Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/170/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224218 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211224218.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Pavol Christov, SNP 1055/51 Dubnica nad Váhom, IČO: 17 842 735, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., Metodova 8 Bratislava, IČO: 35 697 270, práv. zast. BG Partners, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie istiny 202.420,78 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/1/2012-687, zo dňa 16.2.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/1/2012-687, zo dňa 16.2.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobcom ako obchodným zástupcom a žalovaným ako zastúpeným bola dňa 27.3.2007 uzavretá v písomnej forme platná a účinná zmluva o obchodnom zastúpení v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca vykonával činnosť obchodného zástupcu žalovaného v značkovej predajni Orange Slovensko v Dubnici nad Váhom, a ktorá bola uzavretá na dobu určitú, t.j. na dobu troch rokov a stratila účinnosť uplynutím času, na ktorý bola uzavretá s tým, že posledným dňom jej účinnosti bol deň 27.3.2010. Žalobca v danom konaní uplatnil nárok na odstupné, a to nielen na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27.3.2007, ale aj na základe predchádzajúcej zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27.3.2004, na základe ktorej však zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania skončil uplynutím doby, na ktorú bola predmetná zmluva uzavretá, t.j. dňom 27.3.2007, pričom žalobca v zákonnej prekluzívnej lehote zo zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27.3.2004 neuplatnil u žalovaného nárok na odstupné. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi mohol nárok na odstupné vzniknúť jedine na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27.3.2007, ktorý aj žalobca uplatnil u žalovaného v zákonnej prekluzívnej lehote listom zo dňa 7.3.2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa 9.3.2011. 3. Skutočnosť, že činnosťou žalobcu ako obchodného zástupcu došlo k získaniu nových zákazníkov pre žalovaného, k významnému rozvinutiu obchodu s doterajšími zákazníkmi a žalovaný mal podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi, žalobca v danom konaní preukazoval v podstate len výškou provízií, ktorá mu bola žalovaným v priebehu trvania zmluvného vzťahu uhradená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetný zmluvný vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou o obchodnom zastúpení nebol typickým prípadom obchodného zastúpenia, kedy obchodný zástupca získava nových zákazníkov a rozvíja obchod s doterajšími zákazníkmi svojou vlastnou činnosťou a iniciatívou, ale v danom prípade žalobca nezískaval nových zákazníkov a nerozvíjal obchody s doterajšími zákazníkmi výlučne ako výsledok svojej aktívnej činnosti a svojej vlastnej iniciatívy zahrňujúcej vyhľadávanie potencionálnych zákazníkov, včítane marketingovej činnosti bez aktívnej súčinnosti samotného žalovaného, ale uzatváranie obchodov žalobcom v prospech žalovaného a aj úspešnosť žalobcu ako obchodného zástupcu boli vo veľmi výraznej miere ovplyvnené marketingovou činnosťou samotného žalovaného, pričom za dôležitú súd považuje aj skutočnosť, že aj samotnú značkovú predajňu žalobca zriadil s materiálnou, finančnou a inou pomocou žalovaného, ktorý aj počas celej doby trvania zmluvného vzťahu jednak marketingovou a propagačnou činnosťou, ako aj metodickým usmerňovaním a jednak realizovaním školení pre zamestnancov žalobcu výraznou mierou prispieval k uzatváraniu obchodov so zákazníkmi, a tým aj k úspešnosti žalobcu ako obchodného zástupcu. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vyššie uvedená skutočnosť, týkajúca sa výrazného podielu žalovaného ako zastúpeného na činnosti a úspešnosti žalobcu, ako jeho obchodného zástupcu predstavuje veľmi dôležitú okolnosť súvisiacu so vznikom prípadného nároku žalobcu na odstupné z pohľadu zákonného kritéria spravodlivosti, resp. súvisiacu s výškou prípadného odstupného. V danom prípade však súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi nárok na odstupné nevznikol aj z dôvodu iných podstatných skutočností. Dňa 26.3.2010 bola medzi žalobcom, žalovaným a obchodnou spoločnosťou Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď, IČO: 36 795 976 uzavretá v písomnej forme platná dohoda o prevode práv a povinností z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá napriek vágnej, nepresnej a niekedy až zmätočnej formulácii niektorých ustanovení navodzujúcej dojem, že išlo o jeden všeobecný návrh zmluvy, ktorý mal pokrývať potreby rôznych zmluvných strán s rôznymi obsahmi zmluvných vzťahov, obsahuje všetky podstatné náležitosti platnej dohody o prevode práv a povinností z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, keďže v časti týkajúcej sa práv a povinností zmluvných strán súvisiacich so samotným prevodom práv a povinností zo zmluvy o obchodnom zastúpení, včítane podrobného mechanizmu tohto prevodu, je predmetná dohoda dostatočným spôsobom určitá a zrozumiteľná. Skutočnosť, že prejav vôle dotknutých zmluvných strán jednoznačne smeroval k prevodu práv a povinnosti z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení a bol aj reálne naplnený, podľa názoru súdu jednoznačne preukazuje fakt, že od 28.3.2010 vykonáva obchodné zastúpenie žalovaného v predmetnej značkovej predajni spoločnosť Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď, IČO: 36 795 976. Mimoriadne zmätočné a rozporuplné sú ustanovenia predmetnej dohody o prevode práv a povinností týkajúce sa jej účinnosti, nakoľko v článku 11 dohoda upravuje odkladaciu podmienku jej účinnosti s odkazom na § 487 Obchodného zákonníka a naproti tomu v článku 17 dohoda jednoznačne stanovuje, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom 26.3.2010 s tým, že prevod práv a záväzkov z prevádzajúceho na preberajúcu sa uskutoční s účinnosťou dňom 28.3.2010. 5. Pokiaľ ide o formuláciu odkladacej podmienky obsiahnutej v článku 11, podľa názoru súdu prvej inštancie išlo v podstate o nemožnú podmienku, nakoľko v danom prípade neexistoval žiadny podnik, resp. časť podniku v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka spôsobilý k predaju v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o predaji podniku. Nebolo možné napríklad previesť vlastnícke právo k značkovej predajni, nakoľko išlo o nebytové priestory síce vo vlastníctve žalobcu, ktoré však boli súčasťou polyfunkčného objektu vo vlastníctve žalobcu a s najväčšou pravdepodobnosťou ani samotný žalobca nemal záujem prevádzať vlastnícke právo k predmetným nebytovým priestorom na preberajúcu spoločnosť. Naproti tomu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že okrem samotnej dohody o prevode práv a povinností zo zmluvy o obchodnom zastúpení boli medzi žalobcom ako prevádzajúcim a spoločnosťou Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď, IČO: 36 795 976 ako nástupníckym subjektom, uzavreté ďalšie platné právne úkony, ktoré riešili ich vzájomné vzťahy súvisiace s prevodom práv a povinností zo zmluvy o obchodnom zastúpení, a to aj vzťahy, ktoré neboli priamo predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení, t.j. nájom nebytových priestorov a odkúpenie hnuteľného majetku využívaného žalobcom na prevádzkovanie činnosti obchodného zástupcu a taktiež nástupnícky subjekt de facto prevzal za žalobcu práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov so siedmimi z pôvodne desiatich zamestnancov žalobcu, síce nie na základe sukcesie, ale na základe nových pracovných zmlúv, ktoré nástupnícky subjekt uzavrel so zamestnancami žalobcu a žalobca týmto zamestnancom ani nevyplácal odstupné. 6. V súvislosti so zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď, IČO: 36 795 976 súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že z jej obsahu, ako aj z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že medzi stranami bola dohodnutá kompenzácia vo výške 24.100,- EUR bez DPH, ktorá bola súčasťou dohodnutého nájomného, pričom zo strany spoločnosti Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď boli všetky jej zmluvné povinnosti z kúpnej zmluvy a zo zmluvy o nájme nebytových priestorov voči žalobcovi splnené a samotný žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá tak, aby bola pre žalobcu výhodnejšia. Žalobca síce v rámci konania pred súdom uvádzal, že uzavreté dohody so spoločnosťou Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď nenapĺňali jeho predstavu o kompenzácii za odstúpenie