Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/190/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201912 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208201912.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: G., E.. E. A..O.., B.: XX XXX XXX, E. E. H. G., Č. K. XX, zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanému: Slovenská A. L. D. G. T. E. A., E. E. H. R., G. XX, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. novembra 2016 č.k. 21C/19/2008-381 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%. 2/ Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 15 ods. 1 2, § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom, § 18, § 20, § 22 ods. 1, § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2008 od žalovaného domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobu odôvodnil tým, že nakoľko bol v minulosti držiteľom povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom, dňa 28.06.2003 uzatvoril s R. Ľ. A. (R.) zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie 1 ks mechanického odmínovacieho zariadenia model N. XXT (ďalej len "Zmluva"). Na základe uzatvorenej Zmluvy v zmysle zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom požiadal dňa 25.09.2003 žalovaného o udelenie licencie na uvedený vojenský materiál. O udelení licencie mal konajúci orgán, t.j. žalovaný rozhodnúť do 60 dní od doručenia žiadosti. Žalovaný v tejto dobe neprijal žiadne rozhodnutie, a nerozhodol ani o udelení licencie a ani o jej zamietnutí, hoci všetky podmienky na jej udelenie boli splnené, a zákonné taxatívne určené dôvody, ktoré umožňovali žiadosť zamietnuť, neexistovali. Vadnosť svojho postupu neodstránil ani do doby možnej realizácie dojednaného zmluvného vzťahu. Žalobca má za to, že nakoľko k prvému rozhodnutiu žalovaného - prerušeniu konania - došlo rozhodnutím zo dňa 25.11.2003, pričom 60 - dňová lehota na rozhodnutie uplynula 24.11.2003, žalovaný v zákonnej lehote nerozhodol. Všetky ďalšie skutočnosti sú skutočnosťami vyvolanými omeškaním žalovaného pri svojej rozhodovacej činnosti, t.j. sú dôsledkom nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca nemohol splniť svoju dojednanú zmluvnú povinnosť, čoho dôsledkom bolo dňa 25.04.2005 zrušenie Zmluvy R.. Žalobcovi teda bola nesprávnym úradným postupom žalovaného spôsobená škoda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že v predmetnej veci sú naplnené všetky predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Konajúci správny orgán porušil svoju povinnosť, keď nerozhodol v zákonom určenej lehote. Dôsledkom bolo nezrealizovanie Zmluvy s R.. Vo veci je zrejmá príčinná súvislosť, keď z dôvodu, že nedošlo k udeleniu licencie, nemohol byť zrealizovaný zmluvne dojednaný obchod, čo spôsobilo škodu. Žalobca podaním zo dňa 26.11.2007 vyzval žalovaného na náhradu škody. Uplatnený nárok bol žalovaným odmietnutý z dôvodu údajného neporušenia povinnosti konajúceho orgánu, t.j. žalovaného. Vzniknutú škodu žalobca vyčíslil ako skutočnú škodu a ušlý zisk, spolu v sume 150.012,11 EUR (4.639.768,84 Sk) podľa tejto špecifikácie: a) Skutočná škoda - ktorá predstavuje zmenšenie majetku žalobcu z dôvodu vynaložených nákladov, ktoré boli zmarené nesprávnym úradným postupom - Prepadnutá peňažná záruka vo výške 27.514 Eur dňa 04.01.2005 /kurz 04.01.2005 : 38,656, t.j. 1.063.581,20 Sk/ - Náklady súvisiace s vedením účtu zabezpečujúceho poskytnutie peňažnej záruky a s jej úhradou vo výške 64.703,- Sk - Náklady súvisiace s doručovaním dokladov nevyhnutných pre účasť v tendri vo výške 29.671,- Sk - Náklady súvisiace s administratívnym zabezpečením obchodného prípadu a účasti v tendri vo výške 12.780,- Sk - Náklady súvisiace s realizovanou pracovnou cestou vo výške 97.512,- Sk - Náklady súvisiace s poskytnutou právnou pomocou vo výške 40.000,- Sk b) Ušlý zisk - daný rozdielom ceny tovaru, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu pri nákupe a jeho následnom predaji vo výške 84.127,21 Eur /kurz 25.04.2005 39,601, t.j. 3.331.521,64 Sk/ Okrem samotnej náhrady škody si uplatňuje aj jej príslušenstvo, ktorým je úrok z omeškania v sume 14,25 % dlžnej sumy ročne od 10.12.2007 do zaplatenia. 