Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/348/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220894 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212220894.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. H., X.. XX.XX.XXXX, L. K. XX, L., 2/ H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. K. XX, L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/ H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. X, L., 2/ H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y.V. X, L., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Legal Counsels s.r.o., so sídlom Tallerova 10, Bratislava, IČO: 36 364 606, o zaplatenie 24.518,90 eur, na odvolanie žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 10. mája 2016, č. k. 19C/247/2012- 515, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 10.667,57 eur a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e. Žalobcom 1/, 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu 10.667,57 eur do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania 83,20 eur a trovy právneho zastúpenia 664,38 eur k rukám právneho zástupcu žalovaných do troch dní. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.06.2010 žalobcovia, ako kupujúci, uzatvorili so žalovanými, ako predávajúcimi, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXXX, pozemok, parc. č. XXXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 113m2, pozemok parc. č. XXXXX, záhrady o výmere 153 m2, zapísané toho času na Okresnom úrade L. na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie V.Y., S.: L. - H.. Č.. K., S.: L. A., nachádzajúci sa v bezpodielovom spoluvlastníctve predávajúcich. V článku 6.1. kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že predávajúci zo svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov predávajú a kupujúci do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov kupujú predmet prevodu za kúpnu cenu vo výške 298.745,- eur. V článku 7.7. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe žiadne vady predmetu prevodu, na ktoré by mali osobitne upozorniť kupujúcich. V článku 7.9. kúpnej zmluvy kupujúci vyhlásili, že im je stav predmetu prevodu dobre známy oboznámením sa jeho obhliadkou na mieste samom a v tomto stave ho nadobúdajú do svojho výlučného bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z preberacieho protokolu spísaného medzi stranami sporu, súd prvej inštancie zistil, že k odovzdaniu a prebratiu predmetu kúpy došlo dňa 11.08.2010. Z odborného vyjadrenia k stavbe z 27.09.2010 vypracovaného A.. H. O., odborne spôsobilým inžinierom vo výstavbe súd prvej inštancie zistil, že pri obhliadke stavby bol zistený vysoký stupeň zavlhnutia stien, najmä v obývacej izbe na stene od suseda a v jedálni na tej istej stene. Po odstránení kuchynskej linky sa táto porucha ukázala aj na stene za linkou. Boli odstránené papierové tapety z celého A.. X. a zavlhnutie stien sa ukázalo po celom obvode a na priečkach. Na základe tejto skutočnosti boli vybúrané sondy v podlahe, ktoré ukázali, že pod tepelnou izoláciou podláh nie je v celom rozsahu aplikovaná hydroizolácia. V zmysle tejto skutočnosti sa pristúpilo k oprave. Zdemontoval sa kotol, bojler, radiátory a podlahové registre, zdemontovali sa parkety v jedálni, obývačke, kuchyni a chodbe. Začal sa postupne búrať poterový betón, pod ktorým bola tepelná izolácia z polystyrénu. Pod polystyrénom sa objavovali vlhké miesta, na niektorých miestach hlavne pri dverách sa vyskytla pleseň. Akonáhle sa ukázalo, že hydroizolácia naozaj nie je po celej ploche, vybúrala sa celá podlaha. Omietky boli zavlhnuté od základov, resp. od nezaizolovaného betónu. Boli zasolené a hygienicky nevhodné. Na základe zistených skutočností sa dohodol postup sanácie poškodených omietok. Z listiny zo dňa 20.08.2010 označenej ako „odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2010“ súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka odstúpili od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.06.2010 z dôvodu, že po prevzatí predmetu kúpy dňa 11.08.2010 zistili, že predmetný rodinný dom je neobývateľný z dôvodu extrémnej vlhkosti obvodových múrov a ich zaplesnenia až do výšky 100 cm, ktorých viditeľné prejavy boli prekryté tapetami a plávajúcou podlahou. Zároveň boli žalovaní vyzvaní na vrátenie celej kúpnej ceny vo výške 298.745,- eur ako aj zaplatenie náhrady škody. Z listiny zo dňa 20.06.2011 označenej ako „späťvzatie odstúpenia od kúpnej zmluvy“ súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia žalovaným oznámili, že odstúpenie od zmluvy berú späť v celom rozsahu, nakoľko z ich prejavenej vôle ako kupujúcich bolo v čase, kedy im bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy doručené zrejmé, že takýto právny úkon nie je spôsobilý privodiť právne účinky s ním spojené, keďže bol uskutočnený za absencie vôle konajúcich osôb. Z výsluchu žalobcu 2/ súd prvej inštancie zistil, že predtým, ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, vykonali obhliadku nehnuteľnosti a so žalovanými sa dohadovali o cene a podmienkach kúpnej zmluvy. Dom bol vtedy obývaný a na stenách boli tapety, žiadne viditeľné závažné vady nevidel. So svojim známym, projektantom budov, urobil zoznam vád, ktoré bolo podľa jeho názoru bolo treba odstrániť. Pri tejto obhliadke ich spísal 6 alebo 8, ktoré žalovaní akceptovali. Nehnuteľnosť preberali 11.08.2010, v tom čase chceli len premaľovať a zhruba do 3 týždňov sa plánovali do domu nasťahovať. Rozhodli sa napokon, že tapety strhnú a steny vymaľujú. Potom ako tapety strhli, zistili, že steny sú zvlhnuté. Tri, štyri dni potom uplatnili vady diela u žalovaných. So žalovaným 1/ sa stretli u neho doma za prítomnosti jeho právnych zástupcov. Žalovaný 