prevádzky, avšak v priebehu celého konania žalobca netvrdil a nepreukázal, aká bola v tom čase jeho konkrétna predstava o kompenzácii a ani to, že by v priebehu rokovaní so spoločnosťou Alpha Pro Tel s.r.o. Sereď tieto svoje predstavy realizoval vo forme predloženia relevantného návrhu dohody. Naopak z výpovedí samotného žalobcu na pojednávaniach vyplynulo, že žalobca v inkriminovanom čase nevyvíjal žiadnu aktivitu smerom k nástupníckemu subjektu, nepredložil tomuto subjektu žiadny svoj návrh zmluvy, pričom uviedol, že z predchádzajúceho obdobia bol zvyknutý, že všetky zmluvy za neho pripravoval žalovaný a tiež uviedol, že očakával návrhy zo strany nástupníckeho subjektu. Takéto očakávania žalobcu sú však podľa názoru súdu úplne neopodstatnené, nakoľko žalobca bol a je samostatným právnym subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, pri vykonávaní ktorej je povinný konať s plnou zodpovednosťou a odbornou starostlivosťou, pričom žalovaný ani v prípade riešenia vzájomných vzťahov medzi žalobcom a nástupníckym subjektom nemohol predkladať návrh zmluvy, keďže nebol zmluvnou stranou a relevantný návrh zohľadňujúci predstavy žalobcu o kompenzácii mohol predložiť nástupníckemu subjektu výlučne žalobca. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že kompenzácia obsiahnutá v zmluve o nájme nebytových priestoroch mala predstavovať len určitú náhradu za investície vložené žalobcom do rekonštrukcie predmetného priestoru, súd poukazuje na skutočnosť, že toto tvrdenie žalobcu je v rozpore so svedeckými výpoveďami Z.. J. F. G. Z.. Ľ. F., podľa ktorých malo ísť o odplatu za postúpenie práv a povinnosti zo zmluvy o obchodnom zastúpení, čo je v konečnom dôsledku potvrdené aj mailovou komunikáciou predloženou žalovaným v priebehu konania, medzi ktorou je aj mailová správa samotného žalobcu zo dňa 26.3.2010. 7. Súčasne súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že priamym dôsledkom dohody o prevode práv a povinností v zmysle zákona nie je povinnosť vykonávať obchodné zastúpenie v rovnakých priestoroch, ako ich vykonával predchádzajúci obchodný zástupca, pričom však uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo v danom prípade výhodné pre obidve strany včítane samotného žalobcu, ktorý v prípade ak by ako vlastník predmetného nebytového priestoru ho chcel v ďalšom období prenajať inému subjektu, by nutne musel na vlastné náklady odstrániť tie prvky, ktoré zodpovedali architektonickému dizajnu značkovej predajne žalovaného, avšak naproti tomu je tiež potrebné uviesť, že niektoré z výsledkov rekonštrukcie realizovanej žalobcom v podobe vzduchotechniky, fólií na sklách, zateplenia a podobne boli využiteľné aj pre ďalšiu dispozíciu s daným priestorom. Ako irelevantné súd vyhodnotil i tvrdenie žalobcu o tom, že k prevodu práv a povinností zo zmluvy o obchodnom zastúpení nedošlo, čo má preukazovať vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným po uzavretí predmetnej dohody o prevode práv a povinností, a to z dôvodu, že predmetom započítania boli záväzky žalobcu voči žalovanému jednoznačne exitujúce už v čase uzavretia dohody o prevode práv a povinností zo zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré vznikli v dôsledku nesplnenia povinnosti žalobcom vyplývajúcej zo zmluvy o obchodnom zastúpení odviesť finančné hotovosti získané žalobcom od zákazníkov žalovaného za služby poskytované žalovaným. 8. Na základe vyššie uvedených skutočností, a to predovšetkým na základe obsahu Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko, a.s. vo veci jej obchodného zastúpenia zo dňa 26.3.2010 v časti týkajúcej sa podrobnej úpravy prevodu práv a povinností z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení zo žalobcu ako prevádzajúceho na spoločnosť Alpha Pro Tel s.r.o. ako preberajúcu, na základe následných právnych úkonov žalobcu ako prevádzajúceho a spoločnosti Alpha Pro Tel s.r.o., ako preberajúcej predstavujúcich kúpnu zmluvu a zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe skutočnosti predstavujúcej faktické prevzatie siedmich z desiatich pracovníkov žalobcu spoločnosťou Alpha Pro Tel s.r.o. a na základe výpovedí žalobcu a svedkov - zástupcov nástupníckeho subjektu zúčastnených na rokovaniach so žalobcom dospel súd k záveru, že prejav vôle všetkých troch zúčastnených strán jednoznačne smeroval k prevodu práv a povinností z predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom došlo k uzavretiu platnej a účinnej dohody o prevode práv a povinností, ktorá nadobudla účinnosť dňa 28.3.2010, v dôsledku čoho žalobcovi v danom prípade nevzniklo právo na odstupné s poukazom na ustanovenie § 669a písm. c) Obchodného zákonníka a z toho dôvodu súd vyhodnotil nárok na odstupné uplatnený v danom konaní žalobcom ako skutkovo i právne irelevantný v celom rozsahu. 