3/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a výsluchom svedkov, pričom zistil tento skutkový stav: 4/ Z Rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.11.2003 vyplýva, že konanie o žiadosti o udelenie licencie na vývoz vojenského materiálu podanej dňa 25.09.2003 bolo dňa 25.11.2003 prerušené. Dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že súčasťou žiadosti bola i dokumentácia, podliehajúca posúdeniu a následnému vydaniu stanoviska ďalších zákonom stanovených štátnych orgánov. Považujúc tieto za predbežnú otázku v zmysle § 40 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku, žalovaný konanie prerušil. 5/ Z výpovede svedka B.. O. H., ktorý bol v roku 2003 u žalovaného poverený riadením odboru riadenia a obchodovania s citlivými tovarmi, súd prvej inštancie zistil, že pokiaľ ide o postup pri udeľovaní licencie na vývoz vojenského materiálu, tento začína kontrolou formálnych náležitostí, následne ide pred licenčnú komisiu zloženú zo zástupcov G. E., G. E., G. E., E. a colného úradu. Každý zástupca sa k žiadosti vyjadrí z hľadiska ich oblasti, pričom následne je žiadosť odporučená alebo neodporučená na udelenie vývoznej licencie. Konečné slovo má G. E.. K dôvodom neudelenia licencie svedok uviedol, že dôvodom bol patentový spor. Pokiaľ ide o vyhotovovanie rozhodnutia o prerušení konania, v odôvodnení konkrétny dôvod nemusel byť uvedený, čo bolo aj bežnou praxou. 6/ Svedok A.. W. D., ktorý bol výkonným riaditeľom u žalobcu a zodpovedal za celú agendu vo vzťahu k žalovanému, k veci uviedol, že svedkovi malo byť telefonickým rozhovorom s p. H. potvrdené vydanie licencie, pričom keď predložil v januári 2004 všetky žiadané doklady, licencia mu bez odôvodnenia vydaná nebola. Svedok v tom čase nemal vedomosť o patentových sporoch a rovnako ani žalovaný takého spory nesignalizoval. 7/ Svedok B.. W. R. k veci uviedol, že pokiaľ ide o sporné licenčné konanie, ťahalo sa asi dva roky, nakoľko bolo prerušené. K prerušeniu konania došlo z dôvodu, že prebiehali súdne spory týkajúce sa predmetu licencie. Išlo o bežný postup. 8/ Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 21C/19/2008 - 168 zo dňa 20.01.2010 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 161/2010 - 195 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal za to, že postupom žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že žalobcovi nebola v zákonom určenej lehote udelená licencia napriek skutočnosti, že všetky podmienky pre jej vydanie boli splnené. Uvedené výrazným spôsobom ovplyvňuje hodnotenie otázky existencie príčinnej súvislosti medzi definovaným nesprávnym úradným postupom a žalobcovi vzniknutou škodou. Uviedol, že nevydanie licencie, ako dôsledok nesprávneho úradného postupu žalovaného, malo dopad na majetkovú sféru žalobcu a je teda v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá mu vznikla. V prípade, ak by k udeleniu licencie došlo v zmysle zákona, vo veci by nič nebránilo realizácii obchodu zmluvne dohodnutého tak na úrovni nákupu, ako aj následného predaja. Odvolací súd zhodne s názorom žalobcu považoval neudelenie licencie za jedinú príčinu zlyhania dohodnutého obchodu. 