Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/178/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201343 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208201343.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobkyne: P. T., U. X, XXX XX U., zast.: ŠÁŠIK & Partners s.r.o., Sokolská 18, 811 04 Bratislava, IČO: 36 860 069, proti žalovanému: Fleetreal a.s., Vlčie Hrdlo 64, 821 07 Bratislava, IČO: 45 470 189, zast.: JUDr. Ing. Ľubor Navračič, PhD., advokát, Miletičova 21, 821 08 Bratislava o určenie zániku záväzku splatením a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/18/2008-396 zo dňa 28.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/18/2008-396 zo dňa 28.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že záväzok žalobkyne z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 uzavretej medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 29.4.1997 na sumu 2.100.000,- Sk zanikol splatením. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2007 domáhala určenia, že jej záväzok z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 uzavretej medzi ňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 29.4.1997 na sumu 2.100.000,- Sk zanikol splatením. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že úverovou zmluvou zo dňa 29.4.1997 č. 74 073451 2 poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. žalobkyni hotovostný a bezúčelový úver vo výške 2.100.000,- Sk so 16 % ročnou úrokovou sadzbou. K samotnému poskytnutiu úveru došlo dňa 14.5.1997, pričom žalobkyňa ku dňu 7.5.2003 uhradila z celkovej istiny úveru v splátkach celkom 1.865.930,- Sk. K predčasnému vyrovnaniu úveru došlo aj napriek tomu, že sa jeho splatenie dohodlo do roku 2011 a bolo zabezpečené záložnou zmluvou a ručiteľskou listinou. Napriek tomu si Slovenská sporiteľňa, a.s. uplatnila na Krajskom súde v Bratislave zaplatenie sumy 2.084.330,- Sk, spor bol však ukončený právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo88/2006, ktorým sa žaloba Slovenskej sporiteľne, a.s. týkajúca sa úverovej zmluvy č. 74 073451 2 zamietla. Slovenská sporiteľňa, a.s. však začala vymáhať svoju pohľadávku v exekučnom konaní, k čomu použila ako exekučný titul notársku zápisnicu JUDr. Gizely Dancziovej zo dňa 27.6.2001 (č. N 205/01, Nz 202/01). V exekučnom konaní vedenom Dr. Dušanom Noskovičom (Ex 623/2003) bolo na úhradu pohľadávky z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 vymožených od ručiteľa (Robin Look s.r.o.) 3.589.094,- Sk. Celkovo na úhradu záväzku z úverovej zmluvy bolo vynaložených 5.455.024,- Sk, z toho 1.865.930,- Sk pred začatím exekúcie a 3.589.094,- Sk po jej začatí. Záväzok žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni, a.s. podľa žaloby predstavoval celkom 3.828.835,- Sk, z čoho istina bola 2.100.000,- Sk a príslušenstvo 1.725.835,- Sk. Po započítaní všetkých platieb žalobkyňa uhradila istinu dňa 15.6.2005 a príslušenstvo dňa 17.2.2006. Z predmetnej úverovej zmluvy žalobkyňa nemá vo vzťahu voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a jej právnemu nástupcovi Credit Clearing Center, a.s. (jej súčasný právny nástupca je Fleetreal a. s.) žiaden dlh, preto sa ochrany svojich práv domáha na súdu touto určovacou žalobou. Naliehavý právny záujem na súdnom určení odôvodnila tým, že Credit Clearing Center, a.s. od nej požaduje zaplatiť sumu 1.821.464,91 Sk s tým, že pristúpi k realizácii záložného práva zriadeného na nehnuteľnosti v jej vlastníctve podľa záložnej zmluvy č. 74 073451 2. 