Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/82/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212901 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208212901.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: C.. L. L., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, správca úpadcu: B.. N. H., V.., nar. XX.X.XXXX, D. XX, B. D. N., zastúpený AK Kovár a partneri, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 789 697 proti žalovaným: 1/ C.. C. C., bytom C. XX, XXX XX R., zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, 2/ G.. Š. I., D.., bytom F. X, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35, P.O. BOX 2, 810 01 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaných: 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., IČO: 35 731 974, Klincová 37, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Pokorný, advokát, Anenská 1, 811 05 Bratislava, o návrhu žalobcu na určenie neplatnosti zmlúv o prevode akcií a určenie vlastníckeho práva a o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/188/2008-422 zo dňa 28.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/188/2008-422 zo dňa 28.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/, 2/ a intervenientovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 22Cb/188/2008-422 zo dňa 28.11.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava II návrh žalobcu na určenie neplatnosti zmlúv o prevode akcií emitenta, spol. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., zamietol v plnom rozsahu a žalovanému 1/, žalovanému 2/ a intervenientovi na strane žalovaných priznal náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca, B.. N. H., V.. sa návrhom zo dňa 24.6.2008 domáhal, aby súd určil, že zmluvy o prevode akcií, ktoré boli uzatvorené medzi ním ako predávajúcim a žalovaným 1/ a 2/ ako kupujúcimi, sú neplatné právne úkony a domáhal sa určenia, že predmet prevodu, teda akcie obchodnej spoločnosti SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., ktorá je ich emitentom, prináležia do vlastníctva žalobcu. Išlo o zmluvu z 30.12.2002, ktorú uzatvoril B.. N. H., V.. ako predávajúci so žalovaným 1/ ako kupujúcim o prevode akcií, vydaných emitentom SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., a to 9 849 zaknihovaných akcií na meno, každá v menovitej hodnote 1.000,- Sk. Ďalej išlo o zmluvu z 30.12.2002 medzi B.. N. H., V.. ako predávajúcim so žalovaným 2/ ako kupujúcim o prevode akcií, vydaných emitentom SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s. (ďalej len „spoločnosť“), a to 9 850 zaknihovaných akcií na meno, každá v menovitej hodnote 1.000,- Sk. Ako dôvod neplatnosti uviedol, že v čase uzatvorenia zmlúv o prevode akcií nemal emitent vedený zoznam akcionárov prostredníctvom centrálneho depozitára. Ako ďalší dôvod neplatnosti uviedol, že išlo o zaknihované akcie, teda bezlistinnej podoby podľa § 10 ods. 1 z.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „ZCP“) emitované spoločnosťou a neboli vedené na účtoch majiteľov členov centrálneho depozitára, čo vyžaduje § 105 ods. 3 ZCP. B.. N. H., V.., ako predávajúci nemal v rozhodnej dobe svoje zaknihované akcie vedené na účte majiteľa a teda nebolo možné s týmito akciami nakladať, nakoľko de iure tieto akcie neexistovali ako spôsobilý predmet prevodu - zaknihované akcie neboli evidované podľa § 10 ods. 1 ZCP v osobitnej evidencii, t.j. na účte majiteľa cenných papierov. Z dôvodu, že išlo o dematerializovanú formu cenného papiera, jej existencia a teda aj spôsobilosť byť predmetom právneho úkonu, si podľa ZCP vyžadovala podľa § 10 ods. 1, evidenciu na účte jej majiteľa, žalobcu, čo splnené nebolo. Ďalej poukázal na znenie § 22 ZCP ods. 1 a 2, ktorý stanovuje postup pri prevode zaknihovaných cenných papierov a ten prebieha len na základe registrácie prevodu, ktorú vykoná centrálny depozitár na základe príkazu na registráciu prevodu jej majiteľom a zároveň sa tento prevod realizuje prostredníctvom registrácie centrálneho depozitára na ťarchu účtu prevádzajúceho a v prospech účtu nadobúdateľa akcie. B.. N. H., V.. nedal vo veci prevodu akcií žiadny príkaz na registráciu prevodu v súlade s § 22 ods. 1 ZCP, bez tohto príkazu nemohlo nikdy dôjsť k prevodu zaknihovaných akcií zo strany B.. N. H., V.. na žalovaných. Prevod akcií bez takého príkazu na registráciu, zároveň bez evidencie akcií na účte majiteľa a bez vedenia zoznamu akcionárov v centrálnom registri, je podľa žalobcu ex lege absolútne neplatný právny úkon, nespôsobilý vyvolať právne účinky prevodu vlastníckeho práva k zaknihovaným akciám. Žalobca požadoval určiť neplatnosť oboch zmlúv o prevode akcií a žiadal vydať rozhodnutie ktorým súd určí, že vlastníkom 32 226 akcií na meno v menovitej hodnote 1.000,- Sk vydané emitentom, je žalobca a zároveň si uplatňoval trovy konania. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý nárok žalobcu neuznal a zmluvu o prevode medzi ním a žalobcom považoval za platnú. Argumentoval, že zmluva o prevode akcií vyjadrovala zhodnú vôľu a zhodné vedomie účastníkov tohto právneho vzťahu a obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti. Podľa § 30 ZCP, zmluva o prevode cenných papierov sa riadi podľa ust. ObZ o kúpnej zmluve a vyžaduje sa aby v nej bolo uvedené: druh prevádzaného cenného papiera, počet, kúpna cena a ISIN - ak bol pridelený. S poukazom na obsah zmluvy, konštatoval žalovaný 1/, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti a je platná. Žalovaný 1/ namietol že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu. Poukázal na skutočnosť, že emisia akcií bola rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 30.12.2002 premenená na listinné akcie na meno novou emisiou akcií a inej menovitej hodnoty akcií, pričom išlo o postup určený § 10 ods. 2 ZCP. Ďalej uviedol, že povinnosť vykonať úkony potrebné na uzatvorenie zmluvy o vedení zoznamu akcionárov so Strediskom cenných papierov a neskôr s Centrálnym depozitárom CP, mal B.. N. H., V.. ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, svoju povinnosť si však nesplnil. Žalovaný 1/ uznal, že na účinnosť prevodu cenných papierov sa vyžaduje zápis v listine akcionárov a emitent nemal listinu akcionárov vedenú Centrálnym registrom CP avšak Obchodný zákonník dával emitentovi na výber, či si bude viesť vlastný zoznam akcionárov (§ 156 ods. 6 a 7 ObZ) alebo či vedenie zoznamu akcionárov zabezpečí prostredníctvom centrálneho depozitára (§ 156 ods. 8 ObZ). Spoločnosť si viedla svoj vlastný zoznam akcionárov, teda na účinnosť prevodu postačovalo vykonanie zápisu osoby akcionára v zozname vedenom spoločnosťou, čo bolo zrealizované. Emitent hneď po prevode vykonal zápis v listine akcionárov, ktorú si viedol v súlade s § 156 ods. 6, 7 a 8 ObZ. Jednotliví akcionári nemali u centrálneho depozitára vedené účty z dôvodu, že ani emitent nemal zmluvu s centrálnym depozitárom o vedení listiny akcionárov. Žalovaný 1/ tiež namietal prekludovanie práva, v dôsledku uplynutia zákonnej lehoty podľa §§ 131 a 183 Obchodného zákonníka. Valné zhromaždenie emitenta, na ktorom prišlo k schváleniu zmeny podoby akcií zo zaknihovaných na listinné a na ktorom bol schválený prevod týchto cenných papierov na nadobúdateľa sa konal dňa 30.12.2002 a od tohto termínu bol povinný žalovaný 1/, ktorý sa VZ zúčastnil, podať protest do zápisnice z VZ a zároveň v prekluzívnej lehote 3 mesiace podať návrh na súd o vyhlásenie uznesenia VZ za neplatné, čo nevykonal a jeho právo tak zaniklo. Žalovaný 1/ namietol aj premlčanie žalobou uplatneného nároku. Poukázal na znenie § 9 ZCP, podľa ktorého sa práva vyplývajúce z tohto zákona, riadia ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka a teda v danom prípade išlo o premlčaciu dobu ustanovenú v § 100 a §101 OZ, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykoná v zákonne stanovenej premlčacej dobe a podľa § 101 premlčacia doba je trojročná, plynúca odo dňa kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Nakoľko žaloba bola podaná po 6 rokoch od uzatvorenia zmluvy o prevode akcií, právo domáhať sa určenia neplatnosti tejto zmluvy, je podľa jeho názoru premlčané. Okrem toho, že prišlo k platnému prevodu kúpou cenných papierov, žalovaný 1/ odvodil svoje vlastnícke právo aj spôsobom vydržania podľa § 134 a nasl. Občianskeho zák. (ďalej ako „OZ“). K prevodu cenných papierov prišlo 30.12.2002 a predmetom prevodu boli zaknihované akcie emitenta. Od tohto momentu bol žalovaný 1/ dobromyseľný o tom, že mu vlastnícke právo svedčí. Následne prišlo na VZ k odsúhlaseniu zmeny formy a menovitej hodnoty akcií, keď VZ schválilo zmenu na listinnú formu s inou menovitou hodnotou a žalovaný 1/ sa stal vlastníkom listinných akcií: 9 s menovitou hodnotou 1.000.000,- Sk, 8 akcií s hodnotou 1 00 000,- Sk 4 akcie v menovitej hodnote 10.000,- Sk a 9 akcií o menovitej hodnote 1.000,- Sk. Až