Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221374 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208221374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: G. R., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. X. XX, Š., zastúpenej: JUDr. Petrom Chraščom, splnomocneným zástupcom, Červeňová 6, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 37 666 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.10.2015, č. k. 11C/244/2008-250, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie nájomného v sume 37 177,28 eur spolu s úrokmi z omeškania, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 488,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 20,26 eur od 1.1.2006 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 101,91 eur od 1.1.2007 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 101,91 eur od 1.1.2008 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 81,89 eur od 1.1.2009 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 91,89 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 90,86 eur od 1.1.2013 do zaplatenia (výrok I), v zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok II) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1,2, § 663, § 676 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že medzitýmnym rozsudkom prvoinštačného súdu zo dňa 12.2.2015, č.k. 11C 244/2008 - 235 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2015), bol základ žalobného návrhu žalobkyne uznaný ako dôvodný titulom nájomného podľa ust. § 676 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Označený medzitýmny rozsudok vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania vznikol nájomný vzťah v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako nájomca užíval nehnuteľnosť aj po skončení nájmu, pričom žalobkyňa ako prenajímateľka nepodala návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, čo malo za následok, že nájomná zmluva sa obnovila za tých istých podmienok za akých bola dojednaná pôvodne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobkyne na zaplatenie nájomného za užívanie jej nehnuteľnosti je právne opodstatnený titulom nájomného, a to s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania za obdobie od 20.10.2005 do dňa podania návrhu, t.j. do 20.10.2008 a za obdobie od rozšírenia žalobného návrhu od 6.2.2011 do 21.11.2012, kedy žalobkyňa previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na iné osoby. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.11.2001 medzi stranami, citovaných zákonných ustanovení ako aj medzitýmneho rozsudku súdu zo dňa 12.2.2015, č.k. 11C 244/2008 - 235, priznal súd prvej inštancie žalobkyni nárok na zaplatenie nájomného vo výške 488,72 eur. Pri určovaní výšky nájomného vychádzal z toho, že ročné nájomné predstavovalo 101,905 eur a nájomné za jeden mesiac 8,492 eur. Súd prvej inštancie nájomné za obdobie od 20.10.2005 do 31.12.2005 stanovil vo výške 20,26 eur ( 12 dní za mesiac október 2005 t.j. 3,28 eur (8,492: 31 dní x 12) + 2 mesiace, t.j. 16,98), nájomné za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 stanovil vo výške 101,91 eur (12 mesiacov), nájomné za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 stanovil vo výške 101,91 eur ( 12 mesiacov), nájomné za obdobie od 1.1.2008 do 20.10.2008 stanovil vo výške 81,89 eur(9 mesiacov, t.j. 76,428 eur + 20 dní za mesiac október 2008, t.j. 5,46 Eur (8,492: 31 dní x20)), nájomné za obdobie od 6.2.2011 do 31.12.2011 stanovil vo výške 91,89 eur ( 23 dní za mesiac február 2011, t.j. 6,97 eur (8,492: 28 dní x 23) + 10 mesiacov, t.j. 84,92 eur), nájomné za obdobie od 1.1.2012 do 21.11.2012 stanovil vo výške 90,86 eur (10 mesiacov, t.j. 84,92 eur + 21 dní za mesiac november 2012, t.j. 5,94 eur (8,492: 30 dní x21) ) a v zostávajúcej výške uplatneného nároku na zaplatenie nájomného návrh ako nedôvodný zamietol. 3. Keďže sa žalovaný s plnením priznaného peňažného plnenia dostal do omeškania, zaviazal ho súd prvej inštancie na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s ust. § 3 ods. 1 a § 10a Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania z dlžných súd vo výške uvedenej v prisudzujúcom výroku. Vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. 4. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie prejavu vôle žalovaného tak, že ako kupujúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobkyňou ako predávajúcou o predaji nehnuteľnosti zapísanej v PK vložke č. XXX a to parcelné číslo XXX/X - orná pôda v súčasnosti zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX k. ú. S. za kúpnu cenu 1 086 166 Sk stanovenú Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným L.. L. L., a to z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanie takéhoto návrhu, nakoľko táto už nebola vlastníkom označenej nehnuteľnosti, a teda nebola ani oprávnená disponovať takými právami a domáhať sa takých práv, ktoré prináležia iba vlastníkovi veci. Uviedol, že právo domáhať sa nahradenia vyhlásenia vôle žalobkyni neprináležalo už ani v čase, kedy bola vlastníčkou pozemkov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy, nakoľko tohto práva sa účastník môže domáhať iba vtedy, keď mu takéto právo vyplýva priamo z ustanovení hmotného práva alebo zo zmluvných dojednaní a v prejednávanej veci sa nejednalo ani o jeden z týchto prípadov. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vychádzajúc z toho, že žalovaný mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto by mu patrila náhrada trov konania, nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal. 6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku v časti nepriznania nároku na zaplatenie nájomného v sume 37 177,28 eur spolu s úrokmi z omeškania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré na výzvu súdu prvej inštancie doplnila podaním zo dňa 4.12.2015 uvádzajúc, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Namietala, že vyprataniu nehnuteľnosti bráni žalovaného vlastnícke právo stavby na nej postavenej. Keďže sa jednalo o záväzkovoprávny vzťah s prihliadnutím na ust. § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nebolo možné na tento prípad nájomnej zmluvy uplatniť automaticky obnovenie nájomnej zmluvy podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako namietala, že aplikácia ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neprípustná aj s ohľadom na znenie čl. II ods. 2 nájomnej zmluvy, v ktorom si strany dohodli, že dobu nájmu možno predĺžiť len písomnou dohodou. Táto úprava predĺženia nájmu podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak vylučuje možnosť aplikácie zákonnej úpravy predĺženia nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto postup súdu prvej inštancie, ktorým jej priznal len výšku nájmu podľa zmluvy považovala za nesprávny. Nesúhlasila ani s právnym posúdením súdom prvej inštancie v časti premlčania majúc za to, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, keďže vedel, že nemá uzavretú nájomnú zmluvu ani iné právo k nej, preto sa pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania malo postupovať podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že žalobu upravila z dôvodu, že súd prvej inštancie vo veci určenia výšky nájmu nariadil znalecké dokazovanie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie 37 666 eur spolu s úrokmi z omeškania alebo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.3.2016 uvádzajúc, že s odvolaním žalobkyne nesúhlasí. Poukázal na medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o tom, že základ nároku je daný a vyvodil, že na právny vzťah je potrebné aplikovať ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie odplaty za užívanie je daný titulom nájomného. Nakoľko tento medzitýmny rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2015, je podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. tento jeho výrok záväzným a konečné rozhodnutie súdu prvej inštancie z neho vychádzalo. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. 8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ťažisko odvolacích námietok odvolateľky smeruje proti ňou tvrdeným nesprávnym právnym záverom súdu prvej inštancie (ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.) vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie nájomného v sume 37 177,28 eur spolu s úrokmi z omeškania, pričom vo zvyšnej časti ( t.j. v časti zamietnutia žaloby, ktorou sa domáhala žalobkyňa nahradenia prejavu vôle) nebol zamietajúci výrok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý. Odvolací súd tak preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p.) odvolateľky, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. 11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v čase podania žaloby bola žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zastavanom území Hlavného mesta SR Bratislava, mestská časť N. S., parcela registra E, parcelné číslo XXX/X o výmere 3411 m2 - orná pôda (ďalej len „nehnuteľnosť“). Na časti predmetnej nehnuteľnosť vo výmere 614 m2 je vybudovaná komunikácia III. triedy, ako miestna komunikácia vo vlastníctve žalovaného. Dňa 17.10.2001 uzavrela žalobkyňa so žalovaným nájomnú zmluvu na dobu určitú od 1.10.2001 do 30.9.2004, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť ročné nájomné vo výške 101,91 eur (3 070 Sk) za užívanie zastavaných častí pozemku. Po skončení doby nájmu predložila žalobkyňa žalovanému návrh na odkúpenie zastavenej časti pozemku, žalovaný návrh na odkúpenie časti pozemku neakceptoval a od roku 2005 nájomné žalobkyni neuhrádzal. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.10.2008 žalobkyňa žiadala o zaplatenie nájomného za obdobie od 20.10.2005 vo výške 97 227 Sk s prísl. a nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť ako kupujúci so žalobkyňou kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti zapísanej v PK vl., č. XXX, a to parc. č. XXX/ X-orná pôda, na LV č. XXXX, kat. územie S. za kúpnu cenu 1 086 166 Sk. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 6.2.2014 žalobkyňa rozšírila žalobu v časti o zaplatenie nájomného, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 30.5.2014 č.k. 11C/244/2008-206. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom zo dňa 12.2.2015 č.k. 11C/244/2008-235 rozhodol, že základ žalobného návrhu je daný, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2015. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k napadnutému zamietajúcemu výroku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobkyne. 14. Z odvolania odvolateľky odvolací súd vyvodil uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., a to že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na prejednávanú vec aplikoval ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonník, majúc za to, že došlo k obnoveniu platnosti nájomnej zmluvy, odvolací súd uvádza. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol odvolateľkou uplatňovaný nárok na zaplatenie nájomného za nehnuteľnosti a nahradenie prejavu vôle uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. rozhodol dňa 12.2.2015 medzitýmnym rozsudkom č.k. 11C/244/2008-235 majúc zato, že základ žaloby je daný. Uvedeným procesným postupom súd prvej inštancie ustálil, že základ nároku odvolateľky je daný titulom nájomného a vysporiadal sa aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v konaní. Vychádzajúc z právoplatného medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie procesne správne zaoberal len výškou uplatňovaného nároku titulom nájomného a návrhom na nahradenie vôle, preto odvolacie námietky odvolateľky vo vzťahu k základu nároku uplatneného titulom nájomného a posúdeniu námietky premlčania vo vzťahu k tomuto nároku posúdil odvolací súd ako irelevantné. Na správnosť uvedených záverov nemá vplyv ani argumentácia odvolateľky, že uplatnený nárok bolo dôvodným posudzovať ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, pričom uvedená právna kvalifikácia by mala vplyv aj na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania. V tejto súvislosti opätovne odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom vydaným v konaní nárok odvolateľky právne kvalifikoval ako nárok titulom nájomného, majúc za to, že došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok ako bola pôvodne dojednaná. Preto ak medzi stranami existoval právny vzťah, t.zn. platná nájomná zmluva, nemohlo medzi nimi dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je existencia majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkovým prospechom získaným z nepoctivých zdrojov alebo bezdôvodným plnením za iného, čo nie je prejednávaný prípad. Možno zároveň konštatovať správnosť záverov súdu prvej inštancie, keď pri určovaní výšky nároku titulom nájomného vychádzal zo zmluvne dohodnutého nájomného medzi stranami v nájomnej zmluve, a to z nájomného vo výške 101,90 eur/ročne a ktorý po prihliadnutí na žalovaným vznesenú námietku premlčania, priznal odvolateľke nájomné vo výške 488,72 eur spolu s úrokmi z omeškania. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie nájomného v sume 37 177,28 eur spolu s úrokmi z omeškania (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne a právne správne podľa § 387 ods. 2 C.s.p., potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).