9/ S poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho právny názor, ktorým bol viazaný, prvoinštančný súd doplnil dokazovanie ohľadne samotnej výšky škody ako uplatňovaného nároku a to najmä oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a výsluchom svedka, pričom zistil tento skutkový stav: 10/ Z kúpnej zmluvy č. 08/01/2003 vyplýva, že predávajúci T. E., E.. E..A..O.., predal kupujúcemu, t.j. žalobcovi mechanické odmínovacie zariadenie N. XXT kompletovaný so štandardnými nástrojmi a príslušenstvom. Zmluvné strany dojednali kúpnu cenu 188.007 Eur. 11/ Zo Zmluvy č. 214/1203 vyplýva, že ku vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a R. došlo dňa 28.06.2003. Predmetom uvedenej zmluvy bola dodávka mechanického odmínovacieho zariadenia model: N. XXT kompletovaný so štandardnými nástrojmi a príslušenstvom v množstve 1 ks za cenu 272.134,21 Eur s dodávkou najneskôr do 31.12.2003 (ďalej aj len "Zmluva"). V Zmluve bola dohodnutá vykonávacia záruka, v zmysle ktorej dodávateľ ihneď zriadi vykonávaciu záruku vo forme bankovej záruky na vykonanie zmluvy ako zábezpeku tejto zmluvy. Vykonávacia záruku bude vydaná na uspokojivé splnenie dodávky zmluvných zásob. 12/ Zo zmluvy o podmienkach poskytnutia záruky Č.. XXX.XXX zo dňa 30.06.2003 vyplýva, že predmetom zmluvy je úprava podmienok, za ktorých banka, t.j. F. R., K..E.. vystaví na žiadosť dlžníka, t. j. žalobcu záruku Č.. XXX.XXX v prospech The D. R. M., N., R. vo výške 27.214 Eur. Banka vystaví záruku na dobu určitú a to s platnosťou do 15.07.2004. 13/ Z prílohy č. 1 k zmluve t.j. zo záruky účtu Č.. XXX.XXX vyplýva, že banka F. D. R. M., N., R. sa zaviazala, že vykoná pre W. V. N. D., G. O. N., N. nepodmienečnú platbu 27.214 Eur bez odvolania sa na dodávateľa ihneď na písomné požiadanie, potvrdzujúce, že dodávateľ nedodržal zmluvné termíny a podmienky. F. R., K..E.. sa nepodmienečne a neodvolateľne zaviazala, že uhradí každú platbu vykonanú za podmienok tohto performance bondu, nie viac ako 27.214 Eur po obžraní pokynov bez akéhokoľvek dopytovania. 14/ Z Dodatku č. 1 k zmluve o podmienkach poskytnutia záruky Č.. XXX.XXX zo dňa 02.06.2004 vyplýva, že banka vystaví záruku na dobu určitú a to s platnosťou do 15.01.2005. 15/ Z Dodatku č. 2 k zmluve o podmienkach poskytnutia záruky Č.. XXX.XXX zo dňa 22.12.2004 vyplýva, že banka vystaví záruku na dobu určitú a to s platnosťou do 15.07.2005. 16/ Z Oznámenia o zaplatení z bankovej záruky č. 604.578 zo dňa 04.01.2005 vyplýva, že F. R., K..E.. s odvolaním sa na list a fax zo dňa 03.01.2005 žalobcovi oznámila, že na základe uplatnenia záruky previedla dňa 04.01.2005 v prospech F. D. R. M., N., R. peňažné prostriedky vo výške 27.514 Eur z termínovaného účtu žalobcu Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Z listu zo dňa 25.04.2005 - Zrušenie zmluvy zo dňa 28.06.2003 vyplýva, že list odkazuje na 4 predchádzajúce listy, t.j. list zo dňa 28.06.2003, list zo dňa 05.10.2004, list zo dňa 21.04.2004 a list zo dňa 01.01. 2005. Zo strany R. bolo uvedené, že žalobca zlyhal v zmluvnej dodávke mechanického odmínovacieho zariadenia. V zmysle uvedeného považujú zmluvu za zrušenú, pričom proti žalobcovi boli prijaté tieto miery: 100 % preformačnej záruky vo forme vkladu vo výške 27.214 Eur prepadá, žalobcovi sa ukladá 5 rokov zákazu a tak sa nemôže zúčastniť žiadneho výberového konania s účinnosťou od 20.12.2004 a miestny agent firma F. M. M. dostáva zákaz na jeden rok s účinnosťou od 20.12.2004. 17/ Z výzvy na náhradu škody vyplýva, že bola G. T.N. E. doručená dňa 28.11.2007. Žalobca žalovaného vyzval, aby škodu uhradil v lehote 10 dní od doručenia, najneskôr do 10.12.2007. 18/ Z výpovede svedka B.. N. I. vyplýva, že bol zamestnancom žalobcu, pričom jeho pracovný pomer skončil asi v roku 2006 až 2007. Na projekte pracoval od samotného začiatku. Všetky písomnosti smerované v tomto obchodnom prípade do R. boli doručované prostredníctvom spoločnosti N., nakoľko to vyžadovali predpisy tejto krajiny. V tom čase žalobca neriešil žiadny iný prípad týkajúci sa R.. Pokiaľ ide o náklady v súvislosti s obchodnou cestou vo výške 372 USD, tieto súviseli s požiadavkou zahraničného partnera na vytvorenie bankovej garancie, ktorá v skutočnosti vyplynula až z rokovaní a ktorú musel vybavovať telefonicky. Pokiaľ ide o osobu T. G., ide o človeka, ktorý mal vykonať na území E. A. inšpekciu predmetu obchodu a za tým účelom boli vynaložené náklady v súvislosti s jeho pobytom. K vykonaniu inšpekcie však nakoniec nedošlo. V súvislosti s tým, že uzavretie kontraktu bolo z dôvodu neposkytnutej licencie predlžované, musela byť následne predlžovaná aj banková garancia. S tým súviseli ďalšie poplatky. 