do podania žaloby, nevzniesol žiaden subjekt voči jeho právu námietku alebo žalobný návrh, čo svedčí o dobromyseľnosti, teda boli naplnené predpoklady v § 134 ods. 1 OZ, teda nepretržitá a oprávnená držba po dobu 3 rokov, pričom táto doba uplynula a stal sa tak žalovaný 1/ aj z titulu vydržania ich vlastníkom. Po podpísaní zmlúv o prevode akcií sa konalo VZ emitenta, v ktorom sa okrem iného uznieslo na schválení predaja akcií a to 30% žalovanému 1/, 30% žalovanému 2/ a odsúhlasila sa zmena vlastníckej štruktúry akcionárov, kedy žalobcovi ostalo 40% akcií a následne aj v tejto podobe sa uzatvorila zmluva s centrálnym depozitárom o vedení listiny akcionárov v pomere 40:30:30, dňa 7.9.2005. Následne pri každom ďalšom vedení VZ žalobca, žalovaní, aj emitent, vychádzali pri vedení VZ a rozhodovaní, z rozdelenia akcií v zmysle zmlúv o prevode akcií, rešpektujúc tento stav. 4. K žalobe sa vyjadril tiež žalovaný 2/, ktorý nárok neuznal. Poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Uviedol, že na VZ emitenta dňa 30.12.2002 došlo k schváleniu jednotlivých zmlúv o prevode akcií a na tomto základe došlo aj v rovnaký deň k spísaniu jednotlivých zmlúv a zmluvy boli schválené - každá samostatne valným zhromaždením spoločnosti, teda sú platné. Ak B.. N. H., V.. bol názoru, že prijaté uznesenia VZ sú v rozpore so zákonom, mal postupovať podľa § 131 a 183 Obchodného zákonníka, teda v lehote 3 mesiace napadnúť uznesenie VZ, čo nevykonal a jeho právo zaniklo preklúziou. Okrem prekludovania práva domáhať sa neplatnosti zmlúv, namietol žalovaný 2/ aj premlčanie. 5. Intervenient sa k žalobe vyjadril s poukazom na porušenie povinnosti žalobcu napadnúť uznesenia VZ v prekluzívnej lehote 3 mesiace podľa § 131 ObZ, pričom išlo o uznesenia ktorými bola riadne schválená zmluva o prevode akcií na nových akcionárov a tiež zmena stanov spočívajúca v zmene zaknihovaných akcií na akcie listinnej formy. Intervenient poukázal na znenie § 156 ods. 6 ObZ, podľa ktorého spoločnosť mala možnosť namiesto vedenia listiny zoznamu akcionárov centrálnym depozitárom, viesť si túto listinu sama, čo sa aj realizovala a preto v zmysle zmlúv o prevode akcií, sa táto zmena akcionárov zaznamenala v zozname akcionárov a zmluvy sú platné. Okrem skutočnosti platného prevodu argumentoval intervenient zhodne ako žalovaní a považoval vydržanie podľa § 134 OZ za platný spôsob nadobudnutia vlastníctva v prospech žalovaných. Od roku 2003 kedy prišlo k prevodu akcií, emitent, ako aj obaja žalovaní sa zúčastňovali vedenia spoločnosti, vykonávajúc akcionárske práva. Od tohto obdobia svoje práva akcionárov realizovali a ich status potvrdzuje zápis v listine akcionárov, pričom nebol až do podania žaloby namietaný. Preto boli naplnené predpoklady vydržania k vzniku vlastníckeho práva. 6. Žalobca sa k naliehavému právnemu záujmu vyjadril v tom smere, že nemá inú efektívnu možnosť domáhať sa vydania akcií, ktorých podoba bola zmenená. Ak neprichádza do úvahy žaloba o vydanie akcií, jediným efektívnym spôsobom je možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva. Rozhodnutím o vlastníckom práve k akciám, emitent akcií bude povinný zosúladiť zoznam akcionárov v súlade s rozhodnutím, teda súdne rozhodnutie bude podkladom pre vykonanie zmeny zápisov v zozname akcionárov, čím žalobca zabezpečí ochranu svojho práva, ktoré je v súčasnej dobe ohrozené. Žalobca namietol neplatnosť zmlúv o prevode akcií pre absenciu povinnej náležitosti podľa § 30 ods. 1 ZCP, v zmluve absentuje uvedenie ISIN, čo je identifikácia zaknihovaného cenného papiera. K vydržaniu namietol, že nebola splnená podmienka dobromyseľnosti podľa § 130 OZ, pretože nadobúdatelia akcií si museli byť vedomí toho že sú akcie neregistrované centrálnym depozitárom podľa ZCP, nespôsobilým predmetom prevodu. O premlčaní uviedol, že sa podľa § 100 OZ, premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva a nakoľko je žaloba odvodená od ochrany vlastníckeho práva, toto právo sa nepremlčuje. Právo namietať voči uzneseniam VZ nezaniklo preklúziou, pretože rozhodnutia VZ sú ničotné, nevyvolávajúce právne účinky. Dôvodom je, že VZ môže rozhodovať len o veciach ktoré mu zo zákona alebo stanov prislúchajú. Rozhodovanie o prevode akcií, ktoré nie sú spôsobilé prevodu, nemôže patriť do pôsobnosti VZ a je toto rozhodnutie ničotné, preto prekludovanie je vylúčené. Žalobca namietol, že podľa § 156 ods. 6 ObZ mala spoločnosť emitenta zabezpečovať vedenie zoznamu akcionárov podľa ObZ a osobitných predpisov. Potom podľa § 99 ods. 3 písm. a) ZCP, bola povinnosť viesť tento zoznam prostredníctvom centrálneho depozitára, čo emitent nesplnil, centrálny depozitár listinu akcionárov neregistroval, ani neregistroval jednotlivé akcie na účtoch akcionárov, preto nemohlo dôjsť k vydaniu týchto akcií, ani k ich prevodu. 