3. Prvoinštnačný súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania je určenie, že záväzok žalobkyne z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 uzavretej medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 29.4.1997 na sumu 2.100.000,- Sk zanikol splatením. Medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. došlo k uzavretiu dvoch úverových zmlúv (č. 74 073451 2 a 63 085974 3), z ktorých prvá bola dňa 29.4.1997 uzavretá na sumu 2.100.000,- Sk s poslednou splátkou v júni 2001 a ďalšia zmluva dňa 30.4.1997 na sumu 400.000,- Sk s poslednou splátkou v júni 2011. Dňa 27.6.2001 došlo k podpisu notárskej zápisnice č. N205/2001, NZ202/2001, v ktorej žalobkyňa uznala dlh z oboch úverových zmlúv a tento sa zaviazala splatiť spoločnými splátkami do decembra 2002. Ako to vyplýva z bodu 3 tejto zápisnice, žalobkyňa uznala záväzok z oboch úverových zmlúv vo výške 3.538.831,60 Sk s tým, že čas plnenia bol 10.12.2002. Po podpise notárskej zápisnice uhradila žalobkyňa tri splátky po 223.710,- Sk a splátku 420.000,- Sk. Toto potvrdila aj súdom ustanovená znalkyňa Ing. D. X. v znaleckom posudku, keď uviedla, že z prvej realizovanej splátky vo výške 223.710,- Sk zo dňa 11.7.2001 použila banka na úhradu dlžnej sumy (konkrétne úrokov) 22.710,- Sk. Z druhej realizovanej splátky 223.710,- Sk zo dňa 31.8.2001 banka použila rovnakým spôsobom 53.710,- Sk a z tretej splátky zo dňa 31.10.2001 sumu 142.873,40 Sk. Zvyšné prostriedky z týchto splátok boli použité na úhradu poplatkov, úrokov a istiny z úveru č. 85974 3, ktorý bol týmto postupom predčasne splatený. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný do dnešného dňa súdu relevantným spôsobom nepreukázal, akým spôsobom a uplatňujúc aký postup banka použila na započítanie jednotlivých splátok žalobkyne na uspokojenie záväzku vyplývajúceho z úverových zmlúv, rovnako ako nepreukázal ani postup, ktorý sa uplatňoval pri úročení celej dlžnej sumy. Žalovaný neuviedol, z akých konkrétnych zákonných či zmluvných ustanovení pri tom vychádzal a na podloženie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné listiny. Žalovaný uvedené skutočnosti nepreukázal ani za účasti znalkyne, ktorá na tento nedostatok poukázala aj v znaleckom posudku, keď uviedla, že jej neboli predložené relevantné informácie k posúdeniu postupu banky ohľadom úročenia dlžnej sumy, preto ho považuje z pohľadu znaleckého dokazovania za nepreskúmateľný. V čase prebiehajúceho súdneho konania na Krajskom súde v Bratislave, č. k. 64Cb 77/99, predmetom ktorého bolo stanovenie skutočnej výšky pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, si banka uplatnila exekučný titul, ktorým bola predmetná notárska zápisnica a začala viesť proti žalobkyni, ako aj ručiteľovi Robin Look, s.r.o., exekučné konanie EX 623/2003, v ktorom si uplatňovala nárok uznaný v notárskej zápisnici. V tomto exekučnom konaní, ktoré bolo neskôr rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (č. k. 18CoE 54/2007) zastavené, bolo vymožených 3.589.094,13 Sk (čo vyplýva z analytického účtu spoločnosti Robin Look s.r.o. za roky 2005, 2006 a 2007), z ktorých bola spoločnosti Robin Look, s.r.o., ako povinnej zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. vrátená suma 415.539,- Sk. Celkovo bola teda v uvedenom exekučnom konaní zaplatená suma 3.173.555,13 Sk. Pred začatím exekučného konania bolo uhradených na základe predmetnej notárskej zápisnice v splátkach celkovo 1.091.130,- Sk (tri splátky po 223.710,- Sk a splátka 420.000,- Sk). Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za dostatočne preukázané, že záväzok uznaný žalobkyňou v predmetnej notárskej zápisnici (č. N205/2001, NZ202/2001 zo dňa 27.6.2001) vo výške 3.538.831,60 Sk bol uhradený v celkovej výške 4.264.685,13 Sk. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje žiadne ustanovenie ohľadom uznania akéhokoľvek príslušenstva, či úroku z omeškania v prípade neuhradenia záväzku uznaného v bode 3. Ako vyplýva z obsahu zápisnice, úroky, úroky z omeškania, ako aj poplatky vyplývajúce z oboch úverových zmlúv sú už zahrnuté v tomto uznanom záväzku. Ak by záväzok z notárskej zápisnice mal byť uznaný aj v časti týkajúcej sa ďalšieho príslušenstva, musel by byť tento údaj v notárskej zápisnici priamo uvedený, a to v samotnom jej texte, alebo by musel byť predmetom uznania čo do dôvodu aj výšky v ďalšej notárskej zápisnici. Žalovaný tak súdu relevantne nepreukázal, že jeho nárok z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 stále trvá, t.j. nepreukázal presnú výšku jeho pohľadávky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy, nezdôvodnil na základe konkrétnych zákonných či zmluvných ustanovení presný postup pri vyčíslení celkovej dlžnej sumy z tejto úverovej zmluvy (vrátene všetkých úrokov a poplatkov), rovnako ako nepreukázal, že výsledná suma prevyšuje sumu uhradenú žalobkyňou na základe predmetnej notárskej zápisnice v splátkach celkovo 1.091.130,- Sk a uhradenú ručiteľom z predmetného úverového záväzku Robin Look, s.r.o. celkovo 3.173.555,13 Sk. Tvrdenie žalovaného, že záväzok žalobkyne z predmetnej úverovej zmluvy nezanikol a že sa odlišuje od záväzku uznaného v predmetnej notárskej zápisnici, resp. že na základe notárskej zápisnice nedošlo k zmene záväzku, preto nemá podľa názoru súdu samo o sebe žiadnu relevanciu, keďže z predmetnej notárskej zápisnice je zrejmé, ktorú presne vyčíslenú istinu, úroky či poplatky z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 žalobkyňa uznala, t.j. prvoinštačný súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že jej záväzok zanikol splatením ešte pred podaním žaloby, a to jednak na základe jej splátok, ako aj na základe úhrad ručiteľom jej záväzku spoločnosťou Robin Look, s.r.o. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého považoval súd sumu uznanú notárskou zápisnicou za sumu uznanú v pevnej sume bez možnosti jej úročenia a za vyplatenú zo strany žalobkyne, a teda k splneniu záväzku z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že na základe notárskej zápisnice spísanej dňa 11.6.2001 žalobkyňa písomne uznala dlhy vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 740734512 (úver 1) a z úverovej zmluvy č. 63859743 (úver 2), ktoré boli v notárskej zápisnici vyčíslené ku dňu jej spísania. Žalobkyňa uznala nesplatený zostatok z úveru 1, ktorý bol ku dňu podpísania uznania vo výške 2.998.064,70 Sk, z toho istina 2.228.894,80 Sk a nesplatený zostatok z úveru 2, ktorý bol ku dňu podpísania uznania vo výške 418.829,40 Sk, z toho istina 416.529,70 Sk. Žalobkyňa sa v notárskej zápisnici zaviazala splácať nesplatený zostatok úverov spolu vo výške 3.538.831,60 Sk mesačnými splátkami vo výške 223.710 Sk, počnúc 10.7.2001 s tým, že posledná splátka bude uhradená najneskôr do 10.12.2002. Žalobkyňa v tejto notárskej zápisnici vyhlásila, že v prípade, ak svoj záväzok vyplývajúci z úveru 1 a úveru 2 nesplní, v takomto prípade výslovne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. z celkovo troch splátok po 223 710,- Sk použila na zníženie dlžnej sumy úveru 1 sumu spolu 220 293,- Sk, a to z nasledovných splátok - 11.07.2001 sumu 22.710 Sk zo sumy 223.710 Sk 31.8.2001, sumu 53.710 Sk zo sumy 223.710 Sk 31.10.2001, sumu 142.873,40 Sk zo sumy 223.710 Sk. Zvyšnú časť platieb použila na úhradu úveru 2. Tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. použila časť realizovaných platieb na úhradu úveru 2, došlo k vyplateniu tohto úveru v plnej výške. Konanie o zaplatenie zostatku úveru 2 vedené na Okresnom súde Bratislava V bolo zastavené uznesením č.k. 21Cb/210/01-42 zo dňa 22.11.2001 na základe späťvzatia žalobného návrhu urobeného dňa 8.11.2001 ako dôsledok vyplatenia žalovanej sumy v celom rozsahu, čím predmet konania odpadol. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobkyne, podľa ktorého k splateniu úveru 2 došlo predčasne pred dohodnutou lehotou splatnosti. Úver 2 nebol splácaný riadne v súlade s úverovou zmluvou, na základe ktorej bol poskytnutý, a preto si právo na zaplatenie celého jeho zostatku uplatnila Slovenská sporiteľňa, a.s. v súdnom konaní. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého k uznaniu dlhu v notárskej zápisnici došlo v pevnej čiastke 3.538.831,60 Sk. V notárskej zápisnici žalobkyňa uznala svoj záväzok vyplývajúci z dvoch úverových zmlúv, ktorý v nej bol vyčíslený pevnou sumou ku dňu spísania tejto zápisnice. Žalobkyňa uznala záväzok vyplývajúci z uzatvorených úverových zmlúv, t.j. istinu, úroky a poplatky, ktoré sa v zmluve zaviazala platiť. Skutočnosť, že v notárskej zápisnici bol jej záväzok vyčíslený pevnou sumou k určitému dátumu neznamená, že uznala iba túto sumu a nie je ďalej povinná platiť úroky a poplatky, k čomu sa zmluvne zaviazala. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, tak ako je uvedené v bode 3 notárskej zápisnice, že žalobkyňa sa zaväzuje uhrádzať dlžnú sumu pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 223.710 Sk, pričom prvá splátka bude k 10.7.2001 a posledná najneskôr k 10.12.2002, t.j. po dobu 18 mesiacov, čo spolu tvorí sumu 4.026.780 Sk. Táto suma je oproti sume uvedenej v notárskej zápisnici vyššia o 487.948,40 Sk, z čoho jasne vyplýva, že v notárskej zápisnici nedošlo k uznaniu pevnej sumy 3.538.831,60 Sk (čo bol zostatok ku dňu jej podpísania), ale rátalo sa aj s úročením istín v zmysle úverových zmlúv (pri stanovovaní počtu splátok sa samozrejme vychádzalo s riadnym plnením jednotlivých splátok, k čomu ale zo strany žalobkyne nedošlo). Žalovaný ďalej uviedol, že v období od 10.7.2001 do 31.12.2002 uhradila žalobkyňa pôvodnému veriteľovi sumu 220.293,40 Sk, ktoré boli zaúčtované na úroky z omeškania a poplatky. Zostatok pohľadávky z úveru 1 tak predstavoval sumu 3.462.305,10 Sk, z toho istina 2.228.894,80 Sk a úroky z omeškania sumu 1.233.410,30 Sk. Dňa 28.4.2003 zaslal právny zástupca žalobkyne JUDr. Peter Pompa pôvodnému veriteľovi na mestskú pobočku v Komárne list, v ktorom uvádza, že klientka bude časť úverového dlhu platiť v hotovosti a žiada o zaúčtovanie tejto sumy na istinu. Dňa 7.5.2003 uhradila žalobkyňa sumu 420.000 Sk, ktorá bola podľa jej určenia započítaná na istinu. Na pohľadávke zostala k tomuto dňu nesplatená suma vo výške 3.190.898,30 Sk, istina v sume 1.808.894,80 Sk (2.228.894,80 - 420.000 = 1.808.894,80 Sk) a nesplatené úroky 1.382 003,50 Sk. Dňa 7.12.2005 došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Do dňa postúpenia uhradila žalobkyňa pôvodnému veriteľovi sumu 1.225.821,32 Sk, ktorú, keďže dlžník neurčil inak, započítal pôvodný veriteľ na nesplatené úroky. Zostatok pohľadávky tak ku dňu postúpenia predstavoval sumu 3.014.760,58 Sk, z toho istina 1.808.894,80 Sk, úroky 1.112.279,78 Sk a súdny poplatok 93.586 Sk (výška pohľadávky v zložení istina a príslušenstvo, ktorá bola postúpená na žalovaného