Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/59/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222503 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208222503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislav Král, v právnej veci žalobcu: EUROSITE, s. r. o., so sídlom Letná 40, 040 01 Košice, IČO: 36 716 618, proti žalovanému: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 00 178 454 v konaní o určenie obsahu zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 08.11.2013, č. konania 51C/266/2008 - 177, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 08.11.2013, č. konania 51C/266/2008 - 177 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.11.2008, ktorú následne doplnil a upravil, ktorú zmenu petitu súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 21.10.2011, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil medzi stranami sporu obsah zmluvy, uzatvorenej podľa § 81 ods. 1 písmeno h) autorského zákona. Žiadal určiť obsah dohody, ktorej znenie uviedol v požadovanom petite. Žalobca uviedol, že je majiteľom hracích automatov, ktoré spravuje na základe autorského zákona a vzhľadom na monopolné postavenie žalovaného, ktorý odmieta uzatvoriť zmluvu, žalobca je nútený riešiť neprípustnosť žalovaného podanou žalobou, ktorou je možné objektívne určiť obsah zmluvy. Žalobca mal za to, že v danom prípade je nutné dohodnúť sa na výške odmien za používané práva. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na Sadzobník autorských odmien za používanie hudobných diel, ich verejným, nedivadelným predvádzaním. Žalovaný zároveň poukázal na rámcovú dohodu zo 17.12.2002, ktorou bola dohodnutá výška sadzby autorskej odmeny v zmysle čl. III rámcovej dohody, pričom sadzby sú platné od 01.01.2003 a neboli zvyšované. Žalovaný mal za to, že autorská odmena za spôsob použitia diel, prostredníctvom hudobných automatov je primeraná, pričom iní prevádzkovatelia hudobných automatov majú uzatvorenú zmluvu so SOZA a plnia si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a rešpektujú aj výšku autorskej odmeny. Žalovaný zdôraznil, že nie je možné akceptovať sadzbu autorskej odmeny, ktorú žalobca uviedol v návrhu zmluvy, keď žalovaný považoval za zákonnú povinnosť organizácie kolektívnej správy uzatvárať s používateľmi zmluvy za rovnakých a primeraných podmienok. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že vec prejednal a rozhodol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti strán sporu, najmä právneho zástupcu žalobcu, keď v predmetnej veci nariadil 11 termínov pojednávaní, pričom ani na jedno z nich sa právny zástupca žalobcu nedostavil a svoju účasť opakovane ospravedlňoval. O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že takýto návrh na prerušenie konania zamietol. 3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa § 80 písmeno b) OSP v spojení s ustanovením § 61 ods. 3 OSP, v spojení s ustanovením § 43 písmena a) a písmena c) OZ, § 40 ods. 1 a § 45 a § 78, v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len autorský zákon) s tým, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi, alebo s osobami, ktoré sú oprávnené obhajovať záujmy v nich združených používateľov podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa používateľovi poskytne oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, po druhé dohodne s užívateľom alebo s povinnou osobou odmenu a spôsob jej uhradenia, pričom podľa písmena s) tohto zákonného ustanovenia (§ 81 ods. 1 písmeno s/) je povinná uverejniť vhodným spôsobom Sadzobník odmien a primeraných odmien. 4. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1 autorského zákona, v zmysle ktorého, ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo na uzavretí dohody o primeranej odmene za použitie predmetov ochrany používateľom, organizácia kolektívnej správy môže požadovať okrem iného, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd. 