Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/121/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227604 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211227604.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, proti žalovanej: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - H., v konaní pred súdom prvej inštancie za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 633,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. septembra 2013, č.k. 15C 41/2012-71, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej o d m i e t a . Žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 633,55 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 633,55 eur od 10.10.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 37,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil po skutkovej stránke tým, že žalovaná neplatila žalobcovi za služby, poskytované jej ním na základe zmluvy o pripojení, riadne a včas, v dôsledku čoho sa potom dostala do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie dlžných mesačných poplatkov a zmluvnej pokuty v celkovej výške 633,55 eur spolu s úrokom z omeškania v uplatnenej výške (9,5 % ročne zo sumy 633,55 eur od 10.10.2011 do zaplatenia). Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu uložených povinností žalovanej podal prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietne. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu, teda aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, ktorú považoval za nezákonne uplatnenú, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute je podľa jeho názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je pre neprijateľnosť neplatná. Poukázal pritom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, na ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 53a OZ a tiež na jednotlivé rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré sa už neprijateľnosťou a neplatnosťou takto dojednanej zmluvnej pokuty zaoberali. 3. K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že s odvolaním nesúhlasí, nakoľko zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s platným právnym poriadkom. 4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia C.s.p. o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného kódexu, podaním odvolania vedľajším účastníkom na strane žalovanej proti danému rozsudku, tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť a odvolanie je potrebné odvolacím súdom prejednať a rozhodnúť o ňom podľa príslušných ustanovení C.s.p. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania podaného vedľajším účastníkom na strane žalovanej (ktorý už podľa v súčasnosti účinných ustanovení C.s.p. nie je vedľajším účastníkom, nakoľko tento inštitút od účinnosti C.s.p., t.j. od 01.07.2016 zanikol a v súčasnosti existuje len inštitút intervenienta) podľa ust. § 379 a § 380 C.s.p., zaoberal sa tým, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou. Nakoľko právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového procesného kódexu C.s.p. zostávajú zachované a napadnutý rozsudok bol vydaný a proti nemu smerujúce odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podané za platnosti a účinnosti procesného kódexu O.s.p. účinného do 30.06.2016, je potrebné posúdiť oprávnenosť odvolateľa (vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) na podanie odvolania podľa príslušných ustanovení tohto procesného kódexu. 7. Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 8. Podľa ust. § 93 ods. 6 O.s.p. (účinného až od 01.01.2015), vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. 9. Podľa ust. § 201 ods. 1 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. 10. Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizovali rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka (stranu sporu), na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie bolo však odlišné v tom, že i keď konal vo vlastnom mene, jeho postavenie bolo čiastočne obmedzené postavením účastníka ako dominus litis. Preto napríklad nemohol disponovať predmetom konania, nemohol podať návrh na obnovu konania, nemohol podať odvolanie proti vôli účastníka, mohol podať odvolanie, iba ak takéto právo mal účastník, jeho odvolacia lehota bola limitovaná odvolacou lehotou účastníka. Podľa ust. § 201 O.s.p. bol vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, za predpokladu, že preukázal, že z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom (napr. v prípade poistenia). S účinnosťou od 1. januára 2015 (novela O.s.p. č. 353/2014 Z.z.) došlo k viacerým zmenám v úprave vedľajšieho účastníka najmä v smere úpravy oprávnení právnických osôb zriadených na ochranu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku táto právna úprava explicitne upravila oprávnenie, resp. podmienky, za akých mohol vedľajší účastník podať odpor, odvolanie a dovolanie, v prípade, keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil. Táto novelizovaná právna úprava O.s.p. zdôrazňovala prvok aktivity účastníka konania a jeho priamej ingerencie na spore a jednoznačnú aktívnu účasť aj tým, že vedľajšiemu účastníkovi dávala možnosť podať odvolanie a dovolanie výlučne, ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval. K týmto záverom dospel Najvyšší súd SR vo veciach, napríklad: 1 Cdo 210/2012, 7 Cdo 135/2013, 6 Cdo 357/2012. 11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. februára 2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, podľa ktorého: „Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená.“ 12. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v danom prípade napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním (podaným za účinnosti procesného kódexu O.s.p.) iba vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky), ktorý je právnickou osobou - združením na ochranu spotrebiteľov. Žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou N. H., pretože adresa jej pobytu bola neznáma (pričom zastúpenie opatrovníčkou trvalo až do skončenia účinnosti O.s.p., t.j. do 30.06.2016, nakoľko od účinnosti C.s.p., t.j. od 01.07.2016 inštitút procesného opatrovníka ustanoveného z dôvodu neznámeho pobytu strany sporu zanikol). Keďže v danom prípade zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovanou (spotrebiteľkou) a vedľajším účastníkom na jej strane (združením na ochranu spotrebiteľov), v zmysle ust. § 93 ods. 6 a § 201 ods. 1 O.s.p. a ustálenej súdnej praxe potvrdenej judikatúrou Najvyššieho súdu SR (vydanou vo veciach so sp. zn.: 3 Cdo 188/2012, 1 Cdo 210/2012, 7 Cdo 135/2013, 6 Cdo 357/2012), bol na podanie odvolania vedľajším účastníkom na strane žalovanej potrebný súhlas žalovanej, popri ktorej sa vedľajší účastník zúčastňoval na konaní. Odvolací súd preto skúmal, či žalovaná s odvolaním vedľajšieho účastníka vyjadrila súhlas. Z predloženého spisu zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka bolo doručené na vyjadrenie procesnej opatrovníčke žalovanej dňa 16.06.2014 (doručenka na č.l. 100 súdneho spisu). Žalovaná sa však k odvolaniu nevyjadrila a ani žiadnym spôsobom nevyjadrila súhlas s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka, t.j. s predmetným odvolacím konaním. Keďže žalovaná sama odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodala a neudelila ani súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka, je zrejmé, že neprejavila záujem iniciovať dané odvolacie konanie. Odvolací súd potom vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, ako aj v ostatných konaniach, konštatuje, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej je pre absenciu súhlasu žalovanej s ním neúčinné a je potrebné ho odmietnuť ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. 13. Podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou odmietol. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade podal odvolanie iba vedľajší účastník na strane žalovanej, a to bez súhlasu žalovanej, popri ktorej sa zúčastňoval na konaní, a medzi vedľajším účastníkom a žalovanou nešlo o nerozlučné spoločenstvo (zo žiadneho právneho predpisu nevyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi), je zrejmé, že aj keď sa vedľajší účastník zúčastňoval na konaní popri žalovanej, žalovanej ako strane sporu nemožno pričítať odmietnutie jeho odvolania (analogicky zastavenie odvolacieho konania), nakoľko s týmto odvolacím konaním nevyjadrila súhlas, ani ho neiniciovala. Procesne teda zavinil odmietnutie odvolania sám vedľajší účastník tým, že podal odvolanie bez toho, aby s nim žalovaná súhlasila. Žalobcovi a žalovanej potom vznikol voči vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak z dôvodu, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).