Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213210 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212213210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Credit Genero s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 485 593, zastúpeného: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: INTERPHARM Slovakia, a.s., Uzbecká 18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789 841, zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, AK Vazovova 9/a, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 9.063,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/159/2012-167 zo dňa 4. 10. 2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/159/2012-167 zo dňa 4. 10. 2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobcu zamietol. Žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 269 ods. 2, § 330 ods. 1, 3, § 358 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), §§ 524 ods. 1, 526 ods. 1, 2, § 529 ods. 1, 2, § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.6.2012 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za dodaný tovar na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18. 6. 2001 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 26. 7. 2012 odpor. V odpore žalovaný uviedol, že urobil prejav v súlade s § 580 OBZ smerujúci k započítaniu, písomne, dňa 29. 9. 2010, kedy voči svojmu pôvodnému veriteľovi, postupcovi Y. S. - Nova Concepts a jeho pohľadávkam, v celkovej výške 59.500,- eur, pozostávajúcim konkrétne z fa. č. XXXXX na sumu 16.812,07 eur, č. XXXXX na sumu 9.063.78 eur, č. XXXXX na sumu 15.167.99 eur, č. XXXXX na sumu 14.338,74 eur, a fa. č. XXXXX na sumu 4.117,42 eur (čiastočná úhrada), jednostranne započítal zápočtom č. I z 29. 9. 2010 svoju pohľadávku vo výške 59.500,- eur, ktorá predstavuje v hotovosti prijaté platby v mesiaci august 2010 (17 x 3.500,- eur) p. Y. S., ktorých prijatie pán S. vlastnoručným podpisom v pokladničnej knihe potvrdil. Keďže pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, vyplýva z faktúry č. XXXXX zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78 eur, a táto bola predmetom spomínaného zápočtu č. I. zo dňa 29. 9. 2010, ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. 3. 2012 už neexistovala, lebo započítaním zanikla, a preto navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 42 Cb 159/2012-64 dňa 31. 1. 2013 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, v odôvodnení súd uviedol, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky vo výške 59.500,- eur, ktorú mal mať voči žalobcovi, ďalej že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník určil žalobcovi k čomu má dané platby priradiť a vyhodnotil jednostranný zápočet žalovaného ako neplatný právny úkon. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozhodnutie súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd za relevantné doklady považoval príjmové pokladničné doklady vystavené žalobcom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010, ktoré údajne preukazujú, že hotovostné platby vo výške 59.500,-eur boli požité na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, ďalej nesúhlasil s názorom, že pokladničná kniha nepreukazuje existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie. Prax, ktorú si medzi sebou strany zaviedli a ktorá medzi nimi pretrvávala cca 15 rokov, jednoznačne preukazuje určenie a účel platieb prijímaných právnym predchodcom žalobcu. Jasným dôkazom toho je spomínaná pokladničná kniha. Trval na tom, že všetky platby prijaté právnym predchodcom žalobcu v období od 1. 8. 2010 do 25. 8. 2010 (17 x 3.500,- eur) boli jednoznačne určené ako čiastkové úhrady za dodaný tovar, a to s plným vedomím a súhlasom právneho predchodcu žalobcu. V čase ich prijatia ani neexistovala žiadna iná pohľadávka právneho predchodcu žalobcu. Odvolací súd uznesením č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že v súvislosti s predmetom konania je potrebné poukázať aj na ustanovenia Zmluvy o spolupráci a existenciu obchodných zvyklostí, ktoré si účastníci konania medzi sebou počas dlhodobej spolupráce vytvorili. Právny predchodca žalobcu potvrdil, že prijal 17 platieb po 3.500,- eur, žalobca sa však bránil tým, že tieto platby boli s vedomím žalovaného (čo nebolo bližšie špecifikované) použité na úhradu iných záväzkov žalovaného, a to v súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch (ďalej len PPD) vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. V súvislosti s obranou žalovaného malo zásadný význam právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného, urobeného dňa 29. 9. 2010. Právne účinky započítania, ktoré je hmotnoprávnym úkonom, nastávajú v momente stretu splatných pohľadávok, teda nie momentom, kedy bol prejav, smerujúci k započítaniu doručený druhému účastníkovi. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj keby iné záväzky žalovaného existovali, nebolo v konaní preukázané, kedy malo dôjsť k ich vzniku a splatnosti. Ustanovenie § 330 OBZ upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Prednosť má dohoda strán, v prípade, že dohodu strany neuzavreli, má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 OBZ právo určiť, ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004, podľa ktorého ak plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia) a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu. Z uvedeného by potom vyplýval záver, že žalovaný hotovostnými platbami uhradil záväzok z faktúry č. XXXXX, existenciu vzniku tohto záväzku ani jeden z účastníkov nerozporoval. Odvolací súd v závere uviedol, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec nesprávne právne posúdil. Súd postupoval v súlade s intenciami odvolacieho súdu a opätovne vykonal vo veci dokazovanie, a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom. Dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným ako odberateľom a živnostníkom NOVA CONCEPTS - Y. S. ako dodávateľom Zmluva o obchodnej spolupráci, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na dodávkach kanadských vitamínov R. a ďalších produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar a vystavil faktúru č. XXXXX, vyhotovenú dňa 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78 eur. Dodanie, resp. prevzatie tovaru fakturovaného fa. č. XXXXX potvrdil žalovaný svojím podpisom a otlačkom pečiatky na predmetnej faktúre, ktorá slúžila zároveň ako dodací list. Na základe zmluvy o obchodnej spolupráci, štvrtý odsek "Kúpna cena a platobné podmienky" veta druhá: "Na faktúrach bude vyznačená doba splatnosti 70 dní, ktorú odberateľ musí dodržať pod sankciami vyplývajúcimi z Obch. zák., a za deň splatnosti fa. č. XXXXX sa považuje 70. deň od vystavenia, t.j. dátum 1. 