19/ Po zrušení rozhodnutia prvoinštančného súdu žalovaný k veci uviedol, že má za to, že nakoľko žalobca uplatnil nárok na náhradu škody až žalobou podanou dňa 30.01.2008, jeho nárok na náhradu škody bol už v tom čase premlčaný. Žalobca sa o vzniku škody dozvedel doručením rozhodnutia G. T. E. o prerušení konania o udelenie licencie zo dňa 25.11.2003. Už týmto momentom mu muselo byť známe, že nemôže plniť na základe zmluvy s R., a teda že mu vznikla škoda. Najneskôr došlo k začatiu plynutia premlčacej lehoty dňa 04.01.2005, kedy došlo k prepadnutiu bankovej záruky. V tento deň mal žalobca vedomosť nielen o neprávnom úradnom postupe, samotnom vzniku škody, ale už aj o jej presnej výške v rozsahu uplatnenom návrhom zo dňa 30.01.2008. Zo zmluvy uzatvorenej dňa 28.06.2003 medzi žalobcom a R. vyplýva, že žalobca ako dodávateľ dodá kupujúcemu mechanické odmínovacie zariadenie najneskôr do 31.12.2003. Hoci list R. zo dňa 25.04.2005 odkazuje na ďalšie listy a deklaruje skutočnosť, že záruka prepadla a spoločnosti bol s účinnosťou od 20.12.2004 uložený zákaz päť rokov na obchodovanie a zákaz jeden rok pre miestneho agenta, žalobca tieto listiny súdu nepredložil. Pritom je zrejmé, že niektoré následky nesplnenia zmluvných povinností nastali už dňa 20.12.2004. 20/ K námietke premlčania žalobca uviedol, že názor žalovaného je nesprávny. Základ nesprávnosti spočíva v tom, že žalovaný za okamih pre začatie plynutia premlčacej doby považuje doručenie prvého rozhodnutia G. T.A. SR a tento okamih považuje za okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. K definitívnemu ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až prípisom R. zo dňa 25.04.2005 so všetkými následkami zlyhania obchodného vzťahu ako podstaty vzniknutej škody. Až od uvedeného okamihu je možné hovoriť o škode u žalobcu. K začatiu plynutia premlčacej doby dochádza dňom, kedy sa poškodený o škode dozvedel a jedná sa o okamih, ktorý z logického hľadiska môže nastať až po tom, ako škoda vznikne. Akceptovateľný nie je ani názor žalovaného, podľa ktorého by prepadnutie záruky zo dňa 04.01.2005 (ku ktorému nedošlo) malo znamenať zánik zmluvného vzťahu. V prvom rade dňa 04.01.2005 nedošlo k prepadnutiu záruky v prospech kupujúceho z rozhodnej zmluvy a ani prípadné prepadnutie záruky by nemalo za následok zánik zmluvy. K prepadnutiu záruky a zrušeniu zmluvy došlo až listom zo dňa 25.04.2005. O prepadnutí záruky a zrušení zmluvy sa žalobca dozvedel až týmto listom, preto až od uvedeného okamihu mohla začať plynúť premlčacia doba. 21/ Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na právny názor odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie za preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného skutočne došlo. Súd mal za to, že postupom žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že žalobcovi nebola v zákonom určenej lehote udelená licencia napriek skutočnosti, že všetky podmienky pre jej vydanie boli splnené. V prípade, ak by k udeleniu licencie došlo v zmysle zákona, vo veci by nič nebránilo realizácii obchodu zmluvne dohodnutého tak na úrovni nákupu ako aj následného predaja. Neudelenie licencie bolo jedinou príčinou zlyhania dohodnutého obchodu. Nevydanie licencie, ako dôsledok nesprávneho úradného postupu žalovaného, malo dopad na majetkovú sféru žalobcu a je teda v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá mu vznikla. 