vychádza z programu SLSP, ktorý zarátava prijaté platby a úročí istinu podľa v zmysle zmluvy dohodnutých podmienok a ako taký je schválený NBS ako orgánom bankového dozoru). V období od postúpenia, t.j. 7.12.2005 do 31.12.2007 uhradila žalobkyňa žalovanému čiastkovými platbami sumu 1.888.112,20 Sk (62.673,84 eur), ktorá bola zaúčtovaná na poplatky, úroky a istinu (podľa špecifikácie, ktorá sa nachádza v súdnom spise). Z uvedených skutočností podľa názoru žalovaného vyplýva, že ani za predpokladu, ak by po postúpení pohľadávky nebola istina ďalej úročená (teda by sme brali postúpenú sumu pohľadávky za fixnú vo výške 3.014.760,58 Sk) by po započítaní úhrad prijatých od žalobkyne (či už priamo od nej alebo od ručiteľa) v celkovej výške 1.888.112,20 Sk nedošlo k vyplateniu pohľadávky žalovaného voči žalovanej a stále by táto existovala v minimálnej hodnote 1.126.648,38 Sk, teda v sume 37.397,87 eur. Žalovaný ďalej považuje za nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že pôvodný veriteľ neúčtoval jej platby tak, ako určila. Platbu zo dňa 7.5.2003 vo výške 420.000 Sk zaúčtoval pôvodný veriteľ podľa jej určenia na istinu. Ostatné platby boli v zmysle § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka započítavané najprv na úroky a až potom na istinu. Žalobkyňa svoje tvrdenie, že Slovenská sporiteľňa, a.s. platby, ktoré na úhradu dlhu poukazovala nezapočítavala na istinu, tak ako písomne určila, nepodložila v priebehu tohto súdneho konania žiadnym dôkazom. Zo špecifikácie pohľadávky, ktorú vypracoval žalovaný a v ktorej sú uvedené všetky platby, ktoré boli na úhradu úveru 1 poukazované a z výpisu z úveru podľa úverovej zmluvy 1 od pôvodného veriteľa, jednoznačne vyplýva, že záväzok žalobkyne z úverovej zmluvy 1 nezanikol jeho splatením. Žalovaný trvá na tom, aby žalobkyňa splnila to, k čomu sa v zmluve zaviazala, pričom zostatok ku dňu vyhlásenia rozsudku bol 162.686,63 eur, z toho istina 55.327,11 eur. Žalovaný dal opätovne do pozornosti, že je potrebné rozlišovať medzi záväzkom uznaným v notárskej zápisnici a záväzkom vyplývajúcim z úverovej zmluvy I, kedy splnením záväzku z notárskej zápisnice (za predpokladu, že by došlo len k uznaniu presne uvedenej sumy v notárskej zápisnici bez ďalšieho príslušenstva) nedochádza zároveň aj k splneniu celého záväzku z úverovej zmluvy 1, ktorý v nesplatenej časti (či už by to bolo len príslušenstvo alebo časť istiny a príslušenstvo) naďalej trvá. Uznaním záväzku nedošlo k zmene pôvodného záväzku z úverovej zmluvy 1, resp. úverovej zmluvy 2. V nadväznosti na vyššie uvedené je žalovaný toho názoru, že žalovaný v priebehu súdneho konania preukázal, že pohľadávka vyplývajúca z úverovej zmluvy 1 nie je k dnešnému dňu zo strany žalobkyne riadne uhradená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.7.2017 uviedla, že nikdy v tomto konaní netvrdila, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 zodpovedá sume uznanej v notárskej zápisnici, bez možnosti ďalšieho úročenia. V konaní sme poukazovali na skutočnosť, že napriek podanej žalobe v konaní sp. zn. 64Cb 77/99, v ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. žiadala splatiť svoj nárok z tejto úverovej zmluvy, ktorý vyčíslila na 2.228.894 Sk s príslušenstvom, predmetom ktorého bolo aj stanovenie skutočnej výšky pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy, zabezpečila si Slovenská sporiteľňa, a.s. svoj nárok a súčasne aj nárok z ďalšej úverovej zmluvy č. 63 085974 3 ďalším exekučným titulom, Notárskou zápisnicou č. NZ 202/01. V tejto notárskej zápisnici žalobkyňa uznala svoj záväzok