7. 2010. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2012 ako postupca postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému vo výške 9.063,78 eur s príslušenstvom na postupníka Credit Genero s.r.o., t.j. žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 16. 3. 2012. Žalovaný listom zo dňa 30. 3. 2012 oznámil žalobcovi, že fa. č. XXXXX na sumu 9.063,78 eur bola uhradená postupnými čiastočnými bezhotovostnými platbami v mesiaci august 2010 (17 x 3.500 eur, to je 59.500 eur). Z toho dôvodu boli najstaršie splatné faktúry k tomuto dňu započítané do výšky 59.500 eur, a preto považuje pohľadávku vo výške 9.063,78 eur za zaniknutú započítaním nároku voči postupcovi. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 27. 8. 2012 uviedol, že jednostranným započítaním pohľadávok na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohol zaniknúť záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry č. XXXXX, vystavenej dňa 22.04.2010 v sume 9.063,78 eur. Predmetný zápočet č. I, ktorý bol doručený zo strany žalovaného pôvodnému veriteľovi dňa 30. 9. 2010 spolu s ďalšími štyrmi jednostrannými zápočtami pohľadávok, odmietol pôvodný veriteľ v zastúpení právnou zástupkyňou listom zo dňa 7. 10. 2010 označeným ako "Odmietnutie jednostranných zápočtov zo dňa 29. 9. 2010". Dôvodom odmietnutia zápočtu č. I bola skutočnosť, že suma 59.500,- eur, ktorú pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých každá bola vo výške 3.500,- eur, boli s vedomím žalovaného použité pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a to v súlade s účelom uvedeným v relevantných daňových dokladoch - príjmových pokladničných dokladoch, vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Jedná sa o Príjmový pokladničný doklad (ďalej len PPD) zo dňa 30. 8. 2010 na sumu 32.878,42 eur , kde ako účel platby je uvedené Nc 2/2010 úroky z omeškania, PPD zo dňa 31. 8. 2010 na sumu 3.245,79 eur, kde ako účel platby je uvedená fa. č. XXXXX, PPD zo dňa 30. 8. 2010 na sumu 23.375,79 eur, kde ako účel platby je uvedená fa. č. XXXXX, spolu platby predstavujú čiastku 59.500,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná suma 59.500,- eur bola pôvodným veriteľom účtovaná na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, nemohla byť táto suma neskôr jednostranne započítaná žalovaným aj s inými pohľadávkami pôvodného veriteľa voči žalovanému. Jednostranným započítaním na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohla zaniknúť ani pohľadávka vyplývajúca z fa. č. XXXXX, ktorá bola neskôr postúpená pôvodným veriteľom žalobcovi. Zároveň doložil fotokópiu PPD zo dňa 30. 8. 2010 a zo dňa 31. 8. 2010 (č. 1. 40). Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31. 1. 2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.063,78 eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle petitu žaloby. Úrok žiadal priznať od 2. 7. 2010 vzhľadom na zmluvu o obchodnej spolupráci, kde bola dohodnutá splatnosť 70 dní. Omylom bola na faktúre, ktorá je predmetom konania, uvedená splatnosť 22. 5. 2010. K listinným dokladom doloženým žalovaným, a to výpisom z pokladničnej knihy a jednostrannému zápočtu zo dňa 29. 9. 2010 uviedol, že pokladničná kniha je len evidenciou, pomocnou knihou - a nie je to relevantný doklad. Navyše právnemu predchodcovi žalobcu bola doručená fotokópia príslušnej strany pokladničnej knihy v inej podobe, ako bola doložená do spisu s odporom (č.l. 26). Právny zástupca žalobcu založil do spisu výpis z pokladničnej knihy, ktorý bol doručený právnemu predchodcovi žalobcu, kde chýba výpočet, ktorý sa vo výpise z pokladničnej knihy predloženej žalovaným (č.l. 26) nachádza. Taktiež bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený jednostranný zápočet, ktorý nekorešponduje v poslednej sume pri fa. č. XXXXX, kde je uvedená čiastka 4.117,42 eur so zápočtom, ktorý bol predložený žalobcovi a kde je uvedená pri fa. č. XXXXX čiastka 4.157,42 eur. Rozdiel je taktiež v sume, nakoľko pri zápočte zaslanému žalobcovi mal byť skutočný súčet 59.540,- eur a nie 59.500,- eur. Trval na tom, že pohľadávka nezanikla započítaním predloženým predmetným zápočtom, nakoľko suma 59.500,- eur bola použitá na úhradu iných záväzkov žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu. Poukázal na to, že PPD ako relevantné účtovné doklady boli vystavené právnym predchodcom žalobcu v dňoch 30. 8. a 31. 8. 2010, čiže v bezprostrednej časovej následnosti prijatia hotovostných platieb a k započítaniu došlo až mesiac po tom, ako boli tieto PPD vyhotovené a ako v tom čase bola aj protistrana oboznámená. Štatutárny zástupca žalovaného C.. T. C. vo svojej výpovedi uviedol, že pokladničná kniha nie je len kniha, ktorú by si viedla ich účtovníčka, ale je to oficiálny pomocný účtovný doklad, kde právny predchodca žalobcu podpisoval denné úhrady od r. 2003. Týmito čiastkami boli uhrádzané predovšetkým a temer výlučne tovarové faktúry. Ku dňu výpovede zmluvy nebola nikdy vystavená penalizačná faktúra, nakoľko priebežné platby, ktoré boli skutočne vykonané k dátumu v pokladničnej knihe približne korešpondovali so splatnosťou, ktorá bola v zmluve o spolupráci dohodnutá. Aj faktúra, ktorá je predmetom konania č. XXXXX zo dňa 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78 eur, bola uhradená v auguste 2010 hotovostnými platbami (pokladničná kniha č.1. 26). Preto žiaden nárok na postúpenie pohľadávky nevznikol. Opakovane uviedol, že zápočty sa vykonali v zmysle zákona, teda najstaršie pohľadávky v poradí s vykonanými platbami. V pokladničnej knihe bol uvedený výpočet následne, ako bola vyhotovená kópia pokladničnej knihy a zaslaná žalobcovi spolu s pečiatkou žalovaného, to znamená, že bol použitý originál pokladničnej knihy, nezmenený. K rozdielu 40,- eur oproti zápočtu doloženému žalovaným uviedol, že sa jednalo o preklep, o ktorom bol predchádzajúci žalobca informovaný prostredníctvom komunikácie medzi ekonomickým oddelením, nejednalo sa o zavádzanie. Pokiaľ by akceptovali pohľadávku žalobcu, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania, postupovali by v rozpore so zákonom. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2016 uviedol, že žalobca v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť celú žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a trovami právneho zastúpenia. Zápočet žalovaného, na základe ktorého mala táto žalovaná pohľadávka zaniknúť, považuje žalobca za neplatný právny úkon podľa § 34 a nasl. OZ. Žalobca má za to, že započítací prejav ako prejav vôle nespĺňa všetky náležitosti v zmysle predmetných zákonných ustanovení. Žalovaný kópiou pokladničnej knihy nepreukázal existenciu pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Zároveň poukázal na rozpor predložených listinných dokladov, kľúčových pre platnosť započítania zo strany žalovaného, a to konkrétne pokiaľ ide o kópiu pokladničnej knihy, ktorá bola účastníkmi predložená v rôznych verziách. V konaní ako prostriedok procesného útoku navrhol vypočuť pána S. (právneho predchodcu žalobcu) k použitiu sumy 59.500,- eur na úhradu pohľadávok vyplývajúcich z pokladničných dokladov z 30. 8. a 31. 8. 2010. Iné prostriedky procesného útoku si žalobca neuplatnil. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 4. 10. 2016 poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho súdu v tejto veci, a to vo vzťahu k legitímnosti a zákonnosti spomínaných zápočtov zo strany žalovaného, konkrétne zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010, kde spomínaná faktúra č. XXXXX z 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78 eur je predmetom tohto zápočtu. Zásadne namietal tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný svoju pohľadávku, t.j. prevzatie veci - finančného obnosu preukazuje fotokópiou pokladničnej knihy. Ide o originál pomocnej pokladničnej knihy, ktorý bol súdu predložený na pojednávaní. Návrh na výsluch pána S., ponechal na úvahu súdu, či je to potrebné, a to aj s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu a v uvedenej súvislosti poukázal na obsah písomného podania z 21. 3. 2013 označeného ako odvolanie, konkrétne stranu 3, prvý odsek tohto odvolania, kde žalovaný ako dôkaz v prílohe označený ako dôkaz č. 2 predložil zápisnicu z výsluchu pána S. v konaní pred súdom, sp. zn. 42Cb/37/2011. Právny zástupca žalovaného uviedol že z tohto dôkazu je nepochybné a potvrdil to aj sám pán S., že peniaze, ktoré v auguste 2010 prevzal vo výške 59.500,- eur boli určené na úhradu najstarších tovarových faktúr za dodávky tovaru firmy Y. S., NOVA CONCEPTS, preto sa mu výsluch pána S. javí ako nadbytočný, preto žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného. Z listinného dokladu, a to zápisnice z pojednávania pred súdom, sp. zn. 42 Cb 37/2011 zo dňa 18. 9. 2012 (č.1. 77-80) súd zistil, že právny predchodca žalobcu Y. S. v rámci svojej výpovede o.i. uviedol, že podpisoval pokladničnú knihu žalovaného na sumu 59.500,- eur. Tieto platby boli ním prevzaté a boli za splácanie starých faktúr, ktoré neboli ešte uhradené. Táto dohoda bola medzi ním a p. C. (štatutárny zástupca žalovaného). Pokladničnú knihu podpisoval postupne tak, ako mu boli uhrádzané jednotlivé čiastky. Súd posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami ako obchodnozáväzkový vzťah. Na základe vykonaného dokazovania a v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako postupníkom a živnostníkom NOVA CONCEPTS - Y. S. ako postupcom nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko pohľadávka v čase jej postúpenia už neexistovala, a preto nemohla prejsť na žalobcu. Došlo k jej zániku na základe započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 29. 9. 2010. Žalovaný predložil v konaní listinné doklady, a to jednostranný zápočet (č.1. 25) a pokladničnú knihu (č.1. 26), ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok. V jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9. 2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur, ktoré sú špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného zanikla jednostranným započítacím prejavom žalovaného zo dňa 29. 9. 2010, kde ako pohľadávka žalovaného boli úhrady žalovaného žalobcovi vo výške 59.500,- eur za august 2010, ktoré sú uvedené v pokladničnej knihe žalovaného a právny predchodca žalobcu svojimi podpismi v pokladničnej knihe potvrdil ich prevzatie. Prevzatie potvrdil právny predchodca žalobu Y. S. aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní pred súdom sp. zn. 42Cb 37/2011, kde o.i. uviedol, že platby boli ním prevzaté a boli za splácanie starých faktúr, ktoré neboli ešte uhradené. Ako záväzok žalovaného bola v jednostrannom zápočte uvedená aj sporná faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom konania. Sám žalobca (právny predchodca) potvrdil, že platby boli určené na splácanie starých faktúr, teda aj spornej faktúry v tomto konaní, a nie že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného (fa č. XXXXX, č. XXXXX a úrokov) čo ani nebolo v konaní zo strany žalobcu preukázané. Obchodný zákonník vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. On svojím jednostranným vyhlásením rozhoduje o tejto skutočnosti. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr nemá význam, lebo pri plnení dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v § 330 (Oľga Ovečková a kol. Obchodný zákonník komentár 2008). Tak, ako konštatoval vo svojom uznesení aj odvolací súd, ustanovenie § 330 OBZ upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť má dohoda strán, v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 OBZ právo určiť, ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (uznesenie NS ČR, sp. zn. 20 Cdo 1527/2009). Žalovaný kópiou listiny z pokladničnej knihy (č.l. 26) a listinným dokladom - jednostranným zápočtom zo dňa 29. 9. 2010 (č.1. 25) preukázal, že hotovostné platby spolu vo výške 59.500,- eur určil ako dlžník na úhradu faktúr, okrem iného aj faktúru, ktorej nezaplatenie je predmetom konania (č. XXXXX) . Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému započítaním a vyhodnotil započítací prejav žalovaného ako platný právny úkon, ktorý spĺňa všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon v zmysle ust. § 34 a nasl. OZ. Z vyššie uvedených dôvodov súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch právneho predchodcu žalobcu Y. S. ako svedka, navyše jeho výpoveď je uvedená v zápisnici z konania 42 Cb 37/2011, ktorá je súčasťou spisu ( č.1. 77-80). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP); súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. i/ CSP); rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedol, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v uznesením č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd v prejednávanej veci dokazovanie náležite nevykonal, pričom zároveň konštatoval, že súd musí v konaní ustáliť komu a v akom rozsahu patrí bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, vykonať navrhované dôkazy a tiež ex offo preskúmať spôsobilosť žalobcom tvrdených pohľadávok - vyplývajúcich z ním vystavených označených troch príjmových pokladničných dokladov - na započítanie. Žalobca zastáva názor, že súd nepostupoval v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení, keď nepreskúmal spôsobilosť žalobcom tvrdených pohľadávok na započítanie, zároveň súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (výsluch p. Y. S.) smerujúce práve k posúdeniu spôsobilosti žalobcom tvrdených pohľadávok vyplývajúcich z troch príjmových pokladničných dokladov, na započítanie. V dôsledku uvedeného postupu súd prvej inštancie nepreskúmal, a teda ani nezistil skutočnosti rozhodujúce pre náležité rozhodnutie veci. Pohľadávku v sume 9.063,78 eur, vyplývajúcu z faktúry č. XXXXX vyhotovenej dňa 22. 4. 2010 a splatnej dňa 1. 7. 2010 (ďalej aj len ako „Pohľadávka"), ktorej zaplatenia spolu s príslušenstvom spočívajúcom v zákonných úrokoch z omeškania sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, nadobudol žalobca ako postupník na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 3. 2012 od právneho predchodcu, p. Y. S., podnikajúceho pod obchodným menom Y. S. NOVA CONCEPTS, s miestom podnikania Bárdošova 9, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 32 136 013, zapísaného v živnostenskom registri vedenom Okresným úradom Bratislava, číslo registra 103-4938 (ďalej aj len ako „Postupca"). Pohľadávka je teda pohľadávkou na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, špecifikovaného vo faktúre č. XXXXX (slúžiacej zároveň ako dodací list), dodaného postupcom v právnej pozícii predávajúceho žalovanému v právnej pozícii kupujúceho v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 18. 6. 2001 medzi postupcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom (ďalej aj len ako „Zmluva o obchodnej spolupráci"). Pohľadávka, zaplatenie ktorej je predmetom tohto súdneho konania, má svoj pôvod v obchodom vzťahu medzi postupcom a žalovaným. Obchodná spolupráca postupcu a žalovaného, trvajúca takmer 20 rokov (od r. 1992), spočívala (v súlade s predmetom neskôr uzavretej Zmluvy o obchodnej spolupráci) v dodávke kanadských vitamínov R. a ďalších produktov kanadskej výroby (ďalej aj len ako „Tovar") a ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní. V uvedenom obchodnom vzťahu vystupoval postupca ako dodávateľ (predávajúci) tovaru a žalovaný ako jeho odoberateľ (kupujúci). K ukončeniu obchodnej spolupráce medzi postupcom a žalovaným došlo v auguste roku 2010, kedy postupca svojím listom zo dňa 25. 8. 2010 označeným „W. Vec: Odstúpenie od zmluvy", doručeným žalovanému v ten istý deň, odstúpil s účinnosťou od 25. 8. 2010 od Zmluvy o obchodnej spolupráci. V septembri 2010, teda v čase bezprostredne nasledujúcom po ukončení vzájomnej obchodnej spolupráce, evidoval postupca voči žalovanému ako nehradené pohľadávky za dodaný tovar v celkovej sume 368.160,92 eur, z toho po lehote splatnosti boli ku dňu 21. 9. 2010 pohľadávky v celkovej sume 303.663,57 eur, ako to vyplýva aj z listu postupcu zo dňa 20. 9. 2010 označeného ako „W. X/XXXX Vec: Výzva na prijatie účinných opatrení vo veci úhrady dlhu" adresovaného žalovanému, členom jeho predstavenstva a členom dozornej rady. Na konci mesiaca november 2010 evidoval postupca voči žalovanému ako neuhradené nasledujúce pohľadávky vyplývajúce z faktúr vystavených za dodaný tovar: Tabuľka č. 1: por. č. faktúra č. dátum vyhotovenia dátum splatnosti dlžná suma (v eur) zánik 1. 10056 19.04.2010 27.06.2010 16.812,07 Zápočet č. I 2. 10058 22.04.2010 30.06.2010 9.063,78 Zápočet č. I 3. 10059 27.04.2010 05.07.2010 15.167,99 Zápočet č. II 4. 10064 04.05.2010 12.07.2010 16.167,46 Zápočet č. II 5. 10067 11.05.2010 19.07.2010 14.338,74 Zápočet č. I 6. 10068 12.05.2010 20.07.2010 7.967,12 Zápočet č. III 7. 10069 13.05.2010 21.07.2010 4.290,28 Zápočet č. I a č. IV 8. 10070 19.05.2010 27.07.2010 11.482,96 Zápočet č. III 9. 10071 21.05.2010 29.07.2010 11.660,27 Zápočet č. II a č. III! 10. 10073 26.05.2010 03.08.2010 16.431,29 Zápočet č. III 11. 10078 01.06.2010 09.08.2010 27.154,02 Zápočet č. III a č. IV j 12. 10080 03.06.2010 11.08.2010 9.517,69 Zápočet č. III 13. 10081 09.06.2010 17.08.2010 14.179,56 Zápočet č. IV a č. V 14. 10083 14.06.2010 22.08.2010 16.437,49 Zápočet č. V 15. 10084 15.06.2010 23.08.2010 9.619,94 Zápočet č. V 16. 10085 18.06.2010 26.08.2010 16.841,48 Zápočet č. V 17. 10086 24.06.2010 01.09.2010 22.416,79 Zápočet č. V Zaplatenie všetkých pohľadávok vyplývajúcich z faktúr uvedených v tabuľke č. 1 je v súčasnosti predmetom súdnych sporov medzi žalobcom a žalovaným, resp. postupcom a žalovaným. Žalovaný opodstatnenosť vystavenia ani jednej z vyššie uvedených faktúr v žiadnom z konaní a ani mimosúdne nikdy nespochybnil a nikdy nenamietal skutočnosť, že tovar špecifikovaný v jednotlivých faktúrach mu bol postupcom riadne a včas dodaný. V súdnych konaniach vedených so žalobcom a postupcom o zaplatenie pohľadávok z faktúr uvedených v tabuľke č. 1 (vrátane tohto konania týkajúceho sa Pohľadávky) žalovaný uplatňuje kompenzačnú námietku (námietku započítania) argumentujúc, že všetky predmetné pohľadávky zanikli započítaním s pohľadávkami žalovaného voči postupcovi, a to na základe právnych úkonov označených žalovaným ako zápočty pohľadávok č. I až č. V. Všetky pohľadávky špecifikované v tabuľke č. 1 mali teda podľa argumentácie žalovaného zaniknúť na základe jednostranných zápočtov s pohľadávkami žalovaného voči postupcovi, pričom pohľadávka mala zaniknúť na základe právneho úkonu označeného ako zápočet č. I, a to ešte pred jej postúpením zo strany postupcu žalobcovi. Právnym úkonom označeným ako Zápočet zo dňa 29. 