Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/299/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206074 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209206074.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Six car s.r.o., Vajnorská 136/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 979 828, zast. JUDr. Stanislav Pavol, Šancová 58, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Dzare spol. s.r.o., Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava, IČO: 31 361 854, zast. Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, o zaplatenie 5.360,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/269/2009-276 zo dňa 9.5.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/269/2009-276 zo dňa 9.5.2016 v napadnutom výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.556,79 eur s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 10.11.2007 až do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným dňa 5.5.2009 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.360,25 eur s príslušenstvom titulom faktúry č. 070416 splatnej dňa 9.11.2007 za poskytovanie nákladnej dopravy za obdobie 26.9.2007-1.10.2007. 3. Súd vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov účastníkov a výsluchom svedkov zistil, že žalovaný si na základe objednávky zo dňa 26.09.2007 objednal u žalobcu dopravu (prepravné služby) v období od 26.09.2007 do dátumu stanoveného dohodou prostredníctvom dvoch vozidiel za dohodnutú cenu 50,- Sk za 1 km. Žalovaný ako svoju kontaktnú osobu v objednávke uviedol stavbyvedúceho Ing. V. B.. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 070416 splatnú dňa 09.11.2007 za poskytnutie nákladnej dopravy za obdobie 26.09.2007 - 01.10.2007. Vo faktúre uviedol, že predmetná suma je za vykonanie nákladnej dopravy dňa 29.09.2007 dvoma vozidlami spolu v rozsahu 748 km (pri cene 50,- Sk za 1 km), za prístavné dňa 26.09.2007 spolu v rozsahu 190 km (pri cene 25,- Sk za 1 km), za odstavné dňa 01.10.2007 spolu v rozsahu 190 km (pri cene 25,- Sk za 1 km) a za 74 hodín prepravy vykonanej počas dní 26.-28.09.2007 a dňa 01.10.2007 (pri cene 1.200,- Sk za 1 hod.). Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že stavbyvedúci žalovaného, ktorý bol v rozhodnom čase zodpovedným zamestnancom, svojim podpisom potvrdil poskytnuté služby na záznamoch o prevádzke vozidiel nákladnej dopravy na mieste pracoviska (tzv. stazky). Žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru žalobcovi nezaplatil. 4. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca sa na fakturácii nákladnej dopravy na základe odjazdeného času (časovky) so žalovaným žiadnym spôsobom nedohodol. Žalovaný listom zo dňa 05.02.2008 u žalobcu reklamoval predmetnú faktúru, nakoľko k nej nebol priložený podrobný rozpis jázd (automobilov, ktoré vykonávali jazdu opakovane mimo mesta Piešťany v priebehu celého dňa), objednávka žalovaného a z dôvodu, že bola vystavená v rozpore s dohodnutými podmienkami fakturácie (nakoľko nákladná doprava bola vykonávaná v priebehu celého dňa mimo mesta Piešťany). Namietal aj dodatočné dopisovanie údajov do staziek, konkrétne údajov o počte odjazdených hodín, ktoré sú uvedené až pod podpisom zodpovedného zamestnanca žalovaného potvrdzujúcim počet odjazdených kilometrov. 5. Súd vypočul svedkov Ľ. L., O. B.J., A.. V. B., Z. L., A.. J. F.Š., A.. K. E. C. A.. E. Y.. 6. Súd poukázal na ustanovenia § 269 ods. 2 Obch. zák., § 610, § 625 ods. 2 Obch. zák., § 365 ods. 1 a 3, § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. 7. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania na základe objednávky žalovaného zo dňa 26.09.2007 platne uzatvorili zmluvu, ktorá má prvky zmluvy o preprave veci ako aj nepomenovanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Jej predmetom bolo vykonanie prepravy v období odo dňa 26.09.2007 od 7:00 hod. do dňa stanoveného dohodou prostredníctvom dvoch vozidiel pri cene 50,- Sk/km. Za kontaktnú osobu určil žalovaný v objednávke stavbyvedúceho Ing. V. B.. Na základe objednávky žalovaného vykonal žalobca pre žalovaného nákladnú prepravu prostredníctvom dvoch vozidiel, a to dňa 26.09.2007 v rozsahu dvakrát po 95 km (prístavné, t. j. pristavenie auta z Bratislavy), dňa 29.09.2007 v rozsahu dvakrát po 374 km a dňa 01.10.2007 v rozsahu