7. Uznesením č.k. 3K/42/2010 z 16.11.2010, Okresný súd Bratislava I vyhlásil na majetok pôvodného žalobcu B.. N. H., V.. konkurz. V súčasnej dobe je správcom úpadcu žalobca, C.. L. L., s ktorým súd viedol konanie namiesto pôvodného žalobcu, v súvislosti s tým, že ako správca vykonáva úkony za úpadcu. Žalobca ako správca úpadcu súdu oznámil, že podľa § 47 ods., 1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 7/2005 Z.z. (ďalek ako „ZKR“), ex lege sa vyhlásením konkurzu prerušujú konania, ktoré sa týkajú úpadcu a je v nich možné pokračovať, len na základe návrhu správcu. Podaním z 19.2.2015 sa žalobca vyjadril, že v priebehu konkurzu u úpadcu nastal stav, kedy odpadol naliehavý právny záujem, na určení neplatnosti zmlúv, preto navrhol tunajšie konanie prerušiť, i keď konštatoval, že po skončení konkurzu môže nastať situácia, kedy naliehavý právny záujem opäť nastane. Tunajší súd rozhodol uznesením, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, č.k.3Cob/157/2015-370 a tunajšie sporové konanie neprerušil, ale nariadil v ňom pokračovať. 8. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia jednak aplikoval procesné ustanovenia CSP, ohľadne riešenia naliehavého právnemu záujmu, ktorý bol v konaní sporný. Súd argumentoval použitím § 137 CSP písm. c), ktorý určovaciu žalobu definuje ako nárok o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Následne aplikoval právne predpisy Obchodného zákonníka, ktoré upravujú postup pri namietaní neplatnosti uznesení valného zhromaždenia a to § 131 ods. 1 a § 183 ObZ, podľa ktorých sa výkon práva dotknutej osoby prekluduje v lehote 3 mesiacov od konania VZ, pričom ak sa jedná o akcionára prítomného na zasadaní VZ, § 183 ObZ nad rámec § 131 ods. 1 ObZ ukladá povinnosť podať protest do zápisnice na VZ. Zároveň súd aplikoval § 134 Občianskeho zákonníka, upravujúci podmienky vydržania, ktorého sa ako titulu nadobudnutia vlastníctva, okrem nadobúdacích zmlúv, domáhali obaja žalovaní. Zároveň súd aplikoval aj § 86 ZKR, ktorý upravuje kompetencie správcu v konkurze, ktorý je v rámci svojej funkcie povinný pri postupe s odbornou starostlivosťou posudzovať úkony úpadcu a je oprávnený vykonávať aj jednostranné úkony v súvislosti s majetkom úpadcu. Súd definoval, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Zároveň súd argumentoval, že nakoľko základnou podmienkou úspechu určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu, v prípade jeho nedostatku, k meritu veci sa súd vyjadrovať nemusí. Súd prvej inštancie posúdil negatívne existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu. Z dôvodu prebiehajúceho konkurzu žalobca vystupuje s kompetenciami správcu. Má ako správca právomoc pri zachovaní zásady odbornej starostlivosti, zahrnúť do konkurznej podstaty aj majetok, ktorý sa javí ako sporný. Správca teda podľa súdu mal kompetenciu, akcie emitované intervenientom zahrnúť do majetku úpadcu. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol správca povinný vyčkať na rozhodnutie súdu v prípade, keď si nie je istý, či má zaradiť určitý majetok do súpisu majetku a to ani vtedy, keď v dôsledku spornosti majetkového práva bolo začaté súdne konanie ešte pred vyhlásením konkurzu. Naliehavý právny záujem nie je daný preto, že aj keby súd vydal vo veci rozhodnutie o statuse napadnutých zmlúv, mohli by nasledovať ďalšie spory medzi subjektmi konania, keďže je len na správcovi, ktorý majetok zahrnie do majetkovej podstaty úpadcu, pričom do majetkovej podstaty môže zapísať aj majetok, ktorý je sporný. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu (či neplatnosti zmlúv o prevode akcií) nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie sporného majetku zo súpisu patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Teda ak by správca zaradil do majetkovej podstaty úpadcu aj predmetné akcie, predmetnou žalobou by sa spornosť medzi dotknutými subjektmi neodstránila, pretože by mohla viesť k podaniu vylučovacích (excindačných) žalôb zo strany žalovaných, nakoľko excindačná žaloba je jediným právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu sporného majetku do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Súd s poukazom na tento procesný nedostatok, žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň sa však okrajovo vyjadril aj k meritu veci a mal za to, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných. Ako titul zakladajúci tento právny stav uviedol jednak vydržanie a neuplatnenie práva napadnúť platnosť uznesení prijatých na VZ. Súd stotožňujúc sa s názormi intervenienta a žalovaných konštatoval, že sa od roku 2003 správali obaja žalovaní, s vedomím emitenta, ako akcionári, čoho dôkazom sú zápisnice z VZ, kde vykonávali hlasovacie práva v objeme podľa stavu založenom napadnutými zmluvami, teda obaja ako 30% akcionári. Nikto ich akcionárske práva nenamietal a uplynutím doby 3 rokov, kedy oprávnená držba trvala, sa stali vlastníkmi. Zároveň žalobca nevyužil právo napadnúť zápisnicu z VZ v prekluzívnej lehote a pripravil sa tak o možnosť napadnúť výsledky hlasovaní, kde prišlo k odsúhlaseniu prevodu akcií, zmeny stanov aj formy akcií na listinné. Súd prvej inštancie tak s poukazom na uvedené dôvody žalobu v celom rozsahu zamietol a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným, aj intervenientovi plnú náhradu trov konania. 9. Voči rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolal žalobca a ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca namietol, že je podľa právneho stavu 98% vlastníkom akcií emitenta a stav de facto v zápise akcionárov mu priznáva len 20%, pričom obaja žalovaní si z neplatných zmlúv o prevode, uzurpujú jeho akcionárske práva. Naliehavý právny záujem je daný podľa jeho názoru vtedy, ak je právo bez tohto určenia a nastolenia právneho stavu, ohrozené, alebo je tu stav právnej neistoty. Zároveň by mala určovacia žalobca dať podklad pre nevytváranie ďalších sporov, nastolením stavu právnej istoty, či tu určité právo je alebo nie je. Žalobca sa domáhal svojho práva najprv žalobou na plnenie, ale v dôsledku opakovanej zmeny formy akcií, výsledok žaloby na plnenie by bol nevykonateľný. Z daného dôvodu je efektívnym nástrojom jeho ochrany určenie, že tu je vlastnícke právo, pretože tento súdom nastolený právny status bude znamenať pre emitenta povinnosť zosúladenia tohto stavu de iure so stavom de facto zapísaným v Centrálnom depozitári SR. Bez rozhodnutia súdu vo veci, pretrváva u žalobcu stav právnej neistoty, napríklad otázka podielu na zisku. Naliehavý právny záujem je teda daný odstránením právnej neistoty úpadcu ako vlastníka akcií, ktorému je jeho právo upierané a zároveň pokiaľ ide o súbežný konkurz, žalobca ako správca síce je oprávnený zahrnúť aj majetok, ktorý je sporný do podstaty, ale tento postup vytvára priestor pre množenie sporov, preto nie je neobvyklé, že správca vyčká na rozhodnutie súdu a podľa jeho výsledku sa rozhodne či sporné majetkové právo do podstaty zahrnie alebo nie. Nastolenie istých právnych vzťahov definuje naliehavosť právneho záujmu. Žalobca považuje akcie, ktoré boli predmetom prevodu za neexistentné, pretože podľa § 12 ods. 1 ZCP, sa stanovujú povinné náležitosti cenných papierov. Ako náležitosť zaknihovaného cenného papiera toto zák. ustanovenie definuje aj ISIN. Podľa § 12 ods. 6 ZCP, povinné náležitosti cenného papiera musia byť na ňom uvedené už pri ich vydaní, ďalej podľa § 13 ods. 1 ZCP, cenný papier je vydaný okamihom, keď všetky náležitosti stanovené zákonom a keď sa zákonom stanovených spôsobom stane majetkom majiteľa. Sporné akcie boli vydané ako zaknihované, hoci nemali pridelené ISIN, ktoré by mali, ak by bola splnená podmienka ich registrácie u centrálneho depozitára, čo splnené nebolo. Keďže nemali tieto akcie zákonné náležitosti, boli podľa názoru žalobcu neexistentné a nemohli byť ani predmetom prevodu. ISIN je tiež obligatórnou náležitosťou zmluvy o prevode cenných papierov podľa § 30 ods. 1 ZCP. Napadnuté zmluvy o prevode tento údaj nemajú nakoľko ich neobsahujú ani sporné akcie a preto je zmluva o ich prevode absolútne neplatná, keďže ide o neprevoditeľný predmet prevodu a absenciu povinnej zákonnej náležitosti zmluvy. Z dôvodu neexistentnosti akcií, tieto nemohli byť ani predmetom vydržania, nakoľko predmetom vydržania môžu byť len veci, ktoré sú ako objekty spôsobilými predmetmi práva. Žalobca namietol neoprávnenosť držby, pretože v čase prevodu, nadobúdatelia akcií museli mať vedomosť o tom, že akcie nie sú