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že zmluva je právny úkon, ktorý sa skladá z jednotlivých právnych úkonov, pričom prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta), druhým je prijatie návrhu (akceptácia). Súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, môže iba podľa ustanovenia § 82 ods. 1 autorského zákona nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom, ktorý ukladá vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 OSP. Žaloba o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu je jednostranným právnym úkonom a prejavom žalobcu na uzavretie zmluvy, ktorá žaloba ako jednostranný právny úkon je pre žalobcu tohto úkonu, ktorý obsahuje aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy, záväzný. Súd preto o žalobe na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu môže rozhodnúť len tak, že žalobe len celkom vyhovie alebo ho zamietne, ale nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, doplňovať či upresňovať alebo modifikovať. V prípade opačného postupu by súd porušil ustanovenie § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie uviedol, že nikoho nemožno nútiť uzavrieť zmluvu bez existencie právneho dôvodu (zmluvná voľnosť). Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu, vkladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.) možno, len ak tento subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku (§ 50a OZ), alebo mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Návrh na nahradenie vyhlásenia vôle je svojou podstatou návrhom na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O. s. p., preto nie je podmienený preukazovaním naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ sa žalobca podaným návrhom na nahradenie vyhlásenia vôle domáha nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť licenčnú zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu, musí povinnosť žalovaného uzavrieť takúto zmluvu vyplývať zo záväzku alebo zo zákona. V danom prípade vyplýva žalovanému ako organizácii kolektívnej správy povinnosť zo zákona (§ 81 ods. 1 písm. h) AZ) uzavrieť licenčnú zmluvu so žalobcom. Súd pri návrhu na nahradenie vôle skúma z úradnej povinnosti (ex offo) splnenie zákonných ustanovení prejavu vôle obsiahnutej v návrhu zmluvy, či prejav vôle obsiahnutý v návrhu zmluvy obsahuje podstatné náležitosti zmluvy uvedené v zákone a či návrh zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na podstatné náležitosti licenčnej zmluvy v zmysle § 40, § 81 ods. 1 písmeno h) autorského zákona. V danom prípade má súd za to, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú licenčnú zmluvu s jej podstatnou (a v podstate aj jedinou) náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov vo výške 5 % mesačne bez DPH z mesačnej tržby, za jeden hudobný automat, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm. h) AZ uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok a to vzhľadom na skutočnosť existujúcich platných hromadných licenčných zmlúv uzavretých s ďalšími vyše 150 používateľmi hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov (skríň), s ktorými má odporca dohodnutú rovnakú neporovnateľne vyššiu odmenu podľa platného sadzobníka autorských odmien, než akú navrhuje žalobca. Súd poukazuje aj na to, že navrhované znenie zmluvy nie je úplné, jediné, čo tento návrh upravuje, je platenie odmeny, avšak neupravuje žiadne ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán s tým súvisiace. Navyše žalobca aj napriek výzve súdu, nedoložil úplné znenie zmluvy, nakoľko táto v článku III., bode 1 odkazuje na osobitný dodatok, ktorého obsahom má byť úprava všetkých administratívnych otázok spolupráce ohľadne oznamovania počtu automatov, ich označenia a iné náležitosti, pričom tento má tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom tento dodatok k zmluve nebol priložený. Formulovaný návrh na nahradenie vôle žalovaného uzavrieť licenčnú zmluvu je v podstatnej časti (náležitosti zmluvy) v rozpore so zákonom, súd takýto návrh zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď neumožnil stranám sporu vyjadriť sa návrhom na dôkazy a tiež nebolo žalobcovi umožnené ani právo záverečnej reči. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa podmienky podľa § 157 ods. 2 OSP, pretože je nepreskúmateľné. Porušuje právo strany sporu na spravodlivý súdny proces a odníma mu možnosť konať pred súdom. 