Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/98/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210225441 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210225441.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO : 30 807 484, proti žalovanému : STRABAG, s.r.o., Bratislava, Mlynské Nivy 61/A, IČO : 17 317 282, o zaplatenie 40.363,97 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. 4. 2016 č.k. 9C/83/2011 - 207, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 353 € z m e ň u j e tak, že v tejto časti žalobu žalobkyne z a m i e t a. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok 2.421,83 € p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 40.363,97 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, zároveň uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.421,83 € na účet Slovenskej pošty, a.s., vedený v Poštovej banke a.s. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa žalobou podanou dňa 27. 9. 2010 domáhala voči žalovanému zaplatenie 11.438,26 € titulom náhrady škody, vzniknutej výplatou dávok úrazového poistenia vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli poškodenému zamestnancovi vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 26.06.2015 rozšírila podanú žalobu o sumu 7 208,80 €, ktorá predstavovala dávku úrazového poistenia vo forme úrazovej renty vyplatenú poškodenému P. K. za obdobie od 01.06.2012 do 31.01.2014. Na základe uvedeného si voči žalovanému uplatňovala nárok spolu vo výške 32 497,77 €. Súd prvej inštancie zmenu žalobného návrhu v požadovanom znení pripustil a to uznesením zo dňa 13.07.2015 č.k. 9C 83/2011-172. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 23.11.2015 rozšírila podanú žalobu o sumu 7 866,20 €, ktorá predstavovala dávku úrazového poistenia vo forme úrazovej renty vyplatenú poškodenému P. K. za obdobie od 01.02.2014 do 31.10.2015. Na základe uvedeného si voči žalovanému uplatňovala nárok spolu vo výške 40 363,97 €. Súd prvej inštancie zmenu žalobného návrhu v požadovanom znení pripustil uznesením zo dňa 01.12. 2015 č.k. 9C 83/2011-190. Z Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX zo dňa 31.10.2008 súd prvej inštancie zistil, že dňa 07.08.2008 nastúpil P. K. na pracovnú zmenu o 7,00 hod na stavbe „Zber odpadov Donovaly“ a okolo 14,00 hod vystriedal D. P. pri vysekávaní otvoru v šachte. D. P. odovzdal P. K. ochranné okuliare, ktoré si nasadil a do rúk mu podal sekáč s ťažkým kladivom. P. K. sa postavil k z vonkajšej strany šachty, predklonil sa, v ľavej ruke držal sekáč, v pravej kladivo a pokračoval vo vysekávaní otvoru. Po sekáči udrel niekoľko krát, pri ďalšom udieraní kladivom sa mu zo spotenej tváre zošmykli okuliare, tento úder už nedokázal zastaviť, po udretí kladiva o sekáč pocítil prudkú bolesť v pravom oku, pustil náradie a na pravé oko prestal vidieť; následne bol odvezený do nemocnice. Zamestnávateľ PROMISE n.o Zvolen uzatvoril so žalovaným zmluvu o pridelení dočasného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle §269 ods. 2 zák. 513/1991 Zb. zo dňa 25.03.2008, ako aj dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca P. K. k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle § 58 zák. č. 311/2001 Z.z. zo dňa 01.04.2008. Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou P. K. dohodu o vykonaní práce zo dňa 04.04. 2008 na pomocné stavebné práce v organizácií odporcu, oblasť stred Zvolen. Žalovaný oboznámil P. K. s predpismi BOZP, s rizikami pri práci dňa 7.4.2008. P.Í. K. a D. P. žalovaný - zamestnávateľ poskytol jedny ochranné okuliare, ktoré obaja používali. Zamestnanci vo svojich zápisniciach uviedli, že tieto okuliare sa počas prác z tváre skĺzavali a bolo ich nutné často naprávať. Okuliare ako aj náradie majú pridelené pre celú partiu a používajú ich všetci. V deň úrazu sa nik z vedúcich zamestnancov na stavbe nenachádzal. Ako „zistené nedostatky“ Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici v Protokole uviedol: zo strany postihnutého P. K. neboli zistené, zo strany STRABAG s.r.o. (žalovaného): užívateľský zamestnávateľ nepridelil zamestnancovi P. K. pre výkon prác pri vysekávaní betónu s kladivom a sekáčom účinný osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare, čo je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ako „iné nedostatky žalovaného (spoločnosti STRABAG s.r.o) , ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s udalosťou“ Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici v Protokole uviedol: 1/ užívateľský zamestnávateľ nepridelil zamestnancovi D.Q. P. pre výkon prác pri vysekávaní betónu s kladivom a sekáčom účinný osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare, čo je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. 