22/ S poukazom na vyššie uvedený právny názor, ktorý vyslovil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, sa súd v ďalšom konaní zameral na zistenie skutkového stavu ohľadne samotnej škody. Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu, súd sa v prvom rade vyporiadal so skutočnosťou, či k premlčaniu žalobcovho nároku na náhradu škody skutočne došlo. 23/ V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. je pri uplatnení práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom premlčacia doba tri roky a plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. S poukazom na uvedené sa súd pri posudzovaní dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania zameral na zistenie a ustálenie momentu, kedy sa žalobca dozvedel o škode, ktorá ako to vyplýva zo žaloby, predstavuje náklady vynaložené na nezrealizovaný obchod (prepadnutá peňažná záruka, náklady súvisiace s vedením účtu zabezpečujúceho poskytnutie peňažnej záruky a s jej úhradou, náklady súvisiace s doručovaním dokladov nevyhnutných pre účasť v tendri, náklady súvisiace s administratívnym zabezpečením obchodného prípadu a účasti v tendri, náklady súvisiace s realizovanou pracovnou cestou, náklady súvisiace s poskytnutou právnou pomocou) a ušlý zisk. 24/ Ako to vyplynulo z dôkazov vykonaných v tomto konaní, žalobca dňa 28.06.2003 uzavrel s R. zmluvu č. 214/1203, ktorej predmetom bolo dodanie mechanického odmínovacieho zariadenia najneskôr do 31.12.2003. Na základe predmetnej zmluvy bola žalobcom za účelom zabezpečenia obchodu zriadená banková záruka v prospech W. V. N. D., G. O. N., N. vo výške 27.214 Eur, a to na základe Zmluvy o podmienkach poskytnutia záruky č. 604.578 zo dňa 30.06.2003 a jej neskorších dodatkov. Posledný dodatok č. 2 k zmluve o podmienkach poskytnutia záruky bol podpísaný dňa 22.12.2004 a predĺžil platnosť záruky do 15.07.2005. V čase plynutia predĺženej doby bankovej záruky, t. j. dňa 04.01.2005 F. R., K..E.. žalobcovi oznámila, že dňa 03.01.2005 zaplatila z bankovej záruky 604.578 v prospech F. D. R. M., N., R. peňažné prostriedky vo výške 27.514 Eur. Ako to pritom vyplýva z Prílohy č. 1 k zmluve o podmienkach poskytnutia záruky, F. D. R. M., N., R., bola povinná vykonať nepodmienečnú platbu sumy 27.214 Eur pre W. V. N. D., G. O. N., N., v prípade, že dodávateľ, t. j. žalobca nedodržal zmluvné podmienky a termíny v zmysle zmluvy č. 214/1203. Je teda zrejmé, že k prepadnutiu bankovej záruky č. 604.578, ktorá zabezpečovala obchod žalobcu s R. došlo už dňa 04.01.2005 a týmto dňom došlo aj k ukončeniu možnosti realizácie vyššie uvedeného obchodu, nakoľko žalobca svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnil. Pokiaľ žalobca skutočnosť, že prepadnutím bankovej záruky došlo k ukončeniu možnosti realizácie obchodu popiera, popiera aj základný účel každej bankovej záruky, t. j. zabezpečiť realizáciu existujúceho obchodu v podobe zaistenia akýchkoľvek rizík vyplývajúcich z obchodných vzťahov. Vykonávacia záruka pritom bola v zmysle zmluvy č. 214/1203 zmluvným nástrojom zabezpečujúcich vykonanie tejto zmluvy a teda aj nevyhnutným zmluvne dojednaným predpokladom pre realizáciu obchodu. Oznámením banky o zaplatení bankovej záruky č. 604.578 zo dňa 04.01.2005 musel mať žalobca vedomosť nielen o nesprávnom úradnom postupe, ale aj o tom, že možnosť realizácie obchodu v dôsledku nesplnenia jeho zmluvných povinností zanikla, a teda aj vedomosť o vzniku škody a jej výške, t.j. o výške vynaložených nákladov (ktoré vznikli už v čase pred prepadnutím bankovej záruky), o výške prepadnutej bankovej záruky a v konečnom dôsledku aj o výške ušlého zisku (rozdiel ceny tovaru, ktorý bol predmetom obchodného vzťahu pri nákupe a jeho plánovanom predaji). 