dvakrát po 95 km (odstavné, t. j. odstavenie auta späť do Bratislavy). Vykonanie prepravy žalobcom v uvedenom rozsahu bolo rozpísané vo faktúre č. 070416 vystavenej žalobcom dňa 09.10.2007, splatnej dňa 09.11.2007 a riadne doručenej žalovanému. Za uvedený rozsah vykonanej prepravy si žalobca fakturoval sumu 46.900,- Sk / 1.556,79 eur (748 km x 50,- Sk + 380 km x 25,- Sk) a po pripočítaní DPH 19 % to bolo spolu 55.811,- Sk / 1.852,58 eur. Vykonanie uvedeného rozsahu prepravy vyplýva z priložených záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy (staziek) - konkrétne záznamu vodiča B. zo dňa 26.09.2007 a dňa 01.10.2007 (dvakrát po 95 km), záznamu vodiča L. zo dňa 26.09.2007 a 01.10.2007 (dvakrát po 95 km), záznamu vodiča B. zo dňa 29.09.2007 (374 km) a záznamu vodiča L. zo dňa 29.09.2007 (374 km). Na uvedených stazkách je aj podpis stavbyvedúceho žalovaného - Ing. V. B., ktorý je v predmetnej objednávke žalovaného uvedený ako kontaktná osoba a ktorý aj pri výsluchu potvrdil, že jednotlivé stazky podpísal, čím potvrdil ich správnosť. V zmysle uvedených a riadne podpísaných staziek má súd za preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru v rozsahu 748 km pri dohodnutej sadzbe 50,- Sk za 1 km a v rozsahu 380 km pri sadzbe 25,- Sk za 1 km, ktorá síce v objednávke dohodnutá nebola, avšak jej výšku žalovaný v priebehu konania nerozporoval. Žalobca má preto právo na zaplatenie prepravného v prepočte 1.556,79 eur (748 km x 50,- Sk + 380 km x 25,- Sk), pričom uvedená suma je už vrátane DPH. V predmetnej objednávke žalovaného bola cena prepravy dohodnutá v sume 50,- Sk za 1 km a keďže pri nej nebol údaj, že ide o cenu bez DPH, platí, že táto cena je určená vrátane DPH, čo je plne v súlade s § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách. Žalovaný síce na pojednávaní dňa 27.01.2016 rozporoval fakturovaný počet kilometrov s tým, že správne mali byť vyúčtované kilometre za cestu Piešťany - Horná Streda a späť, avšak svoje tvrdenie bližšie nezdôvodnil a ani nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný pred podaním žalobného návrhu žalobcu na súd nikdy neoznámil žalobcovi, že jeho zamestnanec - stavbyvedúci Ing. B. nebol oprávnený podpisovať jednotlivé stazky, a preto žalobca nemal dôvod uvažovať, že Ing. B. svojím konaním (podpísaním staziek) prekročil právomoci udelené žalovaným poukazujúc na skutočnosť, že Ing. B. bol v súvislosti s prepravou uvedený ako kontaktná osoba na objednávke žalovaného. Žalovaný o tom, že jeho zamestnanec podpísal stazky musel vedieť, o čom svedčí aj výpoveď svedka Ing. E. (vtedajšieho riaditeľa žalovaného), ktorý síce uviedol, že stazky bol oprávnený podpisovať p. L., rovnako ako mal kontrolovať aj počet najazdených kilometrov, avšak uviedol tiež, že Ing. B. mohol potvrdiť, že „nejaká fúra“ bola dovezená a že p. L. pri kontrole najazdených kilometrov fakticky vychádzal z informácií Ing. B.. V rozpore s tvrdením Ing. E. sa vyjadril svedok Z. L., ktorý odosielal predmetnú objednávku na základe poverenia a v mene žalovaného dňa 26.09.2007. Pri výsluchu totiž potvrdil, že činnosť všetkých mechanizmov bola podrobne zaznamenávaná na stazkách, ktoré boli schvaľované stavbyvedúcim žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že osoby oprávnené konať za žalovaného sa vyjadrili rozporuplne o tom, ktorá osoba bola oprávnená podpísať stazky za žalovaného, čo podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý nemal dôvod pochybovať o tom, že oprávnenie podpísať stazky mal Ing. B. ako kontaktná osoba uvedená na predmetnej objednávke prepravy. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného prepravu v rozsahu 748 km a 380 km, čomu prislúchalo prepravné v sume 1.556,79 eur vrátane DPH, pričom žalovaný za vykonanú prepravu žalobcovi riadne a včas nezaplatil, žalobcovi popri práve na zaplatenie prepravného vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením prepravného už po vykonaní prepravy v zmysle § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko účastníci si v zmluve pre vznik nároku žalobcu na prepravné neurčili za rozhodnú inú dobu. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa určeného žalobcom, t.j. odo dňa 10.11.2007 (dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry), a to v zákonnej výške 14,25 % ročne podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 až do zaplatenia. 