Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211215912 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211215912.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ R.. X. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. X, Z., 2/ F. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. X, Z., 3/ S. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. X, Z., 4/ E. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.. M. XXXX/XX, E., všetci zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Z.. W. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. X/A, Z., 2/ V. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, Z., 3/ R. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. G. XXX, L., 4/ Š. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX, Y., 5/ F. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. B. XXX, Y., všetci zast. slc partners s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Hviedzoslavovo námestie 16, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. júna 2015, č.k. 58C 125/2011-304, a na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. júna 2015, č.k. 58C 125/2011-283, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalovaných 2/ až 5/ proti rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 58C 125/2011-283 zo dňa 18.06.2015 o nariadení predbežného opatrenia m e n í tak, že návrh žalobcov na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú evidované u Správy katastra Bratislava II, obec Bratislava, m.č. L., kat. úz. L., na LV č. XXXX pod A ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu a to k pozemkom p. č. N. XXX - Trvalé trávne porasty o výmere 557 m2, p. č. N. XXXX - Orná pôda o výmere 2575 m2, p. č. N. XXXX/X - Trvalé trávne porasty o výmere 94 m2, p. č. N. XXXX - Orná pôda o výmere 198 m2, p. č. N. XXXX/X- Orná pôda o výmere 288 m2, p. č. N. XXXX/X - Orná pôda o výmere 194 m2, p. č. N. XXXX - Trvalé trávne porasty o výmere 2722 m2, p. č. N. XXXX - Trvalé trávne porasty o výmere 65 m2, p. č. N. XXXX - Trvalé trávne porasty o výmere 158 m2, p. č. N. XXXX/X - Orná pôda o výmere 5812 m2, p. č. N. XXXX/X - Orná pôda o výmere 2928 m2, p. č. N. XXXX - Orná pôda o výmere 1557 m2, a p. č. N. XXXX - Orná pôda o výmere 4050 m2 (ďalej len „pozemky“) a určil k nim vlastnícke práva v časti z podielu zapísaného pod B p.č. X v 9/12 na žalovaného 1/ tak, že žalobcovia 1/ až 4/ sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi, a to žalobkyňa 1/ je spoluvlastníčkou z tohto podielu v 1/16-tine, žalobkyňa 2/ je spoluvlastníčkou z tohto podielu v 1/16- tine, žalobca 3/ je spoluvlastníkom z tohto podielu v 1/16-tine a žalobkyňa 4/ je spoluvlastníčkou z tohto podielu v 1/16- tine. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na vyššie špecifikovaných pozemkoch, a to jednak určenia svojho vlastníckeho práva, ako aj vlastníckeho práva žalovaných 3/, 4/ a 5/. Žalobu odôvodnili tým, že titulom dedenia nadobudli ideálny podiel na predmetných pozemkoch po 1/8-mine k celku, a zostávajúce podiely k týmto pozemkom nadobudli dedením žalovaní 3/ až 5/, každý z nich po 1/6-tine k celku. Uviedli, že v dedičských konaniach bol prejednávaný novoobjavený majetok ich právnych predchodcov, ktorý bol v pôvodných dedičských konaniach opomenutý. Vysvetlili, že ich právny predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkom na základe výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 21.08.1948 pod č. 4525/48-Ba, čo ani im ani žalovaným 3/ až 5/ nebolo známe, keďže nemali k dispozícii prídelovú listinu. O týchto skutočnostiach ich informoval žalovaný 1/ s tým, že vie obstarať záležitosti týkajúce sa majetkoprávneho vyporiadania týchto nehnuteľností vrátane získania prídelovej listiny a vybavenia dodatočného prejednania dedičstva ohľadne novoobjaveného majetku po ich právnych predchodcoch, pričom im predmetný výmer nesprístupnil ani im ohľadne neho neposkytol informácie. Uviedli, že nemali inú možnosť a museli jeho podmienky, že každý z dedičov mu prevedie zo svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudne v dedičskom konaní, polovicu, akceptovať. Žalovaný 1/ za uvedeným účelom (a to aj napriek tomu že ešte nebolo dedičské konanie po právnych predchodcoch zahájené) vypracoval pre nich aj pre žalovaných 3/ až 5/ písomné kúpne zmluvy (s overeným podpisom predávajúceho) a všetky exempláre týchto zmlúv si ponechal u seba. Uviedli, že v čase uzatvárania týchto kúpnych zmlúv ešte neprebehli dedičské konania, a z toho dôvodu bola v zmluve vybodkovaná časť v čl. I. kúpnej zmluvy ohľadne dedičských rozhodnutí, ktoré žalovaný zrejme pred podaním týchto zmlúv na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ručne dopisoval, pričom rovnako tomu bolo aj pokiaľ ide o opravu ideálneho podielu v čl. I. ako aj v čl. II. kúpnej zmluvy a taktiež v časti kúpnej ceny v čl. III. Tieto kúpne zmluvy boli následne zavkladované v prípade žalobkyne 1/ pod č.k. V 24595/09 dňa 23.11.2009, žalobkyne 2/ pod č.k. V 24605/09 dňa 23.11.2009, žalobcu 3/ pod č.k. V 24598/09 dňa 04.12.2009, žalobkyne 4/ pod č.k. V 24603/09 dňa 04.12.2009, žalovanej 3/ pod č.k. V 24596/09 dňa 04.12.2009, žalovaného 4/ pod č.k. V 24599/99 dňa 04.12.2009 a žalovanej 5/ pod č.k. V 24604/09 dňa 23.11.2009. Uviedli, že zistili, že žalovaný 1/ previedol kúpnou zmluvou pod č.k. V 30383/10 zo dňa 13.12.2010 tieto podiely na svojho brata, žalovaného 2/. Predmetné kúpne zmluvy považujú žalobcovia za absolútne neplatné z dôvodu, že odporujú zákonu prípadne zákon obchádzajú. V čase uzatvárania týchto kúpnych zmlúv naviac neboli právoplatne skončené dedičské konania. V zmluvách je riešená problematika predmetu zmluvy, a to v čl. II bod. 1 s odkazom na čl. I ods. 1 kúpnej zmluvy, pričom je v tejto zmluve uvedené, že sa prevádza podiel o veľkosti polovice, čo znamená z 1/8-miny a predávajúci aj naďalej zostáva vlastníkom podielu v 1/8- mine. Pri týchto podieloch sú uvedené hviezdičky s tým, že je rukou dopísaná oprava podielu v 1/16-tine podpísaná výlučne kupujúcim. Obdobne je takýto postup realizovaný aj v čl. I kúpnej zmluvy, a to nielen vo vzťahu k podielom, ale dopísané sú aj dedičské konania, na základe ktorých žalobcovia nadobudli dedičstvo po právnych predchodcoch. S poukazom na zmätočnosť vyjadrenia obsahu predmetu zmluvy v čl. II bod 1 v nadväznosti na čl. I bod 1 tvrdili, že tieto kúpne zmluvy v čase ich uzatvárania neboli určité a zmluvnými stranami nebol jednoznačne určený ich obsah, t.j. veľkosť prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, čo má za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Súčasne v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nebola dohodnutá výška kúpnej ceny, čo je možné jednoducho preukázať tým, že v čase uzatvárania týchto kúpnych zmlúv ešte nebol dôvod uvádzať kúpne ceny v eurách a nebol stanovený ani konverzný kurz koruny voči euru. Z uvedeného mali za zrejmé, že zmluvné strany neboli dohodnuté na kúpnej cene, ako aj, že takúto zmluvu s takýmto obsahom v čl. III bod 1 nikdy neuzatvorili a zo strany kupujúceho došlo k jej manipulácii a výmene strán s tým, že bol upravený obsah tohto čl. III bod 1. Uviedli tiež, že zo strany kupujúceho nikdy neboli uhradené žiadne kúpne ceny a formulácia čl. III bod 2 kúpnej zmluvy nezodpovedá skutočnosti. Na základe týchto skutočností sa žalobcovia domáhali určenia ich vlastníckeho práva, a to každého zvlášť k spoluvlastníckemu podielu v 1/16-ine k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a súčasne aj určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaných 3/ až 5/, a to u každého zvlášť k podielu v 1/12-ine k týmto nehnuteľnostiam. 3. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili, keď uviedli, že predmet kúpy je vymedzený v čl. I ods. 1 s nadväznosťou na čl. II ods. 1 kúpnych zmlúv. V čl. I ods. 1 sú jasne definované nehnuteľnosti - pozemky, ktoré mali byť predmetom prevodu podľa zmlúv. V čl. II ods. 1 je uvedená výška prevádzaného spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, keď je jednoznačne uvedené, že predmetom zmluvy je prevod vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uvedených v čl. I ods. 1 zmluvy a to o veľkosti jeho polovice. Zdôraznili, že strany sa jasne dohodli, že predmetom prevodu bude polovica zo spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudnú na základe osvedčenia o dedičstve. Mali za to, zmluvné strany si v kúpnej zmluve dohodli spôsob určenia skutočnej výšky prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a to ako 1/2 zo spoluvlastníckeho podielu, ktorý predávajúci nadobudne z titulu dedenia. Takáto forma určenia bola pre daný prípad logická, nakoľko v tom čase strany nemohli jednoznačne určiť výšku zdedených spoluvlastníckych podielov. Poukázali na to, že zákon nevylučuje, aby predmetom kúpnej zmluvy bola vec, ktorá má vzniknúť až v budúcnosti, prípadne tzv. aj kúpa nádeje. K poukazu žalobcov, že žalovaný 1/ vlastnou rukou prepísal výšky spoluvlastníckych podielov ako aj čísla dedičských konaní, poukázali na čl. IV ods. 1 kúpnych zmlúv, podľa ktorého "sa zmluvné strany dohodli, že až do doby nadobudnutia (spolu)vlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach budú tieto zmeny - platné uložené u kupujúceho, ktorý ich po právoplatnosti dedičských rozhodnutí predloží príslušnej správe katastra na povolenie. Predávajúci týmto kupujúceho zároveň splnomocňuje, aby v jeho mene vykonával prípadne opravy, doplnenia a ďalšie právne úkony súvisiace s prevodom vlastníctva v katastri nehnuteľností, vrátane podávania a preberania rozhodnutí a opravných prostriedkov a dodatkov k tejto zmluve". Argumentovali, že žalovaný 1/ bol výslovne splnomocnený, aby vykonal opravy v kúpnych zmluvách, pričom žiadnym spôsobom nezasiahol ani nezmenil dohodnutý predmet kúpy, teda 1/2 zo spoluvlastníckeho podielu nadobudnutého z titulu dedenia. V zmysle čl. III ods. 1 sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kúpna cena je 2,-Sk/m2. Uviedli, že zákon pripúšťa, aby v zmluve namiesto kúpnej ceny bol uvedený spôsob jej určenia. Spôsob určenia kúpnej ceny tak, ako bol uvedený v čl. III ods. 1 kúpnych zmlúv bol podľa ich názoru dostatočne určitý, a teda bola dohodnutá kúpna cena vo výške 2,-Sk/m2 