Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/171/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211223587 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211223587.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariana Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Groupama Biztosíto Zrt., slovenský názov Groupama poisťovňa, a.s., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Hrabovská, s.r.o., Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 1 013,31 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.1.2016, č.k. 6C/249/2012-267, v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.3.2016 č.k. 6C/249/2012-281, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v spojení s opravným uznesením žalobu o zaplatenie 1013,31 eur s prísl. zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 60,50 eur, v lehote troch dní. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 431 a § 813 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 431 Občianskeho zákonníka pre vysporiadanie prevádzkovateľov podľa účasti na spôsobenej škode. V danom prípade mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že k škodovej udalosti došlo tak, že nákladné motorové vozidlo V3S náhle vytvorilo prekážku motorovým vozidlám jazdiacim v ľavom jazdnom pruhu, keď náhle prešlo cez dva jazdné pruhy, v dôsledku čoho museli motorové vozidlá za ním museli prudko brzdiť a zastaviť. Motorové vozidlá poškodenej svedkyne J.. H. Š. a svedka Q. J. napriek tejto náhlej prekážke sa vyhli kolízii tým, že zastavili svoje motorové vozidlá. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzniknutú škodu nezavinila ani svedkyňa J.. H. Š., ktorá včas zastavila svoje motorové vozidlo, ani svedok Q. J., ktorý tak isto včas zastavil svoje motorové vozidlo. Ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázal svoje tvrdenie, že motorové vozidlo svedka J. spôsobilo škodu, keď ho vodič včas nezastavil a zozadu narazil do motorového vozidla klientky žalobcu. Pravdivosť tvrdenia svedka Ivanova o tom, že nezavinil dopravnú nehodu vyvodil aj zo záznamu o škodovej udalosti vypracovaného Obvodným oddelením PZ Kapušany, ktorý mu neuložil pokutu za priestupok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 3. O trovách konania súd prvej inštancie súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 60,50 eura. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Namietal, že prvoinštančný súd ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol fakt, že škodová udalosť nebola zavinená prevádzkovateľom motorového vozidla Š. H. Z. : M., avšak odkázal na ust. § 431 Občianskeho zákonníka upravujúceho zodpovednosť viacerých prevádzkovateľov pokiaľ ide o vysporiadanie medzi nimi. Mal za to, že rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd v danom prípade aplikoval nesprávnu právnu normu. Uviedol, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá poškodenému zásadne jeho prevádzateľ. Subjekty tejto zodpovednosti tu zodpovedajú zásadne bez ohľadu na zavinenie. Mimoriadne dochádza k presunu ich zodpovednosti (spoluzodpovednosti) na iný subjekt, ktorý nie je prevádzateľom, a to priamo zo zákona za predpokladu splnenia ďalších podmienok uvedených v ustanovení § 430 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá, ani jej zavinenie, táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody, je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občianskoprávna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. Podmienkou vzniku zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je samotná prevádzka dopravného prostriedku, a okolnosti, ktoré s ňou súvisia (najmä konštrukčné prvky, vysoká rýchlosť pohybu). 5. Keďže bolo preukázané, že škoda na motorovom vozidle A. U., Z.: M. XXX A. bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla Š. H., Z.M. :M. XXX P., prevádzkovateľ dopravného prostriedku naplnil všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Nakoľko boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, vzniklo mu voči žalovanému právo na náhradu škody v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 6. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka sa posudzuje zodpovednosť prevádzateľov, ktorých prevádzky sa stretli, ale len pokiaľ ide o vysporiadanie výlučne medzi nimi, t.j. iba vo vzťahu ku škode, ktorá im vznikla, nie však pokiaľ ide o škodu iného subjektu, ktorý pri strete prevádzok utrpel škodu a nebol prevádzateľom ani jedného z vozidiel, ktoré sa stretli. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka neurčuje podmienky zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku, tie sú uvedené v ustanoveniach § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka. 7. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel alebo aby ho zrušil a vrátil na nové konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p). 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 29.9.2009 došlo k škodovej udalosti pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Š. H. Z.: M. XXX P., motorové vozidlo zn. A. U. Z.M.: M.