z dvoch úverových zmlúv, a to zo zmluvy č. 74 073451 2 na hotovostný úver 2.100.000 Sk a zo zmluvy č. 63 085974 3 na sumu 400.000,00 SK pričom podľa bodu 3) notárskej zápisnice uznala záväzok z obidvoch úverových zmlúv vo výške 3.538.831,60 Sk. Záväzok z notárskej zápisnice predstavoval záväzok z dvoch úverových zmlúv, a to zo zmluvy č. 74 073451 2 na hotovostný úver 2.100.000 Sk a zo zmluvy č. 63 085974 3 na sumu 400.000,00 SK, pričom podľa bodu 3) notárskej zápisnice uznala záväzok z obidvoch úverových zmlúv vo výške 3.538.831,60 Sk. V notárskej zápisnici uznaný záväzok z dvoch úverových zmlúv predstavuje istinu, riadne úroky, úroky z omeškania a iné odmeny banke, vyčíslené Slovenskou sporiteľňou, a.s. z obidvoch úverových zmlúv. V samotnej notárskej zápisnici úplne absentuje uznanie akéhokoľvek príslušenstva, prípadne úroku z omeškania v prípade neuhradenia záväzku uznaného v bode 3) notárskej zápisnice. Ako vyplýva z notárskej zápisnice riadne úroky, úroky z omeškania a poplatky vyplývajúce z predmetných úverových zmlúv sú už zahrnuté v tomto uznanom záväzku. Výška príslušenstva v prípade, ak by mala byť materiálne aj vykonateľná musí byť už pri spísaní notárskej zápisnice vyčíslená tak, že je zistiteľná na základe údajov uvedených v notárskej zápisnici, alebo vyplývajúcich priamo zo všeobecne záväzného predpisu (3 ECdo 154/2013). Notárska zápisnica, v ktorej výška príslušenstva nie je vôbec uvedená, nemôže byť v časti príslušenstva ani materiálne vykonateľná, pretože tento chýbajúci podstatný údaj nie je možné žiadnym spôsobom nahradiť, alebo svojvoľne doplniť nad rámec uznaného záväzku. Ak by záväzok z notárskej zápisnice mal byť uznaný aj v časti tykajúcej sa ďalšieho príslušenstva, musel by byť tento údaj v notárskej zápisnici priamo uvedený, alebo by musel byť predmetom uznania čo do dôvodu aj výšky v inej (ďalšej) notárskej zápisnici. Žalobkyňa ďalej uviedla, že uznaný záväzok z notárskej zápisnice č. NZ 202/01 zo dňa 27.6.2001, v ktorom uznala záväzok z obidvoch úverových zmlúv vo výške 3. 538.831,60 Sk, pričom ako vyplýva z bodu 2a) notárskej zápisnice, tento záväzok predstavuje nesplatený zostatok úveru z úverovej zmluvy č. 74 073451 2, ktorý pozostáva z istiny vo výške 2.228. 064,70 Sk, úrokov z omeškania vo výške 768.969,90 Sk a poplatku 200 Sk a bodu 2b) notárskej zápisnice nesplatený zostatok z úverovej zmluvy č. 63 085974 3, ktorý pozostáva z istiny 416.529,70 Sk, riadneho úroku 2.126,10 Sk a úrokov z omeškania vo výške 173,60 Sk, bol uhradený v celkovej výške 4.264.685,13 Sk, čo bola čiastka vyššia o 725.853,53 Sk ako samotný uznaný záväzok. Záväzok z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 na hotovostný úver 2.100.000 Sk, teda zanikol jeho splatením. O nároku Slovenskej sporiteľne, a.s. z tejto úverovej zmluvy, ktorý si uplatnila v konaní č. 64Cb 77/99 na Krajskom súde v Bratislave bolo právoplatne rozhodnuté Najvyšším súdom SR dňa 22.5.2007, č.k. 4Obo 88/2006 tak, že súd žalobu na zaplatenie pohľadávky v celom rozsahu zamietol. V súčasnosti teda už neexistuje právny základ na uplatnenie pohľadávky z tejto úverovej zmluvy. Ak teda žalovaný v súčasnosti tvrdí, že žalobkyňa bola povinná ďalej platiť úroky a poplatky, ku ktorým sa podľa jeho názoru zaviazala v notárskej zápisnici, v ktorej uznala svoj záväzok z dvoch rôznych úverových zmlúv, bolo potrebné, aby toto svoje tvrdenie doložil relevantnými dôkazmi, čo však žalovaný počas niekoľkoročného konania na okresnom súde nebol schopný urobiť. Ak žalovaný teda aj naďalej tvrdí, že nárok stále má, bolo potrebné, aby súdu