Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/328/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223764 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208223764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: F.. L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Č.. XXX, E., zastúpeného JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom Hollého 11, Levice, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.5.2017, č.k. 9C/270/2008-316, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal (po konečnej zmene žalobného petitu) uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 37 000 eur so 6,5% ročným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému a žalovanému s použitím ust. § 262 ods.1, § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Zamietajúci výrok rozhodnutia právne odôvodnil § 16 ods.1 písm. a/, ods.1, § 18 ods.1 písm a/, § 20 ods.1,2,3,4,5, § 27 ods.1,2,3,4,5,5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách v znení účinnom k 9.12.2006 (ďalej „zákon č. 442/2002 Z.z.), § 415, § 420a ods.1,2,§ 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že čerpacia stanica verejnej kanalizácie vo vlastníctve obce E., ktorú prevádzkuje žalovaný, sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu a že na čerpacej stanici došlo k poruchovej udalosti, ktorá mala za následok znefunkčnenie verejnej kanalizácie v obci E.. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou zo strany žalovaného, odvolávajúc sa na "nedodržiavanie elementárnych hygienických noriem a zásad pri prevádzkovaní prečerpávacej stanice" vo výške 37 000 eur, ktorú odvodzoval od záveru Znaleckého posudku č. 160/2016, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti F.. Z. N. zo dňa 23.9.2016, doplneného Doplnkom k Znaleckému posudku č. 160/2016 zo dňa 23.3.2017, podľa ktorého všeobecná hodnota pozemkov parc.č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX ako príslušenstva rodinných domov s.č. XXX na pozemku parc.č. XXX/ XXX a s.č. XXX na pozemku parc.č. XXX/XXX na I. W. Č.. X I. E., k.ú. E., okres N. - vedených na LV č. XXXX, je pre prítomnosť a prevádzkovanie cudzej stavby, vrátane technológie na pozemku parc.č. XXX/XXX (prečerpávacej stanice) "znížená minimálne o 30%, čo zodpovedá strata 37 000 eur len na pozemkoch". 3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že čerpacia stanica (podzemný objekt s dvoma ponornými čerpadlami od firmy ABS) bola vybudovaná zo štyroch železobetónových skruží DN 2200 mm na pozemku p.č. 640/374, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve obce E.. Okresný úrad v N., odbor životného prostredia, rozhodnutím č. ŽP.Vod/1648-I-51/2000-Ry-K zo dňa 25.10.2000 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2000) povolil obci E. (ktorý bol súčasne aj investorom tejto stavby) uviesť čerpaciu stanicu do trvalej prevádzky. Nebolo sporným, že obec E. (v zastúpení starostkou pani S. X.) uzavrela dňa 4.5.2000 kúpnu zmluvu so spoločnosťou Sch & T s.r.o., Hlavná 460, Dunajská Lužná, IČO: 31 406 742 a P. Y., bytom A. V. XX, XXX XX Š., s predmetom kúpy pozemok parc.č. XXX/XXX o výmere 923 m2 a že dňa 30.5.2000 bola medzi účastníkmi kúpnej zmluvy uzavretá ďalšia kúpna zmluva s predmetom kúpy pozemok parc.č. XXX/XXX o výmere 653 m2. V čase predaja pozemku platil zákon č. 138/1973 Zb. o vodách, v zmysle ktorého platilo k predmetnej stavbe zákonné vecné bremeno, preto obec E. práva k predmetnej stavbe (čerpacej stanici) nemusel osobitným spôsobom zabezpečovať. Žalobca ako kupujúci nadobudol predmetné pozemky zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom N. pre katastrálne územie E. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.4.2004 od spoločnosti Sch & T s.r.o., Hlavná 460, Dunajská Lužná, IČO: 31 406 742 a P. Y., bytom A. V. XX, XXX XX Š. v čase, keď už na pozemku parc.