25/ Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú a právne relevantným spôsobom neodôvodnenú námietku žalobcu o tom, že k prepadnutiu záruky došlo až listom zo dňa 25.04.2005. Zmienený list len deklaroval skutočnosť, ktorá bola žalobcovi známa už z listu F. R., K..E.. zo dňa 04.01.2005. Prevedenie peňažných prostriedkov (bankovej záruky) dňa 04.01.2005 v prospech F. D. R. M., N. znamenalo, že F. D. R. M., N. vykoná nepodmienečnú platbu bankovej záruky č. 604.578 pre W. V. N. D., G. O. N., N., t.j. že banková záruka v dôsledku nesplnenia zmluvných podmienok a termínov (v zmysle zmluvy č. 214/1203) zo strany žalobcu ako dodávateľa prepadla. Na tejto skutočnosti, ktorá nastala už v januári 2005, nič nemohol zmeniť ani list zo dňa 25.04.2005, ktorý len deklaroval už existujúce skutočnosti a bol de facto len zhrnutím opatrení, ktoré voči nemu prijala R. (prepadnutie záruky vo forme vkladu vo výške 27.214 Eur, päť rokov zákazu, t.j. nemožnosť zúčastniť sa žiadneho výberového konania s účinnosťou od 20.12.2004 a zákaz jeden rok pre agenta s účinnosťou od 20.12.2004). List zo dňa 25.04.2005 navyše odkazuje na predchádzajúcu korešpondenciu so žalobcom, medziiným aj na list zo dňa 01.01.2005, ktorý však žalobca súdu nepredložil s tým, že od uzavretia zmluvy uplynul dlhý čas a nemá archivované všetky s ňou súvisiace doklady a dokumenty. Z časovej súvislosti pritom vyplýva, že list zo dňa 01.01.2005 bezprostredne predchádzal prepadnutiu záruky zo dňa 04.01.2005. Súd preto považoval jeho nepredloženie za účelové a to aj v kontexte širokého spektra ostatných listinných dôkazov súvisiacich s nezrealizovaným obchodom, ktoré žalobca súdu aj s odstupom času predložil bez akýchkoľvek problémov. Hoci žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný svoje tvrdenie o premlčaní nároku žalobcu nepreukázal a neprodukoval dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, súd uviedol, že žalovaný ani nemohol disponovať korešpondenciou medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom, nakoľko nebol jednou zo zmluvných strán. Nemohol teda ani predložiť list zo dňa 01.01.2005, ktorý je aj podľa názoru súdu z hľadiska preukázania okolností prepadnutia bankovej záruky a trvania obchodu významný a súd považoval jeho nepredloženie zo strany žalobcu za účelové. Aj bez tohto listinného dôkazu mal však súd za to, že z ostatných, samotným žalobcom predložených listinných dôkazov, najmä oznámenia banky o zaplatení bankovej záruky, vyplýva, že žalobca sa o škode a jej výške dozvedel už v januári 2005, t.j. doručením listu zo dňa 04.01.2005 (ktoré medzi účastníkmi sporné nebolo). Záverom súd uviedol, že pokiaľ by aj k administratívnemu zrušeniu zmluvy došlo až listom zo dňa 25.04.2005, uvedené by nič nezmenilo na skutočnosti, že možnosť realizácie obchodu zanikla momentom prepadnutia bankovej záruky, o ktorej skutočnosti, a teda aj o vzniku škody, sa žalobca dozvedel už listom zo dňa 04.01.2005. 26/ S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ žalobca podal návrh na súd až dňa 30.01.2008, jeho nárok bol už v tom čase v celom rozsahu premlčaný a preto ho v poradí druhým rozsudkom zo dňa 10.12.2012, č.k. 21C/19/2008-319 zamietol. 27/ Voči v poradí druhému rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.12.2012, č.k. 21C/19/2008-319 podal odvolanie žalobca, ktorý namietal právne posúdenie veci týkajúce sa vznesenej námietky premlčania žalovaným. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.2.2015, č.k. 5Co/145/2013-360 bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 28/ Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušovacom uznesení vykonal pokus zadovážiť tam označené listiny opätovne od strán konania. Pokiaľ ide o odvolacím súdom uvedenú možnosť zadovážiť listiny od druhej zmluvnej strany kontraktu, teda od vlády R. Ľ. A., takýto pokyn je nerealizovateľný a to jednak s poukazom na obsah zmluvy ako aj účastníkov zmluvného vzťahu. Obaja účastníci konania zhodne uviedli, tak ako v predchádzajúcom konaní, že predmetné listiny nemajú vo svojej dispozícii a nemôžu ich súdu predložiť. 