2/Užívateľský zamestnávateľ nevedie evidenciu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancov, ktorí sú dočasne pridelení na výkon prác, čo je v rozpore s § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3/ Zamestnávateľ nepreložil predpísanú technickú dokumentáciu vrátane návodu na obsluhu a údržbu od búracieho kladiva BF, čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z Dodatku k Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX zo dňa 14.11.2008 súd zistil, že dňa 3.11.2008 bol obsah Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX zaslaný na vyjadrenie štatutárnemu zástupcovi žalovaného (spoločnosti STRABAG s.r.o.), ktorý sa dňa 14.11.2008 k nemu vyjadril tak, že nesúhlasí s tým, že by užívateľský subjekt nepridelil zamestnancovi P. K. (bod 1 Dodatku) a D. P. (bod 2 Dodatku) účinný osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare a tým porušil § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z., nakoľko aj v Protokole sa uvádza, že „D. P. odovzdal P. K. ochranné okuliare, ktoré si nasadil“. V mieste pracovnej činnosti uvedenú prácu mohol vykonávať iba jeden pracovník, čiže stavbyvedúci nepovažoval za potrebné zabezpečiť ochranné okuliare všetkým zamestnancom vykonávajúcim túto pracovnú činnosť. K zisteným nedostatkom pod bodom 2/ iné nedostatky uviedol, že spoločnosť STRABAG s.r.o nevlastní pracovný nástroj a ani strojné zariadenie od ktorého bola požadovaná technická dokumentácia. Búracie kladivo na tejto stavbe použité nebolo. Sekáč sa v aute nenachádzal už niekoľko týždňov a nie je možné zistiť jeho pôvod. Z rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.k. X/XX-X.X/pok/r zo dňa 31.03.2009 súd zistil, že Inšpektorát práce v Banskej Bystrici podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zastavil konanie podľa ust. § 7 ods. 3 písm. I) zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a podľa podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dôvodiac, že účastník konania (spoločnosť STRABAG s.r.o) poskytol zamestnancovi, ktorý nie je jeho kmeňovým zamestnancom, osobný ochranný pracovný prostriedok, a tým si splnil jednu zo základných povinností. Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 04.04.2008 súd zistil, že zamestnávateľ PROMISE n.o. Zvolen uzatvoril s poškodeným P. K. dohodu o vykonaní práce - pomocné stavebné práce vo firme STRABAG od 07.04.2008. Z výzvy Sociálnej poisťovne č. XX/XXXX zo dňa 10.02.2010 súd zistil, že žalobkyňa výzvou č. XX/XXXX vyzvala žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej povinnosti škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou úrazových dávok P. K. vo výške 11 438,26 € a o formou náhrady za bolesť vo výške 1 605,26 € a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9 833 €. 2/ Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia poškodeného P. K. zo dňa 13.01.2009, po kontrole o oprave dňa 03.02.2009 doručený Sociálnej poisťovni dňa 10.02.2009, č.p. 303-285/09-1 súd prvej inštancie zistil, že bolesť poškodeného P. K. bola ohodnotená na 120.00 bodov (z ktorých bola suma 48 360 SKK určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 402,92 SKK za jeden bod, ktorého výsledok bol zaokrúhlený na celé desiatky smerom nahor) a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 680.00 bodov (z ktorých bola suma 9 833 € určená ako súčin uvedeného počtu bodov a sumy 14,46€ za jeden bod, ktorého výsledok bol zaokrúhlený na celé euro smerom nahor). Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-56/2009-2 zo dňa 11.02.2009 o priznaní náhrady za bolesť vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen týmto rozhodnutím priznala P. K. náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 v sume 1 605,26 €. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-102/2009-2 zo dňa 20.03. 2009 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen týmto rozhodnutím priznala P. K. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 v sume 9 833 €. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.08. 2009 o priznaní úrazovej renty súd prvej inštancie zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie, týmto rozhodnutím priznala P.D. K. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 nárok na úrazovú rentu od 07.08.2008 do 31.08.2008 v sume 245,47 € a od 01. 09.2008 v sume 304,36 € mesačne; od 01.01. 2009 sa priznaná suma úrazovej renty zvyšuje o 6,95 % na celkovú sumu 325,60 € mesačne. Zo Zmluvy o pridelení dočasného zamestnanca k užívateľskému zamestnávateľovi zo dňa 25.03.2008 súd zistil, že zamestnávateľ PROMISE n.o. Zvolen uzatvoril so žalovaným zmluvu o pridelení dočasného zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi v zmysle §269 ods. 2 zák. 513/1991 Zb. Z výzvy Sociálnej poisťovne č. XX/XXXX zo dňa 08.03.2012 súd zistil, že žalobkyňa výzvou č. 40/2012 vyzvala žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť Sociálnej povinnosti škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou úrazových dávok P.D. K. formou úrazovej renty vo výške 13 850,71 €. Z potvrdenia o dátume výplaty dávok úrazového poistenia žalovaným P. K. súd prvej inštancie zistil, že v období od 01.06.2012 do 31.01.2014, že poškodenému P. K. žalobkyňa vyplatila v období od 01.06.2012 do 31.01.2014 úrazovú rentu po 363,80 € mesačne. Z potvrdenia o dátume výplaty dávok úrazového poistenia žalobkyňou P. K. súd prvej inštancie zistil, že v období od 01.02.2014 do 19.10.2015 poškodenému P. K. vyplatila žalobkyňa úrazovú rentu po 372,20 € mesačne v období 02/2014-12/2014 a po 377,20 € mesačne v období 01/2015-10/2015. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku uplatneného žalobkyňou sa súd prvej inštancie prejudiciálne zaoberal otázkou premlčania nároku žalobkyne. 3/ V zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade objektívna premlčacia doba začne plynúť najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, č. 302-56/2009-2 zo dňa 11.02.2009 o priznaní náhrady za bolesť je zrejmé, že Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen týmto rozhodnutím priznala P. K. náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 v sume 1 605,26 €, rozhodnutím č. XXX-XXX/XXXX-X zo dňa 20.03. 2009 o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mu priznala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 sumu 9 833 € a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 14.08. 2009 o priznaní úrazovej renty mu Sociálna poisťovňa, ústredie, priznala v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 07.08.2008 nárok na úrazovú rentu od 07.08.2008 do 31.08.2008 v sume 245,47 € a od 01. 09.2008 v sume 304,36 € mesačne; od 01.01. 2009 sa priznaná suma úrazovej renty zvyšuje o 6,95 % na celkovú sumu 325,60 € mesačne; t.j. boli P. K. žalobkyňou poukázané dávky úrazového poistenia vo forme náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11 438,26 € dňa 21.03.2009 a 21.04.2009, náhrada úrazovej renty z úrazového poistenia v období od 07.08.2008 - 31.01.2012 vo výške 13 850,71 €, náhrada úrazovej renty z úrazového poistenia v období od 01.06.2012 - 31.01.2014 vo výške 7 208,80 € a náhrada úrazovej renty z úrazového poistenia v období od 01.02.2014 - 31.10.2015 vo výške 7 866,20 €. Nakoľko žaloba bola doručená na súd dňa 27.09.2010, prvé rozšírenie žaloby žalobkyňa navrhla podaním doručeným na tamojší súd dňa 15.05.2012, druhé rozšírenie žaloby podaním doručeným dňa 26.06.2015 a tretie rozšírenie žaloby podaním doručeným na súd dňa 23.11.2015; je tak nesporné, že nárok žalobkyne premlčaný ani čiastočne nie je a preto je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná, uzavrel súd prvej inštancie. 4/ Súd prvej inštancie v prejedávanej veci musel v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky posúdiť nárok žalobkyne na náhradu škody podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nakoľko pracovnoprávny vzťah upravený Zákonníkom práce (zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca) treba dôsledne odlišovať od občianskoprávneho vzťahu (zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú Sociálnej poisťovni výplatou dávok) v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, súd nemohol prisvedčiť právnemu názoru žalobkyne, že v prejednávanej veci ide výlučne o objektívnu zodpovednosť za škodu. Škodu, ktorá vznikla žalobkyni vyplatením dávok zamestnancovi žalovaného, nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla v majetkovej sfére zamestnanca, ale za ujmu, ktorá vznikla žalobkyni. V konaní o náhradu škody vzniknutej Sociálnej poisťovni vyplatením dávok v zmysle vyššie uvedených ustanovení treba preto posudzovať i otázku miery zavinenia tretej osoby - v danom prípade zamestnávateľa. Pri zodpovednosti za škodu podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ide o špeciálny druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorý sa líši nielen od objektívnej zodpovednosti upravenej Zákonníkom práce, ale aj od všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej Občianskym zákonníkom (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu predmetnej škody vzniknutej výplatou žalovaných dávok je ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznáva Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie v danej veci preto primárne posudzoval otázku všeobecnej zodpovednosti žalovaného v kontexte objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa (za škodu vzniknutú pracovným úrazom). Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. §420 Obč. zák. je a/ porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon, čiže konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej b/ existencia škody (majetková ujma), c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a d/ zavinenie. Porušením právnej povinnosti je mienený vzniknutý rozpor medzi tým, ako subjekt skutočne konal (prípadne opomenul konať) a tým, ako konať mal, aby splnil povinnosť ukladanú mu právnym predpisom či inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť preukázané, rovnako ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou ako jej následkom Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu, a k škode. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok NS SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3Cdo/130/2010). 5/ Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že príčinou pracovného úrazu poškodeného P. K. bolo poskytnutie nevhodného osobného ochranného pracovného prostriedku a zo strany žalovaného došlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení osobné ochranné pracovné prostriedky sú prostriedky, ktoré sú určené na ochranu zamestnancov pred rizikom poškodenia zdravia. Zamestnávateľ je povinný posudzovať vhodnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov na účely poskytovania, poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky musia zodpovedať podmienkam pracoviska a ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícií zamestnanca. Zamestnávateľ je tiež povinný kontrolovať, či poskytnuté osobné ochranné pracovné prostriedky sú určené a účinné. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 395/2006 Z.z. osobný ochranný pracovný prostriedok musí vyhovovať po nevyhnutnom malom prispôsobení aj telu zamestnanca a má ho v zásade používať iba jeden zamestnanec. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný neposkytol poškodenému P. K. účinný osobný ochranný pracovný prostriedok, čím porušil svoju právnu povinnosť - § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. Ako konštatoval aj Inšpektorát práce v Dodatku k protokolu č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX zo dňa 14. 11. 2008, zamestnávateľ síce poskytol osobný ochranný pracovný prostriedok, ale tento prostriedok bol neúčinný a zvyšoval riziko úrazu, ktorý sa následne aj stal (vznik škody, kauzálny nexus), pridelený osobný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare P. K. nezodpovedali existujúcim a predvídateľným pracovným podmienkam a pracovnému prostriedku na pracovisku, tieto nezodpovedali ergonomickým požiadavkám vrátane dispozícii, resp. telu zamestnanca P. K., nezabezpečovali účinnú ochranu pred existujúcimi nebezpečenstvami a predvídateľnými nebezpečenstvami. P. K. nebol pridelený taký osobný ochranný prostriedok, ktorý po posúdení rizík vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnanca a s prihliadnutím na znenie § 6 nar. vlády SR č. 395/2006 Z.z. nebol tento ochranný pracovný prostriedok vhodný ani účinný proti vzniku pracovného úrazu; naviac zamestnanci zhodne vo svojich zápisniciach uvádzali, že tieto okuliare sa počas prác z tváre skĺzavali, bolo nutné ich často naprávať. Okuliare ako náradie mali pridelené pre celú partiu a používali ich všetci. Keďže žalovaný vedel, že neposkytnutie účinného osobného ochranného pracovného prostriedku poškodenému môže mať za následok spôsobenie úrazu/škody (vedomá nedbanlivosť), prípadne to nevedel, ale vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť), bolo preukázané aj jeho zavinenie. Skutočnosť, že Inšpektorát práce zastavil konanie o uloženie pokuty nezbavuje žalovaného zodpovednosti za pracovný úraz. Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Podľa § 19 cit. zák. je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, to znamená, že je na jeho rozhodnutí, či pokutu uloží alebo nie. Rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok oprel súd prvej inštancie o ust. § 2 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch 6/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný za rozhodnú otázku pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu je, či poskytnutý osobný ochranný prostriedok bol účinný; podľa názoru žalovaného za neúčinný ochranný prostriedok možno považovať taký ochranný prostriedok, ktorý aj napriek správnemu nasadeniu a použitiu neposkytuje dostatočnú ochranu. Z výpovede poškodeného P. K., svedka D.Ó. P. vyplynulo, že vykonával prácu sekaním v hlbokom predklone, čo však na charakter práce bolo netypickou až nevhodnou pracovnou polohou. Na uvedené, resp. na vhodnú pracovnú polohu (v pokľaku) pri vykonávanej činnosti - sekanie - boli zamestnanci zamestnávateľom riadne poučení. Rovnako z výpovede svedka I.. L. na pojednávaní dňa 19. 3. 2015 vyplynulo : „pokiaľ ide o uvádzaný pracovný úraz p. K., boli mu poskytnuté okuliare, ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý nebol na túto činnosť, ktorú vykonávali aj so svojím kolegom vhodným pracovným prostriedkom v tej pracovnej polohe v akej ju vykonávali.