8. Vo zvyšku súd návrh zamietol ako nedôvodný. Konštatoval, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaný si objednal u žalobcu aj prepravu za sadzbu určenú podľa odjazdeného času, resp. že neskôr uzavrel so žalovaným dohodu o vykonaní prepravy pri sadzbe 1.200,- Sk za 1 hod, príp. že žalovaný jej vykonanie schválil. V prvom rade žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal, že skutočne vykonal pre žalovaného prepravu v rozsahu 74 hod. tak, ako ju uvádza v predmetnej faktúre. Na doložených stazkách vodiča B. je totiž údaj o tzv. časovkách ručne napísaný až pod podpisom Ing. B., čo žalovaný namietal, keď tvrdil, že tieto časovky boli dopísané žalobcom neskôr, teda až po podpise Ing. B.. Pri stazkách vodiča L. je síce údaj o časovke napísaný tesne nad podpisom Ing. B., ale ani v týchto prípadoch nie je vylúčené dodatočné dopísanie časoviek žalobcom, čo žalovaný tiež namietal. Keďže žalobca súdu nedoložil v priebehu konania originály staziek, hoci by nimi v zmysle vyjadrenia Ing. B. mal disponovať, súd považuje žalobcom tvrdené vykonanie prepravy v čase 74 hod. za nepreukázané. Vodiči žalobcu pri výsluchu síce uviedli, že od Ing. B. dostali pokyn na vykonanie prepravy pre žalovaného aj podľa odjazdeného času, udelenie uvedeného pokynu však Ing. B. pri výsluchu nepotvrdil, rovnako ako nepotvrdil, že by dal súhlas za žalovaného na vykonanie prepravy pri sadzbe 1.200,- Sk za hodinu. Práve naopak dodal, že aj keď bol označovaný ako kontaktná osoba, nikdy nemohol konať sám v mene žalovaného, ani dojednávať cenu prepravy, nakoľko táto bola v kompetencii hlavného manažéra. Aj svedok Ing. F., vtedajší ekonóm žalovaného potvrdil, že objednávku na prepravu dával žalovaný žalobcovi pri cene 50,- Sk za kilometer (vrátane DPH), pričom táto dohoda platila po celý čas. Po vzhliadnutí predmetnej faktúry žiadal od Ing. B.Í. vysvetlenie, prečo sú na nej fakturované služby podľa hodinovej sadzby, na čo Ing. B. odpovedal, že o tom nemá žiadnu vedomosť. Rovnako aj svedok Ing. E. konštatoval, že cena za prepravu mala byť určená podľa počtu najazdených kilometrov, pričom Ing. B. mal povinnosť kontrolovať a zaznamenávať všetky veci súvisiace so stavebnou činnosťou, neriešil zmluvné záležitosti medzi účastníkmi konania. Dodal, že na vnútrostaveniskovú prepravu používali vlastné stroje. Svedok Ing. Y., konateľ žalovaného v rozhodnom čase doplnil, že všetky dohody riešil Ing. E.. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že v konaní nebol relevantne ustálený a preukázaný počet hodín vykonanej prepravy, rovnako ako zo žiadneho dôkazu nevyplýva existencia dohody účastníkov konania o hodinovej sadzbe prepravy 1.200,- Sk. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že je potrebné uplatňovať postup podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Uvedený postup by bol možný v prípade neexistencie dohody o odplate, čo sa nestalo v predmetnom prípade, keďže dohoda účastníkov konania o odplate len podľa počtu odjazdených kilometrov bola zrejmá jednak z objednávky žalovaného, ako aj z vyjadrení väčšiny svedkov (okrem vodičov žalobcu). Z tohto dôvodu súd nevykonal dôkaz, ktorým žalobca požadoval zistiť, aká je prax v prípade, že vozidlo prítomné na stavenisku je použité na činnosť ad hoc, ktorá nebola zmluvne dohodnutá v zmysle citovaného § 625 ods. 1. 9. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. 10. Proti výroku rozsudku, ktorým súd v zvyšku návrh zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nakoľko má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Žalobca s poukazom na výsluch svedka Ing. V. B. má za to, že konajúci súd jeho výpoveď nesprávne vyhodnotil. Svedok ako stavbyvedúci a kontaktná osoba pred súdom vypovedal, že v mene žalovaného mal oprávnenie preberať zákazky a mal nariadené od majiteľa firmy tieto listiny podpisovať. Svedok ďalej uviedol, že záznamy o vozidle podpísal, potvrdil na listinných dôkazoch svoj podpis a potvrdzoval správnosť údajov na nich uvedených, preto podľa žalobcu nemožno mať pochybnosti o správnosti záznamov o prevádzke vozidla predložených žalobcom. V súvislosti s konaním osôb vystupujúcich za žalovaného, žalobca poukázal na ust. § 16 Obch. zák. a na skutočnosť, že žalobca nemohol ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedieť, že táto osoba nie je oprávnená dohadovať prepravu za sadzbu určenú podľa odjazdeného času. Žalobca má za to, že ust. § 16 Obch. zák. nebolo v spore aplikované správne, ak vôbec. 