Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/229/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211216867 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211216867.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45 474 231, zast.: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 866 687 proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast.: SHM PARTNERS s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616 o zaplatenie sumy 1.057,87 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/223/2011-226 zo dňa 1.3.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/223/2011-226 zo dňa 1.3.2016 v zaväzujúcej časti v sume 977,87 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 105,83 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 672,02 eur od 25.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 200 eur od 16.3.2011 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej napadnutej časti v sume 80 eur mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/223/2011-226 zo dňa 1.3.2016 tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 92%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.057,87 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 105,83 od 16.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 672,02 eur od 25.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 200 eur od 16.3.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojím žalobným návrhom podaným na súd dňa 8.7.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na uhradenie istiny vo výške 609,55 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2010 prevzal pohľadávku spoločnosti JUFLEX, s.r.o., so sídlom Vlárska 50/A, Bratislava, IČO: 36 712 612 voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody vo výške 329,55 eur. Predmetná pohľadávka vznikla poškodenému škodovou udalosťou, a to poškodením motorového vozidla Opel Astra Caravan 1.9 CDTi Elegance, EČV: G., ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti JUFLEX, s.r.o. Poistná udalosť je žalovaným evidovaná pod číslom 6400930561. Listom zo dňa 14.10.2010 označeným ako „Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 6400930561“ žalovaný oznámil spoločnosti JUFLEX s.r.o., že jej priznal plnenie z poistnej zmluvy vo výške 1763,55 eur, a vo zvyšku plnenie nepriznal s poukazom zhodnotenie vozidla. Zhodnotenie motorového vozidla žalovaný videl v tom, že motorové vozidlo malo mierne poškodené lakovanie na zadnom nárazníku, ktoré bolo tiež opravené. Žalobca si dal vyhotoviť znalecký posudok, ktorý preukazuje, že výška zhodnotenia motorového vozidla podľa žalovaného vo výške 329,55 eur nebola odpočítaná správne. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 609,55 eur, ktorá pozostávala zo sumy 329,55 eur ako doplatok poistného plnenia, sumy 80 eur za vypracovanie expertíznej správy a sumy 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku. 3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.9.2012 upravil petit návrhu, pričom si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil tak, že si uplatnil náhradu škody krátenej z dôvodu zhodnotenia vozidla vo výške 105,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.2.2011 do zaplatenia, nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s účelným požičaním náhradného vozidla vo výške 672,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.12.2010 do zaplatenia, nárok na náhradu nákladov spojených s uplatňovaním si nárokov plynúcich z poistnej udalosti vo výške 280 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 200 eur od 4.1.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uvedenú zmenu petitu pripustil uznesením č.k. 54Cb/223/2011-170 zo dňa 14.1.2013. 4. Prvoinštnačný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 16.9.2010 došlo ku škodovej udalosti - poškodeniu motorového vozidla Opel Astra, EČV: G., VIN: T., ktorého vlastníkom bola spoločnosť JUFLEX s.r.o. Na základe faktúry č. 202101611 vystavenej za opravu poškodeného motorového vozidla došlo zo strany žalovaného k vyplateniu náhrady škody v sume 1.736,55 eur, teda o 329,55 eur v nižšej sume ako znela faktúra. Žalovaný v zmysle Likvidačnej správy a výpočtu plnenia zo dňa 1.2.2011 následne doplatil žalobcovi poistné vo výške 223,72 eur. Dňa 15.10.2010 spoločnosť JUFLEX, s.r.o., IČO: 36 712 612 ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému vedenú pod č. 6400930561. V súvislosti s poistnou udalosť vznikol spoločnosti JUFLEX s.r.o. nárok na náhradu škody, ktorý tvorí súhrn viacerých čiastkových nárokov, a to nárok na náhradu škody vzniknutej na motorovom vozidle, nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s účelným požičaním náhradného vozidla a nárok na náhradu nákladov spojených s uplatňovaním si nárokov plynúcich z poistnej udalosti. Škoda na vozidle EČV: G. bola vyčíslená vo výške 2.066,10 eur. Žalovaný poukázal žalobcovi sumu 1.960,27 eur (1.736,55 eur + 223,72 eur) ako poistné plnenie. Žalobcovi poistnou udalosťou vznikol aj nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s