prevoditeľné, pre absenciu ISIN. Obaja žalovaní sú osobami zvnútra spoločnosti emitenta, ako predseda a člen predstavenstva a teda museli mať vedomosť o prebiehajúcich sporoch s úpadcom a tiež o tom, že akcie nemajú zákonné náležitosti a nemôžu byť predmetom prevodu. Tieto skutočnosti popierajú ich dobromyseľnosť. Žalobca požadoval žalobe vyhovieť a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/. Namietal argument žalobcu využitý v odvolacom konaní, ktorý nebol využitý na prvej inštancii, teda v danom prípade išlo o novotu. Žalobca až v odvolaní použil argument, že neistota jeho právneho postavenia a teda existencia naliehavého právneho záujmu, spočíva v tom, že ako vlastník 98% akcií emitenta má upierané vlastnícke práva k svojmu majetku, keď podľa stavu de facto je v zápise zoznamu akcionárov vedený len ako vlastník 20%. Tento argument nevyužil v konaní na súde prvej inštancii a odvolací súd naň nemôže podľa žalovaného 1/ prihliadať keďže má povahu novoty. Poukázal na tvrdenie žalobcu, ktorý síce o akciách vyslovil názor že ide o neexistentné cenné papiere, teda neprevoditeľné, ale napriek tomu sa domáha určenia ich vlastníckeho práva a nie určenia podielu na základnom imaní. Žalovaný 1/ tiež namietol, že určenie vlastníctva k akciám, tak ako to požaduje žalobcu, nie je vykonateľným petitom. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k 32 226 akcií, ktoré však už v súčasnej dobe majú odlišnú formu a emisný kurz, preto nie je možné takémuto petitu vyhovieť a nebol by ani vykonateľný, keďže v súčasnej dobe akcie majú listinnú formu s iným emisným kurzom. Ďalej žalovaný 1/ využil tvrdenia v prospech prevodu akcií, keďže zmluvy obsahovali všetky zákonné náležitosti, tak ako už aj argumentoval na súde prvej inštancie. Ďalej uviedol, že bolo podľa § 156 ods. 6,7,8 ObZ platnému k 21.12.2002, možnosťou a nie povinnosťou emitenta viesť si vlastný zoznam akcionárov, alebo využiť služby centrálneho depozitára. Status akcionára s počtom akcií podľa zmlúv o prevode následne potvrdili aj úkony VZ, ktorého sa zúčastnil úpadca, obaja žalovaní a intervenient, keď viedli a rozhodovali na VZ a prijímali rozhodnutia, pričom ani na jednom z týchto VZ úpadca nenamietol postavenie žalovaných ako akcionárov, vykonávajúcich akcionárske práva podľa počtu akcií v zmysle následne v tomto konaní napadnutých zmlúv. Žalovaný 1/ poukázal na paradoxnú argumentáciu žalobcu, keď tvrdí neexistenciu akcií, neexistenciu spôsobilosti na ich prevod a napriek tomu sa domáha určenia ich vlastníckeho práva. Žalovaný 1/ namietol argumentáciu žalobcu, ktorý aplikoval zásadu „nemo plus iuris“ v súvislosti s nemožnosťou prevodu nespôsobilého predmetu. Táto právna zásada je prelomená v § 446 ObZ, v zmysle ktorého, kupujúci môže nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, za predpokladu dobromyseľnosti o spôsobilosti predávajúceho nakladať s predmetom prevodu. Žalovaní v dobrej viere nadobudli akcie, zaplatili za ne cenu a počas celého obdobia kedy nik ich postavenie nenapádal, správali sa ako vlastníci, je tak daná ich dobromyseľnosť a ich titul vlastníctva ostáva zachovaný, aj pri prijatí paradoxnej teórie, že predávajúci nebol spôsobilý na tento úkon. Totožné platí aj o dobromyseľnosti v súvise s vydržaním. Žalovaný 1/ požadoval napadnutý rozsudok potvrdiť. 11. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu na výzvu súdu nevyjadril. 12. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na správny názor súdu prvej inštancie na naliehavý právny záujem, o ktorom sa sám žalobca vyjadril, že vyhlásením konkurzu odpadol a žiadal konanie prerušiť. Naliehavý právny záujem daný nie je, pretože žalobca ako správca môže rozhodnúť a zapísať do zoznamu majetku aj sporné majetkové súčasti a pokiaľ účastníci konkurzného konania uvedené namietajú, tento rozpor sa rieši v rámci konkurzného konania. Poukázal na paradox argumentu o neexistencii akcií a spôsobilosti ich prevodu, hoci sám požaduje priznať ich vlastnícke právo. Emitent mohol v danom čase sám viesť evidenciu, voči nadobudnutiu akcií úpadca nenamietal, hoci mal možnosť a ani centrálny depozitár následne pri uzatvorení zmluvy s emitentom, nenamietol platnosť týchto akcií, čo svedčí v prospech tvrdenia žalovaných, že šlo o platné prevody a platné akcie. Argumentoval aj s poukazom na § 40a ObZ, podľa ktorého sa neplatnosti právneho úkonu nemôže dovolať ten, kto ju spôsobí. Úpadca bol v rozhodnom čase podpredsedom predstavenstva, teda si mal plniť úlohy vo vzťahu k centrálnemu depozitáru na registráciu akcií, ktorej nesplnenie teraz namieta. Keďže sám mal túto povinnosť splniť a neurobil tak, nemôže sa dovolávať neplatnosti z tohto dôvodu. Intervenient požadoval potvrdiť rozsudok a uplatnil si trovy odvolacieho konania. 