Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/279/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210206599 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210206599.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: SOWER s.r.o., so sídlom Senecká cesta 2, Šamorín, IČO: 45 356 351, proti žalovanej: S. H., trvale bytom H. XXXX/X, G., nar. XX.X.XXXX, zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, advokátska kancelária, so sídlom Budatínska 16, Bratislava, o zaplatenie 36.761,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.11.2013, č.k. 16C/65/2012-203, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 13. 11. 2013 ,č.k.16 C 65/202- 203 m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 36.761,32 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.996,- eur od 2.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.440,68 eur od 7.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.428,- eur od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 10.662,64 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 9.996,- eur od 2.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 238,- eur od 5.12.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 9.996,- eur od 2.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 4.440,68 eur od 7.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.428,- eur od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 10.662,64 eur od 17.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 9.996,- eur od 2.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 238,- eur od 5.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu iných trov konania v sume 2.205,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.811,74 eur. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie žalobu zamietol. 2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, § 720, § 517, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1 a 2, § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 5 ods. 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26.3.2010, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 36.761,32 eur s príslušenstvom, titulom plnenia zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Euro LOGOS s.r.o.) a žalovanou dňa 29.5.2009 (ďalej len „Zmluva“). Žalovaná v čase uzavretia Zmluvy podnikala pod obchodným menom S. H., PEGAS, IČO: 43 129 994. Predmetom Zmluvy boli nebytové priestory N a N nachádzajúce sa v Obchodnom centre ARENA v Šamoríne. Účelom nájmu predmetných priestorov bolo prevádzkovanie predajne s dámskou konfekciou žalovanou. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi spolu šesť faktúr v celkovej sume 36.761,32 eur, žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia predmetných faktúr, ako aj úroku z omeškania, zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Žalovaná so žalobným návrhom žalobcu nesúhlasila a jeho nároky označila za neopodstatnené. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomkyňou došlo dňa 29.5.2009 k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb.. Predmetom nájmu boli priestory označené ako N. a N každý o rozlohe 70 m2, nachádzajúce sa v Obchodnom centre ARENA v Šamoríne. V článku III bod 3.01 si zmluvné strany dohodli výšku nájomného za užívanie predmetných nebytových priestorov vo výške 240,- eur/m2 ročne bez DPH. Celkovo bola teda žalovaná povinná platiť nájomné vo výške 33.600,- eur ročne. V článku III bod 3.02 sa strany dohodli, že nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi nájomné vo štvrťročných splátkach po 8.400,- eur + DPH, pričom prvú splátku zaplatí najneskôr do 5 dní po nadobudnutí účinnosti Zmluvy. Ďalšie nájomné bola žalovaná povinná zaplatiť vždy do 1. dňa posledného mesiaca predošlého štvrťroku. Predmetné priestory boli žalovanej riadne odovzdané do užívania dňa 29.5.2009. 4. Žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia šiestich faktúr. Faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 20.11.2009, na sumu 238,- eur, splatnou dňa 4.12.2009, účtoval žalobca žalovanej poplatok za marketingové služby ,,Vianoce v Arene". Faktúrou č. L vystavenou dňa 19.11.2009, na sumu 9.996,- eur, splatnou dňa 1.12.2009, účtoval žalobca žalobkyni zálohovú platbu na nájomné za prvý štvrťrok roku 2010. Žalovaná predmetnú faktúru odmietla uhradiť z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu ku dňu 24.12.2009. Žalobca poukázal na skutočnosť, že list žalovanej, označený ako ,,Odstúpenie od Nájomnej Zmluvy - dôvody,, zo dňa 26.12.2009, bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu až 17.3.2010. V zmysle článku II bod 2.10 písm. B) Zmluvy mohol tak nájomný vzťah zaniknúť až dňa 16.4.2010. Žalovaná odmietla tvrdenia žalobcu ohľadne doručovania predmetného list, ktorý podľa jej tvrdení doručila dňa 4.1.2010, čo žalobca potvrdil, avšak uviedol, že obdržal iba potvrdenie o