9. 2010 (ďalej aj len ako „Zápočet č. I") mali podľa vôle žalovaného zaniknúť jeho záväzky voči postupcovi vyplývajúce z faktúry por. č. 1 v sume 16.812,07 eur, por. č. 2 v sume 9.063,78 eur (ktorá Pohľadávka je predmetom tohto súdneho konania), por. č. 3 v sume 15.167,99 eur, por. č. 5 v sume 14.338,74 eur a z faktúry por. č. 7 v sume 4.290,28 eur, ktorá mala zaniknúť čiastočne v rozsahu 4.157,42 eur, resp. v rozsahu 4.117,42 eur, spolu v celkovej sume 59.500,- eur, započítaním s pohľadávkami žalovaného voči postupcovi označeným ako „úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur". Prílohou Zápočtu č. I bola fotokópia jednej strany evidencie žalovaného označovanej žalovaným ako pokladničná kniha, ktorá má potvrdzovať, že postupca prevzal od žalovaného prostredníctvom 17-tich hotovostných platieb realizovaných v dňoch 2.8.2010 až 25. 8. 2010 celkovú sumu 59.500,- eur. Žalobca špecifikoval aj zápočty č. II až č. IV pričom uviedol, že pokiaľ ide o otázku platnosti Zápočtov č. II, č. III a č. IV, resp. ich spôsobilosti privodiť zánik pohľadávok postupcu voči žalovanému v celkovej sume 113.025,79 eur, túto otázku nie je potrebné v tomto konaní detailne skúmať, nakoľko na zánik pohľadávky nemali priamy vplyv. Ďalším právnym úkonom datovaným dňa 29. 9. 2010 a označeným ako Zápočet (ďalej aj len ako „Zápočet č. V") mali podľa vôle žalovaného zaniknúť jeho záväzky voči postupcovi vyplývajúce z faktúry por. č. 13 v sume 14.179,56 eur, ktorá mala zaniknúť čiastočne v rozsahu 1.667,44 eur (doplatok), por. č. 14 v sume 16.437,49 eur, por. č. 15 v sume 9.619,94 eur, por. č. 16 v sume 16.841,48 eur a z faktúry por. č. 17 v sume 22.416,79 eur, ktorá mala zaniknúť čiastočne v sume 15.427,05 eur, spolu v celkovej sume 59.993,40 eur, po započítam dobropisov č. XXXXX v sume 24,47 eur, č. 10057 v sume 144,94 eur a č. XXXXX v sume 323,91 eur, spolu v celkovej sume 59.500,08 eur, započítaním s údajnou pohľadávkou žalovaného voči postupcovi vo výške 59.500,- eur špecifikovanou ako „Pokladničné doklady vo výške 59.500,- eur z 30.08. a 31.08.2010". Prílohou Zápočtu č. V tvoria fotokópie dvoch príjmových pokladničných dokladov zo dňa 30. 8. 2010 a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31. 8. 2010 v celkovej sume 59.500,- eur, ktoré majú podľa žalovaného zrejeme preukazovať existenciu jeho pohľadávky v uvedenej výške spôsobilej na započítanie s pohľadávkami postupcu. V konaní vedenom na súde pod sp. zn. 42Cb/27/2011 postupca podrobne zdôvodnil, prečo sú faktúry č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX vystavené v rozpore so zmluvou o obchodnej spolupráci, a detailne sa vyjadril aj k jednotlivým položkám - nákladom za reklamu tovaru, ktoré boli postupcovi refakturované týmto spôsobom zo strany žalobcu v rozsahu prevyšujúcom zmluvne dohodnutý podiel 50 %. S argumentáciou postupcu uvedenou vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného vyplývajúcim z vyššie uvedených troch faktúr, ktorými žalovaný refakturoval postupcovi náklady za reklamu tovaru za obdobie január až august 2010 a ich nespôsobilosti privodiť v celom rozsahu zánik pohľadávok postupcu voči žalovanému z faktúr vystavených za dodaný tovar, označených v Zápočtoch č. II, č. III a č. IV, sa v predmetnom súdnom konaní stotožnil do veľkej miery aj konajúci súd, ako to vyplýva aj z rozsudku č.k. 42Cb/37/2011-419 zo dňa 27.10.2015. Vo vzťahu k Zápočtom č. I a č. V žalobca uviedol, že hoci žalovaný predmetné právne úkony, ktoré mali spôsobiť zánik pohľadávok postupcu a žalobcu (vrátane pohľadávky) v celkovej sume 119.000,- eur (2 x 59.500,- eur) označil ako „Jednostranný zápočet podľa § 358 - 364 OBZ a následne § 580 OZ, vychádzajúc z ich obsahu mal za to, že sa nejedná o zápočty pohľadávok v pravom zmysle slova, ale ide o úkony, ktorými sa žalobca zrejme snažil dodatočne určiť účel predchádzajúcich hotovostných platieb v sume 59.500,- eur uskutočnených žalovaným v prospech postupcu v priebehu mesiaca august 2010, a ktoré predstavovali plnenie dlhu zo strany žalovaného voči postupcovi. V prípade, ak by sa napriek vyššie uvedenému záveru posudzoval Zápočet č. I ako jednostranný zápočet pohľadávok, žalobca zastáva názor, že započítací prejav, ako prejav vôle, obsiahnutý v Zápočte č. I, nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. OZ, a to predovšetkým z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 ods. 1). V danej veci je potrebné (v prípade, ak by sme sa priklonili k názoru, že Zápočet č. I je jednostranným zápočtom pohľadávok) aplikovať na započítanie pohľadávok z obchodnoprávneho vzťahu okrem právnej úpravy započítania obsiahnutej v ust. § 358 až § 364 OBZ aj základnú právnu úpravu započítania obsiahnutú v ust. § 580 a § 581 OZ. V Zápočte č. I sú presným, určitým a nezameniteľným spôsobom identifikované len pohľadávky postupcu voči žalovanému vyplývajúce z faktúr vystavených za dodaný tovar v celkovej sume 59.500,- eur. Údajná pohľadávka žalovaného voči postupcovi v rovnakej výške 59.500,- eur, započítaním s ktorou mali predmetné pohľadávky postupcu zaniknúť, je v zápočte identifikovaná ako „Úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur", pričom zápočet ďalej odkazuje na jeho prílohu označenú ako „kópia pokladničnej knihy august 2010". Takáto špecifikácia pohľadávky žalovaného voči postupcovi v žiadnom prípade nespĺňa atribúty presnej, určite a nezameniteľnej identifikácie započítavanej pohľadávky. Tzv. pokladničná kniha, resp. fotokópia jej strany, ktorá je pripojená k Zápočtu č. I, nie je daňovým ani účtovným dokladom, ale iba neformálnou evidenciou finančných operácií plne zrozumiteľnou len pre osobu (zamestnankyňu žalobcu), ktorá túto evidenciu pre svoju potrebu viedla. Vo fotokópii príslušnej strany pokladničnej knihy pripojenej k Zápočtu č. I - vo verzii doručenej postupcovi dňa 30. 9. 