12. Žalobca ďalej poukázal na to, že zo strany žalovaného neboli preukázané žiadnym listinným dôkazom tvrdenia svedkov, ktorí boli priamo konateľmi a spoločníkmi žalovaného, preto obranu žalovaného je nutné vyhodnotiť ako účelovú. Zároveň v súdnom konaní nevyšiel najavo opak k listinným dôkazom prezentovaným zo strany žalobcu. 13. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v sume 321,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.568,21 eur. 14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca opomenul, že ním uvádzaným skutočnostiam sa súd opakovane a hĺbkovo venoval, opomenul, že mu zo strany súdu bola uložená povinnosť vyjadriť sa k podaniu žalovaného, ktorým boli žalobcom v odvolaní uvádzané skutočnosti relevantne vyvrátené. Žalobcovi je známe, že žalovaný reklamoval doručené faktúry, ktoré aj boli žalobcovi vrátené. Žalovaný v celom rozsahu odkazuje na jeho vyjadrenie doručené súdu dňa 1.4.2015. 15. V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný upriamil pozornosť na priznaný nárok žalobcov vo výške 1.556,79 eur so 14,25% úrokom a uviedol, že so záverom súdu v odôvodnení rozsudku nemožno logicky a vecne súhlasiť. Žalovaný navrhol rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 23.1.2018. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny. 17. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 20. Z obsahu spisu je nepochybné, že písomnou objednávkou zo dňa 26.9.2007 si žalovaný objednal u žalobcu dopravu v období od 26.9.2007, 7:00 hod. do dátumu stanoveného dohodou v počte vozidiel dve, v dohodnutej sume 50,- Sk/km. Ako kontaktná osoba na objednávke je uvedený Ing. V. B. - stavbyvedúci, a objednávka bola vystavená p. Z. L., ktorý robil objednávku v mene žalovaného. 21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že žalovaný si objednal aj prepravu za sadzbu podľa odjazdeného času pri sadzbe 1.200,- Sk/ hod., resp. že žalobca neskôr uzavrel so žalovaným dohodu o vykonaní prepravy pri sadzbe 1.200,- Sk/hod., prípadne, že žalovaný jej vykonanie schválil. 22. Svedok Ing. V. B.Í., vypočutý dožiadaným súdom v Čadci, ktorý bol stavbyvedúcim a kontaktnou osobou uvedenou v objednávke zo dňa 26.9.2007, vo svojej výpovedi dňa 14.5.2012 uviedol, že ako stavbyvedúci a kontaktná osoba, nikdy nemohol konať v mene žalovaného sám, ani dojednávať cenu, nakoľko táto bola v kompetencii hlavného manažéra. Rovnako svedkovia Ing. F. a Ing. E. potvrdili, že objednávka prepravy bola daná pri cene 50,- Sk/km, teda súd prvej inštancie správne konštatoval, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva existencia dohody účastníkov konania o hodinovej sadzby prepravy, ani v konaní nebol relevantne preukázaný počet hodín vykonanej prepravy. Podpísanie záznamov o prevádzke vozidla Ing. B. (ako kontaktnou osobou) podľa objednávky dopravy v dohodnutej sume 50,-Sk/km nemožno stotožňovať s oprávnením na dohadovanie a odsúhlasovanie hodinovej sadzby prepravného, pretože Ing. B. nebol na takýto úkon splnomocnený. 23. S poukazom na výsledky dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, a ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca nedôvodne poukazuje v odvolaní na ust. § 16 Obch. zák., v zmysle ktorého mal za to, že p. B. ako stavbyvedúci a kontaktná osoba bol oprávnený konať za žalovaného v plnom rozsahu, teda aj objednávať a odsúhlasovať hodinovú sadzbu prepravného. Uvedené tvrdenia žalobcu boli vyvrátené svedeckými výpoveďami, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie. Rovnako je nepochybné, že písomnú objednávku vystavil p. L., teda žalobca mohol vedieť, že p. B. (stavbyvedúci a kontaktná osoba z písomnej objednávky) k akejkoľvek zmene objednávky a dojednávaniu ceny nie je oprávnený. Faktúra žalobcu tak bola dôvodná len do výšky podľa odjazdených kilometrov, k čomu po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel súd prvej inštancie. 24. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobcom napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. 26. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).