ukončení podnikateľskej činnosti žalovanej. Žalovaná doručovala žalobcovi odstúpenie od Nájomnej zmluvy znova a urobila tak preto, lebo jej listom zo dňa 2.3.2010 oznámil, že od žalovanej neobdržal relevantný doklad výpovede nájmu. Faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 2.11.2009, na sumu 10.662,64 eur, splatnou dňa 16.11.2009, účtoval žalobca žalovanej dodávku a montáž podružného merača elektrickej energie v počte 2 ks á 232,36 eur, presklenné priečelie v sume 3.102,20 eur, dodávku a montáž podlahy v sume 4.353,30 eur, sadrokartónové priečky v sume 468,45 eur, prekládku radiátora v sume 31,53 eur a perforovaný plech v sume 540,- eur. Súčasťou faktúry č. XXXXXXX je prehľad prác uplatňovaných od žalobcu. Predmetom tejto faktúry boli stavebné úpravy prenajatých priestorov na základe dohody právneho predchodcu žalobcu a žalovanej v súlade so Zmluvou. Tvrdenia žalovanej o čiastočnej úhrade neboli v konaní preukázané. Technický stav nebytových priestorov bol žalovanej známy už pred podpisom Zmluvy. Žalovaná faktúru neuznala. Mala za to, že je potrebné v konaní skúmať, či mala žalovaná možnosť výberu vyhotovenia steny, resp. preskleného priečelia, ako aj to, či mala možnosť si vybrať materiál alebo sa jednalo o striktný postoj žalobcu za cenu uvedenú vo faktúre. Čo sa týka dodávky a montáže podlahy, žalovaná priestory prevzala s už namontovanou podlahou, t.j. nemohla ovplyvniť hodnotu, výber podlahy ako aj cenu práce. Prekládku radiátora mala žalovaná podľa jej tvrdení zaplatiť. Faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 28.10.2009, na sumu 1.428,- eur, splatnou dňa 11.11.2009, účtoval žalobca žalovanej dodatočné nájomné za štvrtý štvrťrok roku 2009. Faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 23.10.2009, na sumu 4.440,68 eur, splatnou dňa 6.11.2009, účtoval žalobca žalovanej vyúčtovanie nákladov na tretí štvrťrok 2009, konkrétne náklady na elektrickú energiu v sume 378,25 eur a prevádzkové náklady v sume 4.165,31 eur. Žalovaná odmietla uhradiť faktúru z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne náklady, ktoré táto faktúra obsahovala. Faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 19.8.2009, na sumu 9.996,- eur, si žalobca uplatnil od žalovanej nárok na zaplatenie nájomného za štvrtý štvrťrok 2009. Tvrdenia žalovanej, že predmetnú faktúru neuznala z dôvodu možnosti započítania si finančnej zábezpeky na nájomné za fakturované obdobie, žalobca odmietol. Podľa článku III bod 3.17 Zmluvy nájomca nemá právo započítať svoje pohľadávky alebo nároky voči prenajímateľovi proti pohľadávkam, alebo nárokom prenajímateľa voči nájomcovi na nájomné, alebo na platby na nájomné, alebo na platby za prevádzkové náklady, ani proti iným nárokom, alebo pohľadávkam prenajímateľa voči nájomcovi, vzniknutým na základe Zmluvy, alebo zadržiavať a neplatiť nájomné, alebo akékoľvek iné platby podľa Zmluvy z dôvodu akýchkoľvek nárokov, alebo pohľadávok nájomcu voči prenajímateľovi. Zmluvné strany si zároveň dohodli, že v prípade ukončenia nájmu pred vypršaním doby nájmu v dôsledku dôvodov na strane nájomcu, porušenia alebo nesplnenia akýchkoľvek jeho záväzkov podľa tejto Zmluvy alebo nájomnej zmluvy nebude finančná zábezpeka nájomcovi vrátená a pripadne prenajímateľovi ako zmluvná pokuta za porušenie záväzkov nájomcu. 5. Zo Zmluvy mal súd prvej inštancie za preukázané, že prenajaté priestory označené ako N a N sa nachádzajú na prízemí v OC ARENA. Žalovaná (nájomca) protokolárne prebrala predmet nájmu pred podpisom Zmluvy v stave, v akom sa nachádzal pri prevzatí. Podpísaním Zmluvy potvrdila, že prenajímateľ (žalobca) nemal žiadnu ďalšiu povinnosť vykonať akékoľvek práce za účelom pripravenia predmetu nájmu pre užívanie nájomcom a že predmet nájmu zodpovedal podmienkam stanoveným Zmluvou. Z bodu 1.13 Zmluvy vyplýva, že pokiaľ to nebude výslovne písomne schválené prenajímateľom, nájomca nemôže vykonať žiadne štrukturálne zmeny, zmeny elektrických rozvodov, priečelia, exteriéru prenajatých priestorov, zásadné interiérové zmeny alebo ich mechanické zmeny. Priestory boli odovzdané prenajímateľom na ďalšie stavebné úpravy a dokončenie v stave 3 steny sú hotové, podlaha - hotový poter bez podlahovej krytiny, do miestností bola privedená elektrická energia, vzduchotechnika, štrukturálna kabeláž, rozvod kúrenia a telefónna prípojka. Takto pripravené priestory mal prenajímateľ sprístupniť nájomcovi do dohodnutého termínu. Nájomca si mal na vlastné náklady vystavať 4. - frontálnu stenu prenajatých priestorov obchodnej jednotky, rozvody sietí v obchodnej jednotke, uložiť podlahovú krytinu a prípadne vystavať aj iný podhľad, a vykonať aj iné stavebné úpravy podľa potreby, a to všetko podľa vopred dohodnutej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie. Pre prípad skončenia nájmu uplynutím dohodnutej lehoty, dohodou alebo výpoveďou zo strany nájomcu