preukázal jeho existenciu čo do dôvodu aj výšky. Ak žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že žalobkyňa svoj záväzok z predmetnej úverovej zmluvy nesplatila a trvá na tom, aby splnila to, k čomu sa zmluvne zaviazala, je potrebné, aby doložil relevantné dôkazy takéhoto tvrdenia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nie je zrejmé, o aké skutočnosti teda žalovaný opiera svoje tvrdenie o trvaní záväzku. Žalobkyňa má za to, že na základe predložených dôkazov preukázala, že záväzok z tejto úverovej zmluvy, ako aj záväzok z notárskej zápisnice NZ 202/01 zanikol jeho splatením, dokonca nad rámec uznaného záväzku, o čom predložila aj listinné dôkazy. Na základe uvedených skutočností navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 9. V prvom rade je nutné vyjadriť súhlas s názorom žalovaného, v zmysle ktorého v prípade uznania záväzku nejde o zmenu pôvodného záväzku, ktorý vyplýval z úverových zmlúv, pretože uznanie dotknutého záväzku nemá vplyv na platnosť uznaného záväzku. 10. V rámci skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa po podpise notárskej zápisnice N205/2001, NZ202/2001 uhradila tri splátky po 223.710 Sk (uvedená skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. D. X.) a jednu splátku vo výške 420.000 Sk. Ďalej zistil, že v rámci exekúcie bolo vymožených na splatenie predmetného dlhu 3.589.094,13 Sk. Z uvedeného vyplýva, že na dlh, ktorý bol uznaný v notárskej zápisnici bolo poukázaných celkovo 4.680.224,13 Sk, z čoho Slovenská sporiteľňa vrátila na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave finančnú čiastku 415.539 Sk, ktorá predstavovala trovy exekučného konania. Celková suma sa tak znížila na čiastku 4.264.685,13 Sk. V zmysle notárskej zápisnice N205/2001, NZ202/2001 zo dňa 27.6.2001 žalobkyňa uznala záväzok z dvoch úverových zmlúv, a to zmluvy č. 74 073451 2 na hotovostný úver 2.100.000 Sk a zo zmluvy č. 63 085974 3 na sumu 400.000 Sk, pričom podľa bodu 3 notárskej zápisnice uznala záväzok z obidvoch zmlúv vo výške 3.538.831,60 Sk. Dlžnú sumu sa zaviazala uhrádzať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 223.710 Sk, pričom prvá splátka mala byť uhradená k 10.7.2001 a posledná najneskôr k 10.12.2001, t.j. po dobu 18 mesiacov, čo spolu tvorí sumu 4.026.780 Sk. Z takto zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa po uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice uhradila žalovanému na svoj záväzok celkovo sumu 4.264.685,13 Sk, čo je o 237.905,13 Sk viac, ako je záväzok definovaný v zmysle dotknutej notárskej zápisnice (18 splátok po 223.710 Sk, celkovo 4.026.780 Sk). Ak teda žalovaný tvrdí, že dlh žalobkyne nezanikol, ale tento stále trvá, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, aký postup použil jeho právny predchodca na započítanie jednotlivých splátok žalobkyne na uspokojenie záväzku vyplývajúceho z úverových zmlúv. Ak bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa zaplatila viac, ako bolo uznané v notárskej zápisnici, potom bolo na žalovanom, aby preukázal, aký dlh, v akej konkrétnej výške a štruktúre (istina, úroky, úroky z omeškania, poplatky,..) ešte existuje, a to odkazom na konkrétne zmluvné ustanovenia. Odvolací súd v názorovej zhode s prvoinštančným súdom konštatuje, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepreukázal, že dlh žalobkyne z úverovej zmluvy č. 74 073451 2 uzavretej medzi žalobkyňou a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 29.4.1997 na sumu 2.100.000 Sk k dnešnému dňu existuje. 11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).