Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/389/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207223348 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207223348.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcov: 1/ V. A., N.. X.XX.XXXX, A. A., A. Č.. XX, 2/. F. A., N.. XX.X.XXXX, A. A., A. Č.. XX, obaja zastúpení Mgr. Jurajom Krišťákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Moyzesova č. 3, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 4.580,76 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. októbra 2012 č. k. 9C 180/2007-303, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej podľa § 415, § 420, § 438 ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ nahradiť žalobcom škodu vo výške, predstavujúcej nimi zaplatenú zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením ich povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za byt v dohodnutej lehote. Rozhodnutie o trovách konania ponechal súd na samostatné rozhodnutie. 2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaná, od ktorej žalobcovia čerpali úver na zaplatenie časti kúpnej ceny bytu, zodpovedá za vzniknutú škodu, keď dokumentáciu, potrebnú na poskytnutie hypotekárneho úveru, najmä zmluvu o zriadení záložného práva (od predávajúceho v jej prospech) vypracovala tak, že v nej nesprávne definovala záloh. Pre uvedené pochybenie správa katastra návrh na vklad zmluvy zamietla, v dôsledku čoho žalobcovia neboli schopní splniť svoj záväzok voči predávajúcemu, čím im vznikla povinnosť zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu. Z rovnakých dôvodov žalovaná zodpovedá za škodu, rovnajúcu sa žalobcami zaplatenému správnemu poplatku za zrýchlené katastrálne konanie o návrhu na vklad záložnej zmluvy. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Zastávala názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietala zodpovednosť za tvrdenú škodu žalobcov, keď podľa jej názoru žiadnu právnu povinnosť neporušila a jediným a základným dôvodom, prečo žalobcovia neboli schopní splniť svoj záväzok voči predávajúcemu, pôvodnému žalovanému 1/, bola skutočnosť, že v čase doručenia návrhu na vklad záložného práva v prospech žalovanej ešte stále bolo na liste vlastníctve predávajúceho zapísané záložné právo v prospech banky, ktorá financovala výstavbu bytového domu. Žalobcovia sa v kúpnej zmluve zaviazali na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny do 15.6.2005, predávajúci Brevix s.r.o. si splnil povinnosť z tejto zmluvy zabezpečiť výmaz záložného práva v prospech OTP banky Slovensko a.s. až dňa 22.6.2005. Preto v dôsledku postupu predávajúceho si žalobcovia nemohli splniť povinnosť zaplatiť zvyšok kúpnej ceny v dohodnutej lehote. S ohľadom na omeškania predávajúceho súdu prvej inštancie vyčítala, že sa nevyporiadal s otázkou platného odstúpenia predávajúceho od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a o vzniku nároku predávajúceho na zmluvnú pokutu. 4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukazovali na priebeh katastrálneho konania, týkajúceho sa vkladu záložnej zmluvy medzi žalovanou a predávajúcim i na pochybenia žalovanej na listinách, ktoré boli katastrálnemu úradu doručené. Zastávali názor, že žalovaná bola oprávnená poskytnúť zvyšok kúpnej ceny bez ohľadu na existenciu záložného práva k bytu v prospech inej banky. Podľa úverovej zmluvy totiž do splnenia odkladacích podmienok úver nie je hypotekárnym úverom a nevzťahujú sa naň ustanovenia o hypotekárnom úvere podľa zákona o bankách (č. 483/2001 Z.z.), vrátane ustanovenia § 74 ods. 2, podľa ktorého hypotekárny úver nesmie byť zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo alebo trvá iné záložné právo. Uviedli, že ak by žalovaná vyhotovila listiny pre správu katastra riadne, žalobcovia by boli schopní uhradiť predávajúcemu včas zvyšok kúpnej ceny a nedošlo by k povinnosti žalobcov zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 130.000 Sk. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie pre vytvorenie si skutkového základu, umožňujúce odlišné vyhodnotenie danosti príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a konaním žalovanej, z ktorého zistil, že pôvodný žalovaný 1/ Brevix, s.r.o., voči ktorému z dôvodu zániku a výmazu z obchodného registra, bolo konanie zastavené, predával byty v bytovom dome, ktorý staval. Za účelom jeho výstavby čerpal úver od OTP Banka Slovensko, a.s., ktorá úver zabezpečila záložným právom na bytový dom. 7. Žalobcovia sa rozhodli čerpať hypotekárny úver u žalovanej. Na certifikáte o schválení flexihypotéky boli žalovanou informovaní, že hypotekárny úver poskytujú len na nehnuteľnosť, ktorá nie je zaťažená iným záložným právom. Žalobcovia mienili založiť nadobúdaný trojizbový byt. V čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí flexihypotéky dňa 30.5.2005 pre nesplatenie kúpnej ceny ešte neboli vlastníkmi bytu, vlastníkom bytu bol predávajúci/prevádzateľ bytu, ktorý v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (dňa 4.5.2005) prevádzal byt zaťažený záložným právom v prospech financujúcej banky. Žalobcovia zaplatili v čase podpisu zmluvy spolu 900.000,- Sk, zvyšok vo výške 1.700.000,- Sk sa zaviazali zaplatiť najneskôr do šiestich týždňov od podpisu zmluvy. Pre prípad nedodržania dohodnutých termínov bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10% kúpnej ceny (čl. V.1., 2.). V zmluve sa predávajúci zaviazal poskytnúť žalobcom všetku potrebnú súčinnosť pre čerpanie hypotekárneho úveru žalobcami (čl. V.2.), vrátane zabezpečenia výmazu záložného práva z listu vlastníctva do tridsiatich dní od podpisu zmluvy (čl. VI.). Žalovaná v rovnaký deň (30.5.2005) s predávajúcim uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva tak, že záloh (byt, ktorý mali nadobudnúť žalobcovia) nie je zaťažený ďalším záložným právom (čl. IV.1). Nepochybne teda všetky zúčastnené strany (kupujúci žalobcovia, predávajúci i žalovaná) vychádzali zo skutočnosti, že hypotekárna banka môže poskytnúť hypotekárny úver na doplatenie kúpnej ceny bytu len v prípade, že na predávanom byte nebude viaznuť záložné právo v prospech tretej osoby. Vedomosť žalobcov o takejto požiadavke banky vyplýva jednak z certifikátu o poskytnutí flexihypotéky, ale predovšetkým z ich listu zo dňa 8. 6. 2005, ktorým predávajúcemu oznamovali, že z dôvodu pretrvávajúceho záložného práva v prospech OTP Banka Slovensko žalovaná nebude môcť uvoľniť čerpanie úveru, a teda je ohrozené včasné doplatenie kúpnej ceny. 8. Je nesporne preukázané, že predávajúci nesplnil povinnosť zabezpečiť výmaz záložného práva do tridsiatich dní od uzavretia zmluvy so žalobcami. Výmaz nezabezpečil ani do uplynutia šesťtýždňovej lehoty na doplatenie kúpnej ceny, ktorá uplynula dňa 15.6.2005. Návrh na výmaz bol katastrálnemu úradu doručený až dňa 17.6.2005. Napriek tomu, že predávajúci túto svoju povinnosť porušil, žalobcovia zaplatili dňa 19.8.2005 predávajúcemu polovicu dohodnutej zmluvnej pokuty (130.000,- Sk) pre omeškanie s úhradou kúpnej ceny a v ten istý deň s predávajúcim uzatvorili novú zmluvu o prevode vlastníctva k tomu istému bytu. V tom čase byt už nebol zaťažený záložným právom OTP Banka Slovensko, a. s. Uzavretie novej zmluvy predávajúci podmienil zaplatením zmluvnej pokuty, žalobcovia si jej zaplatením zvolili „menšie zlo“, keďže predávajúcemu už zaplatili značnú časť kúpnej ceny. Žalobcovia uzatvorili novú zmluvu (o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 7.10.2005) i so žalovanou, ktorá napokon úver na doplatenie kúpnej ceny poskytla. V poradí druhú zmluvu o zriadení záložného práva s predávajúcim uzavrela dňa 7. 10. 2005. 9. Žalovaná uzatvorila s predávajúcim Brevix, s.r.o., prvú zmluvu o zriadení záložného práva dňa 30.5.2005, konanie o návrhu na jej vklad bolo zamietnuté (rozhodnutie zo dňa 4.8.2005 č. M.- XXXX/ XXXX). 10. Podľa žalobcov zodpovednosť žalovanej za škodu, predstavujúcu zaplatenú zmluvnú pokutu a správny poplatok za urýchlené katastrálne konanie o záložnej zmluve, vyplýva z pochybení, uvedených v listinách, predkladaných žalovanou správe katastra v konaní o vklad záložnej zmluvy. Žalobcovia tvrdili, že v dôsledku prerušenia katastrálneho konania a zamietnutia návrhu na vklad, nemohli včas doplatiť kúpnu cenu, a teda v príčinnej súvislosti s postupom žalovanej im vznikla tvrdená škoda. 11. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, sa s uvedenou argumentáciou žalobcov nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná nemôže zodpovedať za tvrdenú škodu z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním žalovanej. 12. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu, následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú je potrebné riešiť vždy v konkrétnych súvislostiach. Základom úvahy, či existuje vzťah príčiny a následku je, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou škodou a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná súvislosť. V prípade kumulatívnej kauzality, keď protiprávny úkon nie je jedinou príčinou vzniku škody stačí, že je jednou z príčin, avšak musí ísť o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú. 13. Prípadné pochybenia žalovanej pri vyhotovovaní záložnej zmluvy s predávajúcim (podľa podkladov predávajúceho v zmluve o prevode vlastníctva bytu), pri podaní návrhu na vklad, resp. pri odstraňovaní vád po úradom stanovenej lehote (ako napr. nesprávne označenie ulice, neuvedenie všetkých pozemkov), nemožno považovať za porušenie právnych povinností žalovanou, ktoré by v priamej, podstatnej a bezprostrednej príčine vyvolali žalobcami tvrdenú škodu. 14. Dôvody prerušenia katastrálneho konania o vklade záložnej zmluvy spočívali v postupe na strane predávajúceho, a nie na strane žalovanej (absencia súpisného čísla bytového domu, označenie ulice apod.). Katastrom vytýkaná nezrovnalosť ohľadom dojednania, že na zálohu neviazne iné záložné právo, vyjadruje žalovanou kontinuálne požadovanú skutočnosť pri rokovaní o poskytnutí hypotekárneho úveru, v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 zákona o bankách. Uvedené dojednanie nezodpovedalo skutočnosti opätovne pre postup predávajúceho, ktorý nesplnil záväzok zabezpečiť výmaz záložného práva v prospech financujúcej banky v ním určenej lehote. K prerušeniu katastrálneho konania i k zamietnutiu návrhu na vklad záložnej zmluvy medzi žalovanou a predávajúcim došlo až po uplynutí lehoty žalobcov na plnenie, teda absentuje i časová následnosť medzi vznikom omeškania žalobcov a povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu a postupom žalovanej v rámci katastrálneho konania. 15. Žalovaná a jej konanie preto nie je v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou. Prípadné pochybenia banky v súvislosti s návrhom na vklad záložnej zmluvy a so záložnou zmluvou, nemôžu byť významné tiež z dôvodu, že čerpanie úveru na doplatenie kúpnej ceny sa viazalo na podanie písomnej žiadosti na čerpanie úveru (žalobcovia jej podanie nepreukázali) a na predloženie návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, nie na samotný vklad záložného práva v prospech žalovanej. 16. Predávajúci sa zaviazal, že žalobcom zabezpečí potrebnú súčinnosť pri uzatváraní hypotekárneho úveru (uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva s bankou), a nepochybne poznajúc požiadavky žalovanej tiež, že do 30 dní zabezpečí výmaz záložného práva v prospech OTP Banka Slovensko, a.s. Predávajúci uvedenú zmluvnú povinnosť porušil a až v dôsledku jej porušenia nedošlo k poskytnutiu úveru. Predávajúci včas nesplnil povinnosť, na ktorú sa v zmluve o prevode vlastníctva zaviazal, preto nebol ani oprávnený uplatňovať od žalobcov zmluvnú pokutu pre nedodržanie lehoty na doplatenie kúpnej ceny, ktoré omeškanie porušením svojej povinnosti (i poskytnutím neprimerane krátkej lehoty na plnenie) sám zapríčinil. Ak sa žalobcovia napriek omeškaniu predávajúceho a napriek uzavretiu novej zmluvy rozhodli zaplatiť zmluvnú pokutu, nemôže ísť o ujmu, za ktorú by v súvislosti s poskytovaním hypotekárneho úveru zodpovedala žalovaná. Vychádzajúc pri identifikácii predmetu zálohu z podkladov predávajúceho záložcu (v časti zastavaného pozemku len na parc. č. XXXX/XX) a z údajov na LV (v časti názvu ulice) sa nedopustila žiadneho protiprávneho konania v rozpore s hmotným právom alebo s uzavretými zmluvami. 17. I keď žalovaná v úvodných ustanoveniach úverovej zmluvy uvádza, že sa do vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností nejedná o zmluvu podľa ustanovení o hypotekárnych úveroch podľa zákona o bankách, odvolací súd požiadavku banky, aby na zálohu neviazlo iné záložné právo v čase poskytnutia úveru, považuje za opodstatnenú. Uvedené dojednanie, inkorporované do zmluvy zrejme s ohľadom na bankový dohľad NBS (v čase uzavretia úverovej zmluvy nie je úver ešte zabezpečený záložným právom pri rozdielnej osobe záložcu a obligačných dlžníkov, ktorý sa až následne, po vyplatení kúpnej ceny, na ktorú čerpajú úver, stanú vlastníkmi zálohu), nemôže byť vykladané v neprospech banky. Má priamy vzťah k predchádzaniu hypotekárnym krízam, ktoré by hrozili pri existencii viacerých záložných práv na tom istom zálohu. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu pre absenciu protiprávneho konania žalovanej i existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a tvrdenou škodou zamietol (§ 388 CSP). 19. V prvoinštančnom i v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal odvolací súd náhradu trov konania v rozsahu 100% (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).