bez príčiny danej prenajímateľom, bolo dohodnuté, že nájomca nemá nárok na zaplatenie ani časti vložených investícií. Nájom bolo možné ukončiť uplynutím dohodnutej doby, písomnou dohodou zmluvných strán, písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany z dôvodov uvedených v bode 2.10 Zmluvy. Dňom skončenia nájmu bol nájomca povinný prenajímateľovi vrátiť predmet nájmu v stave, v akom ho protokolárne prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebovanie a stavebné úpravy, ktoré nie je možné alebo vhodné odstraňovať. Výška nájomného bola určená sumou 240,- eur/m2/rok + DPH. Celková výmera prenajatých priestorov bola 140 m2, ročné nájomné predstavovalo 33.600,- eur + DPH. Nájomca bol povinný nájomné platiť prenajímateľovi vo štvrťročných splátkach po 8.400,- eur + DPH, prvú splátku vo výške 8.400,- eur + DPH mal nájomca zaplatiť najneskôr do 5 dní po nadobudnutí účinnosti Zmluvy, ďalšie vopred vždy do 1. dňa posledného mesiaca predošlého štvrťroku na účet prenajímateľa. Nájomca bol povinný prenajímateľovi zaplatiť finančnú zábezpeku vo výške 9.996,- eur najneskôr do 5 dní po nadobudnutí účinnosti Zmluvy. V prípade ukončenia nájmu pred vypršaním doby nájmu v dôsledku dôvodov na strane nájomcu, porušenia alebo nesplnenia akýchkoľvek jeho záväzkov podľa tejto zmluvy alebo nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že finančná zábezpeka nájomcovi vrátená nebude a pripadne prenajímateľovi ako zmluvná pokuta za porušenie záväzkov nájomcu. Nájomca sa zároveň zaviazal zaplatiť na základe fakturácie aj dodatočné nájomné pozostávajúce z prevádzkových nákladov a spoločných prevádzkových nákladov v pomere plochy predmetu nájmu voči celkovej ploche budovy prenajatej ostatnými nájomcami. Prenajímateľ sa zaviazal nainštalovať samotné (elektrické, vodné, plynové) merače spotreby na náklady nájomcu za účelom určenia priamych nákladov na služby poskytované do prenajatých priestorov. Na dodatočné nájomné sa zaviazal nájomca zaplatiť prenajímateľovi štvrťročnú zálohu v sume 1.200,- eur + DPH, prvú splátku najneskôr do 5 dní po nadobudnutí účinnosti Zmluvy. Nájomca sa zaviazal zaplatiť na základe fakturácie aj marketingový poplatok vo výške 0,70 eur/m2 za kalendárny mesiac nezahŕňajúci DPH. V prípade nezaplatenie ktorejkoľvek platby, na ktorú sa nájomca zaviazal, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania platby. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca nemá právo započítať svoje pohľadávky, alebo nároky voči prenajímateľovi proti pohľadávkam, alebo nárokom prenajímateľa voči nájomcovi na nájomné, alebo na platby za prevádzkové náklady ani proti iným nárokom, alebo pohľadávkam prenajímateľa voči nájomcovi, vzniknutým na základe Zmluvy, alebo zadržiavať a neplatiť nájomné, alebo akékoľvek iné platby podľa Zmluvy z dôvodu akýchkoľvek nárokov alebo pohľadávok nájomcu voči prenajímateľovi. 6. Na základe vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaná dňa 29.5.2009 platne uzavreli Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Žalovaná predmetné priestory prevzala od právneho predchodcu žalobcu na základe Odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 29.5.2009, čo potvrdila svojim podpisom. V zmluve sa strany jasne dohodli na výške a splatnosti nájomného a všetkých súvisiacich platieb spojených s užívaním predmetných nebytových priestorov. Súd prvej inštancie mal za to, že právny predchodca žalobcu sa od žalovanej dôvodne domáha zaplatenia predmetných faktúr v celkovej výške 36.761,32 eur, ktoré vyúčtoval žalovanej z platne uzatvorenej Zmluvy. Žalovaná svoje tvrdenia o úhrade niektorých faktúr právnemu predchodcovi žalobcu ničím nepreukázala. Predmetné faktúry u právneho predchodcu žalobcu nereklamovala, nenamietala ich výšku ani dôvodnosť vyfakturovaných súm. Taktiež nevyužila možnosť nahliadnuť do dodávateľských faktúr u žalobcu. 7. Súd prvej inštancie mal za to, že obrana žalovanej ohľadne sfalšovania podpisu na preberacom protokole zo dňa 12.3.2009, je účelová, nakoľko bola vznesená na poslednom pojednávaní dňa 13.11.2013, teda viac ako tri roky od podania žaloby na súd. Uviedol, že aj v prípade, že by predmetný protokol zo dňa 12.3.2009 nebol podpísaný žalobkyňou, z článku I bod 1.2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov jasne vyplýva, v akom stave boli nebytové priestory žalovanej odovzdané dňa 29.5.2009 a aké práce boli žalobcom vykonané. Skutočnosť, že Odovzdávací a preberací protokol zo dňa 29.5.2009 žalovaná podpísala, sporná nebola. Právny zástupca žalovanej vzniesol na pojednávaní nariadenom na 13.11.2013 námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na Oznámenie žalobcu zo dňa 11.4.2011 (predložené taktiež až na pojednávaní nariadenom na 13.11.2013). Súd prvej inštancie predmetnú námietku považoval za neopodstatnenú, nakoľko oznámenie o postúpení pohľadávok bolo podľa jeho názoru neurčité a nebolo z neho zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom súdneho sporu. 