Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218162 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210218162.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. Č..XXXX/XX, XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.584,- EUR istiny s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania, trov exekučného konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 57Er/1393/2010-30 zo dňa 3.10.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 57Er/1393/2010-30 zo dňa 3.10.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, odvolávajúc sa na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) vo vzťahu k § 243f a 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), zastavil exekúciu. 2. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 21.1.2016 zaslal oprávnený súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré tento dňa 4.2.2016 postúpil exekučnému súdu. Obsahom tohto podania bolo oznámenie oprávneného, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu oprávneného s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie súdnemu exekútorovi, ale i súdu známe, nakoľko boli identifikované v časti odôvodnenia exekučného titulu. Konštatoval, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného rozhodcovského konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti zmenky a na rozpor s dobrými mravmi. A keďže medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani k zmene obsahu dôkazov oprávnený navrhol, aby súd bezodkladne rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd mal za preukázané, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom dňa 4.5.2009 zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“). Oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zabezpečili tento svoj záväzkový vzťah (zmluvu) blankozmenkou vystavenou povinným ako dlžníkom, v totožný deň s uzavretím zmluvy dňa 4.5.2009. Z predloženej zmluvy, všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, rozhodcu JUDr. Michala Rašlu, sp.zn. SR 00911/10 zo dňa 9.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2010 a vykonateľnosť dňom 20.5.2010, ktorý v predmetnej veci vystupuje ako exekučný titul (ďalej len „exekučný titul“), mal exekučný súd za preukázané, že žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj iný zväzkový vzťah (zmluvu) neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde žalovaný (povinný) vystupoval ako vystaviteľ a žalobca (oprávnený) ako remitent a preto vyvodil, že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy a v čase vystavenia blankozmenky postavenie spotrebiteľa a týmto konaním oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), nakoľko zmenková suma 1.584,- eur presahuje 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd mal za preukázané, že povinnému bol poskytnutý úver 800,- eur, z čoho 30% je 240,- eur. Zmenka teda mohla byť vystavená len na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, vystavená však bola na sumu 1.584,- eur. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že takáto zmenka je v priamom rozpore so zákonom a predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd sa pri vydaní uznesenia o udelení alebo neudelení poverenia súdnemu exekútorovi riadil nesprávnym právnym posúdením veci. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. V zmluve o úvere totiž dlžník (povinný) uviedol, že úver sa mu poskytuje na účel zamestnania. ZoSÚ neustanovuje, že žiadateľ o úver musí byť v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie podnikateľom, alebo byť zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený v prípade, že by aj odvolací súd vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský tiež namietal, že samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou nemôže cenný papier, akým je zmenka, urobiť nevykonateľným. Preto zákonodarca riešil túto situáciu zodpovednosťou veriteľa, z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi za škodu, ktorú mu takto spôsobí. Dlžník preto voči veriteľovi má námietku nároku na náhradu škody, ak mu v dôsledku zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru bola spôsobená škoda veriteľom za podmienky, že vznik škody preukáže. Rozhodca v konaní o vydanie exekučného titulu preto nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečenia splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, pretože dlžník (povinný) ani netvrdil vznik škody a ani ho nepreukazoval. Ostatne konštatoval, že zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, nakoľko zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť. Prihliadať na to, že jej vznik je zakázaný voči zmenke samotnej, nie je možné. Iba zmenkový dlžník, ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škodu voči veriteľovi, ktorý mu použitím takejto zmenky spôsobil škodu. 4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, napriek riadne mu doručenému odvolaniu a výzve na vyjadrenie sa k tomuto odvolaniu protistrany. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným, smerujúce proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie Exekučný poriadok pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP), boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o zastavení exekúcie v inštančnom postupe. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „CSP“/), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne. 7. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojím návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha uskutočnenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.584,- eur istiny spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1.584,- eur od 27.8.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 1.584,- eur od 31.12.2009 do zaplatenia, trovami rozhodcovského konania vo výške 329,99 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Teda niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP - vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. 9. Exekučný súd v predmetnej veci zabudol na ozrejmenie svojich úvah, ktoré ho viedli k hodnoteniu vzťahu veriteľa a dlžníka čoby vzťahu spotrebiteľskému, resp. sa vôbec nezaoberal tým, či dlžníkovi ako povinnému svedčí neobmedzený rozsah ochranných inštitútov, náležiacich výlučne spotrebiteľovi. V predmetnej úverovej zmluve dlžník totiž prehlásil, že poskytnuté mu finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, čo exekučný súd prehliadol a čo reálne znamená, že aplikáciu ochranných inštitútov predpokladaných v zákone o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vylučuje § 2 písm. a) tohto zákona. 10. So zreteľom na uvedené, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru, nebola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). 11. Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva v zmysle uvedeného ustanovenia, sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 12. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom, na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 13. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že uznesenie exekučného súdu je zmätočné. 14. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 15. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 17. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). 18. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06). 19. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). 20. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 21. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. 22. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. 23. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 24. Podľa § 9b ods. 4, 5 EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. 25. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. 26. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 27. Podľa § 220 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 28. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 30. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 31. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 32. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods. 2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. 33. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, vrátil na ďalšie konanie. 34. Úlohou exekučného súdu bude sa vyporiadať s výhradami odvolacieho súdu obsiahnutými v odseku 9. Ak napriek uvedeným výhradám bude mať exekučný súd, v rámci ním vykonaných dôkazov za preukázané, že v tomto štádiu konania existuje priestor pre použite ochranných inštitútov spotrebiteľského práva, tieto svoje úvahy musí riadne zdôvodniť. Inak bude jeho úlohou vo veci núteného výkonu exekučného titulu pokračovať. 35. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).