29 Za takejto dôkaznej situácie a doposiaľ zistenom skutkovom stave súd znova právne posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Začiatok premlčacej doby sa viaže na okamih, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. okamih keď sa mohla podať žaloba bez toho, aby bola zamietnutá pre predčasnosť. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzavrel s vládou R. obchodnú zmluvu o dodávke vojenského materiálu, ktorá podliehala licenčnému konaniu u žalovaného. Obsahom zmluvy bola, okrem iných podstatných náležitosti, aj dohoda o tom, kedy žalobca (predávajúci) dodá predmet zmluvy kupujúcemu (najneskôr do 31.12.2003). Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby preto treba vychádzať z jednoznačnej skutočnosti, že žalobca počnúc dňom 1.1.2004 musel byť bez akýchkoľvek pochybností uzrozumený s tým, že svoj záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy nemohol zavinením žalovaného (právny názor odvolacieho súdu), ktorý v zákonnej 60-dňovej lehote nerozhodol o udelení resp. neudelení licencie, splniť do 31.12.2003 a teda mu z uvedeného dôvodu vznikla škoda. Objektívne tu teda nastali okolnosti predpokladané ust. § 106 Občianskeho zákonníka - poškodený (žalobca) sa dozvedel o škode a súčasne aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že medzi žalobcom a poskytovateľom bankovej záruky došlo opakovane k jej predĺženiu do 15.7.2005. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy nasvedčujúce tomu, že medzi ním a druhou zmluvnou stranou došlo k uzavretiu dodatku zmluvy, týkajúceho sa modifikácie dodacej lehoty predmetu zmluvy. K naplneniu zmluvy teda v dohodnutom termíne nedošlo, čo znamenalo pre žalobcu jediný následok - vznik škody, ktorú si aj následne na súde uplatnil. To, že vláda R. oznámila žalobcovi formálne zrušenie zmluvy až 25.4.2005 nič nemení na skutočnosti, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody začala žalobcovi plynúť už 1.1.2004. V tejto súvislosti súd len na okraj uviedol, že už uplatnenie náhrady škody u žalovaného dňa 26.11.2007 bolo po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula 1.1.2007. 30/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalovanému v súlade s § 255 CSP. 31/ Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca rozporuje právny názor súdu prvej inštancie, že okamih začatia plynutia premlčacej doby, je prvý deň po dohodnutom termíne dodania tovaru t.j. 01.01.2004. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že je pravdou, že k 31.12.2003 mal žalobca dodať dohodnutý tovar, avšak omeškanie s dodaním tovaru neznamenalo automaticky zánik zmluvy. Zánik zmluvy z dôvodu omeškania s dodaním tovaru nebol dojednaný a nevyplýval ani z príslušnej právnej úpravy. Preto pre zabezpečenie trvania zmluvy nebolo potrebné prijímanie dodatkov k zmluve a pod., keďže zmluva bola ďalej platná a účinná. Žalobca poukázal na prípis zo dňa 25.04.2005, ktorým kupujúci zrušil predmetnú rozhodnú zmluvu, z ktorého vyplýva prvé konštatované zlyhanie zmluvne dohodnutého obchodu. Mal za to, že v období po uplynutí termínu dodania tovaru, ale pred zánikom zmluvy, žalobca stále mohol zmluvu plniť a tovar dodať. Uvedené znemožňuje konštatovať vznik škody, a to do doby zániku zmluvy. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/145/2013 zo dňa 24.02.2015. Odvolateľ taktiež namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu ignoroval pokyn odvolacieho súdu a nezabezpečil nevyhnutné dôkazné prostriedky, a to aj od druhej strany. Žalobca poukazuje na to, že odvolací súd v minulosti konštatoval, že na základe dôkazných prostriedkov založených v spise nie je možné konštatovať premlčanie uplatneného nároku, pričom súčasne konštatoval, že až do momentu zrušenia zmluvy dodávka odmínovacieho zariadenia bola možná. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie taktiež nedostatočne odôvodnené. Vzhľadom na uvedené má žalobca taktiež za to, že žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov konania. 32/ K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný má za to, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je nepochybné, že táto mu v tom prípade mohla vzniknúť jedine už neudelením licencie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný má za to, že prípisom zo dňa 25.04.2005 k zániku zmluvy nedošlo, ale už predtým došlo k prepadnutiu bankovej záruky a niektoré následky nesplnenia zmluvných povinností nastali už 20.12.2004. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že žalobca nepredložil listiny preukazujúce vôľu strán o predĺženie zmluvy. Žalovaný opätovne uvádza, že dňa 04.01.2005 došlo k prepadnutiu bankovej záruky Č.. XXXXXX, ktorá zabezpečovala obchod žalobcu s R.. Žalovaný ďalej uvádza, že neignoroval príkaz súdu a snažil sa získať listiny zo dňa 05.10.2004, 21.10.2004 a 01.01.2005, avšak to sa mu nepodarilo. Žalovaný taktiež poukazuje na rozhodnutie KS BA sp. zn. 5Co/145/2013 zo dňa 24.02.2015, kde súd dospel k tomu, že samotné prepadnutie bankovej záruky nepredstavovalo možnosť konštatovania zániku zmluvného vzťahu a nemožnosť realizácie práv a povinností z uzavretej zmluvy. V súvislosti s termínom dodania mechanického odmínovacieho zariadenia žalovaný poukazuje na zmluvu medzi žalobcom a BĽR, z ktorej vyplýva, že žalobca dodá tovar najneskôr do 31.12.2003. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia má žalovaný za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, pričom sa neodchýlil od záverov odvolacieho súdu. 33/ K vyjadreniu žalovaného zaslal súdu svoju repliku žalobca, ktorý považuje tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení za tvrdenia v rozpore so skutočným stavom veci, ako aj stavom preukázaným v doterajšom priebehu konania, pričom zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. 34/ K replike žalobcu zaslal súdu dupliku žalovaný, ktorý sa v celom rozsahu pridržiava svojich predošlých vyjadrení a opätovne žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 35/ Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 36/ Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). 37/ Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. 38/ Na doplnenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s právnym názorom a pokynmi inštančne nadriadeného súdu v súlade s § 391 ods. 2 CSP. V súlade s vykonaným dokazovaním správne určil, že postupom žalovaného (neudelenie licencie v zákonom stanovenom čase) prišlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím bolo žalobcovi znemožnené riadne splnenie zmluvnej povinnosti a prišlo k nezrealizovaniu zmluvy s R.A.. Rovnako tak však súd prvej inštancie správne ustanovil čas začatia plynutia premlčacej doby, počas ktorej sa mohol žalobca domáhať na súde svojho práva. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti už svoje predošlé rozhodnutie v predmetnej veci, kde sa zaoberal otázkou začatia plynutia premlčacej doby. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol ani do rozhodnutia odvolacieho súdu predložený list zo dňa 01.01.2005 (korešpondencia medzi zmluvnými stranami) ktorého dôležitosť v otázke posúdenia okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty odvolací súd zdôraznil, nemal odvolací súd inú možnosť, ako sa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o účelové správanie sa žalobcu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že o škode, ktorá mu bola spôsobená, sa žalobca dozvedel už v januári 2005. 39/ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 40/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 41/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).