8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovanej, že nájom nebytových priestorov skončil dňa 24.12.2009, nakoľko od tohto času žalovaná predmetné priestory neužívala a dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že list obsahujúci oznámenie žalovanej o odstúpení od nájomnej zmluvy bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený dňa 4.1.2010, je na žalobcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo dôkazné bremeno na preukázanie platného odstúpenia od zmluvy na žalovanej, ktorá mala v konaní preukázať, že z jej strany došlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu so žalobcom a že mu bola Výpoveď z nájmu aj doručená. Žalovaná ako prostriedok procesnej obrany predložila iba Oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti, ktoré bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené dňa 4.1.2010, čo podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za Výpoveď z nájmu danú, či už v súlade so Zmluvou, alebo v súlade so zákonom. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že dňa 4.1.2010 obdržal od nej zásielku, ktorá obsahovala oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti a listom zo dňa 2.3.2010 vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k užívaniu nebytových priestorov, nakoľko mu nebola doručená relevantná výpoveď. 9. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu faktúry, ktorých zaplatenia sa domáhal, riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi tak vznikol nárok domáhať sa proti žalovanej aj zaplatenia úrokov z omeškania. 10. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty sa súd prvej inštancie zaoberal primeranosťou jej výšky. Konštatoval, že žalovaná uzatvárala Zmluvu ako živnostníčka, a ručila celým svojím majetkom. Podľa názoru súdu prvej inštancie priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania platby by vzhľadom na jej výšku viedlo k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu a v danom prípade by zároveň znamenalo neúmerne prísnu sankciu uloženú žalovanej, ktorá nie je vzhľadom na zabezpečovaný záväzok nevyhnutná. Využitím moderačného práva súd prvej inštancie preto znížil zmluvnú pokutu na 0,05 % denne z uplatnených faktúr. Vo zvyšnej časti uplatňovanej zmluvnej pokuty súd prvej inštancie žalobu zamietol. 11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. 12. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie potvrdil nárok žalobcu na žalovanú sumu s príslušenstvom, podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 7.2.2014. V úvode svojho odvolania namietla postup súdu prvej inštancie, ktorý si jednostranne osvojil názor žalobcu v súvislosti s predloženým dôkazom - preberacím protokolom, na ktorom, podľa tvrdenia žalovanej, bol jej podpis sfalšovaný. Žalovaná mala za to, že sa jedná o veľmi závažné pochybenie súdu, ale aj žalobcu, ktorý ak predložil falošný doklad, mal by sa za také konanie zodpovedať aj trestnoprávne. Je neprípustné, aby súd zaujal postoj, že vyjadrenie žalovaná podala až dňa 13.11.2013, na poslednom pojednávaní, a teda po viac ako troch rokoch od podania návrhu, keď k predloženiu sfalšovaného dôkazu došlo listom zo dňa 7.11.2013, ktorým sa súd prvej inštancie vôbec neoboznámil. Žalovaná namietala prieťahy v konaní a procesný postup zákonnej sudkyne. Podľa názoru žalovanej sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, že preberací protokol zo dňa 12.3.2009 je právne irelevantný. Zmluva o nájme nebytových priestorov je postavená na princípe prevzatia nebytových priestorov v dostatočnom časovom predstihu pred otvorením obchodného centra, nakoľko priestory neboli stavebne dokončené. Z predložených dokladov vyplýva, že OC bolo otvorené dňa 29.5.2009. Ak je nepochybné, že žalovaná prevzala nebytové priestory dňa 29.5.2009, potom je nepochybné, že nemala dostatok času na vykonanie potrebných stavebných úprav. Žalovaná mala prenajaté dva nebytové priestory, spolu o veľkosti 140m2. Do jedného z týchto priestorov nechala položiť laminátovú dlažbu za cca 500,00 eur. Žiadne iné stavebné úpravy na oboch priestoroch nevykonala, vrátane vytvorenia 4. frontálnej presklenej steny. Na oboch nebytových priestoroch tieto 4. steny boli vybudované žalobcom ešte pred podpísaním preberacieho protokolu dňa 29.05.2009. Bez akejkoľvek dohody medzi sporovými stranami žalobca z vlastnej iniciatívy nechal vybudovať v jednom z nebytových priestorov podlahu v hodnote cca 5.000,00 eur, taktiež pred podpísaním preberacieho protokolu. 