9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie všetky práva a záväzky súvisiace s výkonom obchodného zastúpenia prešli na preberajúceho. Napriek zmluvnému dojednaniu neprešli práva z pracovných pomerov, niektoré vzájomné pohľadávky a záväzky existujúce v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode práv a záväzkov sa riešili až následne formou započítania. Ale i v prípade, že by bola odkladacia podmienka neplatná z dôvodu jej nemožnosti nemožno považovať Zmluvu o prevode práv a záväzkov zo dňa 26.3.2010 za platnú. Ustanovenie § 36 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, je možné vzťahovať len na podmienku rozväzovaciu, na ktorú je viazaný zánik práva a nie vznik, ako pri podmienke odkladacej. Naopak, dôsledkom nemožností odkladacej podmienky je neplatnosť právneho úkonu. Z toho vyplýva, že v dôsledku nesplnenia podmienok odkladacej podmienky, resp. v dôsledku jej nemožnosti sa stáva neplatným celý právny úkon. Žalobca je presvedčený, že pri výklade práva podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka mal súd dospieť do právneho záveru, že skutočnou vôľou bolo previesť práva a povinnosti zo Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 27.3.2007 zo žalobcu na preberajúceho prostredníctvom dohodnutého právneho úkonu - zmluvy o predaji podniku podľa ust. § 487 Obch. zák. V rámci tejto zmluvy by boli riešené i oprávnené požiadavky žalobcu, ktoré sú dôvodom podania jeho žaloby. V odvolaní ďalej uviedol, že o skutočnej vôli všetkých účastníkov svedčí i znenie ust. čl. 11. bod 4 Zmluvy prevode práv a záväzkov zo dňa 26.3.2010 a oznámenie z 4.2.2010. Takéto oznámenie o nepredlžení platnosti žalovaný žalobcovi nezaslal a tým vlastne deklaroval zánik obchodného zastúpenia žalobcu a vznik nového zastúpenia, spoločnosťou Alpha ProTel, s.r.o. Z toho vyplýva, že k prevodu práv a povinností v zmysle zmluvy zo dňa 26.3.2010 v skutočnosti nedošlo. Žalobca sa tiež nestotožňuje s názorom súdu, že podnik žalobcu neexistoval. 10. K odvolaniu sa dňa 8.9.2016 vyjadril znova žalobca, ktorý má za to, že predmetom zmluvy o prevode práv a povinností nebolo právo na odstupné vzhľadom na to, že tam nie je špecifikované konkrétnym právnym titulom a ani svojou výškou. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď v jednoročnej lehote svoje právo u žalovaného uplatnil. Má za to, že bolo preukázané získavanie nových zákazníkov a rozvíjanie obchodu s doterajšími zákazníkmi (na základe splnenia tejto podmienky boli žalobcovi vyplácané provízie) a vyplatenie odstupného, aj podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Cob/143/2014 je možné považovať za spravodlivé. Formu výpočtu považuje taktiež za zákonnú, t.j. priemerná ročná provízia vypočítaná za obdobie piatich bezprostredne nasledujúcich rokov. V súlade s týmito skutočnosťami má za to, že žalobcovi má byť priznané odstupné v požadovanej výške. 11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.2.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd sa stotožnil so spôsobom akým súd prvej inštancie vyložil obsah Zmluvy o prevode práv a záväzkov zo zmlúv uzavretých s Orange Slovensko, a.s. vo veci jej obchodného zastúpenia zo dňa 26.3.2010, na základe následných právnych úkonov žalobcu a spoločnosti Alpha Pro Tel s.r.o., svedeckých výpovedí, dokazovania správne vyhodnotil, že žalobcovi nevzniklo právo na odstupné a žalobu zamietol. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v rozsiahlom a zrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne vyhodnotil a odôvodnil všetky relevantné skutočnosti a v súvislosti so správnou aplikáciou ust. §669a písm. c) Obchodného zákonníka vecne správne rozhodol. Odvolacie dôvody žalobcu boli už posúdené v napadnutom rozsudku a neboli teda spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).