vypočítaná z celkovej rozlohy prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. Námietky ohľadne konverzného kurzu považovali za bezpredmetné, keďže v čase uzatvárania kúpnych zmlúv bolo všeobecne známe, že počnúc rokom 2009 začne na území SR platiť mena euro. Keďže kúpne zmluvy boli uzatvárané koncom roku 2007 a následne nasledovali dedičské konania, nebol dôvod, aby ustanovenie o prepočte podľa konverzného kurzu nebolo v zmluvách uvedené z titulu opatrnosti. Zdôraznili, že žalobcovia si boli vedomí uvedeného ustanovenia, a zároveň si boli vedomí, že v prípade začatia platnosti meny euro žalovaný 1/ doplní do zmlúv konverzný kurz, k čomu ho splnomocnili v čl. IV ods. 1. Ohľadne zákonnej úpravy § 175r O.s.p. uviedli, že sleduje preventívne ciele, a to zabránenie, aby sa zamýšľanou dispozíciou nesťažilo alebo neznemožnilo spravodlivé vyporiadanie dedičstva a neohrozilo uspokojenie alebo zabezpečenie pohľadávok veriteľov. Poukázali na to, že uvedené zmluvy podpísali všetci do úvahy prichádzajúci dedičia a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu niektorého z nich, nakoľko k prevodom vlastníctva došlo až po právoplatnom skončení dedičského konania, keď záujem strán kúpnych zmlúv nesmeroval k nakladaniu s pozemkami počas dedičského konania. V čase kedy skutočne došlo k prevodu vlastníctva z jednotlivých dedičov na žalovaného 1/, dedičia mali všetky oprávnenia spojené s vlastníctvom veci, čo zodpovedá aj dohode účastníkov kúpnych zmlúv v zmysle čl. VI, v ktorom sa dohodli, že kúpne zmluvy budú až do doby nadobudnutia spoluvlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach uložené u žalovaného 1/ ako kupujúceho, ktorý ich po právoplatnom skončení dedičského konania predloží príslušnej správe katastra. Zdôraznili, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu predaja a kúpy v čase jej uzavretia, za podmienky, že obidve zmluvné strany sú si tejto skutočnosti vedomé (konajú v dobrej viere), treba považovať za platnú, pokiaľ sa predávajúci stane dodatočne jeho vlastníkom (rozsudok NS SR 3Cdo 142/2002). Poukázali na to, že zo znenia čl. II žaloby o určenie vlastníckeho práva vyplýva, že všetci dedičia si boli vedomí, že žalovaný 1/ pre nich zabezpečí kompletné majetkovoprávne vyporiadanie novoobjaveného majetku, t. j. že získa a na svoje náklady vykoná zhromaždenie potrebných dokumentov, identifikáciu parciel, resp. geometrické zameranie pozemkov, vrátane geometrických plánov na pozemky s tzv. duplicitným vlastníctvom, spíše a podá návrh na prejednanie novoobjaveného majetku, ako aj zastúpi dedičov v dedičských konaniach a to pod podmienkou, že po tom, čo bude dedičské konanie právoplatne skončené, prevedú dedičia na neho spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnostiam patriacich do novoobjaveného majetku, každý jednotlivo. Všetci dedičia si teda boli vedomí toho, že po prejednaní novoobjaveného majetku prevedú 1/2 zo svojho podielu na žalovaného 1/, s čím súhlasili, nakoľko každý dedič jednotlivo splnomocnil žalovaného 1/ ku kompletnému majetkovoprávnemu vyporiadaniu novoobjaveného majetku. Uviedli, že v zmysle judikátu 22Cdo 1599/2003 ust. § 140 Obč. zák. je dispozitívnym ustanovením a spoluvlastníci sa od neho môžu na základe dohody odchýliť. Ak sa podieloví spoluvlastníci dohodnú, že každý z nich predá svoj podiel tretej osobe, v prípade realizácie tejto dohody nemôžu namietať relatívnu neplatnosť pre porušenie predkupného práva, keďže ide o dohodu o tom, že predkupné právo sa neuplatní. Dispozícia so spoluvlastníckymi podielmi bola medzi jednotlivými spoluvlastníkmi dohodnutá a boli si tejto dispozície vedomí. Keďže jednotliví spoluvlastníci vyjadrili vôľu nevyužiť svoje predkupné právo, absentuje zákonný dôvod podľa § 40a Obč. zák. k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej poukázal na výpovede sporových strán v rámci dokazovania pred súdom. Žalobkyňa 1/ uviedla, že pri jednom zo stretnutí jej dal žalovaný 1/ prečítať návrh kúpnej zmluvy, nedal jej ju však na preštudovanie domov. Dňa 22.10.2007 sa stretli na notárskom úrade X.. Z., kde boli kúpne zmluvy podpísané, pričom ona podpísala na základe plnej moci zmluvu aj za sestru. Z hľadiska podielu si nevšimli, že je tam evidentná nesprávnosť pri uvedení jeho výšky. Podpisovala kúpnu zmluvu s vyznačeným podielom 1/8. Kúpna cena bola uvedená 2,-Sk/m2. Čo sa týka výpočtu ceny v eur, táto suma tam uvedená nebola z dôvodu, že v roku 2007 SR nebola členom eurozóny a v tom čase nebol známy kurz prevodu koruny na eur. Až keď prišlo k prevodu vlastníckeho práva, prvá časť už bola prevedená na žalovaného 1/ a tieto listiny nemala k dispozícii do dňa zápisu. Nasledovala návšteva katastrálneho úradu so žiadosťou na nahliadnutie do spisu, kde sú zmluvy. Uviedla, že pokiaľ sa vykonala úprava do zmlúv takéhoto charakteru, mala sa aj ich strana vyjadriť. Dohoda o odmene pre žalovaného 1/ existovala, bola robená pod nátlakom s tým, že pokiaľ tá odmena nebude v hodnote 1/2 spoluvlastníckeho podielu, tak na tejto veci s nimi spolupracovať nebude. S odmenou vo výške 1/2 nesúhlasila, zdala sa jej príliš vysoká. Zmluvu podpísala preto, aby rodina aspoň z časti prišla k tomu, čo im podľa práva prináleží. Žalobkyňa 2/ pred súdom uviedla, že nesúhlasí s polovičkou pre žalovaného 1/. Najskôr to odmietli, ale potom zasadla "rodinná rada" a rozhodli sa tak, aby aspoň niečo mali. Zmluvy videli prvýkrát pri podpise u notára, neboli prítomní pri koncipovaní zmlúv, žalovaný 1/ ich pripravil dopredu a oni ich iba prišli podpísať k notárke. Žalobca 3/ pred súdom uviedol, že nemal o tom žiadnu vedomosť, kúpnu zmluvu nečítal a pri podpise to videli prvýkrát. Nepamätal si, či existovala odmena pre žalovaného 1/, vybavovala to žalobkyňa 1/. Vedel iba, že sa jedná o nejaké pozemky, nemali sa na základe čoho pripraviť, lebo zmluvu nevideli. Žalobkyňa 4/ uviedla, že plnú moc udelila žalobkyni 1/ a teda nebola prítomná pri podpise. Mala vedomosť o tom, že rodina ide k notárovi na podpis zmluvy ohľadne nejakých podielov. O odmene nemala žiadnu vedomosť. Žalovaný 1/ pred súdom uviedol, že niekedy v roku 2005 až 2006 majetkovoprávne preveroval lokalitu kat. úz. L. a pre známeho, ktorý tam mal podnikateľský záujem, robil spätnú grafickú identifikáciu spolu s geodetom, keďže v tej dobe tam neboli založené LV. Zistil, že niektoré parcely je možné vysporiadať. Predmetný výmer č. 4525/48-BA zo dňa 21.08.1948 našiel v archíve Hlavného mesta. Oslovil p. O. s tým, že našiel nejaké právne listiny, na základe ktorých sa žalobcovia môžu stať vlastníkmi nejakých nehnuteľností, čomu však predchádza veľa práce a bolo potrebné to dediť. Na tomto stretnutí bola prítomná aj p. X. O. spolu s mamou. Predostrel im obchodnú ponuku s tým, že tieto nehnuteľnosti je ochotný pre nich majetkovoprávne vyporiadať v prípade, že do toho pôjdu 50/50 v každom metre, ktorý sa podarí vyporiadať. Na zmluve bolo všetko tak, ako sa dohodlo, a neboli tam pomery, lebo tam boli dve vetvy. S vetvou žalobcov to bol podiel 1/8 a s vetvou žalovaných to bola 1/16. V dohode so žalobcami vystupoval ako fyzická osoba a nesledoval, aká je trhová cena predmetných nehnuteľností. V priebehu katastrálneho konania bol vyzvaný pracovníčkou, ktorej meno si nepamätá, aby podiel opravil tak, aby všetko sedelo. Žalobkyňa 1/ najskôr odmietla jeho ponuku 50/50 a povedala mu, že si našla iného právnika s tým, že je schopný to pre ňu vyporiadať, čo akceptoval. Asi po 6 mesiacoch sa mu ozval právnik p. W. s tým, že nie je schopný to pre žalobkyňu 1/ vyporiadať, a či je on ochotný to za týchto podmienok pre nich urobiť. Nechal si čas na rozmyslenie a povedal, že áno, ale s podmienkou, že sa dohodne celá rodina. Žalovaná 3/ pred súdom uviedla, že obsah zmluvy z roku 2007 si nepamätá. Kúpnu zmluvu zo dňa 14.08.2013 podpisovala v rámci svojej slobodnej vôle a súhlasí s ňou. Nemá záujem byť vlastníčkou predmetných podielov, ktoré boli prevedené na žalovaného 1/. Nevie a nepamätá sa kto vypracoval jednotlivé zmluvy. Žalovaný 4/ uviedol, že v pôvodnej zmluve bola cena 2,-Sk/m2. Bolo mu to jedno, aj keby bola reálna cena 100x vyššia. Jediné čo si pamätá je, že polovička mala byť žalovaného 1/ a polovička mala zostať jemu. Súhlasil s kúpnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená v roku 2013, ide o prejav jeho osobnej vôle a nemá záujem byť vlastníkom predmetných nehnuteľností. Všetky záležitosti vybavoval žalovaný 1/. Žalovaná 5/ pred súdom uviedla, že si nepamätá obsah kúpnej zmluvy z roku 2007, neriešila kto jej ponúkne akú cenu za pozemok a je jej jedno koľko má peňazí. Neštudovala ani kúpnu zmluvu z roku 2013. Stotožnila sa s tým, že je to prejav jej vôle a nechce byť vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Neriešila skutočnosť, či jej žalovaný 1/ vyplatil tie 2,-Sk za m2. 5. Dokazovanie vykonal tiež oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXX okres Bratislava II, kat. úz. L., uznesením Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 60D/6/2008, Dnot 93/2008 z 28.07.2009, uznesením Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. 60D/62/2008-182, Dnot 94/2008 z 28.07.2009, jednotlivými kúpnymi zmluvami z 22.10.2007 uzavretými medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalobcami 1/ až 4/ ako predávajúcimi, jednotlivými kúpnymi zmluvami z 14.11.2007, 07.12.2007 a 30.11.2007 uzavretými medzi žalovaným 1/ a žalovanými 3/ až 5/, doručenkami, kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2014 uzavretou medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a spoločnosťou Carson, s.r.o. ako kupujúcim, kúpnou zmluvou zo dňa 14.08.2013 uzavretou medzi žalovanými 3/ až 5/ ako predávajúcimi a žalovaným 1/ako kupujúcim, dohodou o zrušení kúpnej zmluvy z 01.02.2011, odstúpeniami od kúpnej zmluvy a dohodami o zrušení kúpnych zmlúv medzi žalovaným 1/ a žalovanými 3/ až 5/, návrhmi na vykonanie záznamu podľa § 35 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., ponukami na kúpu nehnuteľností zo dňa 14.08.2013, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise. 6. Vec posúdil právne podľa ust. § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 2, § 460, § 588 Obč. zák., § 80 písm. c) O.s.p. a § 175r O.s.p.. Mal za preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ a žalovaní 3/ až 5/ (správne má byť ich právni predchodcovia - pozn. odvolacieho súdu) nadobudli vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. 