13. Žalovaná mala za to, že celý nárok žalobcu, či jeho právneho predchodcu, nie je dôvodný, nakoľko žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 19.4.2011 postúpenie všetkých nárokov žalobcu na spoločnosť Trexo Industries Ltd., Bratislavská cesta 1200/35B, Šamorín, IČO: 36 869 783, dňom 11.04.2011. Žalobca tak stratil aktívnu právnu legitimácia a nie je oprávnený na priznanie mu nárokovaných finančných plnení žalovanou. Uviedla, že je zarážajúce, ak súd prvej inštancie, v rozpore s akoukoľvek logikou, ako aj bez uvedenia porušenia konkrétneho zákonného ustanovenia, opäť tvrdil, že tento dôkaz bol predložený súdu „až" 13.11.2013 a toto postúpenie pohľadávok je neurčité, lebo nie je z neho zrejmé, že došlo k postúpeniu žalovaných pohľadávok. Je nesporné, že žalobca mal voči žalovanej len tie pohľadávky, ktoré nadobudol postúpením z pôvodného žalobcu EURO LOGOS, s.r.o. na žalobcu cez tretiu osobu. Je preto vylúčená akákoľvek neurčitosť postúpenia pohľadávok. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevyporiadal. 14. V súlade s článkom VIII. uzatvorenej nájomnej zmluvy, bod č. 8.01, sa zmluvné strany dohodli, že zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a účinnosť právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia. Žalovaná žiadala súd prvej inštancie o zadováženie kolaudačného rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti, aby bolo možné zistiť moment nadobudnutia účinnosti zmluvy. Súd prvej inštancie sa touto otázkou vôbec nezaoberal, v odôvodnení rozhodnutia k uvedenému nezaujal žiadne stanovisko, pričom bez zistenia nadobudnutia účinnosti kolaudačného rozhodnutia, nie je podľa názoru žalovanej možné ustáliť deň nadobudnutia účinnosti samotnej nájomnej zmluvy. Súdu prvej inštancie na rozhodnutie postačilo jednostranné vyjadrenie žalobcu, jeho písomné stanovisko, v ktorom svoje nároky odôvodňoval, no nikdy ich ničím nepodložil. 15. Následne poukázala na to, že je potrebné ustáliť, kedy zanikol nájomný vzťah medzi sporovými stranami. Žalovanej zaniklo oprávnenie na podnikateľskú činnosť ku dňu 22.12.2009. Listom túto skutočnosť oznámila aj žalobcovi spolu s oznámením o ukončení nájomného vzťahu. Žalobca obdržal list dňa 4.1.2010 s tým, že namietal, že by tento list obsahoval aj výpoveď z nájmu nebytových priestorov. Žalobca uznal výpoveď nájmu až ku dňu doručenia druhého listu žalovanej adresovaného žalobcovi, doručenie ktorého žalobca potvrdil dňa 17.3.2010, v dôsledku čoho uznáva ukončenie nájmu ku dňu 16.4.2010. Žalovaná mala za to, že žalobca klame v tom, že mu nebola doručená výpoveď z nájmu dna 4.1.2010, pretože mal túto skutočnosť preukázať. Okrem toho, je preukázané, že žalobca od nebytových priestorov prevzal kľúče od žalovanej dňa 14.1.2010. Podľa názoru žalovanej táto skutočnosť usvedčuje žalobcu, že výpoveď z nájmu nebytových priestorov obdržal tak, ako to žalovaná tvrdí. 16. Vychádzajúc zo zmluvných dojednaní žalovaná vypočítala, že za obdobie užívania nebytových priestorov od 29.5.2009 do 22.12.2009 mala žalobcovi uhradiť sumu 26.817,32 eur, ona uhradila sumu vo výške 24.018,86 eur. Rozdiel vo výške 2.798,46 eur by mala žalobcovi uhradiť, avšak za predpokladu, že nájomná zmluva nadobudla účinnosť dna 29.5.2009, ako aj za predpokladu, že postúpenie pohľadávok žalobcu na tretí subjekt, by sa nepreukázal. 17. Žalovaná okrem prvého nájomného uhradila sumu 9.996,00 eur ako tzv. finančnú zábezpeku. Žalobca túto finančnú zábezpeku mohol použiť na jej započítanie si zmluvnej pokuty podľa zmluvného dojednania č. 3.04 nájomnej zmluvy. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil podľa zmluvného dojednania č. 3.16 nájomnej zmluvy vo výške 0,5% ročne za porušenie akejkoľvek povinnosti žalovanej. Platba tzv. finančnej zábezpeky vo výške 9.990,00 eur ostala súdom prvej inštancie bez povšimnutia. Žalovaná mala za to, že predmetnú platbu je potrebné zaradiť ako finančné plnenie, v opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Pripustila, že nie je oprávnená započítať si svoje nároky voči pohľadávkam žalobcu, napriek tomu, súd prvej inštancie túto reálnu úhradu nikde nepridelil. Podľa jej názoru tzv. finančnú zábezpeku možno započítať na úhradu necelého posledného kvartálu nájomného roku 2009. 18. K jednotlivým faktúram uviedla nasledovné skutočnosti: 19. Faktúra č. XXXXXXX znejúca na sumu 9.996,00 eur ako nájomné za 4Q 2009 so splatnosťou k 1.9.2009 - žalovaná žalobcovi uhradila aj tzv. finančnú zábezpeku dňa 31.3.2008 vo výške 9.262,93 eur, ktorá nebola žalobcom ani súdom prvej inštancie k žiadnej platbe priradená (napr. ako nájomné za 4Q roku 2009), bez jej priradenia nemôže žalovaná predmetnú faktúru akceptovať. 20. Faktúra č. XXXXXXX znejúca na sumu 4.440,68 eur so splatnosťou k 6.11.2009 ako vyúčtovanie nákladov za 3Q 2009 - žalobca nepreukázal oprávnenosť nákladov za 3Q roku 2009 predložením relevantných podkladov, na základe ktorých by bolo možné zistiť oprávnenosť jeho nárokov. Žalobca v OC vykonával niektoré stavebné práce, z dôvodu ktorého sa náklady na chod OC mohli zvýšiť, čo je zrejme dôvod, pre ktorý žalobca odmietol súdu predložiť relevantné doklady preukazujúce skutočné náklady na chod OC. V tejto súvislosti žalovaná predložila súdu aj vyúčtovanie ďalších období chodu OC, ktoré boli nižšie takmer o polovicu nároku žalobcu z predloženej faktúry. 