č. 640/374, stavba čerpacej stanice stála. Napriek tomu, že v konaní opakovane prehlasoval, že o nej v čase kúpy nemal vedomosť, žalovaný preukázal opak, keď poukázal jednak na čl. IV kúpnej zmluvy, kde žalobca ako kupujúci prehlásil, že mu je "známy stav prevádzaných nehnuteľností" a tiež poukazom na v spise založený LV č. XXXX z roku 2004, kde bol vyznačený druh chránenej nehnuteľnosti kódom 501 - "chránená vodohospodárska stavba", čím bolo podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní preukázané, že už v čase nadobudnutia pozemkov musel a mal žalobca vedieť, že sa jedná o chránenú vodohospodársku oblasť. Za jednoznačne preukázané mal, že žalobca si nehnuteľnosti - pozemky parc.č. XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX ako príslušenstva rodinných domov s.č. 464 na pozemku parc.č. XXX/XXX a s.č. XXX na pozemku parc.č. XXX/XXX na I. W. Č.. X I. E., k.ú. E., okres N. - vedených na LV č. XXXX zakúpil od tretích osôb s cudzou stavbou - čerpacou stanicou v plnej prevádzke, a napriek tomu, že o čerpacej stanici umiestnenej na jeho pozemku sa musel dozvedieť najneskôr v apríli 2004, postavil na uvedených pozemkoch 2 rodinné domy, ktorým bolo pridelené súpisné číslo dňa 4.4.2005 s vedomím, že bude musieť strpieť prevádzku čerpacej stanice. V konaní bolo ďalej obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Pezinok č.k. 1T 245/2008 a rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/983/2008 preukázané, že dňa 9.12.2006 po nahlásení poruchy na čerpacej stanici sa zamestnanci žalovaného snažili túto poruchu odstrániť. Nakoľko však bol pozemok, na ktorom sa nachádzala pokazená čerpacia stanica, ohradený múrom a uzatvorený plechovou bránou zabezpečenou dvoma visiacimi zámkami, bola potrebná súčinnosť žalobcu ako vlastníka pozemku. Žalobca vstup k tejto čerpacej stanici kanalizácie zamestnancom prevádzkovateľa (žalovaného) znemožňoval, následkom čoho nebolo možné odstrániť poruchu iniciovanou tepelnou ochranou čerpadla pri dlhodobej záťaži a žalobca aj za prítomnosti príslušníkov polície odmietol dobrovoľne odstrániť zámky na bráne a sprístupniť čerpaciu stanicu za účelom jej opravy. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný v dňoch od 10.12.2006 do 23.3.2007 nútený na zabezpečenie odvozu odpadových vôd verejnou kanalizáciou, tieto vody odvážať na čističku odpadových vôd náhradným spôsobom. 4. V danom prípade bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné vychádzať z toho, že žalobca si zakúpil pozemok s čerpacou stanicou v prevádzke, pričom na tomto pozemku si postavil dva domy v čase, keď si už bol preukázateľne vedomý, že jej prevádzku bude musieť strpieť. Žalobca síce preložil Znalecký posudok č. 160/2016, podľa ktorého je všeobecná hodnota pozemkov vedených na LV č. XXXX pre prítomnosť a prevádzkovanie čerpacej stanice na pozemku parc.č. XXX/XXX "znížená minimálne o 30%, čo zodpovedá strata 37 000 eur len na pozemkoch", avšak už v čase, keď tieto pozemky kupoval (s prítomnou čerpacou stanicou), hodnota týchto pozemkov musela byť zohľadnená práve na nich existujúcou a fungujúcou čerpacou stanicou. Tvrdenie žalobcu ohľadne znížení hodnoty predmetných nehnuteľností z dôvodu jej prítomnosti na nich, keď táto bola prítomná v čase ich kúpy a to v plnej prevádzke, potom nemôže obstáť. V konaní bolo naviac preukázané obštrukčné správanie žalobcu vo vzťahu k snahe žalovaného čerpaciu stanicu prevádzkovať a udržiavať a s poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka si žalobca nepočínal tak, aby nedošlo k zníženiu hodnoty nehnuteľností a nepreukázal a ani nenavrhol žiadne dôkazy preukazujúce, že príčinou zníženia hodnoty nehnuteľností (od ktorej si primárne odvodzuje svoj nárok) boli skutočne dôvody uvádzané v žalobe. 