Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/79/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206588 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212206588.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F.. K. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G.. S.É. X, Ž. zastúpený: JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, 2/ Z.. S. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. XX, Ž. proti žalovanému: U. K. N., L., N. N. S. XX, XXX XX G. F.: XX XXX XXX, o zaplatenie 26.137,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2015, č. k. 16C/157/2012-287, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 742,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 742,08 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 1.731,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.731,53 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na K..Č.. XXXX/X, zapísanej ako zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 329 m2, katastrálne územie Žilina, evidovanej na X. Č.. XXXX. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti postavenej na K..Č.. XXXX/X, zapísanej ako administratívna budova, pre katastrálne územie Žilina, evidovanej na X. Č..XXXX. Žalobca 1/ v konaní tvrdil, že žalovaný užíva pozemok ktorého je spoluvlastníkom bez právneho dôvodu. Uviedol, že so žalovaným mali niekoľko rokovaní avšak nikdy sa im nepodarilo uzavrieť nejakú dohodu na základe ktorej by sa dohodli na nejakej odplate za používanie prístupovej cesty. Za účelom stanovenia výšky nájmu si dali žalobcovia vypracovať znalecký posudok, ktorý vychádzal z ceny pozemku resp. z jeho hodnoty. Žalobca 1/ taktiež uviedol, že s ostatnými užívateľmi prístupovej cesty majú uzavreté dohody o uznaní dlhu a títo nenamietajú nimi stanovenú výšku odplaty. Žalovaný v konaní tvrdil, že že nájom, ktorý je stanovený v znaleckom posudku vypracovanom F.. S. Š. je nájom, ktorý predstavuje využívanie pozemku 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že nevyužíva tento pozemok v celej jeho rozlohe 329 m2, nakoľko ho využíva iba ako príjazdovú cestu. Zároveň uviedol, že v období, za ktoré žalobcovia požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia užívalo nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcov niekoľko subjektov, okrem žalovaného. Podľa jeho názoru požadovať úhradu celého nájmu pozemku určeného znalcom od žalovaného je nedôvodné a nepodložené. V ďalšom žalovaný poukazoval na to, že mu žalobcovia bránili vo využívaní predmetnej nehnuteľnosti a to stavbou automatickej závory. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/312/2011-372 zo dňa 25.01.2012, ktorý nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalobcom povinnosť umožniť (okrem iných) i žalovanému prístup a právo cesty peši a motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami k nehnuteľnostiam zapísaným na X. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX M. XXXX cez pozemok K..Č.. XXXX/X zapísaný na X. Č.. XXXX a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena. Zo Znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 24.02.2012 vypracovaného znalcom F.. Ľ. E. K.. a v konaní predloženého žalobcami, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty ročného nájmu pozemku za užívanie K..Č.. XXXX/X v prospech stavby K..Č.. XXXX/X súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota K..Č.. XXXX/X bola stanovená na sumu 198.185,- eur a ročný nájom pozemku K.. Č.. XXXX/X o výmere 329 m2 je vo výške 13.100,- eur (39,723 m2). Zo Znaleckého posudku č. 7/2011 zo dňa 02.02.2011 vypracovaného znalkyňou F.. Z. N. predloženého žalovaným, ktorý bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku parc. Č.. XXXX/X súd prvej inštancie zistil, že všeobecná hodnota pozemku na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného bola znalkyňou stanovená na sumu 63.900 eur. Súd prvej inštancie dal v konaní vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru Stavebníctvo - pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností F.. S. Š. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty a nájmu pozemku K..