“ Na otázku žalovaného, či je zaznamenané niekde v dokladoch, že aj druhý zamestnanec vykonával činnosť v predklone, svedok L. uviedol, „v zápisnici to síce nie je uvedené, že aj druhý zamestnanec vykonával činnosť v predklone, ale skĺzavať mu okuliare nemohli, ak v tom predklone nebol. Rovnako z rozhodnutia Inšpektorátu práce o zastavení konania zo dňa 31. 3. 2009 vyplýva, že ochranný pracovný prostriedok nebol účinný pre daný druh práce - vysekávacie práce v predklone, nakoľko pre daný druh práce poskytnuté okuliare neboli účinné. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že ak by sa zamestnanec riadil poučením zamestnávateľa o vhodnosti pracovnej polohy pri vykonávaní pracovnej činnosti, poskytnutý ochranný pracovný prostriedok by bol účinný. Účinnosť okuliarov sa však znížila v dôsledku neštandardnej, ba možno nevhodnej pracovnej polohy, ktorú zamestnanec pri výkone pracovnej činnosti zaujal. Žalovaný sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že v konaní mu bolo preukázané zavinenie. Žalovaný poskytol zamestnancovi pre určenú pracovnú činnosť certifikovaný ochranný pracovný prostriedok - ochranné okuliare s bočnými krytkami a vykonal príslušné školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s dôrazom na riziká charakteru činnosti, ktoré budú zamestnanci vykonávať. Žalovaný si tak splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 124/2006 Z.z. a nemohol predpokladať, že napriek poučeniu o nevhodnosti pracovnej polohy zamestnanec si túto osvojí, čím zníži účinnosť poskytnutého pracovného prostriedku. Ani jeden zo zamestnancov, aj keď pri šetrení pracovného úrazu uviedli, že sa okuliare z tváre skĺzavali a bolo ich nutné často naprávať, do vzniku pracovného úrazu neupozornili zamestnávateľ na nespoľahlivosť alebo akékoľvek problémy s poskytnutím ochranných prostriedkov. Zamestnávateľ tak nemal ani nemohol mať vedomosť, že poskytnutý pracovný prostriedok je neúčinný. Žalovaný zopakoval, že v správnom konaní č. 9/09-1,0 Inšpektorát práce, ako správny orgán príslušný na vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie predpisov podľa zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, právoplatne rozhodol o zastavení konania o uloženie pokuty, nakoľko si spoločnosť STRABAG, s.r.o. svoju základnú povinnosť poskytnúť zamestnancovi osobný ochranný prostriedok splnila a venuje sa ochrane bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. 7/ Inšpektorát práce v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku v uvedenom konaní pred samotným rozhodnutím o uložení pokuty zisťoval skutočný stav veci, pričom zhodnotil všetky dôvody skutočnosti, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty, či vôbec došlo ku spáchaniu správneho deliktu zo strany spoločnosti STRABAG, s.r.o. a či je vôbec dôvod na uloženie pokuty. Ak by sa v správnom konaní potvrdilo, že žalovaný neposkytol účinný osobný ochranný prostriedok, tak ako to vyplýva z Protokolu Inšpektorátu práce č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX zo dňa 31. 10. 2008 a Dodatku k Protokolu zo dňa 14. 11. 2008 , tak inšpektorát práce by musel postupovať podľa § 19 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. a v dôsledku spáchania správneho deliktu by žalovanému musel uložiť pokutu. Podľa R 14/2015, ak rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť, nemôže súd preskúmavať správnosť rozhodnutia správneho orgánu, ale je týmto rozhodnutím viazaný a je povinný z neho podľa § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 238 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z vyššie popísaných skutočností vyplýva, že žalovaný sa nedopustil voči poškodenému P. K. protiprávneho zavineného konania, v dôsledku ktorého došlo k vyplateniu dávok Sociálnou poisťovňou. Žalovaný si splnil svoju zákonnú povinnosť - poskytol zamestnancovi certifikovaný ochranný prostriedok určený pre ním vykonávanú pracovnú činnosť. Neúčinnosť ochranného prostriedku bola spôsobená v dôsledku nevhodnej pracovnej polohy poškodeného zamestnanca, k čomu prispeli aj objektívne faktory (vysoká vonkajšia teplota s tým súvisiace zvýšené potenie). 8/ Žalovaný ďalej namietal zo strany súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie otázky premlčania nárokov žalobcu za dávky vyplatené v období od 8/2008 až 5/2009, ktoré si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 15. 5. 2012. Súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu, že objektívna desaťročná doba premlčania začne plynúť najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. V zmysle § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nárok sa premlčí v subjektívnej trojročnej premlčacej dobe; objektívna premlčacia doba je desaťročná a začína plynúť odo dňa vyplatenia dávok a nie, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, že začne plynúť najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. Z výzvy č. XX/XXXX zo dňa 8. 3. 2012 vyplýva, že Sociálna poisťovňa vyplatila poškodenému P. K. za obdobie 07. 08. 2008 - 31. 01. 