5. K žalobcom tvrdenému "nedodržiavaniu elementárnych hygienických noriem a zásad pri prevádzkovaní prečerpávacej stanice" žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že tieto žalobca v konaní nepreukázal a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na jeho strane. Pokiaľ sa žalobca v konaní domáhal náhrady škody titulom zhoršenia zdravotného stavu žalobcu z dôvodu "hluku z čerpadiel a neznesiteľného zápachu z rozlievaných fekálií", súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere chýbalo jednak preukázanie týchto tvrdení, keď "hluk z čerpadiel" preukazoval žalobca prehratím akéhosi zvuku z USB kľúča (ktoré založil na zvukovom nosiči do spisu) a "neznesiteľný zápach" preukazoval zápisnicou obecného zastupiteľstva obce E., kde sa uvádza, že sa občan obce E. pán I., ktorý býva v lokalite kde je umiestnená čerpacia stanica, sa prišiel na Obecné zastupiteľstvo sťažovať na zápach z ulice. V konaní naviac absolútne absentuje aj preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou (t.j. zhoršením zdravotného stavu žalobcu) a prevádzkovou činnosťou žalovaného v tomto prípade znamenajúca, že medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného a vznikom škody (zhoršenie zdravotného stavu žalobcu) je vzťah príčiny a následku, keď otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Jediným dôkazom, ktorý žalobca v tomto smere navrhol vykonať, bol výsluch psychiatra S.. Z. Š., jeho kamarátky a ošetrujúcej lekárky, ktorá ako svedok uviedla, že žalobca mal diagnostikovanú depresiu ešte pred tým, ako začal riešiť prečerpávaciu stanicu na svojom pozemku a jej výpoveď nepreukázala skutočnosť, že by čerpacia stanica bola jediným a výlučným dôvodom, ktorý by vyvolal u žalobcu - ako jediný faktor - zhoršenie jeho zdravotného stavu (ktorý naviac žalobca ani dostatočne nepreukázal). Uvedené skutočnosti mali za následok úvah súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok, ani čo do jeho vzniku a ani čo do jeho výšky. Vzhľadom na uvedené posúdenie uplatneného nároku súd prvej inštancie napokon v rozhodnutí konštatoval, že sa nezaoberal námietkou žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobcu a podrobne sa nevysporiadaval ani s neodôvodnenou námietkou nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako neodôvodnené, nepresvedčivé a nepreskúmateľné zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K právnemu názoru vyslovenému súdom prvej inštancie v bode 52 odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že táto konštatácia je právne irelevantná, nakoľko v danom konaní si neuplatňuje žiadnu škodu titulom umiestnenia prečerpávajúcej stanice na jeho pozemku. Za nesprávnu a nepravdivú označil interpretáciu obsahu pripojeného trestného spisu okresného sudu Pezinok č.k. 1T/245/2008 a rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.4C/983/2008 a to z dôvodu, že bol v čase vzniku havárie v kritickom stave hospitalizovaný v psychiatrickom ústave. Práve havária na čerpacej stanici zo dňa 9. 12. 2006 bola a je príčinou vzniku škody, a teda nie umiestnenie prečerpávajúcej stanice na jeho pozemku, ako interpretoval súd prvej inštancie. Odvolateľ nesúhlasil ani s postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, nakoľko súd prikladal podstatne väčšiu váhu právne irelevantným dôkazom a v tomto konaní veľmi nepresvedčivo vyhodnotil najmä predložený súkromnej znalecký posudok. V prípade, ak mal pochybnosti o dôveryhodnosti jeho záverov, mal sa minimálne domáhať vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi a v prípade pochybností nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu nesúhlasil s odvolacími tvrdeniami žalobcu a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. S námietkami odvolateľa týkajúcimi sa právneho názoru súdu vysloveného v bode 52 odôvodnenia rozsudku nesúhlasil, nakoľko ide o skutkové zistenia súdu, ktoré sú správne, nespochybniteľné, majú význam pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku žalobcu v súdnom konaní ako aj jeho výšky. K interpretácií obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Pezinku žalobcom uviedol, že písomnosti preukazujúce konanie žalobcu sú súčasťou trestného spisu z ktorého vyplýva, že žalobca mu znemožňoval prístup k prečerpávacej stanici verejnej kanalizácie, od 10. 12. 2006 do 23. 3. 