7. Žalobca uviedol, že v priebehu konania navrhol prerušiť konanie, nakoľko v inom konaní pod sp. zn. 58C/243/2010 prebiehalo konanie, v ktorom sa Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň domáhalo voči Slovenskému ochrannému zväzu autorskému pre práva k hudobným dielam, určenia obsahu kolektívnej zmluvy. Žalobca mal za to, že rozhodnutie v uvedenom konaní bude mať podstatný vplyv pre všetkých členov Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň. Súd prvej inštancie však návrh na prerušenie konania zamietol, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa k prerušeniu konania vyjadril len okrajovo. Žalovaný má monopolné postavenie a jednoznačne odmietavý postoj k žalobám na uzatvorenie zmluvy zo strany žalobcu, preto žalobca bol nútený žalobou o určenie obsahu zmluvy sa domáhať objektívneho určenia obsahu zmluvy podľa § 82 ods. 1 autorského zákona. Podľa tohto ustanovenia môže požadovať, aby obsah takejto zmluvy alebo dohody určil súd, napriek tomu súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody a tým nesprávne právne posúdil skutkový stav veci. 8. Žalobca nepovažoval za správne konštatovanie súdu, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie hudobných diel, prostredníctvom hudobných automatov vo výške 5 % mesačne bez DPH z mesačnej tržby za jeden hudobný automat by mal žalovaný porušiť svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písmeno h) AZ uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi, ktorí používajú predmet ochrany za primeraných a rovnakých podmienok a to z dôvodu existencie platných hromadných licenčných zmlúv s vyše 150 používateľmi hudobných diel, s ktorými má žalovaný neporovnateľne vyššiu odmenu podľa sadzobníka autorských odmien. Žalobca mal za to, že žalovaný nepreukázal uzatvorenie licenčných zmlúv s viac ako 150 používateľmi hudobných diel. Neúmerne vysoké licenčné poplatky boli len vďaka monopolnému postaveniu žalovaného k hudobným dielam, tieto spôsobujú používateľom hudobných diel, prostredníctvom hudobných automatov existenčné problémy a znemožňujú rozvoj podnikania v tejto oblasti. Navyše napriek nepriaznivej hospodárskej situácii, sa licenčné poplatky neznižujú, ale neúmerne rastú. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou, navrhnutej odmeny za používanie hudobných diel, prostredníctvom hudobných automatov vo výške 5 % mesačne bez DPH z mesačnej tržby za jeden hudobný automat by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písmeno h) AZ uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany za primeraných a rovnakých podmienok. Mal za to, že odmeny za používanie hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov vo výške 5 % mesačne bez DPH a z mesačnej tržby v mnohých prípadoch predstavujú vyššiu odmenu ako podľa sadzobníka autorských odmien, z čoho vyplýva, ak by žalovaný so žalobcom uvedenú zmluvu uzavrel, žalovaný by neporušil § 81 ods. 1 písmeno h) AZ. Súd prvej inštancie v uvedenom prípade nepreskúmal priemernú výšku mesačnej tržby hudobného automatu a neporovnal ju so sadzobníkom autorských odmien. Výška licenčného poplatku vo výške 5 % z mesačného obratu bez DPH by naopak prispela k racionalizácii licenčných poplatkov, k zjednodušeniu dohôd medzi prevádzkovateľmi hudobných automatov a žalovaným; tiež by zamedzila neúmernému jednostrannému zvyšovaniu licenčných poplatkov zo strany žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že navrhované znenie zmluvy je neúplné, jediné, čo tento návrh upravuje, je platenie odmeny, neupravuje žiadne práva a povinnosti zmluvných strán s tým súvisiace. 9. Zároveň žalobca poukázal, že jeho právny zástupca vzhľadom na finančné a pracovné ťažkosti, predvolanie na uvedené konanie a iné podstatné skutočnosti pred žalobcom zatajil a v súčasnosti mu bolo pozastavené členstvo v Advokátskej komore, a preto žiadal, že je nevyhnutné konanie za prítomnosti žalobcu a prítomnosti novozvoleného zástupcu žalobcu. Zároveň žalobca spolu s odvolaním zaslal písomné podanie: „Odvolanie plnej moci“, z ktorého vyplýva, že dňa 15.12.2014 konateľ žalobcu odvoláva plnomocenstvo advokátovi Mgr. Miroslavovi Černému v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. 51C/266/2008 na OS BA II v Bratislave. 10. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 11. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, žalovaný poukázal na ustanovenie § 109 ods. 2 písmeno c) OSP a zároveň poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku sp. zn. 58C/243/2010, v ktorom sa Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň domáhalo voči žalovanému určenia obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy, z ktorého konania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa voči žalovanému domáha určenia obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy v takmer identickom znení, v akom sa Združenie výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň domáhalo v rámci konania 15C/2012/2008, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a to tak, že žaloba Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň bola zamietnutá. Podľa žalovaného napriek neprerušeniu konania sa súd prvej inštancie zaoberal predmetom žaloby v konaní 58C/243/2010. Žalovaný uviedol, že pred súdom prvej inštancie sa žalobca a ani jeho právny zástupca neodvolal ani proti jednému z uznesení súdu prvej inštancie, ktorým bolo zamietnuté prerušenie konania 51C/266/2008 zo dňa 24.06.2011, zo dňa 21.01.2013 a zo dňa 02.07.2013 z dôvodu prebiehajúceho konania pod sp. zn. 58C/246/2010. K námietke žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal uzatvorenie licenčných zmlúv s viac ako 150 používateľmi hudobných diel prostredníctvom hudobných automatov, žalovaný poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná, s tým, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou, spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť odvolania. Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. 12. Žalovaný v rámci svojej obrany oznámil súdu prvej inštancie, že okrem členov ZVPHS má uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s ďalšími viac ako 150 používateľmi, prevádzkujúcimi hudobné skrine, ktorí na ich základe platia autorskú odmenu vo výške podľa sadzobníka žalovaného. Takúto skutočnosť (informáciu) nebol súd prvej inštancie povinný vykonať ako dôkaz z dôvodu, že bola už predmetom dokazovania v rámci súdnych konaní 15C/212/2008 a 58C/243/2010. (všetky konania vedené na súde prvej inštancie OS BA II, ktoré boli právoplatne skončené). K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie uviedol v nesúlade s paragrafovým znením (§ 81 ods. 1 písmeno h) AZ), že súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, čím mal súd nesprávne právne posúdiť skutkový stav veci, žalovaný poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 AZ a ustanovenie § 81 ods. 1 písmeno h) AZ, v spojení s ustanovením § 82 ods. 1 posledná veta AZ a mal za to, že súd pri určovaní zmluvy je povinný vychádzať z podmienok ustanovených v § 45 ods. 1 AZ, t.j. prihliadať najmä na druh predmetu autorskoprávnej ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, čas, ako aj primerané rovnaké podmienky podľa § 81 ods. 1 písmeno h) AZ, podľa ktorých organizácia kolektívnej správy uzatvára zmluvy s používateľmi. 13. Na návrh niektorého zo subjektov oprávneného na podanie žaloby je súd povinný určiť obsah zmluvy, či už licenčnej, hromadnej licenčnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy, avšak v tomto konaní je súd povinný určiť obsah celej zmluvy za podmienok podľa § 45 ods. 1 AZ, pričom je povinný prihliadnuť na podmienky podľa § 81 ods. 1 písmeno h) AZ. Poznámka k ustanoveniu § 82 ods. 1 AZ odkazuje na ustanovenie § 161 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nič na podstatných náležitostiach zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať. Žalovaný uviedol, že nahradením vyhlásenie vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom navrhnutú zmluvu o podmienkach používania hudobných diel prostredníctvom hudobných skríň s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej autorskej odmeny za používanie hudobných diel vo výške 5 % mesačne bez DPH z mesačnej tržby, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi, ktorí používajú predmet ochrany za primeraných a rovnakých podmienok z dôvodu, že žalovaný v minulosti uzatvoril a aj v súčasnosti priebežne uzatvára zmluvy s veľkým počtom používateľov predmetov ochrany v rámci hudobných automatov, ktorí uhradili alebo sa zaviazali uhradiť žalovanému autorskú odmenu, stanovenú podľa ukazovateľov platného sadzobníka žalovaného. Uzatvorenie zmluvy s obsahom tak, ako to navrhol žalobca so zmenenými ukazovateľmi pre stanovenie autorskej odmeny by bolo preto v rozpore s AZ. Tiež by išlo o neprimerané zasahovanie do vnútorných záležitostí občianskeho združenia, ako aj individuálnych nositeľov práv, ktorí pomocou mechanizmov