13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom pokiaľ ide o procesnú podmienku, ktorá sa v určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, skúma prv než sa pristúpi k riešeniu merita veci. Vzhľadom k tomu, že sa však nesprávne riešenie naliehavého právneho záujmu neodzrkadlilo vo výroku rozhodnutia, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu správny a všetky ostatné právne skutočnosti platnosti prevodu akcií, súd prvej inštancie posúdil správne, bolo potrebné rozsudok potvrdiť. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je aj odvolací súd viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP. 14. Odvolací súd má výhradu v časti právneho posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu. Súd prvej inštancie deklaroval názor, že z právomoci, ktorá je daná správcovi v ust. § 86 ods. 2 ZKR vyplýva jeho možnosť sám sa rozhodovať o zapísaní majetku do konkurznej podstaty a to bez ohľadu na prebiehajúci spor o vlastnícke právo k tomuto majetku. Odvolací súd nepopiera právo správcu podľa § 86 ods. 2 ZKR a uznáva, že zo ZKR nevyplýva povinnosť vyčkávať na rozhodnutie súdu o statuse určitej majetkovej hodnoty, ale správca je oprávnený aj sporný majetok do súpisu zapísať. V zmysle § 86 ods. 2 ZKR, „Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť...“ Odvolací súd poukazuje na odbornú starostlivosť, s ktorou je povinný správca vykonávať úkony, ktoré smerujú k čo najefektívnejšiemu naplneniu majetkovej podstaty a uspokojeniu veriteľov. V súlade s § 7 ZKR „Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.“ Odvolací súd má za to, že i keď je správca pri úkonoch s majetkovou podstatou nezávislý od rozhodnutia súdu, limit jeho voľnosti je daný konaním s odbornou starostlivosťou. Konaním s odbornou starostlivosťou by nebolo, ak by správca napriek prebiehajúcemu sporu o majetok, tento majetok bez ohľadu na neznalosť výsledku sporu zapísal do súpisu podstaty. Pri zohľadnení dostupných informácií, bol postup správcu vhodný a racionálny, zároveň aj hospodárny, keď v tunajšom konaní žiadal pokračovať. Pri výsledku tunajšieho konania v prípade, ak by bol pre úpadcu pozitívny, zapísanie majetku do podstaty by bolo argumentovateľným postupom správcu, kedy rešpektujúc súdne rozhodnutie, konal s odbornou starostlivosťou v presvedčení, že je majetok vo vlastníctve úpadcu. Odvolací súd uznáva, že aj pozitívne rozhodnutie o vlastníckom práve k akciám, by mohlo byť prelomené rozhodnutím v excindačnom spore v rámci konkurzu. Zároveň však dodáva, že správca nijako svoju povinnosť neporušil, ak žiadal v uvedenom spore pokračovať. Naliehavý právny záujem je tak daný aj tým, že otázka ktorej vyriešenie je predmetom tohto konania, má zásadný vplyv na postavenie úpadcu a jeho vlastnícke právo. Zároveň má rozhodnutie tunajšieho súdu podstatný vplyv na rozhodnutie správcu, či majetok do konkurzu zaradiť alebo nie. Správca má povinnosť vykonať všetky úkony smerujúce k speňaženiu majetku a preto má jednoznačný naliehavý právny záujem na uvedenom spore. Skutočnosť, že v určitom štádiu sa správca vyjadril, že naliehavý právny záujem po začatí konkurzu odpadol, neznamená, že žalobca vzal svoj návrh späť. Pôvodný žalobca, teda úpadca, mal naliehavý právny záujem z titulu ochrany vlastníckeho práva. Toto právo prešlo následne na správcu, ktorý zaň vykonáva úkony, na jeho účet. Naliehavý právny záujem u správcu je však daný aj jeho povinnosťou vyplývajúcou zo ZKR. Preto je možné dedukovať, že je naliehavý právny záujem odvodený aj od úpadcu a tiež je daný tým, že sa vyrieši podstatná otázka týkajúca sa majetkovej podstaty v konkurze. Odvolací súd poukazuje na znenie § 137 CSP, ktorý definuje určovaciu žalobu a naliehavý právny záujem, ktorý podľa druhej vety uvedeného ustanovenia nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem správcu, teda žalobcu, vyplýva z povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, ktorú mu ukladá ZKR. V prípade že by správca napriek negatívnemu rozhodnutiu tunajšieho súdu, zaradil sporný majetok do konkurznej podstaty, bolo by možné na jeho postup nahliadať ako rozporný s odbornou starostlivosťou a nerešpektujúci dostupné informácie a súdne rozhodnutia, čo by sa mohlo považovať za neracionálny a nehospodárny prístup správcu. Odvolací súd má za to, že naliehavý právny záujem v tomto spore bol daný. 15. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, čo sa týka merita veci, súd prvej inštancie správne posúdil, že došlo k platnému prevodu akcií. K platnosti prevodu vlastníckeho práva predmetných akcií smerujú viaceré právne skutočnosti. Odvolací súd poukazuje na platné uzatvorenie zmlúv o prevode akcií, zhodne s názorom žalovaných. Povinné náležitosti zmluvy o prevode cenných papierov upravuje § 30 ods. 1 ZCP nasledovne: „Zmluva o kúpe cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť zmluvy o kúpe cenných papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného cenného papiera, počet prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený“. Žalobca dôvodil neplatnosť akcií, ich nespôsobilosť na prevod a teda aj neplatnosť zmlúv absenciou ISIN. Tento identifikátor, ako správne uviedol žalovaný 1/, prideľuje centrálny depozitár pri registrácii cenného papiera. Žalobca uviedol, že tým že si emitent nesplnil povinnosť registrovať akcie a zoznam akcionárov u centrálneho depozitára, spôsobil neexistentnosť týchto akcií a neplatnosť zmlúv. Je potom paradoxné, že sa sám domáha vlastníckeho práva k týmto akciám, napriek tvrdeniu, že sú v podstate neplatné. Žalobcove tvrdenie de facto spochybňuje aj existenciu emitenta, ako takého, nakoľko jeho základné imanie bolo v danom čase tvorené len akciami, ktoré sú podľa žalobcu neplatné, pretože neboli registrované v centrálnom depozitári. Žalovaní však správne argumentovali, že registrácia akcií u centrálneho depozitára, v danom čase nebola povinnosťou, ale možnosťou ako to uvádza § 156 ods. 6 ObZ, účinný k 31.12.2002. Zo znenia predmetného ustanovenia nijako nevyplýva povinnosť registrovať akcie u centrálneho depozitára, hoci v súčasnosti v ust. § 156 ods. 6 ObZ, táto povinnosť figuruje. V čase, kedy boli akcie predmetom prevodu, bolo na rozhodnutí emitenta, či akcie u centrálneho depozitára registruje a bude im pridelené číslo ISIN alebo nie. Preto aj znenie § 30 ods. 1 ZCP je nastavené tak, že ISIN sa vyžaduje do obsahu zmluvy, len ak je pridelený. Z ust. § 156 ods. 6, 7 a 8 ObZ jednoznačne vyplýva, že akcie a zoznam akcionárov, ktorý si viedol sám emitent a nie prostredníctvom centrálneho depozitára, bol zákonným postupom a zmluvy o prevode akcií, ktoré boli schválené na valnom zhromaždení spoločnosti a následne akcionármi zapísané do zoznamu vedenom spoločnosťou emitenta, zakladali platný prevod. Ďalším paradoxom v argumentácii žalobcu je skutočnosť, že bol účastníkom napadnutých zmlúv o prevode akcií, bol prítomný na valných zhromaždeniach jednak v čase prevodu a aj následne na valných zhromaždeniach emitenta, kedy sa už vlastnícka štruktúra akcionárov zmenila a ani raz nenamietal uvedenú platnosť prevodu. Žalobca namieta nesplnenie povinnosti voči centrálnemu depozitáru (čo argumentoval od počiatku tohto sporu aj úpadca v danom čase žalobca), hoci úpadca bol členom štatutárneho orgánu emitenta a mal na túto skutočnosť rozhodný vplyv, teda sám poukazuje na povinnosť ktorú si nesplnil. Táto povinnosť sa však v rozhodnom čase nevyžadovala a preto sú podľa názoru odvolacieho súdu uvedené zmluvy platné. Jednoznačne preukázaným právnym titulom pre vznik vlastníckeho práva v prospech žalovaných je aj uplynutie vydržacej doby 3 roky od uzatvorenia zmlúv podľa § 134 OZ. Žalovaní preukázali, že od podpisu zmlúv o prevode cenných papierov nebolo ich vlastnícke právo nikdy namietané, hoci na to mal úpadca príležitosti, napríklad na valných zhromaždeniach, ktorých sa zúčastňoval. Žalovaní nemali dôvod, respektíve v tomto konaní nebola takáto skutočnosť preukázaná, domnievať sa, že nie sú oprávnenými držiteľmi akcií, keďže vykonávali svoje akcionárske práva a žiaden subjekt tento výkon nenamietal. Odvolací súd má aj za jednoznačne preukázané uplynutie prekluzívnej lehoty na namietanie platnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa 30.12.2002, ktorá je stanovená v § 131 ods. 1 ObZ v spojení s § 183 ObZ. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalovaní, ako aj intervenient, boli v odvolacom konaní úspešní na 100% a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej. 18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).