1/ vytknuté vady neuznal a z bytu odišiel. V tom čase už bol v časovej tiesni, pretože boli vo výpovednej lehote z bytu, za dom mali platiť prvé splátky, preto boli nútení dom začať rekonštruovať. Vady diela nikdy nevytkli samostatnou listinou, pristúpili rovno k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 13.09.2010. Z výsluchu svedka J. L., tapetára, súd prvej inštancie zistil, že spolu s kolegom boli tapetovať steny v rodinnom dome, ohľadom ktorého je vedený súdny spor. Steny, na ktoré lepili tapety boli suché, lebo disperzné lepidlo sa na mokrú stenu nedá nalepiť. Takisto nebolo možné nalepiť tapetu na stenu, ktorá má vnútornú vlhkosť, lebo by lepidlo neuschlo a bolo by to poznať. Tapety sú vyrábané tak, aby prepúšťali vlhkosť. Svedok si pamätal, že majiteľ dával tapety z dôvodu estetického, v tom čase bola taká móda, nerobí sa to preto, že by chcel niekto niečo zamaskovať. Ak by videli, že steny sú vlhké, tapety by nerobili. Dom je postavený v 50-tych rokoch, pozná aj mladšie domy, pri ktorých sa narušila izolácia a vyrazila do nich vlhkosť. Z výsluchu E.. H. H., súd prvej inštancie zistil, že v auguste 2010 sa v dome na K. N. Y. L. uskutočnilo stretnutie jeho, žalobcu 2/ a žalovaného 1/. Na stretnutie bol zavolaný ako právnik žalobcov, nakoľko títo ako v dome strhli tapety, zistili masívne zaplesnenie stien. Po príchode žalovaného 1/ mu ukázali zaplesnenie stien v obývačke, v kuchynskom kúte, ďalej mu v záhrade ukázali zle osadený bazén a zle položené dlaždice. Žalovaný 1/ k tomu pristúpil tak, že to nepovažoval za nedostatok, k žiadnej dohode nedospeli, pretože žalovaný 1/ reagoval negatívne. Tvrdil, že to je výsledok relatívnej vlhkosti vzduchu, resp. kondenz vlhkosti vzduchu. Žalobca 2/ mu vady vytkol, apeloval na neho, aby bola dosiahnutá dohoda buď zľavou z ceny alebo iným spôsobom. Žalovaný 1/ odmietol čokoľvek riešiť a zo stretnutia odišiel. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., znalcom z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Poruchy stavieb, Statika stavieb zo dňa 18.03.2014 vyplynulo, že bolo možné konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že predmetná porucha (vlhkosť v stenách prízemia rodinného domu súpisné číslo XXXX) existovala v termíne kúpy nehnuteľnosti v roku 2010 a iste existovala dlho pred týmto termínom. Túto poruchu bolo možné definovať ako tzv. skrytú poruchu (vadu stavby). V znaleckom posudku sa ďalej konštatovalo, že v posudzovanej lokalite nebola vytvorená funkčná horizontálna hydroizolácia stavby. Bolo to tiež v rozpore s dostupnou projektovou dokumentáciou opravy/rekonštrukcie tejto stavby, ktorá predpisovala vytvorenie takejto horizontálnej hydroizolácie. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo možné konštatovať, že vzlínanie vlhkosti do stien nesúviselo s bežnou údržbou stavby ani s bežným užívaním stavby. Vetranie - nevetranie stavby v posudzovanom prípade nemalo žiaden relevantný súvis s primárnou príčinou a rozsahom porúch. Vlhkosť v stenách má negatívny vplyv na hodnotu nehnuteľnosti, podporuje vznik a rozvoj plesní na stavebných konštrukciách, má výrazný vplyv na tepelno-technické vlastnosti teplo-výmenného obalu stavby, vlhkosť v stenách môže mať za určitých okolností negatívny vplyv na kvalitu a životnosť zabudovaných (vlhkosťou zasiahnutých) stavebných materiálov a negatívne vplyvy po estetickej a hygienickej stránke. Pokiaľ išlo o bazén, znalec v znaleckom posudku konštatoval, že išlo o vadu predmetu kúpy (poruchu stavby), pričom išlo o absolútnu vadu, nakoľko zrealizované stavebno-technické riešenie bolo úplne absurdné a hraničí pravdepodobne s insitným stavebným vzdelaním zhotoviteľa tejto stavby. Primárnou príčinou vzniku poruchy bolo úplne nevhodné, nevyhovujúce primárne vyhotovenie nosnej konštrukcie bazénu. Údržba a užívanie nemali žiaden relevantný súvis s prejavmi porúch na bazéne a spevnenej ploche okolo bazénu. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je sčasti dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 588, § 597 ods. 1, 2 § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy v celkovej výške 24.518,90 eur z titulu uplatnenia zľavy z kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to rodinného domu so súpisným číslom č. XXXX s príslušenstvom, nachádzajúcim sa v katastrálnom území V.. Žalovaná suma bola uplatnená ako nárok zo zodpovednosti žalovaných ako predávajúcich za vady predmetu kúpy. Nárok pozostával z dvoch častí. Prvou bola suma 10.667,57 eur ako nárok zo zodpovednosti za vady rodinného domu spočívajúce v zvlhnutí stien obvodových múrov rodinného domu a zaplesnení rodinného domu, ktoré bolo žalobcami ako kupujúcimi zistené po tom, ako došlo k prevzatiu nehnuteľnosti od žalovaných a po tom, ako sa v súvislosti s rekonštrukciou strhli tapety na stenách rodinného domu. Druhou časťou uplatneného nároku bola suma 13.851,33 eur uplatnená ako nárok zo zodpovednosti za vady bazénu, ktorý bol súčasťou predmetu kúpy. Bazén bol položkou zohľadnenou pri určovaní výšky kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V dôsledku dezolátneho technického stavu po zime bol žalobcami úplne odstránený, pretože nebol užívaniaschopný. V danej veci zostalo medzi stranami sporné to, či nároky zo zodpovednosti za vady kúpy boli uplatnené riadne a včas, či išlo o vady, za ktoré zodpovedajú žalovaní a či ich výška bola uplatnená správne a v súlade so zákonom. 4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.06.2010 platne uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol rodinný dom so súpisným číslom č. XXXX vrátane k tomu prináležiacich pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území V.