Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/501/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206230280 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206230280.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: J. D., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. N. Č.. XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova č. 13, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie strán proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. apríla 2014 č. k. 6C/242/06-267, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2006, domáhal podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia za úraz pri dopravnej nehode zo dňa 26.10.1994 náhrady vo výške 3.553.650,- Sk, predstavujúcej stonásobné zvýšenie základného počtu bodov podľa lekárskych posudkov z roku 2005, spolu vo výške 2.360 bodov, pri náhrade za 1 bod vo výške 15,- Sk. 2. Po oboznámení sa so závermi znalca Prof. Lohnerta, ustanoveného v konaní súdom prvej inštancie, žalobu na pojednávaní, konanom dňa 19.03.2014, zmenil (rozšíril) tak, že ako stonásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil náhradu 231.333,- €, zo základného počtu bodov 4.360. 3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 863,24 € a trovy právneho zastúpenia, keď vychádzajúc zo znaleckého posudku Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., znalca z odvetvia chirurgia - špecializácia traumatológia č. XXX/XX dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, zodpovedajúcu počtu bodov 4.360. Pri hodnote bodu 15,-- Sk podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., náhrada potom predstavuje 2.170,88 € (§ 6). Keďže z uvedenej sumy už bola vyplatená žalovaným suma 721,96 €, žalobcovi by vznikol nárok na doplatok v sume 1.448,92 €, avšak pre stanovený limit 60.000,- Kčs (§ 7 ods. 2) priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia len v určenej výške. V tejto časti nepovažoval žalobný nárok za premlčaný z dôvodu vedomosti žalobcu o rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia v takomto rozsahu až v priebehu súdneho konania. 4. Pre účinne vznesenú námietku premlčania vo zvyšku žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia došlo k podaniu žaloby po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby. Vychádzal zo záverov znalca, že zdravotný stav žalobcu bol ustálený už pri vyhotovovaní posudkov zo dňa 17.02.2003 a 06.06.2003, na základe ktorých žalovaná i poskytla poistné plnenie. Žaloba podaná až dňa 23.10.2006, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčanej doby. Súčasne konštatoval, že žaloba bola podaná včas i ohľadom „doplatku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia“, keďže v tomto prípade sa žalobca o výške škody dozvedel až z lekárskych posudkov z roku 2005 (J.. T., J.. S., J.. X., J.. U., J.. J.Á.). 5. Proti zamietajúcej časti napadnutého rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal odvolací súd, aby v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd nesprávne právne posúdil vec v otázke premlčania uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesúhlasil so súdom, že o výške škody sa dozvedel už zo znaleckých posudkov z roku 2003, na základe ktorých mu žalovaná poskytla poistné plnenie. Zdôraznil, že v poradí druhý žalobný návrh (prvý z r. 2004 bol zamietnutý pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie Slovenskej poisťovne, a. s.) z roku 2006 vychádzal z nových lekárskych posudkov zo septembra až novembra 2005, keďže došlo k zhoršeniu už predtým ustáleného zdravotného stavu žalobcu. Žalobcovi tak vznikol nový nárok na náhradu škody, ktorý treba z hľadiska premlčania posudzovať samostatne, ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym začiatkom jej plynutia. Posudky, vykonané v roku 2005, predstavujú základ pre mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2006. Uviedol tiež, že žalobu zmenil v lehote do dvoch rokov od ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia súdom ustanoveným znalcom. Vznesenie námietky premlčania označil za rozporné s dobrými mravmi, pretože od vzniku úrazu v roku 1994 až doposiaľ bolo poskytnuté poistné plnenie len vo výške 1.128,39 €, podľa 50 rokov starého právneho predpisu (15,- Kčs za jeden bod); v súčasnosti náhrada za jeden bod predstavuje pri 14,89 € závratný nepomer. Rozsudok považoval napokon za nepreskúmateľný, keď súd na jednej strane súd nárok na náhradu za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia posúdil ako premlčaný, na druhej strane uznal ako nepremlčaný a dôvodný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 6) podľa bodového ohodnotenia znalca, a to napriek tomu, že v konaní uplatňoval len zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., o rozsahu ktorého sa dozvedel až v priebehu konania zo znaleckého posudku. 6. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný a žiadal i v tejto časti žalobu zamietnuť. Zastával názor, že súd dospel k nesprávnym záverom o tom, že žaloba nie je premlčaná v časti doplatku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože až z lekárskych posudkov z roku 2005 mal získať vedomosť o tejto škode. Poukázal na § 9 vyhl. č. 32/65 Zb., v zmysle ktorého sa posúdenie vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí od jedného roka od poškodenia zdravia. Súčasne napadol rozsudok v závislých výrokoch o trovách konania a trovách štátu. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie oboch strán sporu v rozsahu a z dôvodoch v nich vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Zo žaloby, jej súdom schválenej zmeny (rozšírenia) i z vyjadrenia žalujúcej strany na odvolacom pojednávaní nesporne vyplýva, že žalobca v konaní uplatňoval náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady v rozsahu 863,24 €, ktorú vyhodnotil ako sťaženie spoločenského uplatnenia, ohodnoteného a priznaného podľa § 6 vyhl. Súd teda rozhodol o predmete konania, ktorý nebol uplatnený žalobou. Žalobca ako dominus litis za predmet konania vymedzil len náhradu za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o priznaní ktorého je oprávnený rozhodnúť výlučne súd, hoci mohol uplatniť i náhradu podľa § 6 (tzv. základné, resp. na dvojnásobok zvýšené ohodnotenie odškodnenia). Súd prvej inštancie tak porušil dispozičný princíp sporového konania, v zmysle ktorého súd nemôže priznať viac alebo niečo iné, než požaduje žalobca (čl. 7 CSP, zásada ne ultra petitum). 9. Uvedené procesné pochybenie predstavuje závažnú procesnú vadu konania, na ktorú prihliadne odvolací súd i keby nebola uplatnená uplatnenia v odvolaní odvolateľom. Z tohto dôvodu bolo teda možné napadnutý rozsudok bez ďalšieho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Súd prvej inštancie sa však vo veci dopustil ďalšieho pochybenia, keď jeho rozhodnutie tiež treba považovať za zmätočné, vnútorne nezrozumiteľné. Na jednej strane totiž považoval za premlčaný nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia, keď dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený už pri vykonaní posudkov z roku 2003. Na posudkoch z r. 2003 (tvoriacich prílohu zamietnutej žaloby v konaní sp. zn. 8C 724/2004) žalobca opodstatnenosť žaloby pritom vôbec nezaložil, avšak na druhej strane považoval za dôvodnú žalobu v časti, ktorú sám nesprávne považoval za nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6, o ktorom sa mal dozvedieť žalobca až v roku 2005 z lekárskych posudkov, na ktorých bola založená žaloba pred jej zmenou, resp. na posudku súdom ustanoveného znalca z roku 2012, ktorý sa stal podkladom pre zmenu žaloby. Ak by žalobca včas uplatnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6, rovnako by musel včas uplatniť tou istou žalobou i odškodnenie podľa § 7 ods. 3. Premlčacia doba v prípade nárokov podľa § 7 ods. 3 nezačína plynúť skôr, než pri nároku podľa § 6, pokiaľ majú svoj základ v tom istom posúdení náhrady škody na zdraví (ten istý posudok), a to i v prípade, ak zdravotný stav už bol ustálený a následne došlo k jeho zhoršeniu. 11. Logicky potom neprichádza do úvahy, aby na základe toho istého posúdenia zdravotného stavu (toho istého posudku/ov) mohol jedinou žalobou včas uplatniť odškodnenie podľa § 6 a oneskorene podľa § 7 ods. 3. 12. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Ako bolo uvedené vyššie, zvýšenie náhrady podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/65 Zb. môže byť priznané len súdnym rozhodnutím, podmienkou však, aby toto právo poškodený uplatnil na súde v zákonom stanovenej premlčacej dobe. 13. Účelom inštitútu premlčania je totiž pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. V prípade náhrady škody na zdraví Občiansky zákonník pozná len subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť, keď sa poškodený o majetkovej ujme určitého druhu dozvie a získa vedomosť o jej rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. Ďalším predpokladom je vedomosť poškodeného, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, keď možno objektívne vykonať ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože až vtedy má poškodený k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť (rozhodnutie 1Cz/23/83). Posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, keď možno považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený (§ 9 vyhl.). V prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu môže poškodenému zo škodovej udalosti vzniknúť i ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takýto nárok treba z hľadiska premlčania považovať za nárok za samostatnou subjektívnou premlčacou dobou. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vychádzajúc z posudkov vyhotovených v roku 2005 pôvodne žalobou z 23.10.2006 uplatnil mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 35/65 Zb., ako 100 násobné zvýšenie z ustáleného sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 2.360 bodov. Lekárske posudky, ktorými odôvodnil svoju žalobu sa len pri položkách č. 296 v posudku J.. R. S. (primár ORL) a v položke č. 251 v posudku J.. H. T. (neurológ) dotýkali tých postihnutí, posudzované uvedenými lekármi už v roku 2003. V oboch prípadoch však u týchto lekárov bolo ohodnotenie poškodenia navýšené, u J.. R. S. zo 450 bodov (posudok zo dňa 17.02.2003) na 500 bodov (posudok zo dňa 05.09.2005). J.. H. T. z 500 bodov (posudok z 11.02.2003) na 600 bodov rozsudok z 08.09.2005. Ďalšie lekárske správy o sťažení spoločenského uplatnenia (posudok J.. J. X., pneumológa, posudok J.. H. J., urológa a J.. H. U.Č., primára stomatolog. oddelenia) predstavovali náhradu, ktorá do podania žaloby nebola uplatnená. 15. Po zmene žaloby, vychádzajúc zo záverov znalca, žalobca požadoval náhradu za mimoriadne sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške stonásobku znalcom vykonaného ohodnotenia v rozsahu 4.360 bodov. 16. Súd prvej inštancie teda správne nepovažoval nárok, vychádzajúci zo znaleckého posudku ustanoveného znalca za nepremlčaný. Až od tohto ustálenia rozsahu poškodenia žalobca objektívne mohol uplatniť svoj nárok na súde, čo v priebehu konania zmenou žaloby napokon aj urobil. Pokiaľ by aj žalobca nemenil žalobu, žaloba doručená súdu dňa 23.10.2006, ktorá má svoj základ v znaleckých posudkoch z roku 2005 (september až november) je podaná včas, keďže je podaná v priebehu plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od ich vyhotovenia. Posúdenie urológom, pneumológom a stomatológom bolo vykonané po prvýkrát v roku 2005, posúdenie J.. T. G. J.. S. bolo vykonané v roku 2005 opätovne, po zhoršení zdravotného stavu na odporúčanie obvodného lekára žalobcu, ako vyplynulo z výpovede žalobcu pred odvolacím súdom. Vo všetkých posudkoch je jasne uvedené, že ide o posudok pre úraz zo dňa 26.10.1994. K opätovnému posudzovaniu zdravotné stavu a následkov úrazu došlo tiež z dôvodu opätovného posudzovania invalidity žalobcu (od r. 2000). 17. Možno teda v prípade posudkov D.. S. Z. D.. T. dospieť k záveru, že ide o zhoršenie skôr ustáleného zdravotného stavu v roku 2005 v porovnaní so stavom v roku 2003. K zhoršeniu už ustáleného zdravotného stavu môže dochádzať jednak v tom smere, že sa objavia nové poškodenia, vyvolané úrazom, ale tiež tak, že dôjde k progresii už známych a skôr posúdených poškodení (diagnóz), ako k tomu zjavne došlo i v prejednávanej veci. V nových posudkoch týchto lekárov z roku 2005 bolo ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v porovnaní s rokom 2003 navýšené. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), v ktorom žalobu meritórne prejedná, keď je viazaný názorom odvolacieho súdu o tom, že žaloba bola podaná včas. Ak by aj bola námietka premlčania vznesená opodstatnene, prichádzalo by do úvahy jej vyhodnotenie ako rozporné s dobrými mravmi. Z úrazu, utrpeného v roku 1994, invalidnému žalobcovi bolo doposiaľ poskytnuté plnenie len v rozsahu 1.128,39 €, pritom zdravotný stav žalobcu si vyžaduje sústavné liečenie, stabilizáciu stavu za pomoci intenzívnej farmakologickej liečby. 19. V ďalšom konaní sa zameria predovšetkým na námietky žalovaného voči posudku znalca a v závislosti od procesnej aktivity strán zváži ďalšie znalecké dokazovanie, keď súdom bol ustanovený znalec z odvetvia chirurgia, avšak za najzávažnejšie trvalé následky žalobca pred odvolacím súdom označil problémy s dýchaním (vo vzťahu s problémami s tracheou), mobilitou a urologické ťažkosti. 20. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu závery súdnej praxe o tom, že podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. sa posudzuje splnenie podmienok pre odškodnenie, avšak jeho výšky má vychádzať z aktuálnej úpravy odškodňovania (napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 28.4.2009 sp. zn. Sžso/23/08). 21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách tohto konania. 22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).