Č.. XXXX/X zapísaného na Liste vlastníctva Č.. XXXX. Zo záveru znaleckého posudku č. 010/2013 zo dňa 20.05.2013 súd prvej inštancie zistil, že znalcom stanovená ročná cena nájmu predmetnej nehnuteľnosti bola v roku 2010 v sume 1.445,15 eur, v roku 2011 vo výške 1.810,49 eur, v roku 2012 vo výške 1.709,81 eur a v roku 2013 v sume 59,- eur. Súdom ustanovený znalec mal v zmysle Uznesenia za úlohu určiť všeobecnú hodnotu pozemku ako aj hodnotu nájmu predmetného pozemku v rozhodnom období. Znalcom stanovená všeobecná hodnota pozemku v roku 2010 bola vo výške 41.444,- eur, v roku 2011 to bola hodnota pozemku v sume 39.262,86 eur, v roku 2012 v sume 37.081,59 eur a v roku 2013 všeobecná hodnota pozemku vo výške 34.900 eur. Zo záveru znaleckého posudku č. 010/2013 vypracovaného F.. S. Š. vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti konkrétne pozemku K..Č.. XXXX/X ku dňu vypracovania znaleckého posudku t.j. ku 20.05.2013 bola 34.900,- eur. Hodnota nájmu pozemku K..Č.. XXXX/X v období od 31.03.2010 do 20.05.2013 (ku dňu vypracovania znaleckého posudku) bola po zaokrúhlení 595,- eur. Znalec F.. S. Š. Znaleckým úkonom č. 042/2013 zo dňa 14.11.2013 doplnil svoj znalecký posudok č. 010/2013, a vyjadril sa k námietkam žalobcov k ním podanému znaleckému posudku. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je sčasti dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, 2, § 489 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je vyjadrené ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ďalej plnenie na základe neplatného právneho úkonu (absolútne i relatívne neplatného), plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade prichádzalo do úvahy bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že zúčastneným osobám chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie, ktoré môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho konané. Bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka vzniká i užívaním jeho veci bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ tak získava majetkový prospech zodpovedajúci čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za užívanie takejto veci, napr. formou nájomného. V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. 4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Žilina, K..Č.. XXXX/X zapísanej na LV č. 8840 o celkovej výmere 329 m2, pričom žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/10 a žalobkyňa 2/ v podiele 7/10 k celku. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom stavby- administratívnej budovy Č.. XXX postavenej na K.. Č. XXXX/X zapísanej na X. Č.. XXXX. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako vlastník stavby postavenej na K..Č.. XXXX/X využíva ako prístupovú cestu nehnuteľnosť K..Č.. XXXX/X v spoluvlastníctve žalobcov. Táto skutočnosť medzi stranami taktiež sporná nebola. Žalovaný v konaní namietal najmä to, že nie je jediným subjektom, ktorý využíva prístupovú cestu vo vlastníctve žalobcov ako aj to, že cena nájmu stanovená znalcom ustanoveným súdom vychádza z ceny nájmu celého pozemku pri jeho využití 24 hodín a 7 dní v týždni. Tieto argumenty žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantné. Súd prvej inštancie uviedol, že sám žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcov, že predmetnú prístupovú cestu využívajú aj subjekty, ktoré majú prenajaté priestory v jeho administratívnej budove z čoho má žalovaný nesporne zisk. Žalovaný taktiež v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že žalobcovia mu bránia v prechode cez pozemok v ich spoluvlastníctve, ktorý tvorí prístupovú cestu v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie je minimálne v rozpore s dobrými mravmi tá skutočnosť, že žalovaný vedome využíva nehnuteľnosť v spoluvlastníctve žalobcov bez toho, aby bol za to povinný uhrádzať akúkoľvek odplatu. Zanedbateľnou nebola ani tá skutočnosť, že s vlastníctvom nehnuteľností sú spojené aj ďalšie povinnosti ako je napríklad povinnosť údržby predmetnej nehnuteľnosti alebo daňová povinnosť s čím sú prirodzene spojené aj určité výdavky. Za bezpredmetné potom považoval súd prvej inštancie tvrdenie žalovaného, že spolu s ním využívajú prístupovú cestu aj iné subjekty. Žalobcovia ako spoluvlastníci pozemku tvoriaceho prístupovú cestu k ostatným nehnuteľnostiam boli podľa názoru súdu prvej inštancie oprávnení domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia aj od ostatných subjektov a to v plnej výške tak ako si to uplatňujú od žalovaného. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie, s poukazom na záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Štipkalom, zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo nájomné za predmetný pozemok za obdobie od 31.03.2010 do 01.04.2012 pri zohľadnení výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcov. Žalobcovi 1/ ako 30 % -tnému spoluvlastníkovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 742,08 eur (mesiac november a december roku 2010, obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 a od 01.01.2012 do 15.02.2012) a žalobkyni 2/ ako 70 % - tnej spoluvlastníčke priznal nárok na zaplatenie sumy 1.731,53 eur taktiež za obdobie mesiaca november a december roku 2010, obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 a od 01.01.2012 do 15.02.2012 - t.j. do dňa právoplatnosti predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012. Vo zvyšku žalobu zamietol. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie o trovách si vymienil až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.6.2016). 5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia a napadli ním výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1104,93 eur a to za obdobie od 31.3.2010 do 1.4.2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1104,93 eur od 1.4.2012 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 2578,15 eur a to za obdobie od 31.3.2010 do 1.4.2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2578,15 eur od 1.4.2012 do zaplatenia. Uviedli, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nie je právne zdôvodnený a obsahuje zjavnej chyby. Na strane 6 v 20. riadku súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, „že s poukazom na závery znaleckého posudku Ing. Štipkalu zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje nájomné za predmetný pozemok za obdobie od 31.3.2010 do 1.4.2012 pri zohľadnení výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcov“, no už v ďalšej vete, v rozpore s týmto tvrdením uvádza, že „žalobcovi 1/ako 30 percentnému spoluvlastníkovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 742,08 eur za mesiace november a december roku 2010, obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012 do 15.2.2012 a žalobkyni 2/ako 70 percentnej spoluvlastníčke priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.731,53 eur za mesiace november a december roku 2010, obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012 do 15.2.2012 “. Toto tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku je potom v príkrom rozpore s jeho odôvodnením v predchádzajúcej vete odôvodnenia napadnutého rozsudku. V ďalšom odvolatelia vytkli súdu prvej inštancie to, že im súd priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len do 15.2.2012, hoci si ho uplatňovali až do 1.4.2012. Súd prvej inštancie napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnil túto skutočnosť. Predbežné opatrenie, na ktoré v tomto smere poukazoval súd prvej inštancie, nie je a ani nemôže byť právnym titulom, ktorý by nahradil právny vzťah medzi zúčastnenými osobami. Obmedziť vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti nemožno bez náhrady. Žalobcami žalovaná suma predstavuje náhradu, ktorú by im žalovaný inak musel poskytnúť, ak by predmetné nehnuteľnosti užíval na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia žiadajú od žalovaného zaplatenie peňažnej náhrady zodpovedajúcej riadnemu nájomnému, ktorého výšku v zmysle znaleckého posudku F.. Š. vyčísľujú za rok 2010 (od 31.3.2010 do 31.12.2010) vo výške 1445,15 eur, za rok 2011 (od 1.1.2011 do 31.12.2011) vo výške 1810,49 eur, za rok 2012 (od 1.1.2012 do 1.4.2012) vo výške 427,44 eur. Spolu výška bezdôvodného obohatenia potom predstavuje sumu 3683,08 eur, z čoho 70 % predstavuje 2578,15 eur (pre žalobkyňu 2/) a 30 % predstavuje 1104,93 eur (pre žalobcu 1/). 