žalovaného, vyjadrili prostredníctvom sadzobníka, za akú sumu autorskej odmeny sú v rôznych prípadoch ochotní poskytovať používateľom súhlas na použitie svojho súkromného vlastníctva, teda v prípade žalovaného hudobných diel. Podľa sadzobníka najrôznejší prevádzkovatelia uzatvorili so SOZA niekoľko sto licenčných zmlúv, čo vyjadruje širokú akceptáciu tohto spôsobu stanovenia autorskej odmeny za používanie hudobných diel používateľským a podnikateľským prostredím v aplikačnej praxi. Je na slobodnom rozhodnutí žalobcu, či pri svojom podnikaní bude využiť produkty kreatívnej činnosti nositeľov práv, teda hudobné diela a bude povinný uhrádzať autorské odmeny nositeľom práv, keďže svoju zárobkovú činnosť realizuje kapitalizáciou duševného vlastníctva nositeľov práv. Žalobca môže slobodne využívať iné spôsoby generovania zisku ako je používanie hudobných diel. Je všeobecnou snahou žalobcu minimalizovať autorské odmeny a maximalizovať vlastný zisk na úkor nositeľov práv k prostriedku, ktorý mu zárobok poskytuje, čo žalovaný považuje minimálne za porušovanie dobrých mravov a poctivých obchodný stykov. Žalovaný zároveň poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/399/09 z 29. septembra 2010, z ktorého vyplýva, že ak v danom prípade žalovaný je povinný uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu s právnickou osobou, združujúcou používateľov predmetov ochrany za rovnakých a primeraných podmienok aj v prípade, že k uzavretiu kolektívnej licenčnej zmluvy na základe vzájomného konsenzu zmluvných strán nedôjde a právnická osoba združujúca používateľov predmetov ochrany si svoje právo na uzavretie takejto zmluvy uplatní na súde žalobou, súd je pri rozhodovaní o uložení povinnosti organizácii kolektívnej správy uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu, resp. pri nahradení jej prejavu vôle s touto zmluvou, povinný rešpektovať toto zákonom ustanovené kritérium a teda žalobe môže vyhovieť iba za predpokladu, že kolektívna licenčná zmluva bude uzavretá za „rovnakých a primeraných podmienok“. Mal za to, že pokiaľ sa týka navrhovanej zmluvy, ktorej uzavretia sa žalobca domáha, je potrebné vychádzať z obsahu zmlúv uzavretých medzi žalovaným a ďalšími používateľmi, čo sa týka toho istého spôsobu použitia predmetov ochrany, ktoré rovnakým spôsobom ako predmet ochrany používa a chce aj naďalej používať žalobca. V prípade, ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov za „rovnakú a primeranú“ odmenu, znamenalo by to pre nich, najmä pokiaľ ide o určenie výšky autorských odmien za používanie predmetov ochrany, úplné vystavenie sa svojvôli používateľov a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a účelu autorskoprávnej ochrany. 14. Pokiaľ žalobca vytýka, že konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom s tým, že doručenie na predvolanie bolo vykázané len právnemu zástupcovi žalobcu v dňoch 30.08.2013 a 02.10.2013, pričom žalobcovi predvolanie doručené nebolo, žalovaný poukázal na ustanovenie § 25 ods. 1 a 2 OSP a ustanovenie § 28 OSP a ustanovenie § 101 ods. 1 OSP. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/226/2010 zo dňa 28.09.2010, v zmysle ktorého, ak si účastník ustanovil za zástupcu advokáta, ktorému zo zákona vyplýva plnomocenstvo pre celé konanie, všetky písomnosti vrátane predvolania na pojednávanie, súd doručuje len tomuto zástupcovi, nie je vylúčené, aby sa predvolanie doručilo aj priamo účastníkovi, čo však závisí od zváženia súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak považuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú v prípade, ak mieni účastníka na pojednávaní vypočuť. Zastúpenie advokátom v civilnom procese ponechané na vôli účastníka je teda nepovinné s výnimkami, kedy tak ustanovuje OSP a teda, ak si žalobca zvolil za zástupcu advokáta, ktorý ho mal v predmetnej právnej veci v rámci súdnych konaní zastupovať, takýto zástupca - advokát má plnomocenstvo konať za žalobcu pre celé takéto konanie. Toto plnomocenstvo nie je možné nijakým spôsobom obmedziť, pričom ak sú účastníci nečinní, je súd prejednať vec neprítomnosťou určitého účastníka za predpokladu, že má preukázané, že účastník bol riadne a včas predvolaný (§101 ods. 2 OSP). Preto tvrdenia žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, po právnej ani po skutkovej stránke neobstojí. Súd prvej