21. Faktúra č. XXXXXXX ako dodatočné nájomné za 4 Q 2009 znejúca na sumu 1.428,00 eur, splatná dňa 11.11.2009 - aj keď bola žalovaná podľa zmluvy povinná túto faktúru uhradiť ako zálohu dodatočného nájomného, mala za to, že žalobca mal v konečnom dôsledku k dodatočnému nájomnému urobiť vyúčtovanie, ktoré málo byť rozhodujúce. Zaplatenie tejto faktúry ostáva z jej pohľadu diskutabilné, aj vzhľadom k nutnosti úhrady sumy vo výške vyššie vypočítanej ( 2.798,46 eur), keď výška tohto nároku je závislá od posúdenia otázky nadobudnutia účinnosti zmluvy, ako aj otázky postúpenia pohľadávok žalobcu na tretiu osobu. 22. Faktúra č. XXXXXXX, označená ako podružný merač el. energie, znejúca na sumu 10.662,64 eur, splatná dňa 16.11.2009 - ku dňu otvorenia 29.5.2013 boli sprístupnené nebytové priestory žalovanej. Je preto vylúčené, aby žalovaná mohla v tento deň vykonať všetky stavebné práce, ktoré sú jej na tejto faktúre účtované. Z uvedeného vyplýva, že nebytové priestory boli pre žalovanú v uvedený deň pripravené k dohodnutému účelu ich užívania. Stavebné práce v tejto faktúre uvedené, zrealizoval žalobca, hoci na takú činnosť nemal oprávnenie. Z uzatvorenej nájomnej zmluvy vyplýva, že stavebné práce mala zrealizovať žalovaná. 23. Je nesporné, že sporové strany uzatvorili nájomnú zmluvu písomne. Potom aj všetky ďalšie vzťahy týkajúce sa nájomnej zmluvy, museli mať pre svoju platnosť písomnú formu. Žalobca neprodukoval žiaden doklad, ktorým by preukázal uzatvorenie akejkoľvek dohody o vykonaní stavebných prác, či úprav prenajatých nebytových priestorov so žalovanou. Ak teda podľa nájomnej zmluvy nebol žalobca povinný vykonať ďalšie stavebné úpravy, a hoci žalovaná mala vykonať potrebné úpravy, tak aby mohla nebytové priestory používať na dohodnutý účel, nie je možné žalobcovi túto faktúru vôbec uznať. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj k zaplateniu zmluvnej pokuty za túto faktúru, hoci nájomná zmluva vykonanie stavebných prác žalobcom vôbec neupravuje, ale tiež sa nejedná o porušenie povinnosti žalovanej zo zmluvy jej vyplývajúcej. 24. V súvislosti s osadeným elektrických meračov žalovaná uviedla, že aj keď ich osadenie bola povinná uhradiť, žiadala v konaní preukázať náklady na ich osadenie, nakoľko vo faktúre uvedená suma je suma nadsadená, čo vie žalovaná posúdiť z praxe. Žalobcovi náhrada tohto nákladu nepatrí, nakoľko skutočný náklad nebol ustálený. 25. Faktúra č. 2009013 označená ako záloha za 1Q roku 2010, znejúca na sumu 9.996,00 eur, splatná k 1.12.2009 - žalovaná nebytové priestory v roku 2010 vôbec neužívala, nájomný vzťah medzi sporovými stranami bol ukončený dňom 24.12.2009, najneskôr dňom 3.2.2010, s možnosťou prehodnotenia nutnosti úhrady nájomného za čas od 1.1.2010 do 3.2.2010. 26. Faktúra č. XXXXXXX. označená ako marketingový poplatok „Vianoce", znejúca na sumu 238,00 eur, splatná dna 4.12.2009 - táto faktúra nemá oporu v nájomnej zmluve, preto žalobca na úhradu tejto sumy nárok nemá. 27. Žalovaná uviedla, že niektoré faktúry uhradila, no nemá od takej úhrady doklad. Nepredloženie dokladov nevylučuje skutočnosť, že žalovaná tieto faktúry skutočne uhradila. Podľa jej názoru je však podstatné, že nároky žalobcu z väčšej časti faktúr nemožno uznať z dôvodov vyššie uvedených. 28. Žalovaná poukázala na list právnej zástupkyne právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.11.2009, v ktorom chýba faktúra č. 2009263 znejúca na sumu 4.440,68 eur so splatnosťou k 6.11.2009 ako vyúčtovanie nákladov za 3Q 2009. 29. Do pozornosti súdu dala žalovaná skutočnosť, že celá nájomná zmluva pozostávala z dvoch v podstate samostatných zmlúv a to časti „A" ako zmluva o budúcej nájomnej zmluve a časť „B" ako zmluva o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení. Keďže pri zistení rozporu medzi úpravami v časti „A" a „B" prednosť majú úpravy časti „A", potom poukázala na nájomné, ktoré na jeden priestor bol dohodnutý vo výške 240,00 eur/m2/rok a za druhý nebytový priestor vo výške 200,00 eur/m2/rok, bez DPH. Žalobca si ale v návrhu uplatnil nájom z oboch nebytových priestorov v sume 240,00 eur, čo je zrejme v rozpore s dojednanými zmluvnými ustanoveniami. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností mala žalovaná za to, že návrh žalobcu nie je dôvodný, vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo predčasné, nakoľko súd prvej inštancie sa nevysporiadal s takými závažnými skutočnosťami, ako je zistenie dňa účinnosti samotnej nájomnej zmluvy, ako aj postúpenie pohľadávok žalobcu na tretiu osobu, ale aj preverenie, či podpis žalovanej na preberacom protokole je sfalšovaný. Navrhla, aby odvolací sudu vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie za účelom preverenie skutočností tvrdených, ako aj predložených žalovanou. 