2007 bol nútený odvážať odpadové vody na čističku odpadových vôd náhradným spôsobom, dôsledkom čoho mu vznikli náklady na odčerpávanie odpadovej vody v E. vo výške 31 875,51 eur. K predloženým dôkazom zo strany žalobcu sa vyjadril písomne dňa 17. 5. 2017, pričom súd prvej inštancie dôkazy navrhnuté žalobcom vykonal a vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p.. 8. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení sa konštatoval, že predmetom sporu je šírenie zápachu a hluku odo dňa havárie na prečerpávacej stanici, keď na základe tejto škodovej udalosti došlo okrem iných škôd aj ku škode zníženia hodnoty nehnuteľnosti žalobcu o 30 %, čo predstavuje žalovanú sumu. Škoda uplatňovaná v tomto spore nevznikla a ani sa neodvíja od umiestnenia prečerpávajúcej stanice na jeho pozemku, ako sa to mylne snaží interpretovať súd prvej inštancie, ale škodová udalosť vznikla dňa 9. 12. 2006 a práve havária spôsobila škodu, ktorú si v tomto spore uplatňuje. 9. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 13.10.2017 uviedol chronológiu konania v prejednávanej veci a uviedol, že dôkazy predložené žalobcom (vrátane Znaleckého posudku č. 160/2016) nepreukazuje uplatnenú výšku škody, pričom žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani príčinnú súvislosť medzi existenciou udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou žalovaného a tvrdenou spôsobenou škodou. Zo zmien žaloby, ku ktorým pristupoval samotný žalobca v priebehu konania vyplýva, že nemal jasné v tom, čo je predmetom konania. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie náhrady škody, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 11.V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 37 000 eur s príslušenstvom, v ktorom dostatočne, podrobne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. 13. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné. 14. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2008 domáhal voči obci E., so sídlom E. Č.. XXX, E., IČO: 00 304 751 (žalovanému 1/) a Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, iČO: 35850370 (žalovanému 2/) zaplatenia sumy 500 Sk (16,50 eur) s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaných (§ 420a Občianskeho zákonníka). Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom parc. č. XXX/XXX v k.ú. E. a nehnuteľnosti na nej stojacej. Nehnuteľnosť odkúpil v dobrej viere a dobromyseľne s tým, že lokalita je vhodná na výstavbu ako stavebný pozemok a na tento účel obdržal aj stavebné povolenie. V priebehu užívania zistil, že pod uvedeným pozemkom sa nachádza verejná kanalizácia a s ňou spojená prečerpávacia kanalizačná stanica, o čom nebol od predávajúceho preukázateľným spôsobom upozornený a v LV tieto vecné bremená neboli vyznačené. Keby bol o tom informovaný, predmetnú nehnuteľnosť by si nekúpil. Vlastníkom verejnej kanalizácie je obec E. a jej prevádzku zabezpečuje žalovaný - Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.. Prevádzkovaním verejnej kanalizácie dochádza k hrubému porušovaniu jeho vlastníckych práv, a to neriadeným vstupom jej zamestnancov na pozemok, nedodržiavaním hygienických noriem a zásad pri prevádzkovaní prečerpávacej stanice tým, že pri tejto činnosti dochádza k hluku z čerpadiel, neznesiteľnému zápachu z rozlievaných fekálií, čo mu spôsobuje traumu a zdravotné problémy. Žalobca síce zabezpečil provizórne oddelenie areálu prečerpávacej stanice od ostatnej časti jeho pozemku, avšak existencia vecného bremena znehodnocuje celú nehnuteľnosť, ktorá sa stala nepredajnou. Obec E. na pozemku žalobcu týmto podniká, napriek jeho nesúhlasu ho bezdôvodne využíva a tým sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. 15. Podaním zo dňa 10.3.2015 žalobca požiadal súd o zmenu žaloby dôvodiac, že žaloba podaná v roku 2008 je nesprávne právne kvalifikovaná, keď uplatnený rozšírený nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutkovo nárok odôvodnil rovnakými okolnosťami, ktoré uviedol v žalobe zo dňa 19.11.2008. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 10.3.2015, č.k. 9C/270/2008-49 pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 485 eur ročne, počnúc rokom 2005 až do konca roku 2014, t.j. za 10 rokov v celkovej výške 14 850 eur, s úrokom z omeškania a to vo výške 4,50% ročne zo sumy 1 485 eur od 21.11.2008 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 1 485 eur od 21.11.2008 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1 485 eur od 21.11.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10,5% ročne zo sumy 1 485 eur od 1.1.2009 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 485 eur od 1.1.2010 až do zaplatenia , zo sumy 1 485 eur od 1.1.2011 až do zaplatenia, zo sumy 1 485 eur od 1.1.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1 485 eur od 1.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1 485 eur od 1.1.2014 až do zaplatenia. V priebehu výsluchu žalobcu vykonaného na pojednávaní dňa 29.9.2015 žalobca uviedol, že „predmetný pozemok kúpil v r. 2004 bez vecného bremena a vedomia takejto záťaže za kúpnu cenu 2 milióny Sk, medzitým zistil, že porovnateľný pozemok obec predala za sumu 80 000 Sk, následne na vlastné náklady pozemok kde je prečerpávacia stanica oplotil, napriek tomu sa z prečerpávacej stanice šíril hluk, celá jeho záhrada je z nej zamorená hlukom a zápachom, v akúkoľvek hodinu mu vstupujú pracovníci Infraservisu na pozemok, kde robia hluk a zahltenú čerpaciu stanicu čistia od fekálií, na jeho pozemku 2 súkromné firmy podnikajú a vytvárajú zisk, na čo užívajú jeho pozemok a bránia mu v užívaní vlastníckeho práva“. Právny zástupca žalobcu uviedol, že uplatnený nárok žaluje „titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaní 1/,2/ využívajú prečerpávaciu stanicu na cudzom pozemku, t.j. užívajú cudzí majetok - pozemok žalobcu, čím sa bezdôvodne obohacujú, nakoľko ho užívajú bez právneho titulu“. 16. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 3.12.2015 žalobca súdu oznámil, že mení právnu kvalifikáciu žalovanej istiny na právny titul náhrady škody podľa § 420a Občianskeho zákonníka, keď táto mu bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaných. Vzniknutú škodu skutkovo odôvodnil tým, že „táto spočíva zo zníženia hodnoty nehnuteľností, zo zníženia kvality bývania na strane žalobcu, a to z dôvodu neznesiteľného zápachu a hluku z čerpadiel ako aj z podstatného zhoršenia zdravotného stavu žalobcu, na základe skutočností uvedených v žalobe“. V písomnom podaní zo dňa 29.2.2016 k výške škody uviedol, že táto pozostáva zo sumy za sťaženie užívania nehnuteľnosti a zníženia trhovej hodnoty domovej nehnuteľnosti minimálne o sumu 60 000 eur , zo sumy 10 000 eur za sťaženie užívania predmetnej nehnuteľnosti na základe biologických vplyvov - šírenie hluku, pričom tieto vplyvy sa postupne znásobujú z dôvodu zaťažovania prečerpávacej stanice napájaním ďalších a ďalších rozvodov a zo škody na jeho zdravotnom stave, ktorej výšku navrhol určiť znaleckým posudkom. 17. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 27.9.2016 právny zástupca žalobcu predniesol návrh na zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaní 1/,2/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi nahradiť náhradu škody vo výške 37 000 eur so 6,5 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovaným 1/,2/. K preukázaniu uplatnenej výšky škody vzniknutej (podľa tvrdenia žalobcu) prevádzkovou činnosťou zo strany žalovaných predložil Znalecký posudok č. 160/2016. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.10.2016, č.k. 9C/270/2008-230 navrhnutú zmenu žaloby podľa ust. § 139, § 140 ods.1, § 142 ods.1,2, § 143 ods.1,2 C.s.p. pripustil. Po späťvzatí žaloby voči žalovanému 1/ (Obec E.) zo strany žalobcu, uznesením zo dňa 10.11.2016, č.k. 9C/270/2008-239 konanie voči žalovanému 1/ zastavil s tým, že v ďalšom bude konať so žalovaným Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 37 000 eur so 6,5% úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému. V priebehu pojednávania nariadeného na deň 10.11.