účelným požičaním náhradného vozidla vo výške 1.010 eur, z ktorých mu bolo žalovaným vyplatená náhrada vo výške 337,98 eur. Žalobca si dal vypracovať Expertíznu správu a Znalecký posudok za účelom uplatnenia si nárokov plynúcich z poistnej udalosti spolu v sume 280 eur, za ktoré mu nebola žalovaným uhradená žiadna náhrada. Podľa názoru súdu prvej inštancie opravou vozidla, ktorého zadný nárazník mal pred poistnou udalosťou mierne poškodené lakovanie použitím nových súčiastok nedochádza k tzv. „obohateniu“ sa poškodeného, pričom spoločnosť JUFLEX s.r.o. opravou uviedla vozidlo len do stavu, ktorý zodpovedá účelu a príslušným normám. V dôsledku poistnej udalosti bola spoločnosť JUFLEX s.r.o. nútená dať opraviť motorové vozidlo. Náklady na opravu teda zodpovedajú majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Tomuto názoru zodpovedá aj fakt, že auto poškodené haváriou po oprave poškodených dielov novými nenadobúda vyššiu hodnotu, resp. cenu na trhu, práve naopak. Uvedená argumentácia je podporená aj rozhodovacou činnosťou súdu v obdobných veciach (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.9.2013, č. k. 8C/320/2007-175). Prvoinštančný súd sa s takýmto výkladom o spôsobe a rozsahu náhrady škody v tomto prípade stotožnil. Poškodenie predmetného vozidla nezodpovedalo tzv. totálnej škode, kde by výška škody spočívajúca v skutočnom znížení majetku žalobcu zodpovedala spôsobu výpočtu žalovaného o všeobecnej hodnote vozidla. Účelnosť vynaložených prostriedkov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu v konaní nebola sporná. Rozsah fakturovaných prác navyše korešponduje s nahláseným poškodením, fotodokumentáciou, a nebol medzi stranami sporný. Osobitne súd prvej inštancie pristúpil k časti náhrady škody za prenájom motorového vozidla. V predmetnom prípade je skutočnou škodou nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo. Spoločnosť JUFLEX s.r.o. si na základe Požičovnej zmluvy zo dňa 29.9.2010 požičala od žalobcu auto na dobu trvania opravy 16 dní, pričom cena prenájmu za 1 deň bola vo výške 66 eur. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že oprava poškodeného vozidla bola hospodárna, a preto náklady za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 1.010 eur je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla EČV: G.. Keby nedošlo k škodovej udalosti, tak by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. K tvrdeniam žalovaného, že spoločnosť JUFLEX s.r.o. žiadne náklady na nájomné za náhradné vozidlo nevynaložila, a teda škoda jej v tejto časti nevznikla, a preto spoločnosť JUFLEX s.r.o. nemohla postúpiť žalobcovi pohľadávku na náhradu škody predstavujúcu náklady vynaložené na nájomné za náhradné vozidlo prvoinštančný súd uviedol, že z Potvrdenia o prijatí úhrady mal za preukázané, že spoločnosť JUFLEX s.r.o. uhradila faktúru číslo 101003 vystavenú za prenájom motorového vozidla dňa 12.9.2012, pričom táto pohľadávka bola postúpená žalobcovi dňa 15.10.2010. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu zostávajúcej časti nákladov za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 672,02 eur (cena prenájmu určená Znaleckým posudkom 1.010 eur, žalovaný z tejto sumy uhradil 337,98 eur). Súčasne mal preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie faktúry vystavenej za Znalecký posudok vo výške 200 eur a za príjmový pokladničný doklad za vypracovanie Expertíznej správy vo výške 80 eur. Žalovaný v konaní nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške alebo dôvodnosti tohto nároku okrem tvrdení uvedených v podanom odpore. Preto prvoinštančný súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a v časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 5. Proti tomuto rozsudku, proti vyhovujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na doplatok náhrady škody na vozidle vo výške 105,83 eur. V tejto súvislosti zopakoval argumentáciu prezentovanú pred prvoinštančným súdom. Žalovaný ďalej namietal správnosť záveru konajúceho súdu ohľadom dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške 1.010 eur. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu sumu vyúčtovanú za nájom náhradného vozidla skutočne uhradil, a teda v konaní nebol preukázaný vznik predmetnej škody. Súčasne vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec neposudzoval oprávnenosť výšky nároku na náhradu nájomného za náhradné vozidlo. Žalovaný mal zato, že denná sadzba 66 eur za vozidlo značky KIA c´eed nie je náhradou účelne vynaložených nákladov, pretože uvedená denná sadzba je neprimerane vysoká a nezodpovedá obvyklej dennej sadzbe za obdobné vozidlo na trhu. Napokon žalovaný namietal dôvodnosť nároku žalobcu vo výške 280 eur za znalecký posudok a expertíznu správu, keďže v konaní podľa jeho názoru nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uvedené náklady skutočne uhradil, a teda nie je preukázaný vznik danej škody. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.5.2016 v súvislosti s nárokom vo výške 1.056 eur uviedol, že v konaní bol predložený dôkaz o úhrade - potvrdenie žalobcu a prijatí úhrady sumy vyúčtovanej v predmetnej faktúre, pričom žalovaný v prvoinštančnom konaní daný dôkaz žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Žalobca sa súčasne vyjadril k dôvodnosti predmetného nároku na náhradu škody. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 7. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 30.6.2016 uviedol, že predložená listina o úhrade sumy 1.056 eur nie je dostatočným dôkazom, pretože z neho vyplýva len skutočnosť o úhrade sumy 1.056 eur, avšak z nej nevyplýva osoba, ktorá mala uvedenú sumu uhradiť. Identifikácia osoby je podľa názoru žalovaného v uvedenom spore dôležitá, pretože len tejto osobe vznikne škoda. V ostatnom sa žalovaný pridŕžal skutočností uvedených v odvolaní. 8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 10. V súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 105,83 eur s príslušenstvom ako škodou na dotknutom motorovom vozidle odvolací súd poukazuje na odôvodnenie daného nároku v napadnutom rozhodnutí, s ktorým sa stotožňuje. Na doplnenie uvádza, že citovaný nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.3.2008, ako aj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.2.2008, č.k. 11Co 41/2007-125 rozlišujú medzi poškodenou vecou a jej poškodenými súčasťami, ktoré nie sú spôsobilé zvýšiť hodnotu poškodeného vozidla, pretože slúžia výlučne na navrátenie vozidla do pôvodného stavu. Žalobca sa v konaní domáha výlučne náhrady toho, čo musel vynaložiť na navrátenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu pred nehodou, t.j. toho, o čo sa jeho majetok reálne zmenšil v čase bezprostredne nasledujúcom po dopravnej nehode, pričom nie je možné hovoriť o zhodnotení vozidla v rámci opravy, pretože v dôsledku poškodenia vozidla toto stratilo svoju trhovú hodnotu, ktorú by inak malo, ak by nedošlo k dopravnej nehode. Ak by žalovaný pristúpil k naturálnej reštitúcii namiesto finančnej náhrady, ktorú preferuje zákon, vynaložil by rovnaké, resp. veľmi porovnateľné náklady na opravu poškodeného vozidla. 11. K nároku na náhradu škody vo výške 672,02 eur s príslušenstvom za prenájom náhradného vozidla odvolací súd uvádza, že žalovaný až v podanom odvolaní konkretizoval skutočnosti, pre ktoré namieta tento uplatnený nárok, resp. jeho výšku. Je nutné poukázať na skutočnosť, že ani počas konania na súde prvej inštancie, ani vo svojom odvolaní proti skoršiemu rozsudku prvoinštančného súdu v danej veci žalovaný žiadne skutočnosti týkajúce sa výšky nároku za požičanie náhradného vozidla neuvádzal. Okrem uvedeného je potrebné poznamenať, že jeho konštatovanie ohľadom primeranej ceny za prenájom náhradného vozidla zostalo v rovine tvrdenie. Okrem uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno opomenúť fakt, že náhradu predmetnej škody žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti čiastočne uhradil, pričom z predložených dokladov nevyplýva, že by v zamietajúcej časti plnenie nepriznal z dôvodu neprimeranej výšky uplatnenej náhrady škody. 12. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody napriek skutočnosti, že v konaní podľa názoru žalovaného nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uvedené náklady za požičanie náhradného vozidla aj skutočne uhradil, odvolací súd poukazuje na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2010, predmetom ktorej je nárok postupcu (spoločnosti JUFLEX s.r.o.) na náhradu škody za označenú poistnú udalosť, ako aj na požičovnú zmluvu zo dňa 29.9.2010, uzavretú medzi spoločnosťou JUFLEX s.r.o. ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Z predmetnej požičovnej zmluvy vyplýva, že nájomca odovzdal motorové vozidlo po skončení nájmu prenajímateľovi dňa 15.10.2010, kedy bola aj vystavená faktúra za prenájom na sumu 1.056 eur. Uvedená suma bola podľa potvrdenia žalobcu uhradená dňa 12.9.2012. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť aj pohľadávka, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, kedy okamih postúpenia pohľadávky, ktorá v dobe uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť v budúcnosti, je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikla. 13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje nárok žalobcu na zaplatenie sumy 200 eur s príslušenstvom za vypracovanie znaleckého posudku za dôvodný, a to s poukazom aj na tú skutočnosť, že na základe predloženého znaleckého posudku došlo zo strany žalovaného k čiastočnému plneniu nároku žalobcu. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 80 eur považuje však odvolací súd za nedôvodný, pretože podľa mienky odvolacieho súdu išlo o nadbytočný dôkaz, a teda neúčelný výdavok na strane žalobcu. 14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súhrnnej sume 977,87 eur s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a v časti sumy 80 eur za vypracovanie expertíznej správy podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 92% vzhľadom na jeho pomerný úspech v konaní. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).