Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/219/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221909 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208221909.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 603 201, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, proti žalovanému: MISTRAL ONE s.r.o., IČO: 45 939 047, so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, o zaplatenie 3 726,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.2.2016, č.k. 11C/34/2009-285, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.2.2016, č.k. 11C/34/2009-285 sa vo výroku o trovách štátu m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 631,68 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 240,48 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 1 018,99 eur zastavil (výrok I), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 798,71 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania (výrok II). Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 872,16 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon nájme a podnájme nebytových priestorov“), § 96 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1, § 79 ods. 2, § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby zastavil konanie v časti istiny vo výške 1 089,99 eur. Z dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1.12.2002 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru, pričom cena nájmu bola medzi účastníkmi dohodnutá na 17 622 Sk ročne. Nakoľko bolo v konaní Znaleckým posudkom č. 1/2013 z februára 2009 preukázané, že náklady na poskytované služby spojené s užívaním predmetu nájmu v spornom období od 1.1.2005 do 3.5.2005 by mali predstavovať sumu 53 482,54 Sk súd prvej inštancie ustálil, že súčet predpísaného nájomného a skutočných nákladov na služby spojené s nájmom predstavoval sumu 137 557,54 Sk. Rozdiel medzi nákladmi vrátane nájomného a úhradami vykonanými žalovaným v spornom období stanovil na sumu 24 062,04 Sk (798,71 eur), preto mal za dôvodné uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 798,71 eur. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa pomeru úspechu sporu. Nakoľko sa v konaní žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3 726,98 eur a úspech mal v rozsahu 798,71 eur, úspech žalobcu bol 21,43 % a úspech žalovaného 78,57 %, pričom čistý úspech žalovaného v konaní bol v rozsahu 57,14 %. I keď mal žalovaný vo veci úspech len čiastočný, mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené všetky predpoklady na priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo iba od znaleckého posudku. Keďže si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie mu náhradu trov nepriznal. 4. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 148 O.s.p. a v plnej výške zaviazal žalobcu na úhradu trov konania štátu vo výške 872,16 eur, ktoré spočívali v znalečnom vyplatenom znalcovi G.. G. O. z preddavku zloženého žalobcom vo výške 250 eur a zo štátnych finančných prostriedkov vo výške 872,16 eur. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vo výroku o náhrade trov štátu (výrok III ) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. 11C/34/2009-225 zo dňa 22.4.2013 v znení opravného uznesenia sp. zn. 11C/34/2009-275 zo dňa 10.2.2016 priznal v konaní znalečné ustanovenému znalcovi G.. G. O.Ň. v sume 1 122,16 eur. Uvedená suma pozostávala z preddavku, ktorý zložil v sume 250 eur a sumy vo výške 872,16 eur zo štátnych finančných prostriedkov. Mal za to, že predmetná suma úhrady za znalecký posudok mala byť rozdelená pomerne medzi strany sporu podľa percentuálnej miery úspechu tak, že on mal byť zaviazaný na úhradu sumy vo výške 641,11 eur a žalovaný na úhradu sumy vo výške 481,05 eur. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 7. Odvolací súd v zmysle zásad podľa ustanovení § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu je sčasti opodstatnené. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že o odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o trovách konania podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení platnom v čase jeho rozhodovania, (ďalej len „O.s.p.“). 11. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 12. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. 13. Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 14. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 15. Citované ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V konaní, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, štát má podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. 16. Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti rozhodovania o trovách štátu možno vyvodiť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách štátu postupoval analogicky ako pri rozhodovaní o trovách konania a aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p., vychádzajúc z toho, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že v sporových konaniach sa pri náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Podľa tejto zásady súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri uplatnení niektorých nárokov z povahy veci vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od znaleckého posudku , prípadne od úvahy súdu. Úspešná strana má preto nárok na náhradu trov konania v plnej výške aj vtedy, ak strana s uplatneným nárokom dosiahla úspech nie však v celkovej požadovanej výške. Odvolací súd uvádza, že ust. § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, na základe ktorého súd účastníkovi konania prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenia a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia, nestačí ak sa ním rozhoduje o základe nároku. Súčasne musí byť splnená aj podmienka druhá, ktorou je závislosť vyčíslenia plnenia buď od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, t.j. nie v prípadoch, keď ide o nárok, ktorý je objektívne vyčísliteľný, čo je prejednávaný prípad. Typickým príkladom na použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p. je žaloba o ochranu osobnosti s nárokom na peňažné zadosťučinenie, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia určitej nemajetkovej ujmy. 17. Na základe uvedených úvah odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, v ktorom odvolateľ nenapadol výrok o trovách konania, majúc na zreteli princípy všeobecnej spravodlivosti a rozumné usporiadanie procesných vzťahov, považoval za nevyhnutné vysloviť svoj právny názor aj vo vzťahu k odvolaním nenapadnutému výroku o trovách konania. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a rozhodol o plnom úspechu žalovaného. V tomto prípade sa nejednalo ani o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, výšku ktorej nie je možné stranou konania presne vyčísliť, ani o prípad nároku na uplatnenie náhrady škody, ktorej výška výslovne závisí od znaleckého dokazovania, či úvahy súdu. V danom prípade bola síce výška žalovaného nároku posudzovaná znaleckým posudkom a súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na závery znaleckého dokazovania a o tieto závery aj svoje rozhodnutie oprel, avšak žalovaný nárok, t.j. nárok na zaplatenie nákladov za služby spojené s nájmom nebytového priestoru, nie je nárokom, kde je primárne a určujúco výšku nároku možné určiť len na základe znaleckého posudku. Zároveň z logiky tohto zákonného ustanovenia a praxe súdov je vyvoditeľné, že sa aplikuje v prípadoch, kedy sa takýto nárok na plnú náhradu trov konania priznáva čiastočne úspešnému žalobcovi a nie žalovanému. 18. Odvolací súd má preto za to, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné rozhodovať podľa ust. § 142 ods. 2 a podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., vychádzajúc z toho, že späťvzatie žaloby v sume 1 018,99 eur procesne zavinil žalobca, preto nárok na náhradu trov konania v tejto časti vznikol žalovanému a vo veci samej bol žalobca úspešný v sume 798,71 eur ( zo sumy 2 707,99 eur), čo znamená percentuálnu úspešnosť žalobcu 29,50 % a žalovaného 70,50%. Celkový úspech žalobcu v konaní bol tak v rozsahu 21,43 % a žalovaného v rozsahu 78,57%. 19. Nakoľko medzi stranami sporu prichádzala do úvahy náhrada trov konania, súd prvej inštancie správne postupujúc podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. priznal štátu právo na náhradu trov konania, ktoré boli vynaložené zo štátnych finančných prostriedkov na znaleckú odmenu znalca G.. G. O. v sume 872,16 eur ( uznesenie zo dňa 22.4.2013 č.k. 11C/34/2009-225 v znení opravného uznesenia zo dňa 10.2.2016 č.k. 11C/34/2009-275). Štát mal podľa výsledkov konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil, proti tomu z účastníkov konania, ktorého mal povinnosť na náhradu trov konania proti druhému účastníkovi. Vychádzajúc z úvah odvolacieho súdu uvedených v bode 16 tohto rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti o trovách štátu podľa ust. § 388 C.s.p. zmeniť a na úhradu trov štátu zaviazať strany sporu podľa pomeru ich neúspechu vo veci samej, t.j. žalobcu na úhradu sumy 631,68 eur (78,57 % z 1.122,16 eur - preddavok uhradený žalobcom v konaní 250 eur) a žalovaného na úhradu sumy 240,48 eur (21,43 % z 1 122,16 eur). 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, rozhodol odvolací súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).