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 298.745,- eur. V bode 7.7 kúpnej zmluvy žalovaní prehlásili, že im nie sú známe žiadne vady predmetu prevodu, na ktoré by mali osobitne upozorniť žalobcov. K prevzatiu predmetu kúpy došlo dna 11.08.2010 na základe preberacieho protokolu podpísaného oboma zmluvnými stranami. Výsluchom žalobcu 2/, svedka E.. H. H. ako aj fotodokumentáciou založenou v súdnom spise (vytvorenou v auguste a septembri 2010) mal súd prvej inštancie bez pochybností preukázané, že v auguste 2010 po strhnutí tapiet zo stien rodinného domu žalobcovia zistili vady predmetu kúpy, a to zvlhnuté a zaplesnené steny. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. mal súd preukázané, že vlhkosť v stenách prízemia rodinného domu existovala v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy ako aj v období pred uzatvorením kúpnej zmluvy, a to v dôsledku chýbajúcej funkčnej horizontálnej hydroizolácie. Tieto vady nesúviseli s bežnou údržbou či užívaním nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie túto vadu vyhodnotil, ako tzv. skrytú vadu (poruchu stavby). Poukázal na to, že ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka upravuje situáciu, keď dodatočne vyjde najavo vada, ktorú mala vec v čase kúpy a predávajúci na túto vadu kupujúceho neupozornil. V takom prípade je daná zodpovednosť predávajúceho za takúto vadu. Vadou, ktorá vyjde najavo až dodatočne, je vada, ktorá bola pri predaji nepoznateľná. V zmysle tohto ustanovenia kupujúcemu vznikne právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny alebo právo na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou. V danej veci po uzatvorení kúpnej zmluvy jednoznačne vyšla najavo vada v predmete kúpy dodatočne, a to po tom, ako boli odstránené tapety zo stien rodinného domu. Predtým nebola vada poznateľná, resp. zjavná. Zároveň bola splnená druhá podmienka, a to, že na túto vadu neboli žalobcovia upozornení. Žalovaní tak zodpovedajú za tieto vady podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom táto zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti (zodpovednosť za výsledok), ktorej sa žalovaní ako predávajúci nemôžu zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o uvedených vadách vedeli alebo nevedeli. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vady predmetu kúpy boli u žalovaných vytknuté riadne a včas, t.j. v lehote do 24 mesiacov od prevzatia rodinného domu. Otázka prípadnej formy vytknutia vád bola v tejto veci irelevantná, nakoľko Občiansky zákonník nevyžaduje na vytknutie vád kupujúcim písomnú formu. Vady boli žalobcami vytknuté bezodkladne po ich zistení jednak ústne na osobnom stretnutí žalobcu, svedka E.. H. H. a žalovaného 1/ v rodinnom dome, čo mal súd prvej inštancie preukázané výpoveďami pred súdom, a jednak písomne, ako súčasť listiny „odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2010“, v ktorej boli vady spočívajúce v extrémnej vlhkosti obvodových múrov a ich zaplesnenia jednoznačne vytknuté. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že zákon prekluzívnu lehotu 24 mesiacov na uplatnenie práv zodpovednosti za vady spája výlučne len s vytknutím vád a nie zároveň aj s označením konkrétneho nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti z vád. V zmysle uvedených skutočností nemohla preto obstáť námietka žalovaných, že vady predanej veci boli uplatnené oneskorene, a to po uplynutí prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že ešte predtým, ako žalobcovia požiadali o zľavu z kúpnej ceny, zaslali žalovaným listinu „odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2010“, v ktorej pre vady spočívajúce v extrémnej vlhkosti odstúpili od kúpnej zmluvy podľa § 599 Občianskeho zákonníka. Následne z dôvodu právnej istoty vzali odstúpenie od zmluvy späť. Súd prvej inštancie sa potom stotožnil s argumentáciou žalobcov, že odstúpenie od zmluvy bolo absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu, že pri tomto jednostrannom právnom úkone nebola daná riadna vôľa žalobcov odstúpiť od zmluvy, nakoľko títo po odstúpení od zmluvy pokračovali v rekonštrukcií rodinného domu, teda ich vôľa smerovala k zotrvaniu v právnom vzťahu so žalovanými z titulu kúpnej zmluvy, čo potvrdili aj podaním späťvzatia odstúpenia od zmluvy. Pretože odstúpenie od zmluvy bolo neplatné, späťvzatie už nevyvolalo právne účinky. Okrem toho mal súd prvej inštancie za to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo neplatné aj z dôvodu, že na jeho podanie neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 597 ods. 1 OZ by mali žalobcovia právo odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak by vada predmetu kúpy bola vadou, ktorá by robila nehnuteľnosť neupotrebiteľnou. Vec sa stáva neupotrebiteľnou, ak ide neodstrániteľnú a trvalú vadu, pre ktorú nemožno vec používať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom. V danej veci o takýto prípad nešlo, pretože vady spočívajúce v extrémnej vlhkosti spôsobili neupotrebiteľnosť len prechodnú, ktorá sa odstránila následnou opravou. Rovnako žalobcovia nemali právo odstúpiť od kúpnej zmluvy ani podľa ust. § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by predávajú kupujúceho ubezpečil, že vec nemá vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. V kúpnej zmluve predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe žiadne vady, na ktoré by mali osobitne upozorniť kupujúcich. Toto vyhlásenie teda nebolo ubezpečením, že vec žiadne vady nemá. Z tohto dôvodu podmienky na odstúpenie od zmluvy dané neboli. Pretože podmienky na odstúpenie od kúpnej zmluvy v danej veci podľa § 597 Občianskeho zákonníka splnené neboli, vzniklo žalobcom iba právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady. Tento nárok si žalobcovia voči žalovaným riadne uplatnili, čo mal súd prvej inštancie preukázané i zo stanoviska žalovaných k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.2010. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na to, že pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo, a preto bolo na úvahe súdu, aby určil adekvátnu sumu zľavy. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že suma 10.667,57 eur ako nárok na zľavu z kúpnej zmluvy bola uplatnená v primeranej a opodstatnenej výške s prihliadnutím k celkovej kúpnej cene a vzhľadom k tomu, že predmet kúpy bol prechodne neupotrebiteľný, neobývateľný pre veľký rozsah opráv vád na predmete kúpy, ďalej vzhľadom k tomu, že tieto vady mohli mať negatívny vplyv na tepelno-technické vlastnosti teplo-výmenného obalu stavby, kvalitu a životnosť zabudovaných stavebných materiálov a estetické a hygienické negatívne vplyvy. Tieto vady spôsobili, že sa kupujúci nemohli do rodinného domu nasťahovať tak, ako plánovali, pričom boli nútení vynaložiť svoj voľný čas a náklady na to, aby zorganizovali, zabezpečili a odkontrolovali si realizáciu riadnej opravy vád na rodinnom dome. Pri určení výšky zľavy súd rovnako ako žalobcovia vychádzal zo súm nákladov vynaložených za opravu rodinného domu, ktoré boli žalobcom vyfakturované A.. H. O. podľa zmluvy o dielo č. S. K.- L. - H. H. zo dňa 25.08.2010. Predmetom zmluvy bola realizácia stavebných prác a dodávok na oprave rodinného domu na adrese K. XX, L., a to vybúranie betónov spolu s tepelnou izoláciou, vyčistenie konštrukčného betónu, natavenie hydroizolačného pásu na podlahu a na hydroizolačný pás v stene, natavenie hydroizolačného pásu na podlahu a na hydroizolačný pás v stene, tepelná izolácia v podlahe a poterový betón. Súd mal tak preukázané, že išlo o práce, ktoré priamo súviseli s odstránením vád na predmete kúpy. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel. 5. Pokiaľ išlo o nárok 13.851,33 eur zo zodpovednosti za vady bazénu, ktorý bol súčasťou kúpy a v dôsledku dezolátneho stavu bol žalobcami úplne odstránený, súd prvej inštancie žalobcom tento nárok nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že nemal za preukázané, že vady bazénu boli podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vytknuté v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci. Z priloženej fotodokumentácie nahratej na CD a založenej pod č.l. 447 súd prvej inštancie zistil, že fotodokumentácia bazéna, na ktorej sú viditeľné vady bola vytvorené dňa 11.11.2010 a dňa 14.04.2011. Žalobcovia nepreukázali, že vady bazéna sa vyskytli bezprostredne po prevzatí nehnuteľnosti, tak ako tomu bolo pri stenách v rodinnom dome a tieto boli vytknuté na osobnom stretnutí žalobcu 2/ a žalovaného 1/ v auguste roku 2010. Ani z predloženej predsúdnej písomnej korešpondencie strán sporu nevyplynulo, že by vady bazéna boli riadne a včas vytknuté. Vady bazéna neboli oznámené ani v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2010, ani v späťvzatí odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2011 a ich vytknutie súd nemal preukázané ani výsluchom strán, či svedka. Prekluzívna lehota 24 mesiacov na uplatnene zodpovednosti za vady začala plynúť odo dňa prevzatia predmetu kúpy dňa 11.08.2010 a uplynula 11.08.2012. Návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorým si žalobcovia uplatnili nárok na zľavu z kúpnej ceny z dôvodu vád na bazéne bol doručený súdu až dňa 14.01.2013, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 13.851,33 eur zamietol. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p.. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že úspech žalobcov vo veci bol vyjadrený pomerom prisúdenej sumy a sumy požadovanej žalobou, t.j. 43,50 % (10.667,57 eur/24.518,90 eur). Úspech žalovaných vo veci predstavoval nepriznanú časť žalovanej sumy v pomere k požadovanej žalovanej sume, t.j. 56,50 % (13.851,33 eur/24.518,90 eur). Keďže náhradu trov konania bolo potrebné pomerne rozdeliť žalovaným, ktorí mali prevažný úspech v konaní, prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov strán sporu, t.j. vo výške 13 %. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/ ako i žalovaní 1/,2/. 8. Žalovaní podaným odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené zmenil tak, že žalobu zamietne aj v tejto časti, resp. ho v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k oznámeniu vád nehnuteľnosti tvoriacej predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy, konkrétne v rozsahu zvlhnutia stien predmetu kúpy ako aj v rozsahu priznanej výšky zľavy z kúpnej ceny. Mali za to, že v konaní nebolo preukázané, že predmetná vada (vlhnutie stien v dôsledku údajne nedostatočnej hydroizolácie) existovala už v čase prevzatia nehnuteľnosti žalobcami. Existencia tejto vady v čase prevzatia nehnuteľnosti je podľa nich sporná a nebola v konaní presvedčivo preukázaná. Súd prvej inštancie sa v tomto smere opieral o znalecký posudok Ing. Ilavského, ktorý bol však vyhotovený ex post, po oprave vád diela a s veľkým časovým odstupom. Zároveň vychádzal iba z neautorizovaných dokumentov predložených znalcovi žalobcami. Súd prvej inštancie neoboznámil a nekonfrontoval znalca (ktorého vypočúval na pojednávaní dňa 09.06.2015) so závermi znaleckého posudku vypracovaného Ing. Vargom v roku 2006 (v čase, kedy boli vlastníkmi nehnuteľnosti žalovaní) a Ing. Prokopčákovou v roku 2010 (vypracovaného pre účely čerpania hypotekárneho úveru). V oboch spomínaných znaleckých posudkoch sa nespomína existencia vád spočívajúcich v nedostatočnej hydroizolácii, a teda vo vlhnutí obvodových stien. V ďalšom poukázali na to, že znalecký posudok Ing. Ilavského trpí viacerými vadami, napríklad znalec v znaleckom posudku klasifikoval niekoľko typov porúch, pričom