v dňoch 4.10.2011, 13.12.2011, 7.2.2013, 27.6.2013, 9.7.2015 a 10.11.2015 - á 639,01 EUR, % úkonu - účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci dňa 25.11.2014 - á 159,25 EUR, 3 krát režijný paušál 7,41 EUR, 1 krát 7,63 EUR, 2 krát 7,81 EUR, 1 krát 8,04 EUR, 2 krát 8,39 EUR, DPH zo sumy 5.341,63 /8 x 639,01 + 159,25 + 3 x 7,41 + 7,63 + 2 x 7,81 + 8,04 + 2 x 8,39/ vo výške 20 % v sume 1.068,33 EUR). Súd žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci: vyjadrenie z 4.10.2011 - nejedná sa o účelný úkon, nakoľko ho mohol odporca prezentovať v rámci pojednávania dňa 4.10.2011, prevzatie a príprava zastúpenia 5.10.2012, keďže ho v konaní možno priznať iba jeden krát (Účastník síce môže v konaní zmeniť právneho zástupcu, avšak priznať možno odmenu iba za prvé prevzatie zastúpenia. V opačnom prípade by dochádzalo k neodôvodnenému navyšovaniu trov),vyjadrenie z 14.3.2013 - nejedná sa o účelný úkon, nakoľko odporca ním v prílohe predkladal dôkaz. 11. Proti rozsudku v časti v ktorej prvostupňový súd vyhovel žalobe žalobcu 1/ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, na základe ktorého navrhol rozsudok zmeniť a to tak, že žalobu žalobcu v I. rade zamietne a prizná žalovanému právo náhradu prvostupňového a odvolacieho konania . Vo svojom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie to, že vec nesprávne právne posúdil , že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zaviazať odporcu voči navrhovateľovi 1/ zaplatiť sumu vo výške 11.655,79 EUR spolu s úrokom z omeškania odôvodnil tým, že žalovaný sa snažil započítať túto pohľadávku voči žalobcovi 1/ proti inej pohľadávke žalovaného voči žalobcovi 1/, pričom táto snaha započítania v sebe inkorporuje uznanie pohľadávky, o ktorej započítanie ide. Zároveň dodal, že žalovaný započítanie pohľadávky zo dňa 15.6.2005 nepreukázal, nakoľko nepredložil relevantný dôkaz. S týmto názorom súdu žalovaný nesúhlasí. Žalovaný na pojednávaní dňa 4.11.2010 predložil súdu kópiu výdavkového a príjmového pokladničného dokladu, z ktorého vyplýva, že žalobca 1/ prevzal od žalovaného zálohu vo výške 360.000,- SK (po prepočítaní konverzným kurzom 30,126 Sk/EUR 11 949,81 EUR), ktorú žalovanému nevyúčtoval. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 4.10.2011 taktiež namietal, že nárok žalobcu 1/ na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú si uplatňuje voči žalovanému vzniká až po odovzdaní a prevzatí diela, o ktorom sú zmluvné strany povinné spísať zápis o prevzatí a odovzdaní diela. Takýto doklad však žalobca 1/ počas celého konania súdu nepredložil a teda žalovaný má za to, že nepreukázal vykonanie diela riadnym spôsobom a teda mu nemohol vzniknúť ani nárok na zaplatenie ceny diela. V dôvodoch odvolania zopakoval všetky argumenty, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. 12. K odvolaniu žalovaného sa žalobca 1/ nevyjadril. 13. Proti rozsudku v časti v ktorej prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu 2/ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 2/, ktorý vo svojom odvolaní žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobe žalobcu 2/ v celom rozsahu vyhovel, prípadne v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodňuje okrem iného tým, že „súd prvého stupňa pochybil pri posudzovaní platnosti uznania dlhu zo dňa 17.6.2005, ktorým žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi 2/. Súd síce poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR a túto aj cituje, ale nesprávne vykladá jej obsah. Ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že „súd pri posudzovaní dôkazov vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom svoje závery v rozhodnutí opiera súd o znalecký posudok Ing. L., o záveroch ktorého nemal súd dôvod pochybovať. Hoci súd pri posudzovaní dôkazov vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, neznamená to, že toto hodnotenie môže byť v rozpore so základnou logikou, že môže prisudzovať jednotlivým dôkazom váhu, ktoré nemajú a že nemusí hodnotiť dôkazy vo vzájomnej súvislosti a že môže hodnotiť dôkazy svojvoľne. Žalobca 2/ spochybňuje tvrdenia znalkyne a uvádza, že „znalkyňa pri svojich vyjadreniach si sama odporovala, priznala sa k absolútne neprofesionálnemu prístupu k hodnoteniu dokladov a bolo preukázané, že účtovníctvo žalovaného, o ktoré podlá vlastných slov oprela svoje závery bolo vedené v rozpore so zákonom a neobsahovalo preukázateľné záväzky voči veriteľovi. Žalobca 2/ vo vzťahu k otázke preukázania existencie jeho pohľadávky dopĺňa, že nie je pravdou tvrdenie súdu o tom, že jediným dôkazom predloženým žalobcom v II. rade bolo uznanie záväzku. Žalobca predložil aj jednotlivé faktúry ako aj podrobné vysvetlenie k ich obsahu a vzniku, z ktorého celkom zrejme vyplýva, že išlo o dofakturovanie nákladov v zmysle dodatku k Zmluve o dielo 1/2013 a to za práce, ktoré boli preukázateľne vykonané a prevzaté a nikdy neboli žalovaným spochybnené. V neposlednom rade žalobca 2/ uvádza, že sa súd nevysporiadal s konštatovaním znalkyne, že v čase uznania záväzku existoval záväzok žalovaného vo výške 1633533,70 Sk, preto mal súd vyhovieť žalobe aspoň v tomto rozsahu . 14. K odvolaniu žalobcu 2/ sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, podľa jeho názoru je rozsudok vecne správny, pretože nárok žalobcu 2/ neexistuje. Taktiež argumentačne reagoval na všetky námietky zo strany žalobcu , ktoré považoval za nesprávne a účelové. Požiadal o potvrdenie prvostupňového rozsudku a priznanie trov konania žalovanému. 15. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 16. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Žalovaného námietky , že žalobca v I. rade počas celého konania súdu nepredložil zápis o prevzatí a odovzdaní diela a teda že nepreukázal vykonanie diela riadnym spôsobom , nie sú podľa názoru odvolacieho súdu relevantné, nakoľko z objednávok žalovaného na technickú a poradenskú pomoc pri riešení správneho konania vo veci stavby obytného domu na Polárnej ul. v Bratislave v rozsahu 25 hod. mesačne, nevyplýva dohoda o takomto spôsobe odovzdania diela . V zmluve o dielo č.02/2001 bol takýto spôsob odovzdania diela dohodnutý len pre odovzdanie stavebných prác. Žalobca 1/ na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 02/2001 zo dňa 10.4.2003 zabezpečil pre žalovaného inžiniersku činnosť spočívajúcu v zabezpečení povolenia zmeny stavby obytného domu na Polárnej ul. v Bratislave. Túto skutočnosť napokon ani samotný žalovaný nespochybnil, keď si v tejto súvislosti neuplatnil nároky z vád diela. Pokiaľ ide kópiu výdavkového a príjmového pokladničného dokladu, z ktorého vyplýva, že žalobca 1/ prevzal 30.5.2003 od žalovaného zálohu vo výške 360 000,- SK, v tomto doklade absentuje akákoľvek identifikácia platby a žalovaný nepreukázal platné započítanie tejto platby voči pohľadávkam žalobcu 1/. Keďže žalobca 1/ preukázal dôvodnosť podanej žaloby , súd prvej inštancie správne vyhovel podanej žalobe žalobcu 1/. V konaní bolo preukázané že dňa 11.8.2003 uzatvoril žalovaný so žalobcom 2/ Zmluvu o dielo č. 