2010, nie je uvedený nijaký účel predmetných hotovostných platieb vo výške 17 x 3.500,- eur. Označenie faktúr postupcu vystavených za dodaný tovar, na úhradu ktorých sa majú predmetné hotovostné platby použiť, dopísal žalovaný do pokladničnej knihy až následne. Preto je absolútne nemožné posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonom ustanovené podmienky započítania, a teda či zo strany žalovaného ide vôbec o pohľadávku spôsobilú na započítanie, nakoľko v súlade s ust. § 580 a § 581 OZ možno jednostranné započítať len pohľadávky, ktoré sú vzájomné, plnenie ktorých je rovnakého druhu, sú platné (existujúce), splatné a nie sú zo započítania zákonom vylúčené. Nakoľko zo Zápočtu č. I a jeho prílohy nie je možné zistiť, či údaj- ná pohľadávka spĺňa podmienky aktívnej započítateľnej spôsobilosti podľa príslušných ustanovení OZ, žalobca tento právny úkonu žalovaného (ak by mal byť posudzovaný ako jednostranný zápočet) považuje za absolútne neplatný. Zároveň odvolateľ poukázal aj na skutočnosť, že postupca prevzal od žalovaného, z rúk jeho ekonómky, v mesiaci august 2010 prostredníctvom 17-tich hotovostných platieb peňažnú hotovosť v celkovej sume 59.500,- eur len jedenkrát a nie dvakrát, ako sa to snaží predstierať žalovaný. Ak podľa ust. § 330 OBZ pri úhrade (započítavaní) pohľadávok v obchodných záväzkových vzťahoch má prednosť dohoda strán, ktorá v tomto prípade zjavne neexistovala (nebola uzavretá) a zároveň ak sú pochybnosti o tom, ktorý dlh mal dlžník (žalovaný) v úmysle plniť predmetnými hotovostnými platbami z augusta 2010 (pri vzájomnej konkurencii - duplicite Zápočtu č. I a Zápočtu č. V, ktorými sa opakovane započítava tá istá suma 59.500,- eur), platí, že pri plnení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 1527/2009 zo dňa 22. 2. 2011).V tomto prípade potom platí, že peňažná suma 59.500,- eur odovzdaná žalovaným postupcovi v mesiaci august 2010 má byť v súlade s ust. § 330 OBZ započítaná najprv na záväzky žalovaného, ktoré boli najskôr splatné, a to najprv na úroky a až následne na istinu. Najskôr splatnými záväzkami žalovaného voči postupcovi sú v tomto prípade úroky z omeškania v celkovej sume 32.878,42 eur, v súlade s ich vyčíslením zaslaným postupcom žalovanému listom zo dňa 25. 8. 2010, doručeným dňa 26. 8. 2010 a označeným ako „W. X/ XXXX Vec: Vyúčtovanie úroku z omeškania - týmto zodpovedá aj relevantný účtovný doklad - príjmový pokladničný doklad vystavený postupcom dňa 30. 8. 2010. V uznesení odvolacieho súdu sa konštatuje, že súd prvej inštancie mal v konaní ustáliť, komu a v akom rozsahu patrí bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca považuje za preukázané, že postupca dodal žalovanému v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci tovar presne špecifikovaný vo faktúre č. XXXXX, vyhotovenej dňa 22. 4. 2010 a splatnej dňa 1. 7. 2010 v sume 9.063,78 eur, ktorý žalovaný prevzal, čo potvrdil svojím podpisom a pečiatkou na predmetnej faktúre slúžiacej zároveň ako dodací list, niet pochybností o tom, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom toho súdneho konania vznikla, a táto bola platne postúpená žalobcovi. V nadväznosti na uvedené je preto potrebné posúdiť obranu žalovaného v predmetnej veci, ktorá spočíva v tom, že pohľadávka zanikla započítaním voči pohľadávke postupcu ako právneho predchodcu žalobcu na základe právneho úkonu označeného ako Zápočet č. I. V tejto súvislosti opätovne zdôraznil, že Zápočet č. 1 je duplicitným vo vzťahu k Zápočtu č. V, ako to už konštatoval aj Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku č.k. 42Cb/37/2011-419 zo dňa 27. 10. 2015, preto ani jeden z uvedených úkonov nie je možné akceptovať ako právne relevantný prejav vôle žalovaného vo vzťahu k určeniu záväzku, na úhradu ktorého mala byť hotovosť v celkovej sume 59.500,- eur, odovzdaná žalovaným postupcovi v mesiaci august 2010, použitá. V takomto prípade, pri neexistencii relevantného prejavu vôle žalovaného ako dlžníka, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho úmysel, ktorý z viacerých dlhov voči postupcovi chcel plniť, uplatní sa zákonná úprava započítania obsiahnutá v ust. § 330 OBZ, v zmysle ktorej sa poskytnuté peňažné plnenie použije najskôr na úhradu záväzku najskôr splatného, a to najprv na úhradu jeho príslušenstva (úrokov) a až následne istiny. Žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/159/2012-167 zo dňa 4. 10. 2016 zrušil a podľa ust. § 390 písm. a/ CSP sám rozhodol vo veci tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.063,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.063,78 eur od 2. 7. 2010 do zaplatenia a žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca zahmlieva pravú podstatu a predmet tohto sporu, ktorým je otázka, či zo strany žalovaného došlo k úhrade tovarovej faktúry č. XXXXX znejúcej na sumu 9,063,78 eur formou započítania, konkrétne zápočtom žalovaného č. I zo dňa 29. 9. 2010. Samotný žalobca totiž uvádza, že zápočet č. I nemá súvislosť s ďalšími zápočtami, preto väčšina obsiahleho odvolania ma nepochybne za cieľ zneprehľadniť jednoduchú účtovnú operáciu - započítanie svojich pohľadávok oproti prevzatým hotovostným platbám. Ďalej uviedol, že sa s rozhodnutím súdu aj s jeho závermi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožňuje. Uvedené rozhodnutie plne korešponduje s právnym názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo svojom rozhodnutí z 30. 9. 2015 sp. zn. 8 Cob 7/2013-l42 veľmi jasne a zreteľne vyslovil (aj s ohľadom na existujúcu judikatúru a rozhodovaciu prax súdov), že žalobcove tvrdenia o údajnom započítaní od žalovaného prijatých hotovostných platieb (17 x 3.500,- eur v mesiaci august 2010) na úhradu iného dlhu, nemajú žiadnu právnu relevanciu. Na žalobcu ako veriteľa totiž neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov, prípadne v akej výške bol uhradený. Takéto právo prislúcha dlžníkovi. Príjmové pokladničné doklady vystavené pôvodným veriteľom žalovaného preto nemožno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka, ale „zrejme ide iba o vôľu pôvodného veriteľa“. Podľa odvolacieho súdu z uvedeného preto vyplýva záver, že žalovaný hotovostnými platbami (v mesiaci august 2010 17 x 3.500,- eur) uhradil svoj záväzok z faktúry č. XXXXX (fa. zo dňa 22. 4. 2010 so splatnosťou 30. 6. 2010), pričom odvolací súd nemal pochybnosti o existencii vzniku uvedeného záväzku, ktorý naviac ani jeden z účastníkov nespochybňoval. Aj podľa tvrdenia samotného žalobcu a ním vypracovanej tabuľke (viď strana 4, bod 13 jeho odvolania proti rozsudku) predmetná faktúra zo dňa 22. 