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že žalobcovia sa vo svojom odvolaní neodvolávajú na to isté predbežné opatrenie, na aké sa odvoláva súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Predbežným opatrením, ktoré bolo vydané Krajským súdom Žilina dňa 25.1.2012 č.k. 10Co/313/2011-380 nedošlo k žiadnemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov. Jeho znenie je dokonca v ich prospech. Pre ozrejmenie uviedol, že k predmetnej nehnuteľnosti boli vydané 2 predbežné opatrenia: 1/ predbežné opatrenie, nariadené Krajským súdom Žilina dňa 25.1.2012 č.k. 10Co/312/2011-372, ktorým súd uložil žalobcom povinnosť umožniť (okrem iných) i žalovanému prístup a právo cesty peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami k nehnuteľnostiam - stavbám na X.I. Č.. XXXX (nehnuteľnosť žalovaného) cez pozemok K. Č.. XXXX/X o výmere 329 m2, zapísaný na X. Č.. XXXX a zároveň povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty, a to až do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena, 2/ predbežné opatrenie, nariadené Krajským súdom Žilina dňa 25.1.2012 č.k. 10Co/313/2011-380, ktorým súd zakázal žalovaným stáť a parkovať osobnými a nákladnými motorovými vozidlami a tiež nakladať a vykladať tovar z/do osobných a nákladných motorových vozidiel na pozemku K. Č.. XXXX/X o výmere 329 m2, zapísanom na X. Č.. XXXX a zároveň im uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu prístupu a práv cesty žalobcom cez uvedený pozemok k domu N.. Č.. XXX na X. Č.. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o ochranu vlastníckeho práva. Na toto v poradí druhé predbežné opatrenie sa odvoláva súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie tak správne priznal žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len do právoplatnosti druhého predbežného opatrenia. Skutkový stav sa nadobudnutím právoplatnosti tohto predbežného opatrenia značne zmenil, keďže žalovaný bol týmto predbežným opatrením v maximálnej možnej miere súdom limitovaný vo využívaní pozemku žalobcov. Nie je preto možné priznať žalobcom bezdôvodné obohatenie počas doby platnosti tohto predbežného opatrenia, nakoľko žalovaný v tom čase využíval pozemok žalobcu v minimálnej miere a bol značne limitovaný súdom a žalobcovia nikdy u žalovaného nereklamovali akékoľvek porušenie predbežného opatrenia. V ďalšom žalovaný uviedol, že napadnutým rozsudkom v žiadnom prípade nedochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva k akejkoľvek nehnuteľnosti, ale ide iba o rozhodnutie o priznaní bezdôvodného obohatenia. Napokon od žalovaného nie je možné požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie platnosti 1. predbežného opatrenia, nakoľko žalovaný postupoval výhradne v jeho znení a toto mu neukladalo žiadnu povinnosť uhrádzať žalobcom akúkoľvek formu odplaty za užívanie ich pozemku. 7. Žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 14.3.2016 zotrvali na svojej odvolacej argumentácii. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok treba v napadnutej časti zrušiť. 9. V danej veci súd priznal žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemku žalobcov žalovaným bez právneho dôvodu, pričom im tento nárok priznal za obdobie november a december roku 2010, obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a od 1.1. 2012 do 15.2.2012. Žalobcovia si v podanej žalobe uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 31.3.2010 do 1.4.2012. Žalobcovia vo svojej podstate teda podaným odvolaním namietali iba tú skutočnosť, že im súd prvej inštancie nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za obdobie od 31.3.2010 do 31.10.2010 a od 16.2.2012 do 1.4.2012. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o obdobie, za ktoré priznal žalobcom tento nárok, odôvodnil iba tým, že im ho priznal do dňa právoplatnosti predbežného opatrenia vydaného Krajským súdom Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012. Súd prvej inštancie tak v podstate (stručne) odôvodnil iba nepriznanie žalovaného nároku za obdobie od 16.2.2012 do 1.4.2012, keď uviedol, že žalobcom tento nárok po nadobudnutí právoplatnosti predmetného predbežného opatrenia nepatrí. Pokiaľ však ide o nárok za obdobie od 31.3.2010 do novembra 2010 (31.10.2010), jeho nepriznanie súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nijako neodôvodnil, hoci v napadnutom rozhodnutí súčasne uviedol, že „s poukazom na záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom F.. S. Š., zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo nájomné za predmetný pozemok za obdobie od 31.03.2010 do 01.04.2012 pri zohľadnení výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcov“. Inými slovami, kým vo vyššie uvedenej vete súd prvej inštancie konštatoval, že zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 31.03.2010 do 01.04.2012, v ďalšej vete (bez akéhokoľvek odôvodnenia) žalobcom priznal tento nárok len za obdobie november a december roku 2010, obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012 do 15.2.2012. Uvedené potom spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti, na ktorú bol povinný odvolací súd prihliadať. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 31.3.2010 do 31.10.2010 a vec mu v tejto časti podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie v tejto časti bolo potrebné považovať za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces v takej miere, že tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V ďalšom konaní, ak súd prvej inštancie bude mať za to, že žalobcom neprináleží nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia i za žalované obdobie od 31.3.2010 do 31.10.2010, bude musieť zamietnutie žaloby v tejto časti odôvodniť tak, aby odvolací súd mohol jeho rozhodnutie vecne podrobiť odvolaciemu prieskumu. 11. Odvolací súd sa v ďalšom nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom neprináleží nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.2.2012 do 1.4.2012 z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia. Predmetným predbežným opatrením Krajský súd v Žiline zakázal (okrem iných) i žalovanému stáť a parkovať osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, a tiež nakladať a vykladať tovar z/do osobných a nákladných motorových vozidiel na pozemku K. Č.. XXXX/ X o výmere 329 m2, zapísanom na X. Č.. XXXX (teda pozemku vo vlastníctve žalobcov) a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu prístupu a práva cesty žalobcom cez uvedený pozemok k domu N..Č.. XXX zapísanému na X. Č.. XXXX, a to do právoplatného skončenia konania o ochranu vlastníckeho práva. Je tak zrejmé, že nariadené predbežné opatrenie nezakazovalo žalovanému v prístupe, prechode a prejazde (peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami) cez pozemok žalobcov, ale iba státie a parkovanie týmito vozidlami a nakladanie a vykladanie tovaru z týchto vozidiel. Možno mať potom za to, že žalovaný mohol naďalej využívať pozemok žalobcov ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti (nemohol na ňom len stáť a parkovať motorovými vozidlami a nakladať a vykladať tovar z nich) aj napriek nariadenému predbežnému opatreniu. Uvedené napokon potvrdzuje i druhá časť výroku tohto predbežného opatrenia, ktorým sa žalovanému súčasne uložila povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu prístupu a práva cesty žalobcom cez ich pozemok k svojej nehnuteľnosti (domu). Ak by teda žalovaný nemohol pozemok (s poukazom na predmetné predbežné opatrenie) užívať, určite by mu súd (tým istým predbežným opatrením) neukladal povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k zamedzeniu prístupu a práva cesty žalobcom cez ich pozemok k svojej nehnuteľnosti (domu). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že predbežné opatrenie vydané Krajským súdom Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012 nezamedzilo žalovanému užívať pozemok žalobcov ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti. Súčasne toto užívanie pozemku žalobcov žalovaným (ako prístupovú cestu) možno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko toto nie je podložené žiadnym právnym vzťahom medzi stranami sporu (ide o prípad užívania cudzej veci bez právneho dôvodu). Právny dôvod na užívanie tu nezakladajú ani nariadené predbežné opatrenia, nakoľko tieto neriešia existenciu/neexistenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ale boli vydané len za účelom potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu (avšak bez založenia nejakého právneho vzťahu - titulu na užívanie). Napokon na podklade predbežného opatrenia nariadeného Krajským súdom Žilina dňa 25. 1. 