2012 sumu 13.850,71 € formou úrazovej renty a to za 8/2008 v sume 245,47 €, 09/2008 - 12/2008 v sume 304,36 mesačne spolu 1.217,44 € a za obdobie 01/2009 - 12/2009 v sume 325,60 mesačne, spolu 3.907,20 €, 01/2010 - 12/2010 sumu 335,60 € mesačne, spolu 4.027,20 €, za obdobie od 01/2011 - 12/2011 sumu 341,70 mesačne, spolu 4.100,40 € a za 01/2012 sumu 353 €. Sociálna poisťovňa sa mohla dozvedieť o tom, že došlo k zavinenému a protiprávnemu konaniu z Protokolu Inšpektorátu práce č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX vrátane Dodatku k Protokolu , na ktoré sa v tomto konaní aj odvoláva a tento jej bol doručený dňa 27. 11. 2008. Pre nárok žalobcu na náhradu škody z dávok vyplatených v období od 8/2008 - 5/2009 uplynula subjektívna trojročná premlčacia doba; z tohto dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu v časti 3.090,91 € (8/2008 - 245,47 € 9/2008 - 12/2008 - 4 x 304,36 € 1/2009 - 5/2009 - 5 x 325,60 €) za premlčaný. Na základe uvedeného je žalovaný názoru, že súd prvej inštancie v otázke vzneseného premlčania vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný navrhoval v odvolacom konaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9/ Na odvolanie žalovaného sa žalobca písomne vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že dňa 7. 8. 2008 utrpel poškodený P. K. pracovný úraz, v dôsledku ktorého mu boli Sociálnou poisťovňou vyplatené dávky úrazového poistenia. V súlade s ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne konanie Sociálna poisťovňa preukazuje okrem iného aj výsledkami správneho alebo iného administratívneho konania. V danom prípade bolo zavinené protiprávne konanie žalovaného (porušenie príslušných právnych predpisov) preukázané Protokolom Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. I.-XX-XX-X.X/P-T.-XX zo dňa 31. 10. 2008 v znení dodatku k protokolu zo dňa 14. 11. 2008 a svedeckou výpoveďou I.. D. L. na pojednávaní dňa 19. 3. 2015. Samotné poskytnutie ochranného osobného prostriedku nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za vznik pracovného úrazu. V protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 31. 10. 2008 je uvedené, že inšpektor práce pri stanovení príčiny závažného pracovného úrazu poškodeného vychádzal aj z dokladov predložených zamestnávateľom. Zároveň uviedol, že žalovaný poskytol zamestnancom jedny pracovné okuliare, ktoré používali dvaja zamestnanci a že okuliare mali pridelené pre celú partiu. V protokole je jednoznačne uvedené - zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou boli, že žalovaný nepridelil poškodenému účinný osobný ochranný pracovný prostriedok a tým porušil § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. V Dodatku k Protokolu, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k žalovanému, je uvedené vyjadrenie inšpektora, ktoré je jednoznačné - nespochybnil pridelenie osobného ochranného pracovného prostriedku, ale to, že tento prostriedok bol neúčinný a zvyšoval riziko úrazu. Tiež konštatoval, že zamestnávateľ je povinný prideľovať osobný ochranný pracovný prostriedok pre konkrétneho zamestnanca, osobu a nie jeden pre všetkých, nakoľko pre jedného zamestnanca môže byť tento prostriedok účinný, ale pre iného nie. Žalovaným poskytnutý ochranný pracovný prostriedok nebol v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Inšpektorát práce Banská Bystrica zo strany poškodeného zamestnanca nezistil porušenie právnych predpisov. Ak poškodený zamestnanec pracoval neštandardným postupom v nevhodnej pracovnej polohe, neznamená to, že z jeho strany došlo k porušeniu povinností zamestnanca. Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. b/ cit. zákona vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu. Z uvedeného plynie, že Inšpektorát práce ako orgán štátnej správy vyšetril príčiny závažného pracovného úrazu a konštatoval porušenie príslušných právnych predpisov. Žalobca sa rovnako stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v otázke vznesenej námietky premlčania. Poškodený P.D. K. podal žiadosť o úrazovú rentu dňa 3. 4. 2009. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 14. 8. 2009 priznala úrazovú rentu za obdobie od 7. 8. 2008; doplatok za obdobie od 7. 8. 2008 do 30. 9. 2009 bol poukázaný dňa 15. 9. 2009. Dátum 15. 9. 2009 je rozhodujúci podľa žalobcu, od neho plynie lehota na posúdenie premlčania. Rozšírenie predmetnej žaloby bolo doručené súdu dňa 15. 5. 2012. Vzhľadom na ust. § 238 ods. 5 cit. zákona právo Sociálnej poisťovne nie je preto premlčané. 10/ Ďalšie vyjadrenia strán sporu k veci podané neboli. 11/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania), rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, s výnimkou jedinej splátky vo výške 353 €, splátky úrazovej renty na mesiac za mesiac jún 2012 (vyplatenej dňa 18. 6. 2012), z dôvodu opodstatnenej námietky premlčania, vznesenej žalovaným. 