4. 2010 so splatnosťou 30. 6. 2010 bola v poradí druhou najstaršou pohľadávkou (za dodaný tovar) z celkového počtu 17-tich pohľadávok, ktoré právny predchodca žalobcu voči žalovanému evidoval ku koncu mesiaca november 2010. Uvedené preto jednoznačne potvrdzuje, že žalovaným vykonaný zápočet č. I. (ale aj ďalšie) bol správny, zákonný a plne legitímny, lebo jeho predmetom boli len reálne existujúce záväzky zoradené s postupnosťou od najstarších po najnovšie. Keďže pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, vyplýva z faktúry č. XXXXX zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78,- eur a táto bola predmetom spomínaného zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010, ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. 3. 2012 už neexistovala, lebo započítaním zanikla. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným ako odberateľom a živnostníkom NOVA CONCEPTS - Y. S. ako dodávateľom Zmluva o obchodnej spolupráci, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na dodávkach kanadských vitamínov R. a ďalších produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému objednaný tovar a vystavil faktúru č. XXXXX, vyhotovenú dňa 22. 4. 2010 na sumu 9.063,78,- eur. Dodanie resp. prevzatie tovaru fakturovaného fa. č. XXXXX potvrdil žalovaný svojím podpisom a otlačkom pečiatky na predmetnej faktúre, ktorá slúžila zároveň ako dodací list. Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 3. 2012 ako postupca postúpil svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému vo výške 9.063,78 eur s príslušenstvom na postupníka Credit Genero s.r.o., t.j. žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 16. 3. 2012. Predmetom sporu je zaplatenie faktúry č. XXXXX na sumu 9.063,78,- eur. Žalovaný listom zo dňa 30. 3. 2012 oznámil žalobcovi, že fa. č. XXXXX na sumu 9.063,78 eur bola uhradená postupnými čiastočnými bezhotovostnými platbami v mesiaci august 2010 (17 x 3.500,- eur, to je 59.500,- eur). Z toho dôvodu boli najstaršie splatné faktúry k tomuto dňu započítané na základe zápočtu č. I do výšky 59.500,- eur, a preto považuje pohľadávku vo výške 9.063,78 eur za zaniknutú započítaním nároku voči postupcovi. Právny predchodca žalobcu potvrdil, že prijal 17 platieb po 3.500,- eur, žalobca sa však bránil tým, že tieto platby boli s vedomím žalovaného (čo nebolo bližšie špecifikované) požité na úhradu iných záväzkov žalovaného, a to v súlade s účelom uvedeným v príjmových pokladničných dokladoch (ďalej len PPD) vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Žalobca tiež uviedol, že jednostranným započítaním pohľadávok na základe zápočtu č. I zo dňa 29. 9. 2010 nemohol zaniknúť záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry č. XXXXX, vystavenej dňa 22. 4. 2010 v sume 9.063,78 eur. Predmetný zápočet č. I, ktorý bol doručený zo strany žalovaného pôvodnému veriteľovi dňa 30. 9. 2010 spolu s ďalšími štyrmi jednostrannými zápočtami pohľadávok, odmietol pôvodný veriteľ v zastúpení právnou zástupkyňou listom zo dňa 7. 10. 2010 označeným ako "Odmietnutie jednostranných zápočtov zo dňa 29. 9. 2010". Dôvodom odmietnutia zápočtu č. I bola skutočnosť, že suma 59.500,- eur, ktorú pôvodný veriteľ skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých každá bola vo výške 3.500,- eur, boli s vedomím žalovaného použité pôvodným veriteľom na úhradu iných záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi, a to v súlade s účelom uvedeným v relevantným daňových dokladoch - príjmových pokladničných dokladoch vystavených pôvodným veriteľom v dňoch 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Zásadný význam pre posúdenie nároku žalobcu je právne posúdenie započítacieho prejavu žalovaného urobeného dňa 29. 9. 2010. 7. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30.9.2015 vyslovil právny názor, že ust. § 330 OBZ upravuje tzv. započítavanie plnení a použije sa v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet záväzkov. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť má dohoda strán, v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 OBZ právo určiť, ktorý z viacerých dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. Pri absencii dohody strán a nedostatku určenia účelu platieb dlžníkom pri platení peňažných záväzkov sa platenie týka najprv záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného (uznesenie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1527/2009). 8. Podľa odvolacieho súdu na žalobcu ako veriteľa neprechádza právo voľby, ktorý z dlhov, prípadne v akej výške mal byť uhradený. Takéto pravo prislúcha len dlžníkovi. Príjmové pokladničné doklady vystavené pôvodným veriteľom žalovaného preto nemožno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka. PPD (č.l. 40) vystavené pôvodným veriteľom žalovaného preto nemožno považovať za vôľu dlžníka, ale iba za vôľu pôvodného veriteľa. Sám žalobca (právny predchodca) ako aj Y. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní sp. zn. 42Cb/37/2011 potvrdili, že platby boli určené na splácanie starých faktúr, a teda aj spornej faktúry. Tvrdenie žalobcu, že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného, nebolo zo strany žalobcu preukázané. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015, ak by aj tieto iné záväzky žalovaného existovali, nebolo v konaní preukázané, kedy malo dôjsť k ich vzniku a splatnosti. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal ani v novom konaní. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 9. Žalovaný predložil listinné doklady, a to jednostranný zápočet (č.1. 25) a pokladničnú knihu (č.1. 26), ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok. V jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9. 2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur, ktoré sú špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného zanikla jednostranným započítacím prejavom žalovaného zo dňa 29. 9. 