2012 č.k. 10Co/312/2011-372 bol žalovanému umožnený prístup cez pozemky žalobcov do právoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena. Až prípadné zriadenie takéhoto vecného bremena súdom (v konaní vo veci samej) bude zakladať žalovanému právny titul na užívanie pozemku (ako príjazdovej cesty) žalobcov, a teda až od zriadenia tohto vecného bremena súdom (kedy bude mať rozsudok súdu povahu konštitutívnu) stratí takéto užívanie charakter bezdôvodného obohatenia. Do toho času bezdôvodným obohatením bude. Z rovnakých dôvodov nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného, že je oprávnený užívať pozemok žalobcov bezodplatne, keďže mu súd v predbežnom opatrení (č.k. 10Co/312/2011-372) platenie odplaty neuložil. Ako už bolo uvedené, predbežné opatrenie č.k. 10Co/312/2011-372 nezaložilo žalovanému právny titul na užívanie pozemku žalobcov (týmto titulom môže byť až rozhodnutie súdu v merite veci a teda prípadné zriadenie vecného bremena súdom s konštitutívnymi účinkami) a preto toto užívanie je potrebné naďalej považovať za bezdôvodné obohatenie. Predbežné opatrenie teda iba dočasne (kým sa vyrieši zriadenie právneho titulu na užívanie - vecného bremena) oprávňuje žalovaného prechádzať (využívať) pozemok žalobcov ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti, avšak uvedené súčasne neznamená, že tak má robiť bezplatne. Predmetné predbežné opatrenia totiž nijako vecne nesúvisia s konaním a nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia a neboli ani v tomto konaní vydané. Predbežným opatrením tak nemožno žalobcov zbaviť práva (nároku) na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného. 12. Vyššie uvedené závery a skutkový stav však na druhej strane majú vecný súvis s výškou uplatňovaného bezdôvodného obohatenia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že od vydania predbežného opatrenia Krajského súdu Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012 môže žalovaný užívať pozemok žalobcov ako príjazdovú komunikáciu k svojej nehnuteľnosti (t.j. ako prístup a právo cesty peši a motorovými osobnými a nákladnými vozidlami k svojej nehnuteľnosti), nemôže však súčasne na tomto pozemku stáť a parkovať osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, a tiež nakladať a vykladať tovar z/do osobných a nákladných motorových vozidiel (v zmysle predbežného opatrenia Krajského súdu Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012). V tomto smere potom odvolací súd poukazuje na to, že majetkovým vyjadrením prospechu pri užívaní cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle na danom mieste a v čase na užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, keď sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť, ak by užíval vec na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je v daných pomeroch výška obvyklej odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania, prípadne aj od právnej formy, ktorou sa obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť na účel, na ktorý vec spravidla slúži, a na to, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a akú odplatu by za také užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť. Za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo (rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 574/2003). Z uvedeného potom pre danú vec vyplýva, že výška bezdôvodného obohatenia musí zohľadňovať aj účel a spôsob užívania pozemku žalobcov žalovaným, a teda nemožno pri určení jeho výšky vychádzať iba z výšky obvyklého nájomného. Je potrebné si uvedomiť, že nájomný vzťah by v danej veci v sebe zahŕňal nielen právo prechodu cez pozemok žalobcov, ale i jeho užívanie napríklad v tom smere, že by žalovaný mohol na ňom vykonávať i činnosti, ktoré mu boli zakázané predbežným opatrením Krajského súdu Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012, teda i stáť a parkovať osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, a tiež nakladať a vykladať tovar z/do osobných a nákladných motorových vozidiel. Je tak zrejmé, že po nariadení predmetného predbežného opatrenia žalovaný síce môže užívať pozemok žalobcu (hoci bez právneho dôvodu), avšak toto jeho užívanie je obmedzené výlučne len na prechod peši alebo prejazd (prístup) osobnými a nákladnými vozidlami k svojej nehnuteľnosti, čo je nepochybne užšie oprávnenie, než aké by mu vyplývalo z platného nájomného vzťahu. Preto i pri výške