01/2003. Predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa zhotoviť pre objednávateľa dielo - zhotovenie stavby „Polyfunkčný obytný dom na Polárnej ul. v Bratislave, hlavný objekt a parkoviská“ podľa projektovej dokumentácie. Podľa čl. III. citovanej zmluvy - Cena a platobné podmienky sa zmluvné strany dohodli na cene za dielo vo výške 27.431.442,- Sk bez DPH. K termínu podpísania Uznania dlhu uhradil žalovaný žalobcovi 2/ úhrnom 38.242.373,50 Sk, pričom došlých faktúr evidoval len za 38.239.265,- Sk, teda žalovaný uhradil žalobcovi 2/ o 3.108,50 Sk viac. Žalovaný nepopiera, že dokument označený ako uznanie dlhu žalobcovi v II. rade podpísal . Dlh vo výške 3,2 mil Sk mal vzniknúť neuhradením faktúr za vykonané práce na akcii Polyfunkčný dom na Polárnej ulici v Bratislave. Uvedený právny úkon, označený ako uznanie dlhu však i podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné požiadavky vyžadované pre právny úkon uznania záväzku podľa ust. § 323 ods. 1 Obch. Z., pretože ako podstatnú náležitosť uznania záväzku zákon vyžaduje uznanie určitého záväzku, ktorý v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Uznávaný záväzok musí byť určitý čo do výšky a súčasne čo do dôvodu , čo v danom prípade nie je splnené . V uznaní dlhu sú ako dôvod vzniku uznaného záväzku uvádzané neuhradené faktúry bez ich identifikácie. Keďže „Uznanie dlhu“ zo dňa 17.6.2005 nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, nemožno ho považovať za platný právny úkon. Súd vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy i výpoveď znalkyne Ing. L., ktorá uviedla, že ku dňu 17.6.2005, kedy došlo k uznaniu záväzku sa záväzok 3.200.000,- Sk v účtovnej evidencii žalobcu 2/ nenachádzal. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu 2/, že sa súd nevysporiadal s konštatovaním znalkyne, že v čase uznania záväzku existoval záväzok žalovaného vo výške 1.633.533,70 Sk a preto mal prvostupňový súd vyhovieť žalobe aspoň v tomto rozsahu, odvolací súd nepovažuje toto tvrdenie za pravdivé a poukazuje na výpoveď znalkyne ohľadne tejto sumy, citovanú v prvostupňovom rozsudku a to , že Stavebné bytové družstvo Trenčianska k 17.6.2005 evidovalo ako nezaplatené tieto faktúry: č. 4701033204 v čiastočnom nedoplatku 32.846,50 Sk, č. 4601033104 v čiastočnom nedoplatku 25.752,50 Sk, 3901032404 v čiastočnom nedoplatku 141.401,- Sk, č. 3901032404 v čiastočnom nedoplatku 300.000,- Sk, č. 4901030105 v čiastočnom nedoplatku 1.136.533,20 Sk - teda celkovo 1.633.533,20Sk. K tomuto konštatovaniu treba nevyhnutne dodať informáciu, že faktúry č. 4701033204, 4601033104 a 3901032404 boli uhradené Stavebným bytovým družstvom Trenčianska následne dňa 2.8.2005, časť faktúry č. 3901032404 v sume 300.000,- Sk bola uhradená dňa 11.7.2005 a faktúra č. 4901030105 na sumu 1.136.691,20 Sk nebola zo strany Stavebného bytového družstva Trenčianska uznaná po formálnej a vecnej stránke a stala sa predmetom reklamácie. Prehľad o vyššie uvedených následných úhradách je v prílohe k znaleckému posudku. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rozsiahlom a zrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne vyhodnotil a odôvodnil všetky relevantné skutočnosti a v súvislosti so správnou aplikáciou ust. § 323, §536 a nasl., § 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vecne správne rozhodol. Odvolacie dôvody žalobcu v II. rade a žalovaného boli už posúdené v napadnutom rozsudku a neboli teda spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. 19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).