2010, kde ako pohľadávka žalovaného boli úhrady žalovaného žalobcovi vo výške 59.500,- eur za august 2010, ktoré sú uvedené v pokladničnej knihe žalovaného, a právny predchodca žalobcu svojimi podpismi v pokladničnej knihe potvrdil ich prevzatie. Prevzatie potvrdil právny predchodca žalobu Y. S. aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 v konaní pred súdom sp. zn. 42Cb 37/2011, kde o.i. uviedol, že platby boli ním prevzaté a boli za splácanie starých faktúr, ktoré neboli ešte uhradené. Ako záväzok žalovaného bola v jednostrannom zápočte uvedená aj sporná faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom konania. Sám žalobca (právny predchodca) potvrdil, že platby boli určené na splácanie starých faktúr, teda aj spornej faktúry v tomto konaní, a nie že tieto platby mali byť s vedomím žalovaného použité na úhradu iných záväzkov žalovaného (fa č. XXXXX, č. XXXXX a úrokov z omeškania) čo ani nebolo v konaní zo strany žalobcu preukázané. 10. Žalobca vo vzťahu k Zápočtom č. I a č. V uviedol, že vychádzajúc z obsahu jednostranných zápočtov má za to, že sa nejedná o zápočty pohľadávok v pravom zmysle slova, ale ide o úkony, ktorými sa žalobca zrejme snažil dodatočne určiť účel predchádzajúcich hotovostných platieb v sume 59.500,- eur uskutočnených žalovaným v prospech postupcu v priebehu mesiaca august 2010, a ktoré predstavovali plnenie dlhu zo strany žalovaného voči postupcovi. V prípade, ak by sa posudzoval Zápočet č. I ako jednostranný zápočet pohľadávok, žalobca zastával názor, že započítací prejav, ako prejav vôle, obsiahnutý v Zápočte č. I, nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. OZ a to predovšetkým z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 ods. 1). Údajná pohľa- dávka žalovaného voči postupcovi v rovnakej výške 59.500,- eur, započítaním s ktorou mali predmetné pohľadávky postupcu zaniknúť, je v zápočte identifikovaná ako „Úhrady za august 2010 vo výške 59.500,- eur", pričom zápočet ďalej odkazuje na jeho prílohu označenú ako „kópia pokladničnej knihy august 2010". Takáto špecifikácia pohľadávky žalovaného voči postupcovi v žiadnom prípade nespĺňa atribúty presnej, určitej a nezameniteľnej identifikácie započítavanej pohľadávky. Tzv. pokladničná kniha, resp. fotokópia jej strany, ktorá je pripojená k Zápočtu č. I, nie je daňovým ani účtovným dokladom, ale iba neformálnou evidenciou finančných operácií plne zrozumiteľnou len pre osobu (zamestnankyňu žalobcu), ktorá túto evidenciu pre svoju potrebu viedla. Vo fotokópii príslušnej strany pokladničnej knihy pripojenej k Zápočtu č. I - vo verzii doručenej postupcovi dňa 30. 9. 2010, nie je uvedený nijaký účel predmetných hotovostných platieb vo výške 17 x 3.500,- eur. Označenie faktúr postupcu vystavených za dodaný tovar, na úhradu ktorých sa majú predmetné hotovostné platby použiť, dopísal žalovaný do pokladničnej knihy až následne. Preto je absolútne nemožné posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonom ustanovené podmienky započítania, a teda či zo strany žalovaného ide vôbec o pohľadávku spôsobilú na započítanie, nakoľko v súlade s ust. § 580 a § 581 OZ možno jednostranne započítať len pohľadávky, ktoré sú vzájomné, plnenie ktorých je rovnakého druhu, sú platné (existujúce), splatné a nie sú zo započítania zákonom vylúčené. Žalobca preto tento právny úkonu žalovaného (ak by mal byť posudzovaný ako jednostranný zápočet) považuje za absolútne neplatný. 11. Odvolací súd k otázke jednostranného započítania poznamenáva, že Obchodný zákonník v ustanoveniach § 358 až § 364 upravuje len niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok. Pre obchodné záväzkové vzťahy sa teda použije úprava započítania v Občianskom zákonníku a zároveň odchylná úprava uvedená v Obchodnom zákonníku. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku. Započítanie ako forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, predpokladá splnenie zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b/ skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t.j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného právnemu úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a kedy sa pohľadávky stretnú. Ak niektorá z uvedených predpokladov chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, započítania nenastanú. Započítací prejav zo dňa 29.9.2010 spĺňa všetky zákonné podmienky v zmysle § 580 OZ. Zo zápočtu zo dňa 29.9.2010 (č.l. 25) vyplýva, že žalovaný jednostranne započítal úhrady za august 2010 proti záväzkom z faktúr č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX,XXXXX a XXXXX, pričom súčet jednotlivých súm je 59.500,- eur. Kópia zápočtu predložená žalobcom (č.l. 57) obsahuje údaje súm, ktorých celková výška je 59.540,- eur. Podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 31. 1. 2013 k rozdielu 40,- eur oproti zápočtu doloženému žalovaným došlo v dôsledku preklepu, o ktorom pôvodný veriteľ bol informovaný ekonomickým oddelením. Nezrovnalosti v listinných dôkazoch predložených žalobcom a žalovaným nie sú pre posúdenie merita veci rozhodujúce. Tento názor vyslovil vo svojom uznesení č.k. 8Cob/7/2013-142 zo dňa 30. 9. 2015 odvolací súd. Odvolací súd sa s týmto názorom plne stotožnil. 12. K tvrdeniu žalobcu, že Zápočet č. 1 (zo dňa 29. 9. 2010) je duplicitným vo vzťahu k Zápočtu č. V, ako to už konštatoval aj Okresný súd Bratislava II vo svojom rozsudku č.k. 42Cb/37/2011-419 zo dňa 27.10.2015, odvolací súd dodáva, že Okresný súd Bratislava II vo svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že Zápočet č. I je neplatný, nakoľko úhrady žalovaného boli použité na úhradu pohľadávok žalobcu voči žalovanému, ktoré sú uvedené v PPD zo dňa 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010. Odvolací súd však v tejto veci vyslovil iný právny názor a to, že PPD vystavené pôvodným veriteľom žalovaného nemožno považovať za dôkaz preukazujúci vôľu dlžníka. K tvrdeniu žalobcu, že súd nevykonal výsluch svedka Y. S. odvolací súd dodáva, že súd sa s nevypočutím svedka náležite vysporiadal. 13. V konaní bolo preukázané, že pohľadávka žalovaného vyplývajúca z faktúry č. XXXXX zo dňa 14. 8. 2010 znejúcej na sumu 9.063,78 eur zanikla jednostranným započítaním Zápočtom č. I zo dňa 29. 9. 2010, a ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky z 15. 3. 2012 už pohľadávka neexistovala. Preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. 14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 18. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).