-XXX A.. Prevádzkovateľ motorového vozidla zn. A. U. Z. : M. XXX A. mal v čase vzniku škody uzavreté žalobcu havarijné poistenie motorového vozidla. Podaním doručeným žalobcovi dňa 27.10.2009 prevádzkovateľ motorového vozidla zn. A. U. oznámil vznik poistnej udalosti na motorovom vozidle. Po vykonanom šetrení žalobca poskytol poistenému poistné plnenie vo výške 1013,31 eur. V čase vzniku škody mal prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Š. H. Z.: M. XXX P. uzavreté u žalovaného povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Listom zo dňa 18.11.2009 žalobca požiadal žalovaného o refundáciu vyplateného poistného plnenia. Žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi plnenie s odôvodnením, že poistený vznik škodovej udalosti neoznámil a nebol preukázaný priamy nárok na náhradu škody. 14. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. 15. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 16. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. 17. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd môže konštatovať, že konajúci súd prvej inštancie použil správny (náležitý) právny predpis, správne ho interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, preto žalobcom namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa (žalobcu). 18. K námietke žalobcu, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci si žalobca voči žalovanému uplatnil regresný nárok podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je splnenie dvoch podmienok, a to a) poisťovateľ poskytol poistné plnenie a b) poistený mal právo na náhradu škody proti tomu, kto škodu spôsobil. V konaní nebolo sporným, že žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie, sporným bolo, či za škodu vzniknutú na motorovom vozidle zn. A. U. Z.Č. : M. XXX A. zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla zn. Š. H. Z.: M. XXX P.. Nakoľko k vzniku škody došlo prevádzkou dopravných prostriedkov, jedná sa o objektívnu zodpovednosť, bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov uvedených v zákone. Vyporiadanie vzniknutej škody v prípade stretu prevádzok rieši ust. § 431 Občianskeho zákonníka, čo je prípad prejednávanej veci a upravuje vyporiadanie medzi týmito prevádzkovateľmi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Súd prvej inštancie svoje právne závery založil na tom, že k škodovej udalosti došlo tak, že nákladné motorové vozidlo M. náhle vytvorilo prekážku motorovým vozidlám jazdiacim v ľavom jazdnom pruhu, keď náhle prešlo cez dva jazdné pruhy a za hlavnú a jedinú príčinu stretu určil konanie vodiča nákladného motorového vozidla M. jazdiaceho pred motorovým vozidlom zn. A. U. Z.M. : M. XXX A.. Správne vyvodil, že zo strany vodiča motorového vozidla zn. Š. H. Z.M.: M. XXX P. nešlo o reakciu v bežnej situácii cestnej premávky, ale o reakciu na správanie sa jednak vodiča motorového vozidla M. ako aj na reakciu pred ním idúceho vozidla zn. A. U. Z.M.: M. XXX A.. 20. Nakoľko predmetom vyporiadania boli výlučne nároky prevádzateľov, a nie iného subjektu, ktorý by pri strete prevádzok utrpel škodu a nebol by prevádzateľom ani jedného z vozidiel, ktoré sa stretli, súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval ust. § 431 Občianskeho zákonníka. Ak totiž došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla ich prevádzateľom, resp. niektorému z nich škoda, je treba ich vzťah pri vyporiadaní škody posudzovať podľa § 431 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie upravuje vyporiadanie škody vzniknutej samotným prevádzateľom následkom stretu medzi nimi, a nie podľa § 427 <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnost- od-01.01.2019>Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnost- od-01.01.2019>, ktorý možno aplikovať na nároky tretích osôb proti prevádzateľovi na náhradu škody nimi spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, teda nároky poškodených, ktorým bola osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov spôsobená škoda (porovnaj R 3/1984). I keď v obidvoch prípadoch ide o objektívnu zodpovednosť a ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnost-od-01.01.2019> na právnu úpravu podľa ustanovení § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje, je rozhodujúca účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody, pričom objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa (niektorých prevádzateľov), pokiaľ nimi bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Okruh okolností významných pre posúdenie účasti na vzniku škody pri strete prevádzok dopravných prostriedkov je širší ako len posúdenie podielu zavineného protiprávneho konania vodičov dopravných prostriedkov. Okolnosť, že došlo k stretu prevádzok však sama osebe neznamená, že každý z prevádzateľov zúčastnených stretu zodpovedá za škodu. Nie je pritom vylúčené a neodporuje to ani pojmu objektívnej zodpovednosti za škodu, aby výsledkom porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok bol záver, že účasť niektorého z prevádzateľov je tak minimálna (nepatrná), že nezakladá jeho zodpovednosť za škodu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 Cdo 550/2015). Posudzujúc danú vec v zmysle vyššie uvedeného stanoviska, odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že nemožno jednoznačne a určite stanoviť podiel účasti, či mieru zavinenia jednotlivých vodičov na vzniku škody, preto nebolo možné tento záver použiť v neprospech žalovaného a zaviazať ho k náhrade škody vzniknutej žalobcovi, preto nebolo dôvodným priznať úspech žalobe žalobcu. 21. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne a právne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).