4525/48-Ba zo dňa 21.08.1948, o čom ich informoval žalovaný 1/, ktorý v podaní zo dňa 23.06.2014 uviedol, že pri inej činnosti získal podklady nasvedčujúce vydaniu tohto výmeru o vlastníctve pôdy v prospech B. O. F. N. O., a preto začal pátrať po dedičoch týchto pozemkov, ktorých následne informoval o možnosti nadobudnúť tento majetok. Skonštatoval, že žalovaný 1/ sa so žalobcami 1/ až 4/ a žalovanými 3/ až 5/ dohodol, že zabezpečí kompletné majetkovoprávne vysporiadanie novoobjaveného majetku s tým, že ako odmenu nadobudne 1/2 spoluvlastníckych podielov dedičov k pozemkom. Mal tiež za preukázané, že žalovaný 1/ uzavrel s každým z dedičov predmetných pozemkov kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod 1/2 spoluvlastníckych podielov dedičov na pozemkoch, ktoré nadobudnú v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľoch, keď so žalobcami 1/ až 4/ kúpne zmluvy uzavrel dňa 22.10.2007, so žalovanou 3/ dňa 14.11.2007, so žalovaným 4/ dňa 7.12.2007 a so žalovanou 5/ dňa 30.11.2007. Nadobudnuté spoluvlastnícke podiely previedol žalovaný 1/ na svojho brata - žalovaného 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2010. Z predložených listín ďalej zistil, že žalovaní 2/ až 5/ odstúpili od kúpnych zmlúv so žalovaným 1/ (žalovaný 2/ listami z 21.10.2010 a 20.01.2011, žalovaná 3/ listom z 22.02.2011 a z 16.03.2011, žalovaný 4/ listom z 22.02.2011 a z 16.03.2011, žalovaná 5/ listami z 22.02.2011 a 16.03.2011) a zároveň žalovaný 1/ uzatvoril so žalovanými 2/ až 5/ dohody o zrušení kúpnych zmlúv (so žalovaným 2/ dňa 01.02.2011, so žalovanou 3/ dňa 29.03.2011, so žalovaným 4/ dňa 29.03.2011 a so žalovanou 5/ dňa 29.03.2011), čím došlo k opätovnému prevedeniu podielov na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného 1/ a žalovaných 3/ až 5/. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.08.2013 žalovaní 3/ až 5/ ako predávajúci previedli svoje spoluvlastnícke podiely (každý 1/6 k celku) na žalovaného 1/ ako kupujúceho. Z výpisu z LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec BA - m. č. L., kat. úz. L. ustálil, že žalobcovia 1/ až 4/ sú spoluvlastníci predmetných pozemkov každý v podiele 1/16, žalovaný 1/ je spoluvlastníkom predmetných pozemkov v podiele 9/12. Žalovaní 2/ až 5/ nie sú evidovaní ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. 7. Uviedol, že za rozhodujúcu skutočnosť považoval prejudiciálne posúdenie platnosti kúpnych zmlúv zo dňa 22.10.2007 uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalobcami 1/ až 4/. Vysvetlil, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu a akceptácie, spočívajúci zo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy previať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď zmluvné strany dosiahli konsenzus o predmete kúpy a kúpnej cene. V tejto súvislosti uviedol, že predmet kúpy bol v zmluvách so žalobcami 1/ a 4/ vymedzený v čl. II, ako prevod vlastníctva spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností uvedených v čl. I ods. 1, a to o veľkosti jeho polovice, t. zn. 1/8-iny, ktoré predáva predávajúca strana kupujúcemu so všetkými právami a povinnosťami s príslušenstvom do jeho výlučného vlastníctva. Predávajúca strana zostáva výlučným vlastníkom podielu 1/8 na uvedených nehnuteľnostiach. Podľa čl. III sa predávajúca strana a kupujúci dohodli, že kúpna cena je 2,- Sk/m2 (slovom: dve koruny slovenské za jeden meter štvorcový), čo znamená po prevode konverzným kurzom ... eur/m2 (slovom: ... euro za jeden meter štvorcový). Kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti k rukám predávajúcej strany pri podpise zmluvy, pričom predávajúca strana toto vyplatenie kúpnej ceny zároveň kupujúcemu svojim podpisom potvrdila. 8. Poukázal na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je právny úkon určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom, ktorý však nemôže dopĺňať právny úkon. Konštatoval, že v kúpnych zmluvách, ktoré uzavrel žalovaný 1/ so žalobcami 1/ až 4/ boli v citovanom čl. II bod 1 rukou prepísané podiely ako 1/16, podpísané len výlučne žalovaným 1/, pričom tento postup bol realizovaný aj v čl. I zmluvy vo vzťahu k podielom. Dopísané boli aj dedičské konania, na základe ktorých žalobcovia 1/ až 4/ nadobudli dedičstvo po poručiteľoch. Kúpne zmluvy boli následne zavkladované v prípade žalobkyne 1/ pod č. k. V-24595/09 dňa 23.11.2009, žalobkyne 2/ pod č. k. V-24605/09 dňa 23.11.2009, žalobcu 3/ pod č. k. V-24598/09 dňa 04.12.2009 a v prípade žalobkyne 4/ pod č.k. V-24603/09 dňa 04.12.2009. 9. Vyhodnotil, že cit. „vzhľadom na prepis podielu na predmete kúpy v čl. II bod 1 zmluvy nebol predmet prevodu podľa názoru jednoznačne určitý zmluvnými stranami“. To sa týka aj kúpnej ceny, ktorá bola pôvodne dohodnutá 2,-Sk/m2, ale nebola zrejmá konečná dohodnutá výška kúpnej ceny, pričom prepisom veľkosti podielu tak došlo logicky aj k zmene kúpnej ceny, ktorá opäť nebola konsenzuálne dohodnutá. Uviedol, že žalobcovia túto skutočnosť preukazovali tým spôsobom, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv ešte nebol dôvod uvádzať kúpne ceny v eurách a nebol ani stanovený konverzný kurz koruny voči euru. To upravil až zákon č. 659/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2008 a ktorý v § 18 ods. 1 zaviedol povinnosť duálneho zobrazovania duálneho zobrazovania slovenskej meny, ako aj v eurách a to jeden mesiac po dni určenia konverzného kurzu. Konverzný kurz bol stanovený až dňa 08.07.2008 - skoro 9 mesiacov odo dňa dátumu uvedeného na kúpnej zmluve. Rovnako argumentovali, že sa nikdy so žalovaným 1/ nedohodli na kúpnej cene, ako aj že takúto zmluvu s obsahom v čl. III nikdy neuzavreli a zo strany kupujúceho došlo k jej manipulácii a výmene strán s tým, že bol upravený obsah čl. III. 10. Keďže nebol určito vymedzený predmet kúpnej zmluvy a jeho cena ako podstatné náležitosti, vyhodnotil kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovaným 1/ a žalobcami 1/ až 4/ dňa 22.10.2007 ako neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.. Uviedol, že sa teda nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že predmet kúpy a cena boli dostatočne určité a zrozumiteľné. 11. Ďalej sa zaoberal ust. § 175r O.s.p. a jeho možným dopadom na prejednávanú vec vzhľadom na argumentáciu sporových strán. V tejto súvislosti konštatoval, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a § 175r O.s.p. stanovuje, že dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu. Mal za to, že interpretácia tohto ustanovenia môže viesť k rozporným výsledkom aj z dôvodu, že zákon tento nedostatok výslovne nesankcionuje neplatnosťou. Okrem toho samotná písomná zmluva o prevode vlastníctva nepostačuje a vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nenadobúda obligačno-právnou účinnosťou zmluvy. Takáto zmluva, samozrejme za predpokladu, že spĺňa náležitosti, je len základom pre nadobudnutie vlastníctva, ku ktorému dôjde až vkladom do katastra nehnuteľností. Uviedol, že ak by aj pripustil iný výklad ust. 175r O.s.p. s ohľadom na fakt, že samotnou zmluvou nedôjde k prevodu vlastníctva a teda bez vkladu do katastra naďalej zostáva prevodcovi a nestráca ho, resp. že privolenie súdu by malo mať vplyv na platnosť zmluvy - muselo by byť koncipované ako hmotnoprávna podmienka vzniku úkonu. Tým, že privolenie súdu je možné dať aj dodatočne sa však preukazuje aj to, že nejde o hmotnoprávnu podmienku platnosti, pretože podľa judikatúry absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti a nemôže byť schválená ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že dodatočné privolenie súdu s neplatnosťou nič neurobí. Dodal, že takto by to bolo jedine za predpokladu, že by kúpne zmluvy mali pôvodne všetky riadne zákonné náležitosti. Následne by privolenie súdu malo byť procesnou podmienkou katastrálneho konania, a samotné neprivolenie zo strany súdu by tvorilo prekážku pre povolenie vkladu práva a nie vo vzťahu k právnemu úkonu. Skonštatoval, že judikatúra (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 967/2004) však pripúšťa aj iný výklad, a to, že "uznesenie, ktorým dá súd súhlas k predaju alebo k inému opatreniu, ktoré presahuje rámec obvyklého hospodárenia, je rozhodnutím, ktoré je potrebné k platnosti zmluvy (§ 39 Obč. zák.)". Uzavrel, že bez ohľadu na možnú rozdielnu interpretáciu § 175r O.s.p., uvedené nič nemení na skutočnosti, že predmetné zmluvy posúdil ako neplatné z dôvodu ich neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.. a rovnako sa už nezaoberal ani argumentáciou ohľadne relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv podľa § 40 Obč. zák.. Z dôvodu neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré uzavreli žalobcovia 1/ až 4/ so žalovaným 1/ prvým výrokom rozsudku žalobe v tejto časti vyhovel. 12. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ až 4/ zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení vlastníckeho práva žalovaných 3/ až 5/ k podielom na predmetných nehnuteľnostiach, a v prípade žaloby smerujúcej proti žalovanému 2/ pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti skonštatoval, že kúpne zmluvy, ktoré uzavrel žalovaný 1/ so žalovanou 3/ dňa 14.11.2007, žalovaným 4/ dňa 07.12.2007 a žalovanou 5/ dňa 30.11.2007 rovnako nespĺňali zákonné náležitosti, keďže im však žalovaný 1/ nezaplatil kúpnu cenu za časť ich spoluvlastníckych podielov, od kúpnych zmlúv odstúpili. Za podstatnú skutočnosť považoval súd prvej inštancie kúpnu zmluvu zo dňa 14.08.2013, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných 3/ až 5/ k pozemkom, každého o veľkosti 1/6 k celku, celkovo o veľkosti 1/2 k celku na žalovaného 1/, pričom pri prevode bolo rešpektované predkupné právo ostatných spoluvlastníkov podľa § 140 Obč. zák.. Vyhodnotil, že žalovaní 3/ až 5/ prejavili vôľu previesť predmetné podiely na žalovaného 1/, keď aj pred súdom deklarovali, že nemajú záujem o vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Žalobcovia tento fakt nerešpektovali a zotrvali na požadovanom určení, preto ich žalobu v tejto časti z dôvodu nedostatku ich naliehavého právneho záujmu zamietol. Žalovaný 2/ nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010 uzavretej so žalovaným 1/, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V-30383/10. Z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za podiel žalovaný 1/ odstúpil oznámením zo dňa 20.01.2011 od kúpnej zmluvy. Dňa 01.02.2011 uzavreli žalovaní 1/ a 2/ dohodu o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2010, čím došlo k zmene v evidencii v Katastri nehnuteľností a žalovaný 2/ už nie je vyznačený na LV č. XXXX ako podielový spoluvlastník. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Proti tomuto rozsudku (podľa obsahu odvolania proti jeho vyhovujúcej časti) podali žalovaní včas odvolanie a navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, keď aj výrok rozsudku je neurčitý, nepresný a nezrozumiteľný a odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné. Nevykonateľnosť určovacieho výroku videli v tom, že súd prvej inštancie neurčil vlastnícke právo k celému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 9/12 v celku, ale len k jeho časti o veľkosti 4/16 k celku, a so zvyškom spoluvlastníckeho podielu sa nevysporiadal. Takto formulovaný výrok považovali za zmätočný a materiálne nevykonateľný. Nestotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý prejudiciálne posudzoval platnosť kúpnych zmlúv zo dňa 22.10.2007, uzavretých žalovaným 1/ so žalobcami a vyhodnotil, že tieto kúpne zmluvy sú absolútne neplatné z dôvodu neurčitosti právneho úkonu, keď mali za to, že predmetné kúpne zmluvy obsahujú všetky obligatórne náležitosti a netrpia žiadnou vadou, ktorá by spôsobovala ich absolútnu neplatnosť. Poukázali na ust. § 37 ods. 1 a 3 Obč. zák., podľa ktorého sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, avšak právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a v počítaní, ak je jeho význam nepochybný. V tejto súvislosti argumentovali, že v kúpnych zmluvách sa v čl. II. ods. 1 uvádza, že predmetom zmluvy je prevod vlastníctva k určitému spoluvlastníckemu podielu, a to o veľkosti jeho polovice, z čoho jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti polovice z podielu nadobudnutého dedičmi v dedičskom konaní, čo potvrdili aj žalobcovia v žalobe, keď uviedli, že sa so žalovaným 1/ dohodli že „každý z nás dedičov mu prevedie zo svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudne v dedičskom konaní, polovicu“. Keďže medzi zmluvnými stranami nikdy nebola pochybnosť o tom, čo je predmetom prevodu v zmysle kúpnych zmlúv, záver súdu prvej inštancie, že predmet prevodu nebol dostatočne určený, nie je správny. Považovali tiež za logické, že pred začatím dedičského konania zmluvné strany nemali nepochybnú vedomosť o konkrétnej výške spoluvlastníckeho podielu jednotlivých dedičov na nehnuteľnostiach. Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytkli, že sa vôbec nezaoberal tým, že v kúpnych zmluvách mohlo dôjsť k zrejmej nesprávnosti v písaní a počítaní, ktorá by však vzhľadom na jednoznačnú dohodu zmluvných strán v žiadnom prípade nespôsobila neplatnosť kúpnych zmlúv, a tiež, že nevzal do úvahy, že úprava vykonaná v kúpnych zmluvách žalovaným 1/ bola v prospech žalobcov a v jeho neprospech, keďže pri pôvodnej formulácii výšky prevádzaných podielov by nadobudol väčší podiel, než bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Za nesprávny považovali tiež záver o neurčitosti výšky kúpnej ceny dohodnutej v kúpnych zmluvách, keď poukázali na to, že kúpnu cenu je možné dohodnúť nielen konkrétnou výškou celkovej kúpnej ceny, ale za dostatočne určité určenie kúpnej ceny sa tiež považuje, ak je v kúpnej zmluve určený spôsob je určenia. Zdôraznili, že v čl. III. bod 1 kúpnych zmlúv bol spôsob určenia kúpnej ceny jednoznačný, a to 2,- Sk/m2. Vzhľadom na spôsob určenia kúpnej ceny v kúpnych zmluvách je potom nesprávny aj záver súdu prvej inštancie, že v dôsledku opravy výšky prevádzaných spoluvlastníckych podielov zo strany žalovaného 1/ došlo k zmene kúpnej ceny, ktorá nebola údajne konsenzuálne dohodnutá, nakoľko spôsob určenia kúpnej ceny v kúpnych zmluvách sa nezmenil. Za neopodstatnený mali argument súdu prvej inštancie, že v čase uzatvárania nebol dôvod uvádzať v kúpnych zmluvách spôsob určenia kúpnej ceny v mene euro nakoľko nebol stanovený konverzný kurz slovenskej koruny a eura, čo podľa jeho názoru preukazuje skutočnosť, že kúpna cena bola neurčitá. Poukázali na to, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv už bolo zrejmé, že v budúcnosti dôjde k prechodu zo slovenskej koruny na euro, a keďže ešte nebolo ani iniciované dedičské konanie, bolo rozumné (aj vzhľadom na právnu istotu účastníkov) začleniť do kúpnych zmlúv tiež vyjadrenie spôsobu určenia kúpnej ceny v mene euro. Mali tiež za to, že na platnosť kúpnych zmlúv nemá žiadny vplyv skutočnosť, že v nich žalovaný 1/ doplnil čísla dedičských konaní, v ktorých boli nehnuteľnosti ako dedičstvo prejednávané. Zdôraznili, že žalovaný 1/ bol v kúpnych zmluvách na takéto doplnenie kúpnych zmlúv výslovne splnomocnený. V zmysle čl. IV bod I sa totiž zmluvné strany dohodli, že „Predávajúci týmto kupujúceho zároveň splnomocňuje, aby v jeho mene vykonával prípadné opravy, doplnenia a ďalšie právne úkony súvisiace s prevodom vlastníctva v katastri nehnuteľností, vrátane podávania a preberaniu rozhodnutí a opravných prostriedkov a dodatkov k tejto zmluve.". V tejto súvislosti uviedli, že už v čase podpisu kúpnych zmlúv žalobcami bolo zrejmé a predpokladané (vzhľadom na vynechané miesta v jednotlivých ustanoveniach kúpnych zmlúv), že tieto údaje budú žalovaným 1/ doplnené po tom, ako sa stanú známymi. Ak súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o neurčitosti kúpnych zmlúv aj tvrdením žalobcov, že sa so žalovaným 1/ nikdy nedohodli na výške kúpnej ceny, ako aj že došlo k manipulácii s kúpnymi zmluvami po ich podpise, uviedli, že tieto tvrdenia žalobcov sú nepravdivé a v konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané. S poukazom na konštantnú judikatúru, podľa ktorej je právny úkon neurčitý iba vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani s použitím interpretačných pravidiel, súdu prvej inštancie vytkli, že sa výkladom obsahu kúpnych zmlúv nezaoberal. Mali tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vplyv ust. § 175r O.s.p. na platnosť kúpnych zmlúv, keď konštatoval, že pre ich platnosť bolo nevyhnutné schválenie týchto právnych úkonov súdom prejednávajúcim dedičstvo. Opätovne zdôraznili, že kúpne zmluvy boli uzavreté ešte pred začatím dedičských konaní, pričom ust. § 175r O.s.p. výslovne upravuje možnosť dispozície s predmetom dedičstva len počas dedičského konania, a preto ho nemožno na okolnosti uzavretia kúpnych zmlúv aplikovať. Nedostatok súhlasu udeleného zo strany súdu (§ 175r O.s.p.), teda nemôže byť dôvodom absolútnej neplatnosti týchto právnych úkonov. Súdu prvej inštancie v tejto súvislosti vytkli, že nezohľadnil, že v čase uzavretia kúpnych zmlúv ešte nezačalo dedičské konanie, a teda ešte ani neexistoval súd prejednávajúci dedičstvo, ktorý by bolo možné požiadať o súhlas s dispozíciou so spoluvlastníckymi podielmi. S poukazom na účel odôvodnenia rozsudku, ktorým je preukázanie jeho správnosti, namietali arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré nespĺňa atribúty ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď v ňom absentujú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatok dôvodov, namietali odňatie im možnosti konať pred súdom. 14. Žalobcovia odvolanie nepodali a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. S dôvodmi odvolania žalovaných sa nestotožnili, keď rozsudok považovali za preskúmateľný a riadne a zrozumiteľným spôsobom odôvodnený. Určovací výrok považovali za určitý a v katastri nehnuteľností zapísateľný, pričom poukázali na to, že vo zvyšku nimi žalobou požadovaného určenia vlastníctva k podielom súd žalobu zamietol, a preto námietku zmätočnosti výroku nepovažovali za dôvodnú. Mali tiež za to, že súd prvej inštancie správne posúdil problematiku platnosti kúpnych zmlúv, ktorú v odôvodnení rozsudku výstižne rozobral a zdôvodnil svoj záver o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, ku ktorému dospel v rámci riešenia prejudiciálnej otázky. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti si žalobcovia osvojili. Za správny považovali aj ich názor zdôvodnený už v žalobe, že kúpne zmluvy sú neplatné aj preto, že nebol dodržaný postup upravený v § 175r O.s.p.. Hoci žalovaní v odvolaní tvrdili, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nepreskúmateľný a neodôvodnený, neuviedli konkrétne v čom by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie arbitrárne a v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Argumenty žalovaných považovali za nepresvedčivé a všeobecné. Ich tvrdenie, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom mali za formálne a nepodložené konkrétnymi dôvodmi. 15. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcov k ich odvolaniu nevyjadrili. 16. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel najskôr k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ až 5/ je potrebné odmietnuť, a následne k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné, a že rozsudok je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti zrušiť, a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže je v napadnutej časti založený na nedostatočnom a zároveň nepreskúmateľnom hodnotení dôkazov v rozpore s v čase rozhodnutia účinným ust. § 132 O.s.p. a na úplnom opomenutí argumentácie žalovaného 1/, rezultujúcom do predčasných právnych záverov. Rozsudok je preto v napadnutej časti jednak predčasný, a vzhľadom na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie právnych záverov a opomenutie vysporiadania sa s argumentmi žalovaného 1/, aj arbitrárny a nepreskúmateľný. 18. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie o žalobe žalobcov, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovaných spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, odvolací súd skôr, než pristúpil k prejednaniu odvolania žalovaných posudzoval oprávnenosť ich odvolania podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy, Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016. Dospel pri tom k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ až 5/ je potrebné odmietnuť, pretože žalovaní 2/ až 5/ nie sú v posudzovanej veci oprávnení podať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 19. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.06.2016) prijala súdna prax v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít jednoznačný záver, že právo podať odvolanie prináleží len tej strane, ktorej bola rozsudkom súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností sporových strán, pričom podstatné je porovnanie výsledku sporu s nárokmi uplatnenými žalobcami v žalobe. Strana, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyznelo, a ktorá nebola rozsudkom dotknutá na svojich právach, nie je oprávnená proti nemu podať odvolanie. Zjednodušene povedané, strana, ktorá mala podľa rozsudku v spore úspech, nemá právo podať voči rozsudku odvolanie. V súčasnosti Civilný sporový poriadok v ust. § 359, podľa ktorého môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie (ako už bolo uvedené vyššie, do účinnosti Civilného sporového poriadku vyplývalo toto obmedzenie len z judikatúry), keď obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. V posudzovanej veci mali žalovaní 2/ až 5/ v spore plný úspech, nakoľko súd prvej inštancie (napadnutým) rozsudkom žalobu žalobcov voči nim v celom rozsahu zamietol. Vo vyhovujúcej časti sa rozsudok nedotýka žiadnych ich práv. Je potom nepochybné, že žalovaní 2/ až 5/ nie sú osobami oprávnenými podať proti tomuto rozsudku odvolanie. Preto odvolací súd odvolanie žalovaných 2/ až 5/ proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odmietol. 20. Po preskúmaní predloženého súdneho spisu a rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (na základe odvolania žalovaného 1/) dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, ktorou bolo z podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach určené vlastnícke právo žalobcov 1/ až 4/ k spoluvlastníckym podielom, predčasný, keďže je pre nedostatok dôvodov a nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného 1/ nepresvedčivý, nepreskúmateľný a arbitrárny. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, v posudzovanej veci nebolo sporné a zároveň bolo preukázané, že o skutočnosti, že právni predchodcovia žalobcov 1/ až 4/ a žalovaných 3/ až 5/ nadobudli vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na základe výmeru o vlastníctve pôdy, informoval žalobcov a žalovaných 3/ až 5/ žalovaný 1/, ktorý sa s nimi následne dohodol, že zabezpečí kompletné majetkovoprávne vysporiadanie novoobjaveného majetku s tým, že za to od každého z nich ako dediča nadobudne 1/2 zo spoluvlastníckych podielov k pozemkom, ktoré zdedia. Uvedené bolo v spore preukázané zhodným tvrdením všetkých strán sporu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný 1/ uzavrel s každým z dedičov predmetných pozemkov ešte pred zahájením dedičského konania písomné kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod 1/2 spoluvlastníckych podielov dedičov na pozemkoch, ktoré nadobudnú v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku po poručiteľoch. So žalobcami 1/ až 4/ uzavrel kúpne zmluvy dňa 22.10.2007. Podpisy žalobcov ako predávajúcich na kúpnych zmluvách sú riadne overené. Po skončení dedičských konaní, na základe ktorých bolo žalobcom 1/ až 4/ a žalovaným 3/ až 5/ potvrdené titulom dedenia vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, boli predmetné kúpne zmluvy zavkladované do katastra nehnuteľností, na základe čoho žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo k polovici žalobcami 1/ až 4/ a žalovanými 3/ až 5/ zdedeným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach. Je možné konštatovať, že dohoda, ktorú žalovaný 1/, žalobcovia 1/ až 4/ a žalovaní 3/ až 5/ uzavreli, bola týmto naplnená. 21. Žalobcovia sa žalobou v tejto prejednávanej časti domáhajú určenia, že sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, ktoré vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami previedli na žalovaného 1/, keď s ním uzavreté kúpne zmluvy považujú za absolútne neplatné z dôvodu, že odporujú zákonu prípadne zákon obchádzajú, a v žalobe tvrdili aj relatívnu neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv s poukazom na porušenie predkupného práva. Tvrdili jednak neplatnosť zmlúv podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. pre ich neurčitosť a zmätočnosť, keďže v nich žalovaný 1/ opravil výšku prevádzaného podielu na nehnuteľnostiach a dopísal značky dedičských konaní a v časti kúpnej ceny prepočet na euro, ďalej tvrdili, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nebola dohodnutá výška kúpnej ceny a že zmluvu s obsahom ako je uvedený v čl. III bod 1 nikdy neuzatvorili a žalovaný 1/ so zmluvou manipuloval a vymenil strany a upravil obsah čl. III bod 1. Neplatnosť zmlúv videli aj v rozpore s ust. § 175r O.s.p., pretože zmluvy boli uzavreté bez súhlasu príslušného súdu. Žalovaný 1/ s tvrdeniami a argumentáciou žalobcov nesúhlasil a počas konania podával rozsiahle vyjadrenia, v ktorých právne protiargumentoval voči každému argumentu žalobcov (viď súdny spis) a svoju argumentáciu v odvolaní len zopakoval. 22. Súd prvej inštancie žalobe žalobcov v časti o určenie ich vlastníctva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach (ktoré kúpnymi zmluvami previedli na žalovaného 1/) vyhovel, keď po prejudiciálnom posúdení platnosti kúpnych zmlúv dospel k záveru, že predmetné kúpne zmluvy uzavreté medzi žalobcami 1/ až 4/ a žalovaným 1/ dňa 22.10.2007 sú neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože v nich nebol určito vymedzený predmet kúpnej zmluvy a jeho cena ako podstatné náležitosti. Konštatoval, že predmet kúpy bol v zmluvách vymedzený v čl. II ako prevod vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uvedených v čl. I ods. 1 zmluvy a to o veľkosti jeho polovice, t. z. 1/8-iny, ktoré predáva predávajúca strana kupujúcemu so všetkými právami a povinnosťami, s príslušenstvom do jeho výlučného vlastníctva. Predávajúca strana zostáva výlučnou vlastníčkou podielu 1/8 na uvedených nehnuteľnostiach. Podľa čl. III sa predávajúca strana a kupujúci dohodli, že kúpna cena je 2 Sk,-/m2 (slovom dve koruny slovenské za jeden meter štvorcový), čo znamená po prevode konverzným kurzom ... eur/m2 (slovom: .... eur za jeden meter štvorcový). Zo zmlúv ďalej zistil, že v citovanom čl. II bod 1 boli rukou prepísané podiely ako 1/16, podpísané výlučne žalovaným 1/, pričom tento postup bol realizovaný vo vzťahu k podielom aj v čl. I zmluvy. Dopísané boli aj dedičské konania, na základe ktorých žalobcovia 1/ až 4/ nadobudli dedičstvo po poručiteľoch. Uviedol, že predmetné zmluvy boli katastrom nehnuteľností zavkladované. Svoj záver o neplatnosti týchto kúpnych zmlúv podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, v napadnutom rozsudku odôvodnil tým (z dôvodu nezrozumiteľnosti tohto záveru odvolací súd cituje), že cit. „vzhľadom na prepis podielu na predmete kúpy v čl. II bod 1 zmluvy nebol predmet prevodu podľa názoru jednoznačne určitý zmluvnými stranami“. Uviedol, že to sa týka aj kúpnej ceny, ktorá bola pôvodne dohodnutá 2,-Sk/m2, ale nebola zrejmá konečná dohodnutá výška kúpnej ceny. Dôvodil, že prepisom veľkosti podielu tak došlo logicky aj k zmene kúpnej ceny, ktorá opäť nebola konsenzuálne dohodnutá. V tejto súvislosti tiež uviedol, že cit. „žalobcovia túto skutočnosť preukazovali tým, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv ešte nebol dôvod uvádzať kúpne ceny v eurách a nebol ani stanovený konverzný kurz koruny voči euru. To upravil až zákon č. 659/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2008 a ktorý v § 18 ods. 1 zaviedol povinnosť duálneho zobrazovania duálneho zobrazovania slovenskej meny, ako aj v eurách a to jeden mesiac po dni určenia konverzného kurzu. Konverzný kurz bol stanovený až dňa 08.07.2008 - skoro 9 mesiacov odo dňa dátumu uvedeného na kúpnej zmluve. Rovnako argumentovali, že sa nikdy so žalovaným 1/ nedohodli na kúpnej cene, ako aj že takúto zmluvu s obsahom v čl. III nikdy neuzavreli a zo strany kupujúceho došlo k jej manipulácii a výmene strán s tým, že bol upravený obsah čl. III.“. Uzavrel, že tým, že nebol určito vymedzený predmet kúpnej zmluvy a jeho cena ako podstatné náležitosti, vyhodnotil kúpne zmluvy uzavreté dňa 22.10.2007 medzi žalovaným 1/ a žalobcami 1/ až 4/ za neplatné podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. 23. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, a vyhodnotil ich za predčasné, arbitrárne, nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, a z časti aj za nesprávne. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy (§ 588 Obč. zák.), ktoré sa bezpodmienečne vyžadujú pre platnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy, sú dojednania o predmete kúpy a o cene (ktoré samozrejme musia byť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. určité). V prípade, že zmluva neobsahuje tieto podstatné náležitosti, je zo zákona absolútne neplatná a teda medzi zmluvnými stranami nevznikne právny vzťah predpokladaný kúpnou zmluvou. Neplatná je aj kúpna zmluva, v ktorej nie je určitým spôsobom určený predmet kúpy alebo kúpna cena. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (rovnako aj k podielom na nehnuteľnostiach) sa nadobúda až dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Zákonodarca pritom zveril do právomoci správe katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy okrem splnenia ďalších zákonných podmienok skúmať aj jej platnosť. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy bola v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku účinného v čase návrhu na vklad postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzavretý. V konaní o povolení vkladu preskúma Správa katastra podľa ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), účinného v čase návrhu na vklad, zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3). V posudzovanej veci správa katastra vklad vlastníckeho práva žalovaného 1/ k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach povolila po preskúmaní predmetných kúpnych zmlúv, z čoho vyplýva, že ich považovala za platne uzavreté, obsahujúce podstatné náležitosti, určité a zrozumiteľné, a neodporujúce zákonu a zákon neobchádzajúce, teda spĺňajúce všetky atribúty platného právneho úkonu. I keď táto skutočnosť nie je rozhodujúcou v prejednávanej veci, je bezpochyby skutočnosťou, ktorá svedčí v prospech určitosti kúpnych zmlúv, s ktorou sa mal súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov v zmysle v tom čase účinného ust. § 132 O.s.p. (podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany), vysporiadať, čo však úplne opomenul. 24. Ako úplne nesprávny (založený na nesprávnom hodnotení dôkazov a nesprávnom právnom posúdení veci) vyhodnotil odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že v kúpnych zmluvách nebola určitým spôsobom vymedzená cena predmetu kúpy, keď nebola zrejmá konečná dohodnutá výška kúpnej ceny, pretože z predmetných kúpnych zmlúv je nepochybné a o tejto skutočnosti ani nemožno polemizovať, že kúpna cena bola určená riadne, určito a zrozumiteľne v čl. III kúpnych zmlúv tak, že „kúpna cena je 2 Sk,-/m2 (slovom dve koruny slovenské za jeden meter štvorcový), čo znamená po prevode konverzným kurzom ... eur/m2 (slovom: .... eur za jeden meter štvorcový)“, pričom žalovaný 1/ potvrdil, že pred návrhom na vklad zmlúv do katastra nehnuteľností na vybodkovanú časť dopísal len cenu po prepočte na euro, keďže v čase uzavretia zmlúv nebol známy konverzný kurz. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky zákonník v ust. § 588 vyžaduje, aby sa strany v kúpnej zmluve dohodli na kúpnej cene, čo však neznamená, že kúpna cena musí byť vyjadrená konečnou sumou. Kúpna cena musí byť určená určito, pričom nie je vylúčené, aby bola vyjadrená inak ako určením konkrétnej peňažnej sumy, musí však byť určená takým spôsobom, že už v čase uzavretia zmluvy musí byť zrejmé, akým spôsobom bude cena určená, čo je aj prípad prejednávanej veci. V posudzovanej veci bola kúpna cena za predmet kúpy (prevádzaný podiel na pozemkoch s presne uvedenou rozlohou jednotlivých v zmluvách presne špecifikovaných pozemkov) v kúpnych zmluvách určená sumou 2 Sk,-/ m2, slovom dve koruny slovenské za jeden meter štvorcový (ako aj v prepočte na euro/m2). Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vyhodnotil, že takýmto spôsobom v čase uzavretia kúpnych zmlúv určená kúpna cena je dostatočne určitá a určená v súlade so zákonom, keďže niet žiadnych pochybností o tom, akým spôsobom bude určená a ako ju podľa dohody strán vypočítať (2 Sk,- resp. ekvivalent v eur za jeden meter štvorcový časti pozemkov tvoriacich prevádzaný podiel na pozemkoch). 25. Poukaz súdu prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho záveru o neurčitosti kúpnej ceny na tvrdenie žalobcov, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv ešte nebol dôvod uvádzať kúpne ceny v eurách, a že sa so žalovaným 1/ nedohodli na kúpnej cene, že zmluvy s obsahom v čl. III nikdy neuzavreli, a že žalovaný 1/ zmluvy zmanipuloval a vymenil strany s tým, že bol upravený obsah čl. III, nedokázal odvolací súd preskúmať ani vyhodnotiť. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie totiž nevyplýva, ako tieto tvrdenia žalobcov v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotil, keďže na ne len poukázal, pričom sa možno len domnievať, že sa s nimi stotožnil (keďže na ne v súvislosti so záverom o neurčitom určení kúpnej ceny poukazoval), čo je však vzhľadom na nepreskúmateľnosť tejto časti odôvodnenia, skutočne len domnienka odvolacieho súdu. Či vôbec, a ak áno, na základe akých žalobcami v spore produkovaných dôkazov, považoval ich tvrdenia, ktoré sú v zjavnom rozpore s písomnými kúpnymi zmluvami, za preukázané, súd prvej inštancie nevysvetlil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo účinné ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia zaťažuje stranu, v ktorej záujme je dokazovanie tejto skutočnosti. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, v tomto prípade žalobcov. Či žalobcovia uniesli ohľadne svojich vyššie uvedených tvrdení, na ktoré súd prvej inštancie poukázal, aj dôkazné bremeno, súd prvej inštancie nevyhodnotil, preto je jeho poukaz na ich tvrdenia nepreskúmateľný. 26. Ako úplne nezrozumiteľný a nepreskúmateľný vyhodnotil odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že v predmetných kúpnych zmluvách nebol určito vymedzený predmet kúpnej zmluvy, ktorý bol v napadnutom rozsudku naviac odôvodnený výlučne len nezrozumiteľnou vetou cit. „vzhľadom na prepis podielu na predmete kúpy v čl. II bod 1 zmluvy nebol predmet prevodu podľa názoru jednoznačne určitý zmluvnými stranami“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v kúpnych zmluvách sa v čl. II. ods. 1 uvádza, že predmetom zmluvy je prevod vlastníctva k určitému spoluvlastníckemu podielu, a to o veľkosti jeho polovice, z čoho jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti polovice z podielu nadobudnutého dedičmi v dedičskom konaní, čo napokon potvrdili aj žalobcovia už v žalobe, ako i všetky vypočuté strany sporu. Vzhľadom na obsah súdneho spisu ako i výpovede strán pred súdom je namieste konštatovať, že medzi zmluvnými stranami nikdy nebola pochybnosť o tom, čo je predmetom prevodu v zmysle kúpnych zmlúv, keďže všetky strany potvrdili dohodu medzi žalobcami 1/ až 4/ a žalovanými 3/ až 5/ na jednej strane a žalovaným 1/ na strane druhej, že žalovaný 1/ zabezpečí kompletné majetkovoprávne vysporiadanie novoobjaveného majetku, za čo od každého z nich ako dediča nadobudne 1/2 zo spoluvlastníckych podielov k predmetným pozemkom. Z kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcami 1/ až 4/ a žalovaným 1/ je (po oprave vykonanej žalovaným 1/v súlade s dohodou sporových strán) zrejmé, že žalobcovia 1/ až 4/ kúpnymi zmluvami previedli na žalovaného 1/ podiel na zdedených nehnuteľnostiach, pričom predmet kúpy bol v kúpnych zmluvách vymedzený v čl. II ako prevod vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach uvedených v čl. I ods. 1 zmluvy a to o veľkosti jeho polovice, teda 1/16-iny, ktoré predáva predávajúca strana kupujúcemu so všetkými právami a povinnosťami, s príslušenstvom do jeho výlučného vlastníctva. Predávajúca strana zostáva výlučnou vlastníčkou podielu 1/16 na uvedených nehnuteľnostiach. Predmet prevodu vlastníctva podľa žalovaným 1/ „opravených“ kúpnych zmlúv bol v súlade s dohodou sporových strán, pre správu katastra určitý, a určitý je aj pre odvolací súd. Ak súd prvej inštancie považoval predmet prevodu vzhľadom na k prospechu žalobcov 1/ až 4/ a v súlade s v konaní preukázanou dohodou zmluvných strán žalovaným 1/ vykonanú opravu veľkosti prevádzaného podielu (z 1/8 na 1/16) za neurčitý poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 Obč. zák., odvolací súd sa s touto argumentáciou súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil. Predmet prevodu vlastníckeho práva bol totiž po jeho oprave žalovaným 1/ určený zrozumiteľne a určito. 27. Žalovaný 1/ počas konania pred súdom prvej inštancie ako i v odvolaní argumentoval tým, že v predmetných kúpnych zmluvách došlo k zrejmej nesprávnosti pri uvedení výšky prevádzaného podielu na nehnuteľnostiach (ktorý bol však vyjadrený určite ako polovica spoluvlastníckeho podielu, nadobudnutého na základe rozhodnutia v dedičskom konaní), spôsobenej tým, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv a pred začatím dedičského konania zmluvné strany nemali nepochybnú vedomosť o konkrétnej výške spoluvlastníckeho podielu jednotlivých dedičov na nehnuteľnostiach. Túto zrejmú nesprávnosť odstránil opravou výšky prevádzaného podielu v zmysle dohody a k prospechu žalobcov 1/ až 4/. Tvrdil, že súd prvej inštancie opomenul ust. § 37 ods. 3 Obč. zák., podľa ktorého nie je právny úkon neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. S touto argumentáciu žalovaného 1/, ktorú prezentoval už v prvo-inštančnom konaní, sa súd prvej inštancie bez vysvetlenia nevysporiadal a nevzal ju vôbec do úvahy. Za dôvodnú a zásadnú považoval odvolací súd tiež argumentáciu žalovaného (ktorú takisto uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie), že zjednodušene povedané kúpne zmluvy opraviť a doplniť mohol, pretože bol priamo v kúpnych zmluvách na takéto opravy a doplnenie kúpnych zmlúv výslovne splnomocnený. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. IV bod I kúpnych zmlúv, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že „Predávajúci týmto kupujúceho zároveň splnomocňuje, aby v jeho mene vykonával prípadné opravy, doplnenia a ďalšie právne úkony súvisiace s prevodom vlastníctva v katastri nehnuteľností, vrátane podávania a preberaniu rozhodnutí a opravných prostriedkov a dodatkov k tejto zmluve.". Žalovaný s poukazom na toto ustanovenie kúpnych zmlúv tvrdil, že v čase podpisu kúpnych zmlúv bolo zrejmé a predpokladané (vzhľadom na vynechané miesta v jednotlivých ustanoveniach kúpnych zmlúv), že tieto údaje budú žalovaným 1/ doplnené po tom, ako sa stanú známymi. S touto zásadnou argumentáciou žalovaného 1/ sa súd prvej inštancie taktiež vôbec nezaoberal, a vzhľadom na vykonané dokazovanie nevyhodnotil, či bol žalovaný 1/ vzhľadom na ním označené ustanovenia zmluvy oprávnený opravu a doplnenie zmluvy vykonať, čoho následkom je jeho arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie v časti vyhovenia žalobe žalobcov. Odvolací súd dospel potom k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil kúpne zmluvy jednostranne, tendenčne a izolovane, keď si osvojil výlučne tvrdenia žalobcov, a opomenul vyhodnotiť argumentáciu žalovaného 1/ ako i celé znenie kúpnych zmlúv, nevynímajúc čl. IV bod I. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, predčasné, neodôvodnené a v odvolacom konaní nepreskúmateľné. 