31. Žalobca nepredložil súdu žiadne prostriedky procesného útoku. 32. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 33. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 34. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom žalovanú sumu, vrátanie 9 % ročného úroku tak, ako je to uvedené vo výroku súdu prvej inštancie. Zároveň zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2205 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3811,74 eur vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu sa od žalovanej dôvodne domáha zaplatenia sumy v celkovej výške 36 761,32 eur, ktoré vyúčtoval žalovanej z platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.5. 2009. Uviedol, že žalovaná predmetné faktúry u právneho predchodcu žalobcu nereklamovala, nenamietala ich výšku, ani dôvodnosť vyfakturovaných súm. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil s obranou žalovanej, že nájom nebytových priestorov skončil dňa 24 .12. 2009, nakoľko od tohto času žalovaná nebytové priestory neužívala, v konaní nepreukázala, že z jej strany došlo k riadnemu ukončeniu nájomného vzťahu so žalobcom a, že mu bola výpoveď z nájmu aj doručená . Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, súd prvej inštancie využil moderačné právo ,s poukazom na ustanovenie § 545 a) Občianskeho zákonníka. 35. Žalovaná v odvolaní okrem námietok, že preberací protokol zo dňa 12.3.2009, ktorý žalovaná nikdy nepodpísala a podpis na ňom je sfalšovaný , k postupu súd prvej inštancie k spôsobu nesprávneho vedenia pojednávania, k jednotlivým faktúram , prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež namietala, že nárok žalobcu nie je dôvodný ,pretože práve žalobca oznámil žalovanej postúpenie všetkých nárokov žalobcu na spoločnosť Trexo Industries Ltd. Zástupca žalovanej opätovne poukázal na oznámenie zo dňa 19.4.2011, ktorým bolo k žalovanej oznámené, že dňom 11.4.2011 došlo k prechodu práv a povinností z nájomných vzťahov účastníkov konania na vyššie uvedenú spoločnosť so sídlom Bratislavská cesta 1200 /35 B, Šamorín, IČO: 36 869 783, ako aj to, že toho istého dňa došlo i k postúpeniu pohľadávok z nájomných vzťahov zo žalobcu na vyššie uvedenú spoločnosť. Žalovaná mala za to, že žalobca stratil aktívnu právnu legitimáciu, pretože svoju pohľadávku postúpil na inú spoločnosť. Žalobca preto nie je oprávnený na priznanie mu súdom nárokovaných finančných plnení žalovanou. Súd prvej inštancie sa týmto písomným vyjadrením nezaoberal i keď je povinnosťou súdu oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sa súdu predložila. 36. Súd prvej inštancie vyzval právneho zástupcu žalobcu na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovanej, ktorú prevzal dňa 14.3.2014. Dňa 25.3.2014 zástupca žalobcu požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu o 10 dní, v ktorých súdu prvej inštancie vyjadrenie nedoručil. Pretože sa zástupca žalobcu k odvolaniu nevyjadril, po dôjdení veci na odvolací súd, podaním zo dňa 11.10.2017 bol zástupca žalobcu opätovne vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril k zaslanému odvolaniu žalovanej, v súlade s ustanovením § 374 ods. 1 CSP, najmä aby sa zvlášť vyjadril k „ oznámeniu zo dňa 19.4. 2011 “. Zástupca žalobcu podaním zo dňa 2.11.2017 oznámil odvolaciemu súdu, že spoločnosť Boľoš & Partners, s.r.o., advokátska kancelária už žalobcu v tomto súdnom konaní právne nezastupuje a preto výzva na vyjadrenie k odvolaniu by mala byť zaslaná priamo žalobcovi. Výzva preto bola odvolacím súdom zaslaná priamo žalobcovi uvedení v obchodnom registri; žalovaný sa k výzve písomne nevyjadril. 37. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 190 CSP v zmysle, ktorého každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, požiadal spoločnosť Trexo Industries Ltd so sídlom v Šamoríne, aby odvolaciemu súdu oznámila, či došlo k prechodu práv a povinnosti z nájomných vzťahov strán sporu v tomto konaní a teda či došlo k prechodu práv a povinnosti z nájomných vzťahov zo žalobcu na vyššie uvedenú spoločnosť . Spoločnosť Trexo Industries Ltd so sídlom v Šamoríne, podaním zo dňa 28. 11. 2017 oznámila, že skutočne došlo k prechodu práv a povinností z nájomných vzťahov a zároveň k ich postúpeniu pohľadávok zo spoločnosti SOWER s.r.o., na ich spoločnosť. Zároveň zaslala kúpnu zmluvu zo dňa 4. 4. 2011 o prevode nehnuteľností, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 4. 2011 medzi žalobcom a vyššie uvedenou spoločnosťou, ako i prílohu číslo 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 4. 2011. 38. Odvolací súd zaslal v priamo k rukám žalobcu podanie zo dňa 8.2.2018 - upozornenie strán sporu na možnosť iného právneho posúdeniaôm veci v odvolacom konaní, pretože zástupca žalovaného naposledy upozornil na pojednávaní dňa 13.11.2013, za prítomnosti v oboch strán sporu že žalobca stratil aktívnu legitimáciu v spore, avšak žalobca sa k tejto námietke nevyjadril. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí túto námietku považoval za neopodstatnenú. S poukazom na ustanovenie § 382 CSP, keďže odvolací súd mal za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité, a je pre rozhodnutie rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Vyzval preto strany sporu a uložil im, aby sa písomne vyjadrili k tomuto právnemu posúdeniu veci, ak to považujú za potrebné. Žalobca na adrese, ktorá je uvedená v obchodnom registri výzvu neprevzal. Zástupca žalovanej podaním zo dňa 7.3.2000 k upozorneniu odvolacieho súdu na iné právne posúdenie potvrdil, že pôvodne právna zástupkyňa spoločnosti Euro LOGOS ,s.r.o., žiadala o zmenu účastníka konania na strane žalobcu, keď žalobca zmluvou o postúpení zo dňa 31.3.2010 svoju pohľadávku s príslušenstvom postúpil na obchodnú spoločnosť ASPROM s.r.o. ,so sídlom Bratislavská ulica 1200 /35 B, Šamorín, ktorá ju následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.4.2010 postúpila na spoločnosť SOWER, s.r.o.. 39. Obchodná spoločnosť SOWER, s.r.o., žalovanej listom zo dňa 19.4.2011 oznámila, že dňom 11.4.2011 došlo k prechodu práva a povinnosti z nájomných vzťahov na obchodnú spoločnosť Trexo Industries Ltd.,so sídlom Bratislavská cesta 1200 /35, Šamorín, IČO: 36 869 783. Z chronologického postupu jednotlivých spoločností vyplýva časovo nadväzujúca postupnosť, ktorá vylučuje akékoľvek pochybnosti o tom, kto je zo žalovaných nárokov oprávnený a teda je aktívne vecne legitimovaný. Spoločnosť Trexo Industries Ltd., organizačná zložka, je stále živou spoločnosťou so sídlom jej matky na Panenských ostrovoch. Zástupca žalovanej v prípade, ak by došlo k spätnému postúpeniu z tejto spoločnosti opäť na žalobcu, týmto podaním zároveň vzniesol námietku premlčania a to len pre prípad, že by takéto okolnosti (spätný prevod )nastali. 40. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vznesenú námietku zástupcu žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keď súd túto považoval za neopodstatnenú z toho dôvodu, že oznámenie zo dňa 11. 4. 2011 o postúpení pohľadávok nebolo určité, ak nie je z neho zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto sporu a súd prvej inštancie považoval žalobcu za naďalej aktívne legitimovaného. 41. Takýto záver odvolací súd považuje za nesprávny. Vecná legitimácia je stav, vyplývajúci z hmotného práva, vedúci k úspechu alebo neúspechu v procese. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, v skutočnosti takým nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide, nie je. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, avšak až v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súdom sa ukáže, či je strana sporu a aj skutočne legitimovaná. 42. V prípade nedostatku vecnej legitimácie, nie je súd oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu strán sporu, nemôže konanie pre nedostatok jeho podmienky zastaviť, ale žalobu z tohto dôvodu zamietne (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu včera zo 31.5. 2010, sp.zn.23Cdo/1255 / 2010). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. 43. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak ,že žalobu žalobcu SOWER, s.r.o., zamietol v súlade s ustanovením § 388 CSP z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca nebol v spore aktívne legitimovaný. 44. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že spoločnosť SOWER, s.r.o., už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o pripustení zmeny účastníkov konania na strane žalobcu , uznesením zo dňa 21.3.2012, č.k. 16C/65/2012 - 112 nebola aktívne vecne legitimovaná, keď už dňa 11.4. 2011 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou SOWER, s.r.o. ,o sídlom v Šamoríne Senecká cesta 2 (žalobca) a spoločnosťou Trexo Industries Ltd. so sídlom OMC Cambers Wickhams Cayl, Road Toun , Tortola,Britisch Virgin Island, IČO: 368 697 83 a Trexo Industries Lsd.,organizačná zložka zahraničnej PO so sídlom v Šamoríne došlo k postúpeniu pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ s tým ,že v prílohe bola uvedená i pohľadávka voči žalovanej S.. 45. Odvolací súd zároveň zmenil rozsudok súdu prvej inštancie aj pokiaľ sa týka náhrady trov prvostupňového konania podľa § 262 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením§ 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP a to tak ,že žalovaná má nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom rozsahu, pretože bola v plnom rozsahu v prvostupňovom konaní úspešná. 46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. ods. 1, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech vo veci a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 C CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).