13/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec tiež po právnej stránke správne posúdil (s už spomínanou výnimkou premlčania jednej splátky úrazovej renty). Svoje rozhodnutie tiež náležite odôvodnil. K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza : 14/ Žalovaný trvá vo svojom odvolaní na svojej argumentácii, že sa nedopustil porušenia právnej povinnosti, ktoré sa mu kladie za vinu, nakoľko poškodenému P. K. poskytol osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorého účinnosť však znížil samotný poškodený nevhodnou pracovnou polohou. Poukazoval tiež na to, že mu rozhodnutím Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici v správnom konaní nebola uložená pokuta v súvislosti so šetrením pracovného úrazu, ktorý sa stal poškodenému P. K.. Uvedená obrana ale podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí; odvolací súd sa tu v plnom rozsahu stotožňuje so závermi a argumentáciou prvoinštančného súdu. Záver o porušení povinnosti žalovaného prideliť poškodenému účinný osobný ochranný pracovný prostriedok sa opiera o výsledky šetrenia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, tak ako sú zrekapitulované v jeho Protokole č. I.-XX-XX-X.X/ P-T.-XX zo dňa 31. 10. 2008 v znení dodatku k protokolu zo dňa 14. 11. 2008. Niet sporu o tom, že žalovaný ochranný pracovný prostriedok poškodenému zamestnancovi poskytol, tento však nebol prispôsobený telu poškodeného (tvári) natoľko, aby ho účinne chránil pred poškodením zdravia - okuliare nezodpovedali individuálnym danostiam poškodeného, skĺzavali mu z tváre, čím ho vystavovali riziku poškodenia zdravia. Tvrdenie žalovaného, že sám poškodený znížil účinnosť jemu prideleného osobného ochranného pracovného prostriedku tým, že pracoval v nevhodnej pracovnej polohe, ktorá zapríčinila skĺzavanie okuliarov, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z obsahu spisového materiálu nemožno z ničoho vyvodiť, že by predmetné pridelené okuliare poskytli poškodenému účinnú ochranu (nepadali z tváre) aj v prípade, ak by prácu vykonával v inej polohe, ako to tvrdí žalovaný. Z okolnosti, že žalovanému nebola v súvislosti s pracovným úrazom poškodeného P. K. udelená pokuta v správnom konaní a toto konanie bolo zastavené, nemožno usudzovať, že žalovaný sa nedopustil porušenia právnych povinností, vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. v spojení s vlád.nar. č. 395/2006 Z.z., jeho ust. § 3 ods. 1 písm.a/. rozhodnutie Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici o zastavení správneho konania o udelenie pokuty nemôže žalovaného automaticky zbaviť jeho zodpovednosti za uvedený pracovný úraz, keď porušenie jeho právnych povinností bolo ustálené v už spomínanom Protokole Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici zo dňa 31. 10. 2008 v znení dodatku k protokolu zo dňa 14. 11. 2008. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, týkajúce sa riešenia otázky vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik pracovného úrazu poškodeného P. K. (k pracovnému úrazu došlo dňa 7. 8. 2008). 15/ Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca v konaní neuplatňoval premlčané právo, s výnimkou jednej splátky úrazovej renty, a to v sume 353 €, ktorá bola vyplatená poškodenému za mesiac jún 2012 (dňa 18. 6. 2012, č.l. 179 spisu). 16/ Podľa § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok. 17/ V prípade práva na náhradu škody v zmysle § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - trojročná, objektívna premlčacia doba je desaťročná. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby treba považovať deň, kedy sa Sociálna poisťovňa dozvedela, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, na uplatnenie tohto práva je teda rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnená Sociálna poisťovňa dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že úrazová renta sa spravidla vypláca v mesačných splátkach, treba tieto platby posudzovať ako samostatné nároky na náhradu škody, t.j. začiatok plynutia premlčacej doby treba posudzovať u každej jednotlivej platby samostatne. Pre vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby okrem toho, čo už bolo uvedené v texte vyššie, platí, že subjektívna doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže nikdy prekročiť (hoci by inak boli ešte splnené podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby). Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z premlčacích dôb a druhá strana vzniesla námietku premlčania, nemožno oprávnenému právo na náhradu škody priznať. 18/ Ako je zrejmé zo spisového materiálu, žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie dňa 27. 9. 2010, kedy si uplatnil právo na náhradu škody vo výške 11.438,26 €; išlo o náhradu škody, ktorú poškodenému vyplatila Sociálna poisťovňa titulom bolestného v sume 1.605,26 € dňa 21. 