inštancie v konaní, ktoré trvalo viac ako 5 rokov (žaloba podaná na súd 06.11.2008 - vyhlásený rozsudok 08.11.2013) , za toto obdobie právny zástupca žalobcu sa nedostavil ani na jedno z 11 termínov pojednávaní, ktoré vytýčil súd prvej inštancie bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Žalobca, ktorý sám navrhol konať v predmetnej veci, sa mal z vlastnej iniciatívy zaujímať u svojho právneho zástupcu o stave prejednávanej veci a v prípade nespokojnosti s poskytovaním služieb ho odvolať a ustanoviť si nového právneho zástupcu. Ak má žalobca pocit, že nekonaním zo strany ním ustanoveného právneho zástupcu boli porušené jeho práva, prípadne, že mu vznikla škoda, má právo sa voči tomuto právnemu zástupcovi domáhať prípadnej náhrady škody z titulu vadného poskytnutie právnych služieb. 15. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28.04.2017 s výzvou, že žalobca má možnosť v súlade s ustanovením § 374 ods. 1 CSP vyjadriť sa k predmetnému vyjadreniu žalovaného. Žalobca žiadne písomné vyjadrenie súdu nezaslal. 16. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 19. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, či už z hľadiska procesnoprávneho, ani pokiaľ sa týka zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania vrátane odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žiadne pochybenia, preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie preto odvolací súd sa v odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správností dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správností uvedie i ďalšie dôvody. 20. Predmetom žaloby žalobcu, ktorú v priebehu prvostupňového konania upravoval, následne súd prvej inštancie takúto zmenu petitu pripustil, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil obsah zmluvy uzavretej podľa ustanovenia § 81 ods. 1 písmeno h) autorského zákona, pričom zmluva mala byť uzavretá medzi Slovenským ochranným zväzom autorským pre práva k hudobným dielam a žalobcom - EUROSITE, s. r. o. Žalobca v žalobe uviedol, že je majiteľom hracích automatov, ktoré spravuje na základe autorského zákona. Keďže žalovaný má monopolné postavenie a tiež odmietavý postoj k uzavretiu zmluvy zo strany žalobcu, bola podaná zo strany žalobcu predmetná žaloba. Mal za to, že v danom prípade je nutné dohodnúť sa na výške odmien za používané práva, keďže žalovaný nepristúpil k vzájomnej dohode a na základe takých podmienok, ktoré by mohli byť akceptované. Žalobca ďalším podaním zo dňa 13.10. 2011 žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu, v ktorom žiadal, aby súd určil obsah zmluvy uzatvorenej podľa § 81 ods. 1 písmeno h) autorského zákona č. 618/2003 Z. z. medzi stranami sporu pre práva k hudobným dielam, ktorej znenie špecifikoval v štyroch článkoch, ktorú zmenu súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 21.10.2011 pod č. konania 51C/226/2008. 21. Podľa 81 ods. 1 písmeno h) autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa: 1) používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2) dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia a podľa písmena s) tohto zákonného ustanovenia je povinná uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien a primeraných odmien. Vzhľadom na úpravu petitu žalobcu a po pripustení zmeny petitu žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 21.10.2011, žalobca sa teda domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť zmluvu podľa 81 ods. 1 písmeno h) zákona č. 618/2003 Z. z., v ktorej žalobca navrhol, že za používanie predmetov ochrany práv vo svojich hudobných automatoch dohodnutú odmenu na účet SOZA vo výške 5 % mesačne bez DPH z mesačnej tržby a to za jeden hudobný automat. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že súd jednak pri žalobe na nahradenie vôle, skúma z úradnej povinnosti splnenie zákonných ustanovení prejavu vôle, ktorý má byť obsiahnutý v návrhu zmluvy a to jednak či prejav vôle v návrhu zmluvy obsahuje podstatné náležitosti zmluvy a či takýto návrh zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Správne poukázal na podstatné náležitosti licenčnej zmluvy v zmysle § 40 a § 41 ods. 1 písmeno h) AZ. Tiež i odvolací súd dopĺňa, že jednou zo základných náležitostí takejto zmluvy, ktorou je výška autorskej odmeny, by bola stanovená v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že autorská odmena musí by určená v súlade s ustanovením § 45 autorského zákona, a keďže žalovaný ako organizácia kolektívnej správy práv je povinný uverejniť Sadzobník odmien a primeraných odmien podľa § 81 ods. 1 písmeno s) AZ (autorského zákona), pri uzatváraní takejto licenčnej zmluvy sú obe zmluvné strany týmto sadzobníkom viazané, nemôžu sa od neho odchýliť a takisto i súd pri rozhodovaní o obsahu licenčnej zmluvy sa nemôže od predmetného sadzobníka odchýliť. Žalobca ako používateľ nie je oprávnený svojvoľne stanovovať obsah zmluvy, vrátane výšky autorskej odmeny, resp. spôsobu jej výpočtu. Ak by využil svoje právo a domáhal by sa nahradenia prejavu vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť licenčnú zmluvu, môže sa domáhať o uzavretie licenčnej zmluvy len za rovnakých podmienok, za akých hromadné licenčné zmluvy uzatvára žalovaný s inými používateľmi v zmysle princípov primeranosti, ako aj rovnakých zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 82 ods. 1 autorského zákona. Zároveň správny je záver súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že navrhované znenie licenčnej zmluvy nie je úplné, keď jediné, čo tento návrh zmluvy upravuje, je platenie odmeny, pričom neupravuje žiadne ďalšie iné práva a povinnosti zmluvných strán. Navyše chýba i osobitný dodatok, na ktorý odkazuje čl. III predmetného návrhu zmluvy, obsahom ktorého by mala byť úprava ďalších administratívnych otázok spolupráce. Dôvodná bola preto i námietka žalovaného, že obsah zmluvy je neurčitý, nejasný, nepresný, pričom žalobca v návrhu licenčnej zmluvy neodôvodňuje ani navrhovanú výšku autorskej odmeny, ktorú sám žalobca pokladá za hlavný sporný bod medzi zmluvnými stranami. 22. Zároveň správne súd prvej inštancie poukázal na 82 ods. 1 AZ, ktoré ustanovenie dáva možnosť každému používateľovi autorských diel, vrátane žalobcu, ale na druhej strane i organizácii kolektívnej správy žiadať, aby v prípade neuzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy, obsah takejto licenčnej zmluvy, vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd nemôže určovať zmluvy alebo dohody, môže v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 AZ s odkazom na bod č. 8 nahradiť vôľu, t. j. zmluvný prejav subjektu právoplatným rozsudkom súdu, ktorý ukladá vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd dodáva, že predpokladom pre úspech v konaní podľa ustanovenia § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) je v prvom rade preukázanie, že žalovaný má povinnosť vyplývajúcu, či už z právneho predpisu, zmluvy, alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu s určitým obsahom a napriek takejto povinnosti tak neurobil. Ak má žalovaný povinnosť uzavrieť zmluvu, zo žaloby musia byť zrejmé náležitosti takejto zmluvy, keď obsah takejto zmluvy musí vyplývať buď z právneho predpisu, buď zo zmluvy medzi stranami, alebo z inej právnej skutočnosti. Ani žalobca nemôže sám meniť podstatné náležitosti zmluvy a takisto ich zmena je vylúčená aj zo strany súdu. Ak obsah navrhovanej zmluvy, je čo i len v časti v rozpore s právnym predpisom či inou skutočnosťou, súd nemôže žalobe vyhovieť, nakoľko by tak nahradil prejav vôle žalovaného, na prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný. 23. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že zo strany súdu došlo k porušeniu ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (procesný právny predpis platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), najmä, že nesprávne súd prvej inštancie postupoval, keď návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v priebehu prvostupňového konania trikrát domáhal prerušenia konania v predmetnej veci. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.06.2011 pod sp. zn. 51C/266/2008 - 112, uznesením zo dňa 21.01.2013 pod č. konania 51C/266/2008 - 159 ako aj uznesením zo dňa 02.07. 