uviedol, že poruchou sa v terminológii R. A. XXXXX - XXX rozumie „ukončenie schopnosti objektu plniť požadovanú funkciu“. Ďalej znalec v znaleckom posudku uviedol, že v zmysle zaužívaných definícii porúch stavieb v stavebníctve, pod „poruchou objektu stavebnej konštrukcie alebo prvku“ sa rozumie každá zmena oproti pôvodnému stavu, ktorá napríklad znižuje bezpečnosť, predpokladanú hospodárnu životnosť alebo úžitkové vlastnosti. Znalec na otázku číslo 1 uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predmetná porucha existovala v termíne kúpy nehnuteľnosti v roku 2010 a iste existovala aj dlho pred týmto termínom. Túto poruchu je možné definovať ako takzvanú skrytú poruchu/vadu stavby. Z odpovede znalca však nie je absolútne zrejmé, ako poruchou by mala byť „skrytá porucha“ stavby, a či má byť vykladaná v súlade s definíciou poruchy podľa R. A. XXXXX - XXX, alebo podľa zaužívaných definícii porúch stavieb v stavebníctve. Žalovaní sú názoru, že pre určenie závažnosti poruchy respektíve vady stavby bolo takéto určenie nevyhnutné, nakoľko z vád rôznej závažnosti vyplývajú pre kupujúcich rôzne nároky, či rôzne povinnosti pre predávajúceho. Navyše posudzovanie, či sa jednalo o vadu predmetu kúpy je otázkou právnou a nie otázkou odbornou. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku súdu, či k zvlhnutiu stien na prízemí nehnuteľnosti došlo v dôsledku chýbajúcej poškodenej hydroizolácie, znalec uviedol, že k zvlhnutiu stien dochádzalo v dôsledku chýbajúcej, resp. nefunkčnej horizontálnej hydroizolácie v posudzovanej časti stavby. Z odpovede znalca však nie je možné ustáliť, či sa v posudzovanej časti stavby hydroizolácia vôbec nenachádzala, alebo len bola, so žalovaným neznámych dôvodov, nefunkčná. Súd prvej inštancie tak pochybil v tom, že nedostatočne zistil skutkový stav, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany žalobcov nebolo unesené dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie skrytej vady v čase prevzatia nehnuteľnosti. V ďalšom žalovaní poukázali na to, že súd prvej inštancie pochybil i tým, že nedostatočne zistil skutkový stav v rozsahu, či v danom prípade žalobcovia ako kupujúci riadne a včas reklamovali vadu vlhnutia obvodových stien predávajúcim. V tomto smere výpoveď svedka E.. H. je zo zákona neprípustná - pre nedôveryhodnosť svedka a vady svedeckej výpovede. Ak súd prvej inštancie v rámci riešenia predbežnej otázky vyhodnotil oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy ako absolútne neplatný právny úkon, tak nie je zrejmé, ako mal hodnoverne preukázané, že žalobcovia ako kupujúci oznámili žalovaným, ako predávajúcim existenciu predmetnej vady v zákonom určenej lehote, najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia predmetu kúpy. V danom prípade takéto oznámenie žalobcov o reklamovanej vade a o voľbe z nárokov vád, t.j. uplatnenie zľavy z kúpnej ceny bolo doručené prostredníctvom súdu dňa 17.10.2012, kedy žalovaným bol doručený platobný rozkaz spolu so žalobou. Napokon súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že pri priznaní výšky zľavy z kúpnej ceny nedostatočne zistil skutkový stav. Nedostatočne zistil, či táto suma zodpovedala povahe a rozsahu vád vzhľadom na kúpnu cenu domu, zníženie jeho funkčných vlastností, či estetickej hodnoty a jeho ďalšej upotrebiteľnosti. Takýmto spôsobom určená zľava z kúpnej ceny sa podľa žalovaných v žiadnom prípade nemusí zhodovať s výškou nákladov vynaložených žalobcami na opravu vád domu. Z faktúr doložených do súdneho spisu, ktoré vystavil A.. O. v priebehu obdobia 08/2010 až 09/2010, ktorých celková výška zodpovedá súdom priznanej sume vo výške 10.667,57 eur vyplývajú nasledovné nezrovnalosti a rozpory: predmetné faktúry sa mali viazať k zmluve o dielo zo dňa 25.08.2010 uzavretej medzi žalobcom 1/ a A.. O. (č.l. 170), kde celková cena za dielo bola dohodnutá vo výške 3.400,71 eur, pričom táto cena bola dohodnutá ako pevná a nemenná. Napriek tomu celková suma vystavených a predložených faktúr nekorešponduje so samotnou zmluvou o dielo, ani s rozpočtami uvedenými v odbornom vyjadrení A.. O. zo dňa 27.09.2010. Predmetné faktúry boli vystavené na základe článku V bod 1, bod 4, bod 3 zmluvy o dielo, pričom podľa článku V bod 1 sa zmluvné strany dohodli na pevnej a nemennej cene za predmet zmluvy vo výške 3.400,71 eur. Z vyššie citovaných ustanovení zmluvy o dielo, na ktoré odkazujú jednotlivé faktúry, nie je jasné, na základe čoho došlo k vyfakturovaniu celkovej sumy vo výške 10.667,57 eur a za aké práce boli tieto faktúry vystavené. Žalovaní tak majú za to, že predmetné vyfakturované stavebné výkony nemuseli súvisieť s riešením údajnej vady, ale sa mohli týkať prestavby, teda zhodnocovaniu nehnuteľnosti. V ďalšom žalovaní namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ohľadne náležitostí, formy a termínov pre vytknutie vád predmetu kúpy. Priznanie nároku z vád podľa Občianskeho zákonníka predpokladá splnenie nasledovných podmienok: 1/ kupujúci preukázateľne platným jednostranným právnym úkonom vytkol vadu u predávajúceho, 2/ v rámci vytknutia uviedol a skutkovo a právne vymedzil akú konkrétnu vadu vytýka, 3/ samotné vytknutie vád predávajúcemu sa musí preukázateľne uskutočniť v lehote 24 mesiacov od prevzatia predmetu kúpy spolu s uplatneným prislúchajúceho nároku z vád. Obsahom reklamácie je teda nielen vytknutie vady všeobecne, ale i uplatnenie konkrétneho práva vyplývajúceho zo zodpovednosti predávajúceho za vady. V danej veci súd prvej inštancie si vyložil príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka nesprávne, nakoľko mal za to, že došlo k vytknutiu vád v ústnej forme a v zákonom stanovenom rozsahu a v zákonom stanovenom čase. Mal za to, že Občiansky zákonník spája 24 mesačnú