28. Odvolací súd potom už len uvádza, že nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie, pretože sa jej tým odníma možnosť vnímať rozhodnutie ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda aj možnosť riadne konať pred súdom. Odňatie možnosti strane konať pred súdom je porušením jej procesných práv, a dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 29. Ďalšími žalobcami v žalobe a priebehu konania tvrdenými dôvodmi absolútnej resp. relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv (v tejto súvislosti ani žalovanými vznesenou námietkou premlčania), ani príslušnou protiargumentáciou žalovaného 1/ sa súd prvej inštancie nezaoberal, preto odvolací súd nemohol v tejto súvislosti prijať žiadne závery. I keď súd prvej inštancie venoval rozsiahlu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku teoretickým úvahám o možnom výklade ust. 175r O.s.p., neuviedol, aký výklad tohto ustanovenia použil, ani či vôbec, a ak áno, aký dopad malo toto ustanovenie a s ním spojená argumentácia žalobcov 1/ až 4/ a žalovaného 1/ na posudzovanú vec. 30. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie absenciou relevantného odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda arbitrárnosťou svojho rozhodnutia, odňal žalovanému 1/ možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Uvedené platí aj ohľadom žalobcov 1/ až 4/, keďže ich ďalšie v žalobe uplatnené tvrdenia o neplatnosti kúpnych zmlúv súd prvej inštancie nepreskúmal a ani nehodnotil, a nevyhodnotil ani s ich tvrdeniami súvisiacu argumentáciu žalovaného 1/. Toto pochybenie súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko absentujúce odôvodnenie rozsudku nie je možné preskúmať. Odvolaciemu súdu naviac neprislúcha právo hodnotiť a vyvodzovať právne závery z tvrdení a dôkazov, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nespomenul, nebral do úvahy, a ani nehodnotil. 31. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom vykoná prípadne navrhnuté dôkazy (resp. ak navrhnuté dôkazy nevykoná, toto rozhodnutie vysvetlí v odôvodnení rozsudku), riadne sa vysporiada s celým znením žalobcami spochybnených kúpnych zmlúv, vykoná hodnotenie dôkazov podľa ust. § 191 C.s.p., pričom zoberie do úvahy argumentáciu sporových strán, a opätovne o žalobe žalobcov 1/ až 4/ v zrušenej časti rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, aby z nich bolo zrejmé, ako vyhodnotil produkované dôkazy a ako sa vysporiadal s argumentáciou sporových strán, a aby strany mohli na odôvodnenie jeho rozhodnutia v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. 32. Napadnutým uznesením č.k. 58C 125/2011-283 zo dňa 18.06.2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie (ďalej len „neodkladné opatrenie“), ktorým zakázal žalovanému 1/ akýmkoľvek spôsobom disponovať s ideálnym podielom 1/2 k nehnuteľnostiam, evidovaným Správou katastra Bratislava II, obec Bratislava, m.č. L., kat. úz. L. na LV č. XXXX ako parcely registra „E“, evidované na mape katastrálneho operátu, zapísané pod B p.č. X v 9/12 na žalovaného 1/, a to p. č. N. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 557 m2, p. č. N. XXXX - orná pôda o výmere 2575 m2, p. č. N. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 94 m2, p. č. N. XXXX - orná pôda o výmere 198 m2, p. č. N. XXXX/X- orná pôda o výmere 288m 2, p. č. N. XXXX/X - orná pôda o výmere 194 m2, p. č. N. - trvalé trávne porasty o výmere 2722 m2, p. č. N. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 65 m2, p. č. N. XXXX- trvalé trávne porasty o výmere 158 m2, p. č. N. XXXX/X - orná pôda o výmere 5812 m2, p. č. N. XXXX/X - orná pôda o výmere 2928 m2, p. č. N. XXXX - orná pôda o výmere 1557 m2, a p. č. N. XXXX - orná pôda o výmere 4050 m2, najmä, aby žalovaný 1/ časť podielu vo výške 1/2 k týmto nehnuteľnostiam neprevádzal na iné osoby, neuzatváral k nemu nájomné zmluvy, nehnuteľnosti iným spôsobom nezaťažoval, prípadne nezriaďoval k nim záložné práva, a neodstupoval jednostranne alebo na základe uzatvorenej dohody od nadobúdacieho titulu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2014, č.k. V-376/2014, prípadne neuzatváral dohodu o zrušení tejto kúpnej zmluvy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 33. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na návrh žalobcov 1/ až 4/ na nariadenie neodkladného opatrenia v znení vyššie uvedenom. Skonštatoval, že títo žiadali neodkladné opatrenie nariadiť z dôvodu, že hoci súd vydal vo veci uznesením zo dňa 12.07.2011 predbežné opatrenie, toto nebolo rešpektované a medzi žalovanými došlo k prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahovalo, čo je preukázané z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, na ktorom je pod B p.č. X žalovaný 1/ zapísaný ako spoluvlastník v ideálnom podiele 9/12. Žalobcovia mali za to, že vzhľadom na túto skutočnosť nie je do budúcna garantované, že žalovaný 1/ nebude so svojím podielom opätovne disponovať, čo preukazuje aj kúpna zmluva zo dňa 03.02.2014, ktorou žalovaný 1/ previedol svoj podiel na obchodnú spoločnosť Carson, s.r.o.. Týmito skutočnosťami mali za odôvodnený záver o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keďže v prípade, že by počas konania o ich žalobe na určenie došlo k ďalšiemu prevodu, sťažilo by to ich situáciu pri domáhaní sa ochrany ich práv. 34. Vec posúdil právne podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f), ods. 2 a ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia v tomto prípade preukázali naliehavosť a potrebu predbežnej úpravy pomerov strán, a to aj vzhľadom na nadchádzajúce rozhodnutie v merite veci. Stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 76 ods. 4 O.s.p. tomuto v celom rozsahu vyhovel a nariadil navrhované neodkladné opatrenie. 35. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný 1/ včas odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. V prvom rade namietal nevykonateľnosť výroku napadnutého uznesenia, z ktorého nemal za jednoznačné, či má uložený zákaz disponovať s časťou svojho podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 1 k celku (spoluvlastnícky podiel 6/12), alebo či sa zákaz vzťahuje na časť jeho podielu k nehnuteľnostiam o veľkosti 1 (spoluvlastnícky podiel 4,5/12). Poukázal tiež na to, že vo výroku napadnutého uznesenia sa nesprávne uvádza, že označené nehnuteľnosti sú evidované Správou katastra Bratislava II, pričom tento orgán už v súčasnosti neexistuje, a teda nehnuteľnosti neeviduje, v čom tiež videl nevykonateľnosť uznesenia. Nesúhlasil s tým, že žalobcovia preukázali základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže on neuskutočnil žiadne kroky alebo úkony odôvodňujúce obavu žalobcov, že bude akýmkoľvek spôsobom disponovať so svojím podielom na nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že ani súd prvej inštancie žiadne skutočnosti, na základe ktorých by žalobcom bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozila reálna ujma, neuviedol. Za neopodstatnené považoval aj tvrdenie žalobcov, že údajne v prípade, ak by došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, mali by sťaženú situáciu pri domáhaní sa ochrany ich práv, keď poukázal na to, že na príslušnom LV je zapísaná informatívna poznámka o prebiehajúcom konaní. Mal za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky. Nariadené neodkladné opatrenie považoval tiež za neprimerane zasahujúce do jeho práv, keď mu súd prvej inštancie okrem zákazu disponovať s časťou spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zakázal tiež „odstúpiť jednostranne alebo na základe uzatvorenej dohody od nadobúdacieho titulu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2014 č.k. V-376/2014, a tiež uzavrieť dohodu o zrušení tejto kúpnej zmluvy“, čo považoval za porušenie podmienky primeranosti. Zdôraznil, že odôvodnenie uznesenia je nedostatočné a nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie mu napriek tomu, že sa s návrhom žalobcov stotožnil a odkázal naň, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením o jeho nariadení nedoručil, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a reagovať na návrh žalobcov, s ktorým sa súd prvej inštancie stotožnil. Poukázal na to, že vzhľadom na tento postup súdu nemôže riadne uplatňovať svoje práva a reagovať na prípadné dôvody, uvedené v návrhu žalobcami. Záverom už len s poukazom na relevantnú judikatúru opätovne namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia, nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie rezultujúci do znemožnenia realizácie jeho procesných práv, ako aj nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v závere, že je daná naliehavosť a potreba predbežnej úpravy pomerov strán, s ktorým nesúhlasil pre neexistenciu bezprostredne žalobcom hroziacej ujmy. 36. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrili. 37. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), sa oboznámil sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s celým súdnym spisom, s vyššie uvedeným rozsudkom vo veci samej, preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné, a že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 18.06.2015, ktorým bolo voči žalovanému 1/ nariadené predbežné (neodkladné) opatrenie, bolo odvolaciemu súdu na prejednanie súdom prvej inštancie predložené dňa 12.06.2018. 38. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 326 ods. 1 C.s.p. sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ust. § 329 ods.2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 39. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že návrh žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo napadnutým uznesením rozhodnuté, samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovaného 1/, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalovaného 1/, napadnuté uznesenie, a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku (§ 471 ods.1 C.s.p.). Na posudzovanú vec sa vzťahovali nasledujúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. 40. Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 41. Citované zákonné ustanovenia upravovali do 30.06.2016 predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžadoval zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa predbežného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Obdobne upravuje inštitút neodkladného opatrenia i súčasná právna úprava v ust. § 324 a nasl. C.s.p.. V danom prípade súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi pre jeho nariadenie, uvedenými v návrhu žalobcov. Možno teda vyvodiť, že mal za to, že žalobcovia osvedčili nárok, ktorý žiadali predbežne chrániť, aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Napokon, súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia v tomto prípade preukázali naliehavosť a potrebu predbežnej úpravy pomerov strán, a to aj vzhľadom na nadchádzajúce rozhodnutie v merite veci. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia, rozsudku vo veci samej, ako i súdneho spisu dospel k opačnému záveru, keď nezistil žiadny dôvod, na základe ktorého by bola neodkladná úprava pomerov medzi stranami sporu naliehavo potrebná, a zároveň ustálil, že pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. 42. Z predloženého spisu odvolací súd v prvom rade zistil, že žalobcovia svoj návrh zo dňa 08.06.2015 na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému 1/ (v znení ako mu bolo v plnom rozsahu napadnutým uznesením vyhovené) vo vyššie špecifikovanom konaní odôvodnili tým, že hoci súd vydal vo veci uznesením zo dňa 12.07.2011 predbežné opatrenie, toto nebolo rešpektované a medzi žalovanými došlo k prevodom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a na ktoré sa predbežné opatrenie vzťahovalo, čo je preukázané z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, na ktorom je pod B p.č. X žalovaný 1/ zapísaný ako spoluvlastník v ideálnom podiele 9/12. Žalobcovia mali za to, že vzhľadom na túto skutočnosť nie je do budúcna garantované, že žalovaný 1/ nebude so svojím podielom opätovne disponovať, čo je preukázané tým, že svoj podiel titulom kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014 prevádzal na obchodnú spoločnosť Carson, s.r.o.. Týmito skutočnosťami mali za odôvodnený záver o existencii nebezpečenstva bezprostredne im hroziacej ujmy, keďže v prípade, že by počas konania o ich žalobe na určenie došlo k ďalšiemu prevodu, sťažilo by to ich situáciu pri domáhaní sa ochrany ich práv. Mali za preukázané, že žalovaný 1/ disponoval s nadobudnutými podielmi k pozemkom špecifikovaným v bode III. žaloby, čím mali za tiež za preukázanú vôľu s týmito podielmi aj naďalej disponovať. Uviedli tiež, že pre osvedčenie ich práva je potrebné, aby boli vecne legitimovaní, a taktiež, aby ich nárok nebol zjavne neopodstatnený, pričom obe tieto podmienky považovali za splnené a tvrdili, že potreba dočasnej úpravy pomerov strán neznesie odklad. K svojmu návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia žiadne listinné ani iné dôkazy nepriložili. 43. Súd prvej inštancie nariadil napadnutým uznesením zo dňa 18.06.2015 predbežné (neodkladné) opatrenie, ktorým žalovanému 1/ zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať s ideálnym podielom 1/2 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam, najmä, aby žalovaný 1/ časť podielu vo výške 1/2 k týmto nehnuteľnostiam neprevádzal na iné osoby, neuzatváral k nemu nájomné zmluvy, nehnuteľnosti iným spôsobom nezaťažoval, prípadne nezriaďoval k nim záložné práva, a neodstupoval jednostranne alebo na základe uzatvorenej dohody od nadobúdacieho titulu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2014, č.k. V-376/2014, prípadne neuzatváral dohodu o zrušení tejto kúpnej zmluvy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, stotožniac sa v zmysle ust. § 76 ods. 4 O.s.p. so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, a konštatujúc, že žalobcovia preukázali naliehavosť a potrebu predbežnej úpravy pomerov strán, a to aj vzhľadom na nadchádzajúce rozhodnutie v merite veci. Následne 11 dní po nariadení neodkladného opatrenia, dňa 29.06.2015 vyhlásil (vyššie uvedený) rozsudok, ktorým žalobe žalobcov vyhovel len z časti, keď určil z podielu na predmetných nehnuteľnostiach zapísaného na príslušnom LV na žalovaného 1/ v 9/12, ich vlastnícke právo tak, že žalobcovia 1/ až 4/ sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi, a to žalobkyňa 1/ je spoluvlastníčkou z tohto podielu v 1/16-tine, žalobkyňa 2/ je spoluvlastníčkou z tohto podielu v 1/16- tine, žalobca 3/ je spoluvlastníkom z tohto podielu v 1/16-tine a žalobkyňa 4/ je spoluvlastníčkou z tohto podielu v 1/16- tine, teda spolu v podiele 1/4 k nehnuteľnostiam a vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol (pre nedostatok naliehavého právneho záujmu). 44. Vzhľadom na znenie žalobcami navrhovaného a súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanému zakázané nakladať so spoluvlastníckym podielom 1/2 na predmetných nehnuteľnostiach a tiež neodstupovať jednostranne alebo na základe uzatvorenej dohody od nadobúdacieho titulu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2014, č.k. V-376/2014, prípadne neuzatvárať dohodu o zrušení tejto kúpnej zmluvy, je zrejmé, že žalobcovia žiadali (a súd prvej inštancie im vyhovel) neodkladným opatrením znemožniť žalovanému 1/ disponovať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach vo výške 1/2, ktorý nadobudol od žalovaných 3/ až 5/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol pod č.k. V-376/2014 povolený dňa 31.01.2014. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým 11 dní po nariadení predbežného opatrenia žalobu žalobcov v časti požadovaného určenia vlastníckeho práva žalovaných 3/ až 5/ k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiam zamietol. 45. Odvolací súd dospel po preskúmaní súdneho spisu k záveru, že súd prvej inštancie, ak návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, neposúdil vec po právnej stránke správne, pretože žalobcovia v svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ničím, teda žiadnym relevantným dôkazom hodnoverne neosvedčili, že im v čase podania ich návrhu vzhľadom na nejaké konkrétne kroky alebo konanie žalovaného 1/ reálne a bezprostredne hrozila ujma, keď neosvedčili, netvrdili, a neuviedli žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa javilo aspoň ako pravdepodobné, že žalovaný 1/ práve zamýšľa spoluvlastnícke podiely v 1/2 na nehnuteľnostiach prevádzať, či inak nimi disponovať, čo mu však žiadali zakázať. Je potom namieste konštatovať, že žalobcovia svoju obavu, že zo strany žalovaného 1/ hrozí nejaké nakladanie s podielmi v 1/2 na nehnuteľnostiach, ničím, teda žiadnym listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom (okrem teoretických úvah, čo by eventuálne mohlo nastať), neosvedčili, preto je možné uzavrieť, že ich tvrdenie o tom, že bez nariadenia nimi požadovaného predbežného opatrenia im hrozí nejaká ujma, zostalo len v rovine ich vnútorného presvedčenia, a že len predpokladajú, že žalovaný 1/ bude konať tak, ako sa oni domnievajú, čo však na nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje. Argumenty žalobcov, že predbežné opatrenie, nariadené v roku 2011 nebolo rešpektované (keď predmetné predbežné opatrenie sa bolo nariadené voči inému subjektu), a skutočnosť, že žalovaný 1/ zamýšľal kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2014 (teda takmer rok a pol pred podaním návrhu) svoj podiel previesť na obchodnú spoločnosť Carson, s.r.o., od čoho ustúpil, nemôžu v žiadnom prípade odôvodňovať záver, že im zo strany žalovaného 1/ bezprostredne hrozí nejaká ujma, ktorej je možné zabrániť požadovaným predbežným (neodkladným) opatrením. 46. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je skutočne potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, teda ak medzi nimi nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu (neodkladnú) súdnu ochranu. Preto musí jeho navrhovateľ osvedčiť, že nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy je reálne, a že práve navrhované predbežné opatrenie tejto hroziacej ujme zabráni. Ohrozenie jeho práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy musí byť konkrétna, a navrhovateľ predbežného (neodkladného) opatrenia ju musí osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Možno teda zhrnúť, že ak žalobcovia navrhli voči žalovanému 1/ nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, ktorým sledovali dosiahnutie neodkladnej úpravy pomerov strán, mali povinnosť tvrdiť a osvedčiť, že bez úpravy pomerov v nimi navrhovanom znení im vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného 1/ reálne a bezprostredne hrozí ujma. Žalobcovia však naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným neodkladným opatrením podľa názoru odvolacieho súdu ničím neosvedčili. 47. Vzhľadom na záver o neosvedčení naliehavosti potreby neodkladnej úpravy pomerov strán ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd už podrobne neskúmal, či žalobcovia v čase podania návrhu vôbec osvedčili nárok, ktorému žiadali poskytnúť predbežnú ochranu, nakoľko pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť oba predpoklady naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Považuje však za potrebné uviesť, že na to, aby bolo možné považovať nárok, ktorý žiadali žalobcovia chrániť, za osvedčený, mal by sa na základe predložených alebo prinajmenšom označených dôkazov javiť aspoň ako pravdepodobný, a preto bol súd prvej inštancie povinný posudzovať potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán vo vzťahu k nároku tak, ako bol uplatnený žalobou vo veci samej, čo súd prvej inštancie zjavne neurobil. Skutočnosť, že nárok, uplatnený žalobcami (na určenie vlastníckeho práva žalovaných 3/ až 5/ k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach), ktorému žalobcovia žiadali priznať ochranu neodkladným opatrením, nebol v čase nariadenia predbežného (neodkladného) opatrenia osvedčený, je zrejmá už z toho, že za rovnakého skutkového stavu, za akého súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, následne, 11 dní na to, žalobu žalobcov v tejto časti pre neosvedčenie naliehavého právneho záujmu zamietol. Odvolací súd už len pripomína, že neosvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, je taktiež vždy dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 48. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo proti žalovanému 1/ nariadené neodkladné opatrenie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcov na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia zamietol. 49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.). 50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).