3. 2009 (č.l. 4 spisu) a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 9.833,10 € dňa 21. 4. 2009 (č.l. 4 spisu), t.j. v rámci plynutia ako subjektívnej trojročnej, tak aj objektívnej desaťročnej premlčacej doby. O tom, že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu žalovaného a kto za škodu zodpovedá sa Sociálna poisťovňa dozvedela dňa 27. 11. 2008, kedy jej boli doručené Protokol Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici spolu s dodatkom k protokolu (porovnaj prijímacie pečiatky); k výplate bolestného a SSU došlo neskôr, a síce dňa 21. 3. 2009 a dňa 21. 4. 2009, kedy výplatou uvedených dávok reálne došlo ku vzniku škody na strane Sociálnej poisťovne. Nasledujúcim dňom po ich výplate (t.j. 22. 3. 2009 resp. 22. 4. 2009) začali plynúť subjektívna trojročná ako aj objektívna desaťročná premlčacia doba na uplatnenie nároku v zmysle § 238 ods. 5 cit. zák. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že o priznaní a o výške bolestného a o priznaní a o výške SSU rozhodla Sociálna poisťovňa pobočka Zvolen svojimi rozhodnutiami zo dňa 11. 9. 2009 (náhrada za bolesť, č.l. 99 spisu) a zo dňa 20. 3. 2009 (náhrada za SSU č.l. 101 spisu). 19/ Dňa 15. 5. 2012 žalobkyňa svoju žalobu rozšírila o sumu 13.850,71 €, ktorá predstavuje úrazovú rentu vyplatenú poškodenému za obdobie od 7. 8. 2008 do 31. 1. 2012 (č.l. 56 spisu), ktorú zmenu žaloby pripustil súd prvej inštancie uznesením 9C/83/2011 - 60 zo dňa 23. 7. 2012. O nároku na úrazovú rentu (ktorá bola priznaná spätne odo dňa pracovného úrazu, t.j. od 7. 8. 2008) rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie svojím rozhodnutím zo dňa 14. 8. 2009 (č.l. 103 a nasl. spisu). K samotnej výplate priznanej úrazovej renty však došlo až po rozhodnutí o jej priznaní (t.j. až po 14. 8. 2009, hoci aj bola vyplácaná za spätné obdobie, k 7. 8. 2008), a síce dňa 15. 9. 2009 (vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 27. 1. 2015 na č.l. 136 spisu), t.j. ku vzniku škody na strane Sociálnej poisťovne tak došlo až samotnou výplatou úrazových dávok za uvedené obdobie po 15. 9. 2009 a keďže právo na náhradu škody bolo na súde uplatnené dňa 15. 5. 2012, subjektívna trojročná premlčacia doba (rovnako tak ani objektívna desaťročná) ku dňu rozšírenia žaloby o sumu 13.850,71 € ešte márne neuplynuli. Námietka premlčania tohto uplatneného práva, vznesená žalovaným teda nebola opodstatnená. 20/ Dňa 26. 6. 2015 (č.l. 169 spisu) žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie ďalšie rozšírenie žaloby, o sumu 7.208,80 €, ktorá suma predstavuje úrazovú rentu vyplatenú žalobkyňou poškodenému za obdobie od 1. 6. 2012 do 31. 1. 2014. Opäť ku vzniku škody došlo reálne až úhradou jednotlivých splátok renty, v danom prípade tak mohla žalobkyňa uplatňovať titulom náhrady škody dávky vyplatené za obdobie od 26. 6. 2015 (rozšírenie žaloby) za obdobie troch rokov (subjektívna premlčacia doba) spätne, t.j. k 26. 6. 2012. Z prehľadu o výplate jednotlivých mesačných dávok úrazovej renty je zrejmé, že úrazová renta za mesiac jún 2012 bola vyplatená poškodenému dňa 18. 6. 2012 (č.l. 179 spisu). Táto časť nároku bola žalobkyňou uplatnená na súde dňa 26. 6. 2015, t.j. v prípade úrazovej renty za mesiac jún 2012 po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej doby (počítané od 26. 6. 2015 tri roky spätne je 26. 6. 2012, dávka však bola uhradená už 18. 6. 2012), takže v prípade úrazovej renty za jún 2012 v sume 353 € bola námietka premlčania vznesená žalovaným podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. 21/ Dňa 23. 11. 2015 (č.l. 186 a nasl. spisu) žalobkyňa opätovne rozšírila žalobu o ďalší nárok, a to na náhradu škody vo výške 7.866,20 € (za obdobie od 1. 2. 2014 do 31. 10. 2015), ktorú zmenu žalobného návrhu pripustil súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 1. 12. 2015 č.k. 9C/83 - 2011 - 190; v danom prípade bolo právo na náhradu škody uplatnené rovnako v rámci plynutia subjektívnej premlčacej ako aj objektívnej premlčacej doby, t.j. včas. 22/ Súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným vecne nesprávne len v prípade už spomenutej úrazovej renty za mesiac jún 2012 v sume 353 €, vo zvyšku uplatneného práva na náhradu škody bola námietka premlčania uplatňovaná žalovaným bezdôvodne a ako takú ju súd prvej inštancie aj správne posúdil. 23/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§388 CSP) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia premlčania, ale len čo do sumy 353 € (úrazová renta za 6/2012) a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), včítane výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. 24/ O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 99 %, žalovaný cca 1 %, potom žalobkyňa má nárok na náhradu trov (celého) konania v rozsahu 98 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).