2013 č. konania 51C/266/2008 - 170 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, keď v predmetných uzneseniach konštatoval, že prerušenie konania je fakultatívne, teda nie je právom účastníka konania, ale záleží výlučne na úvahe konajúceho súdu, či konanie preruší. Konania, ktoré žalobca vždy uvádzal v súvislosti s návrhmi na prerušenie konania, súd prvej inštancie riadne vyhodnotil a konštatoval, že predmetné návrhy v iných konaniach sú takmer identické, v akom sa určenia obsahu takéhoto druhu zmluvy už žalobca domáha v tomto konaní, pričom podľa súdu prvej inštancie ani nebolo dôvodné ani účelné, aby došlo k opakovanému prerušeniu predmetnej veci. Žalobca ani voči jednému z predmetných uznesení, ktorými bol návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnutý, sa neodvolal, nevyužil žiaden opravný prostriedok. Predmetné uznesenia následne nadobudli právoplatnosť. 24. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal uzatvorenie licenčných zmlúv s viac ako 150 používateľmi hudobných diel, prostredníctvom hudobných automatov, odvolací súd uvádza, že bolo vecou samotného žalobcu v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 OSP ((procesný právny predpis platný do 30.06.2016), aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, dokonca sám žalobca v priebehu prvostupňového konania poukázal na niekoľko prebiehajúcich súdnych sporov, uviedol ich spisové značky a v návrhu na prerušenie konania tvrdil, že v týchto konaniach takisto prebieha spor o určenie obsahu kolektívnej licenčnej zmluvy s tým, že žalobca je členom Združenia výrobcov a prevádzkovateľov hudobných skríň, ktoré vystupuje v predmetných konaniach, ktoré sám žalobca označil. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania sa nezúčastňoval vytýčených pojednávaní, celkom v počte 11 vytýčených pojednávaní, pričom podľa procesného predpisu - Občiansky súdny poriadok, ktorý bol platný a účinný v čase, kedy rozhodoval súd prvej inštancie, bola upravená zásada (tzv. zásada neúplnej apelácie), v zmysle ktorej bolo substancovanie skutkových tvrdení a označovanie dôkazných návrhov zásadne koncentrované do fázy prvostupňového konania. Koncentračný princíp ale aj princíp, neúplnej apelácie sa teda prejavili v tom, že v odvolacom konaní v zásade neboli prípustné nové substancovania skutkových tvrdení, ani nové dôkazné návrhy okrem výnimočných situácií, ktoré zákon uznával ako dôvody na prednes skutkových tvrdení, či označenie dôkazných návrhov aj v odvolacom konaní (viď napr. ustanovenie § 205a OSP). 25. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že mu konaním na súde prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom i z dôvodu, že jeho právny zástupca pre finančné a pracovné ťažkosti, predvolania na uvedené konanie a iné podstatné skutočnosti, pred žalobcom zatajil a zároveň, že riadne nepreberal poštu. Z 11 vytýčených pojednávaní súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré skutočnosti vyplývajú i z obsahu spisu, správne konštatoval, že súd predvolanie na pojednávanie zo dňa 30.08.2013 a zo dňa 02.10.2013 doručoval k rukám právneho zástupcu žalobcu, pričom zásielku v odbernej lehote si zástupca žalobcu nevyzdvihol. Následne súd prvej inštancie postupoval v zmysle procesného právneho predpisu platného v čase prejednávania predmetnej veci. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že zástupca žalobcu mal pozastavený výkon advokácie s účinnosťou až do 16. decembra 2013 a teda v čase, v ktorom súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 08.11.2013 a zasielal predvolanie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.08.2013 a opakovane dňa 02.10.2013 postupoval správne v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď mal za to, že zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Možno súhlasiť so stanoviskom žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 20.02.2015, v ktorom uviedol, že ak si strana sporu zvolí v konaní za zástupcu advokáta, takto ustanovený advokát má plnomocenstvo konať za žalobcu pre celé konanie, pričom plnomocenstvo nie je možné podľa Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom obmedziť, pričom v prípade, že zo strany riadne ustanoveného právneho zástupcu boli porušené práva strany sporu, žalobca má právo domáhať sa ochrany svojich práv z titulu vadného poskytnutia právnych služieb voči ním ustanovenému právnemu zástupcovi. 26. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto v celom rozsahu, stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v ktoré odôvodnenie, ktoré spĺňa všetky požiadavky v zmysle § 220 ods. 2 CSP poukazuje, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 27. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).