bezdôvodného obohatenia bolo potrebné túto skutočnosť zohľadniť a bezdôvodné obohatenie malo byť znalecký ohodnotené nie ako obvyklé nájomné, ale skôr ako ohodnotenie vecného bremena práva prechodu podľa Vyhlášky č. 254/2010 Z.z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (uvedené však platí len za obdobie od 16.2.2012 do 1.4.2012). Bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného by bolo možné od žalovaného požadovať iba za užívanie nehnuteľnosti žalobcov v období, kedy nebolo nariadené predbežné opatrenie Krajského súdu Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012, a teda za obdobie, kedy žalovaný mohol užívať (a užíval) pozemok žalobcov i na činnosti, ktoré mu neskôr boli týmto predbežným opatrením zakázané (uvedené sa teda môže týkať bezdôvodného obohatenia za obdobie od 31.3.2010 do 31.10.2010). Zároveň treba poukázať na to, že pre danú vec bolo irelevantné, akým spôsobom žalovaný realizuje svoje vlastnícke právo k svojej stavbe (či ju prenajíma ďalším subjektom a podobne). Nebolo podstatné ani to, či, prípadne komu prináša užívanie stavby vo vlastníctve žalovaného zisk. Rovnako irelevantnou bola argumentácia žalovaného, že výšku bezdôvodného obohatenia treba určiť i z ohľadu na počet užívateľov tejto komunikácie. V tomto smere odvolací súd uvádza, že výšku bezdôvodného obohatenia u žalovaného možno ohodnotiť bez ohľadu na počet užívateľov tejto komunikácie, nakoľko právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalobcov je žalovanému priznané v celom rozsahu, bez ohľadu na počet ďalších užívateľov (resp. nie je ďalšími užívateľmi tohto pozemku nijako obmedzené). Inými slovami, žalovaný môže cez pozemok žalobcov prechádzať kedykoľvek bez obmedzenia právami ďalších užívateľov, a to i v noci, v akomkoľvek počte áut a chodcov. Je preto irelevantné i tvrdenie žalovaného, že žalovaný toto právo nevyužíva 7 dní v týždni, 24 hodín denne. Časové hľadisko užívania pozemku žalobcov záleží výlučne od rozhodnutia žalovaného, a je pre danú vec irelevantné, či žalovaný bude používať pozemok žalobcov ako príjazdovú cestu v noci, cez deň alebo cez sviatok. Navyše u žalovaného nie je vylúčené že napr. pri havarijnom stave (poistnej udalosti, požiari, zatečení vodou a pod.) bude musieť prísť do svojej budovy aj o polnoci a cez sviatky a pod. 13. Odvolací súd mal tak za to, že žalobcom prináleží voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie ich pozemku bez právneho dôvodu, ktorého výška však bude ovplyvnená najmä rozsahom tohto užívania, a preto bude iná tak v období od 31.3.2010 do 31.10.2010 (kedy užívanie pozemku žalobcov žalovaným neobmedzovalo predbežné opatrenie Krajského súdu Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012) ako i v období od 16.2.2012 do 1.4.2012 (kedy užívanie pozemku žalobcov žalovaným obmedzovalo predbežné opatrenie Krajského súdu Žilina pod č.k. 10Co/313/2011-380 zo dňa 25.01.2012). Inak povedané, kým za obdobie od 31.3.2010 do 31.10.2010 (ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žalobcom patrí žalovaný nárok aj za toto obdobie) sa výška bezdôvodného obohatenia bude odvíjať od výšky obvyklého nájomného, za obdobie od 16.2.2012 do 1.4.2012 táto výška bude skôr zodpovedať ohodnoteniu vecného bremena práva prechodu a prejazdu podľa Vyhlášky č. 254/2010 Z.z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (v tomto smere bude potrebné doplniť znalecké dokazovanie). 14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.2.2012 do 1.4.2012 a vec mu v tomto rozsahu vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu prvej inštancie pri svojom ďalšom postupe zohľadniť názory odvolacieho súdu vyslovené v bodoch 12, 13 tohto uznesenia. 15. Výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (žalobcovi 1/ sumu 742,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 742,08 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 1.731,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.731,53 eur od 01.04.2012 do zaplatenia) za obdobie november a december roku 2010, obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a od 1.1. 2012 do 15.2.2012, nebol napadnutý odvolaním, a nadobudol právoplatnosť. 16. O nároku na náhradu trov prvoinštančného ako i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).