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom sporu je náhrada škody uplatnená podľa § 420a Občianskeho zákonníka, ktorej výška ako aj opodstatnenosť spočíva v šírení zápachu a hluku, a to odo dňa havárie technického zariadenia, ktoré prevádzkuje žalovaný, t.j. od 9.12.2006, od ktorého dňa sa z prečerpávacej stanice šíri nadmerný hluk a nepríjemný zápach. 18. Vychádzajúc z uvedeného, pri zohľadnení obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Pri zohľadnení obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam žalobcu o nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku treba konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia uvedeným požiadavkám vyhovuje, keď je z neho možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je dostatočné a nie je ho možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. 19. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, resp. z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 20. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 21. Súd prvej inštancie v danej veci pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou žalovaného, po vykonaní dokazovania navrhnutého stranami sporu, dostatočne zistil skutkový stav veci a na tento následne aplikoval správne zákonné ustanovenia citované v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s podstatnými skutkovými okolnosťami, ktorými žalobca po poslednej zmene odôvodňoval žalobu (prítomnosť a prevádzkovanie cudzej stavby vrátane technológie na parc.č. XXX/XX, nedodržiavanie elementárnych hygienických noriem a zásad pri prevádzkovaní prečerpávacej stanice, hluk z čerpadiel a neznesiteľný zápach z rozlievaných fekálií), výšku uplatnenej škody vzniknutej prevádzkovou činnosťou zo strany žalovaného (k preukázaniu ktorej žalobca predložil Znalecký posudok č. 160/2016 vypracovaný na „stanovenie miery znehodnotenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pre prítomnosť a prevádzkovanie cudzej stavby vrátane technológie na parc.č. XXX/XXX pre účely súdneho konania“) a tieto následne podriadil pod príslušnú právnu normu (totožnú s právnou kvalifikáciou, ktorou uplatnený nárok v záverečnom štádiu konania odôvodňoval žalobca). V rozhodnutí sa dôsledne zaoberal existenciou podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu z prevádzkovej činnosti upravených v ust.§ 420a Občianskeho zákonníka (existenciou udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou, spôsobením škody a príčinnou súvislosťou medzi existenciou udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou a spôsobením škody), v nadväznosti na námietky žalovanej strany sporu sa zaoberal prípadnými liberačnými dôvodmi (§ 415, § 441 Občianskeho zákonníka) a ak v danej veci dospel k záveru, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že dôvodom zníženia hodnoty nehnuteľnosti (o výšku vyplývajúcu zo záverov Znaleckého posudku č. 160/2016) sú dôvody uvádzané v žalobe, teda prítomnosť a prevádzkovanie cudzej stavby vrátane technológie na pozemku žalobcu, nedodržiavanie elementárnych hygienických noriem a zásad pri prevádzkovaní prečerpávacej stanice, hluk z čerpadiel a neznesiteľný zápach z rozlievaných fekálií, s týmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o záveroch Znaleckého posudku č. 160/2016, mal sa minimálne domáhať vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi a v prípade pochybností nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom je treba uviesť, že z odôvodnenia rozhodnutia žalobcom tvrdená „pochybnosť„ súdu prvej inštancie vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku nevyplýva. Naopak, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že závery žalobcom predloženého znaleckého posudku súd prvej inštancie následne správne posudzoval a vyhodnocoval vo vzťahu k preukázaniu existencie podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu z prevádzkovej činnosti podľa ust.§ 420a Občianskeho zákonníka. 22. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 23.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).