prekluzívnu lehotu iba na vytknutie vád predávajúcemu a nie na označenie konkrétneho nároku vyplývajúceho zo zodpovednosti z vád, t.j. na uplatnenie zľavy z kúpnej ceny. Následne mal súd prvej inštancie za to, že pod pojem zľava z kúpnej ceny je možné podriadiť náhradu nákladov vynaložených kupujúcim na odstránenie vady predmetu kúpy. Žalovaní majú za to, že žalobcovia boli povinní v prekluzívnej lehote 24 mesiacov špecifikovať i nárok z vád, ktorí si uplatňujú. Za nelogické považujú i konštatovanie súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom, avšak na druhej strane s týmto absolútne neplatným právnym úkonom súd spájal účinky riadnej a včasnej notifikácie vád. V ďalšom poukázali na to, že sa súd nezaoberal účinkami späťvzatia odstúpenia od kúpnej zmluvy, najmä tým, či sa nejednalo o jednostrannej vzdanie sa svojich všetkých vzniknutých nárokov voči predávajúcim. Žalovaní vytkli súdu prvej inštancie i to, že sa nevysporiadal so závermi znalkyne Ing. Prokopčákovej v jej znaleckom posudku, kde táto konštatuje, že osadenie objektu je v hĺbke do 2 m s izoláciou proti zemnej vlhkosti. Rovnako stav nehnuteľnosti v čase nadobudnutia žalobcami mohol objasniť znalecký posudok Ing. Vargu. V ďalšom žalovaní namietali procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého sa mal dopustiť tým, že sa odchýlil od tvojho predbežného názoru na vec vysloveného na pojednávaní dňa 15.10.2015. Na tomto pojednávaní vo vzťahu k vadám nehnuteľnosti súd uviedol, že znalec by musel cítiť vlhkosť domu. Súd mal za preukázané, že v čase, keď žalovaní predávali žalobcom nehnuteľnosť vlhkosť zjavná nebola, nakoľko táto by sa prejavila aj na laminátovej podlahe. Ďalej súd predbežne uviedol, že vady, ktoré sa prejavili na nehnuteľnosti, nemohli byť až v takom rozsahu, aký tvrdia žalobcovia, nakoľko ani z predloženej fotodokumentácie taký rozsah zvlhnutia nehnuteľnosti nevyplýva. Napriek takto vyslovenému predbežnému názoru, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcom priznal nároky z vád, zľavu z kúpnej ceny vo výške 10.667,57 eur, v plnom rozsahu. Nakoľko sa po pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vyslovil predbežný právny názor, už žiadne dokazovanie nevykonávalo, majú žalovaní za to, že predbežný názor súdu sa mal v záujme zachovania právnej istoty, zhodovať s konečným rozhodnutím súdu. Napokon v konaní došlo k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom, keďže v rámci nariadeného znaleckého dokazovania, na vykonanie znaleckej obhliadky nehnuteľností, neboli preukázateľne prizvaní žalovaní, a ani ich právny zástupca. 9. Žalovaní podaním zo dňa 25.05.2016 doplnili svoje odvolanie o skutočnosť, ktorou namietali pochybenie súdu prvej inštancie, keď tento dôkladne nevypočul žalobcov, netrval na ich účasti na pojednávaniach a z toho dôvodu nebolo možné žalobcov konfrontovať s vykonanými dôkazmi. Majú za to, že neprítomnosť žalobcu na pojednávaní sťažila a v konečnom dôsledku znemožnila uzatvorenie mimosúdnej dohody. 10. Žalobcovia podaným odvolaním napadli výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil priznanú náhradu trov konania žalovaných, na ktorých zaplatenie zaviazal žalobcov. Poukázali na to, že aj keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Navrhli, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobcom prizná náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. 11. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k prvému výroku potvrdiť. Uviedli, že odmietajú argumentáciu žalovaných, ktorou sa títo snažia spochybniť existenciu vady v čase prevzatia predmetu kúpy, keď v prípade akýchkoľvek pochybností je potrebné aplikovať § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa vada prejavila do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia predmetu kúpy, a preto sa považuje za vadu, ktorá existovala už v deň prevzatia predmetu kúpy. Navyše o existencii vady svedčí odborné vyjadrenie k stavbe zo dňa 27.09.2010 vypracované A.. H. O.. Existenciu vady jednoznačne preukazuje i znalecký posudok vypracovaný Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. Poukázali na to, že spochybňovanie znaleckého posudku z dôvodu, že nebol vypracovaný v čase existencie vady a bol vypracovaný z fotografickej dokumentácie, ktorú dodali znalcovi žalobcovia a bez časovej pečiatky, je neopodstatnené. Ak by nebolo možné vyhodnotiť existenciu vady v čase prevzatia predmetu kúpy, uvedenú skutočnosť by konštatoval sám znalec v znaleckom posudku, avšak ten sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyjadril, že uvedená porucha v čase prevzatia predmetu kúpy existovala. Skutočnosť, že fotografickú dokumentáciu dodali znalcovi žalobcovia, nemala žiadny vplyv na správnosť znaleckého posudku a navyše je logické, že fotografiami po prevzatí predmetu kúpy disponovali iba žalobcovia, nakoľko predmet kúpy sa nachádzal v ich dispozícii. Čas vyhotovenia fotodokumentácie logicky vyplýva z časových súvislostí, nakoľko fotodokumentácia je už súčasťou odborného vyjadrenia k stavbe zo dňa 27.09.2010. Navyše podkladom na vypracovanie znaleckého posudku boli aj iné materiály, vrátane samotnej obhliadky, ktorú znalec v predmete kúpy uskutočnil. Znalec neustálil záver o existencii vady v právnom zmysle slova, ale iba záver o existencii poruchy v technickom ponímaní, pričom záver o existencii vady v zmysle Občianskeho zákonníka vyvodil až súd prvej inštancie. V ďalšom poukázali na to, že znalecký posudok vypracovaný Ing. Katarínou Prokopčákovou, na ktorý odkazovali žalovaní, slúžil výlučne na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a nie na zistenie existencie uvedenej poruchy predmetu kúpy. Navyše uvedená porucha je skrytou poruchou, ktorá sa prejavila až po strhnutí tapiet a následnými stavebnými zásahmi, a preto ju nebolo možné bez uvedených zásahov zistiť už pri vypracovávaní znaleckého posudku Ing. Prokopčákovou. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď E.. H. H. uviedli, že aktuálnym právnym zástupcom žalobcov je advokátska kancelária, ako právnická osoba a nie fyzická osoba E.. H. H.. Navyše O.s.p. nevylučoval z okruhu svedkov advokáta, ktorý sa pri výkone advokácie dozvedel skutočnosti, ktorými možno objasniť skutkový stav. Vo vzťahu k riadnemu a včasnému reklamovaniu vád uviedli, že vady predmetu kúpy vytkli žalovaným jednak ústne dňa 10.08.2010 na osobnom stretnutí žalobcu 2/, žalovaného 1/ a za prítomnosti E.. H. H., na ktorom žalobcovia zároveň požadovali primeranú zľavu z kúpnej ceny a jednak písomne listom zo dňa 20.08.2010, v ktorom boli vady predmetu kúpy jednoznačne vytknuté, pričom žalobcovia si zároveň uplatnili voľbu nároku titulom zodpovednosti za vady, ktorým bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaní rozporovali uplatnenú zľavu. Navyše uvedené skutočnosti potvrdili aj samotní žalovaní v ich liste zo dňa 13.09.2010, v ktorom výslovne potvrdili, že žalobcovia vytkli predmetnú vadu najskôr ústne a zároveň si uplatnili nárok zo zodpovednosti za vady vo forme primeranej zľavy z kúpnej ceny a následne písomne uvedeným listom zo dňa 20.08.2010, pričom nárok zo zodpovednosti za vady zmenili z primeranej zľavy na odstúpenie od kúpnej zmluvy, keďže žalovaní s výškou zľavy nesúhlasili. Súd prvej inštancie správne posúdil i otázku neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Napokon, pokiaľ ide o výšku primeranej zľavy z kúpnej ceny, žalobcovia uviedli, že predmet kúpy bol prechodne neupotrebiteľný, neobývateľný pre veľký rozsah opráv vád, vady mali negatívny vplyv na tepelno-technické vlastnosti obalu stavby, kvalitu a životnosť zabudovaných stavebných materiálov a estetické a hygienické negatívne vplyvy. Žalobcovia sa nemohli do predmetu kúpy nasťahovať tak ako plánovali, pričom boli nútení vynaložiť svoj voľný čas a náklady na to, aby zorganizovali, zabezpečili a odkontrolovali si realizáciu riadnej opravy vád predmetu kúpy. Preto súd prvej inštancie správne prihliadol i na sumu nákladov, reálne vynaložených na odstránenie vád, ktoré boli riadne preukázané listinnými dôkazmi. Akékoľvek spochybňovanie neprimeranosti výšky zľavy preto nemá opodstatnenie, nakoľko žalobcovia si v konečnom dôsledku uplatnili iba zľavu vo výške preukázateľne vynaložených nákladov na odstránenie vád predmetu kúpy a nepožadovali vyššiu sumu, aj napriek vyššie popísaným nepriaznivým dôsledkom, ktoré boli s existenciou vád spojené. 12. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 15.12.2017 zotrvali na tom, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že predmetná vada existovala už v čase prevzatia nehnuteľnosti žalobcami. V tomto smere sa mal vyjadriť predbežne aj súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.10.2015. Napriek tomu však súd rozhodol v rozpore s vlastným názorom, bez toho, aby po tomto vyslovení predbežného názoru, boli v konaní vykonané akékoľvek ďalšie dôkazy. V ďalšom poukázali na to, že znalecký posudok Ing. Ilavského bol vyhotovený ex post, po oprave vád diela a s veľkým časovým odstupom. Preto objektívnosť a správnosť tohto posudku je spochybnená. Nie je potom ani zrejmé, ako mohol znalec na základe posúdenia stavu nehnuteľnosti v roku 2014 a obhliadky vykonanej v roku 2014, na základe fotografií bez časovej pečiatky, hodnoverne posúdiť stav nehnuteľnosti v roku 2010. V ďalšom zotrvali na tom, že výpoveď E.. H. H., ako splnomocneného zástupcu žalobcov, je nedôveryhodná. Jeho svedecká výpoveď má byť jediným dôkazným prostriedkom o osobnom stretnutí žalobcov a žalovaných dňa 10.08.2010, no napriek tomu, tento svedok ako aktívne pôsobiaci advokát, nespísal zápisnicu z uvedeného stretnutia spolu s podpismi prítomných osôb. V ďalšom poukázali na to, že nie je zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie považovať vytknutie vád listom zo dňa 20.08.2010 za včasné, keď odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval za neplatný právny úkon, ktorý nemohol vyvolať žiadne právne účinky. Majú za to, že oznámenie žalobcov ako kupujúcich o reklamovanej vade a o voľbe z nárokov z vád, t.j. uplatnenie zľavy z kúpnej ceny bolo doručené až prostredníctvom súdu dňa 17.10.2012, kedy bol žalovaným doručený platobný rozkaz. Ide o jediný preukázateľný platný právny úkon, ktorým žalobcovia vytkli vady u predávajúcich. Žalovaní zastávajú názor, že v predmetnom konaní bolo v druhom rade, hneď po ustálení názoru, či vada skutočne existovala, existovala v čase prevzatia predmetu kúpy a bola riadne a včas vytknutá u predávajúcich, bolo ďalej nevyhnutné posúdiť, či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, nakoľko zákon v oboch prípadoch kupujúcim priznáva výrazne odlišné nároky zo zodpovednosti za vady na predmete kúpy. Predmetnej otázke sa však súd prvej inštancie vôbec nevenoval. Nakoľko žalobcovia uvedenú vadu odstránili, možno mať za to, že išlo o vadu odstrániteľnú. V takomto prípade bola možnosť výberu z nárokov na 1/ primeranú zľavu z ceny, 2/ výmeru, 3/ opravu, 4/ doplnenie toho, čo chýba. Žalobcovia tak mali zo zákona možnosť žiadať u predávajúcich riadne a včas opravu vady na predmete kúpy na náklady predávajúcich, ale v žiadnom prípade nemali nárok na vykonanie opráv na predmete kúpy vo vlastnej réžii a následne nárok na preplatenie nákladov spojených s vykonanou opravou. Napokon ohľadom výšky zľavy z kúpnej ceny, uviedli, že doteraz nie je jasné, či žalobcami dokladované náklady na stavebné práce na nehnuteľnosti, ktorých celková výška zodpovedala priznanej výške zľavy z kúpnej ceny, smerovali naozaj k odstráneniu tejto údajnej vady, alebo smerovali k celkovej úprave - prestavbe domu, t.j. zhodnoteniu nehnuteľnosti. Ako už žalovaní v podanom odvolaní uviedli, faktúry boli viazané na zmluvu o dielo zo dňa 25.08.2010, v ktorej celková cena za dielo bola dohodnutá (ako konečná) len vo výške 3.400,71 eur. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 14. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie ohľadne existencie vád na predmete kúpy, ako i otázky včasnosti a riadnosti ich uplatnenia žalobcami (s výnimkou tvrdenia súdu prvej inštancie, že v prekluzívnej 24 mesačnej lehote nebolo potrebné označiť i konkrétny nárok zo zodpovednosti z vád), sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 16. K odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd uvádza, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016). V danej veci súd prvej inštancie ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika stavieb, poruchy stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miloslava Ilavského, PhD., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX, zo dňa 18.03.2014 jasne uviedol, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno konštatovať, že predmetná porucha (vlhkosť v stenách prízemia rodinného domu súpisné číslo XXXX) existovala v termíne kúpy nehnuteľnosti v roku 2010 a iste existovala aj dlho pred týmto termínom. Zároveň konštatoval, že túto poruchu možno definovať ako takzvanú skrytú vadu stavby. Uviedol, že v posudzovanej lokalite nebola vytvorená funkčná horizontálna hydroizolácia stavby (medzi základmi a priľahlými stenami, resp. v podlahe prízemia situovanej na rastlom teréne). Je tak nesporné, že v posudzovanej veci, predmet kúpy (nehnuteľnosť) uzavretej kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovanými vykazoval vadu, ktorá svojím charakterom predstavuje tzv. skrytú vadu predanej veci. Navyše existencia tejto vady bola konštatovaná aj v odbornom vyjadrení k stavbe zo dňa 27.09.2010 vypracovanom A.. H. O., odborne spôsobilým inžinierom vo výstavbe, pričom toto odborné vyjadrenie bolo vypracované iba 3 mesiace od uzavretia kúpnej zmluvy. Pokiaľ sa žalovaní odvolávali na znalecké posudky, a to č. XXX/XXXX vypracovaný Ing. Katarínou Prokopčákovou a č. XX/XXXX vypracovaný Ing. Ľuborom Vargom, odvolací súd poukazuje na to, že oba tieto znalecké posudky boli vypracované iba za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, a teda neboli zamerané na posúdenie existencie predmetnej (akejkoľvek) vady predanej veci. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že ak žalovaní nesúhlasili so závermi znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom prvej inštancie (Ing. Ilavského), mohli sa postupom podľa § 127 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, na súde prvej inštancie domáhať nariadenia tzv. kontrolného znaleckého dokazovania, t.j. aby bol tento znalecký posudok preskúmaný iným znalcom, prípadne vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou. Podľa cit. ustanovenia totiž znalecký posudok bolo možné dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. V takomto prípade by išlo o posudok, ktorého predmetom by bolo preskúmanie skôr podaného posudku. Jeho obsahom by potom bolo posúdenie tých istých skutočností, ktoré posudzoval predošlý znalec. Žalovaní rovnako mohli predložiť vlastný znalecký posudok (v súčasnosti podľa C.s.p. označovaný ako tzv. súkromný znalecký posudok), avšak zameraný na zistenie existencie/neexistencie vytýkanej vady (teda nie na zistenie všeobecnej hodnoty predmetu kúpy), ktorý by súd prvej inštancie potom vykonal ako listinný dôkaz. V tomto smere potom mohli navrhnúť, aby žalobcovia umožnili obhliadku nehnuteľnosti ich žalovaným zvolenému znalcovi podľa § 128 O.s.p.. K argumentácii žalovaných o ich neúčasti na vykonaní znaleckej obhliadky nehnuteľnosti znalcom Ing. Ilavským, a tým k údajnému odňatiu ich možnosti konať pred súdom, odvolací súd poukazuje na to, že o procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (predtým § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.06.2016) ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania (strane sporu) jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. účinného do 30.06.2016 mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (por. napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.) na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že materiálne jadro procesných práv, ktoré musia byť účastníkom konania (stranám sporu) zabezpečené v procesnom postupe súdu, sa významne dotýka (koncentruje) prípravy, priebehu i výsledkov ústneho pojednávania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje zisťovanie skutkového stavu veci (počnúc právom navrhovať dôkazy, byť účastný vykonávania dôkazov, možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a pod.) a v konečnom dôsledku mať procesnú možnosť vyjadriť sa i k právnej stránke veci. V danej veci podľa § 127 ods. 1 veta druhá O.s.p. účinného do 30.06.2016, súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. V danom prípade znalec Ing. Ilavský podal písomný znalecký posudok a bol k nemu i riadne vypočutý (na pojednávaní dňa 09.06.2015). Rovnako žalovaným bola daná možnosť vyjadriť sa k písomne podanému znaleckému posudku, a boli účastní aj pri výsluchu tohto znalca, ktorému mali možnosť klásť otázky. Postupom súdu prvej inštancie tak bolo zachované právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a teda i k znaleckému dokazovaniu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že právo účastníkov (strán sporu) vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi (strane sporu), aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka (strany sporu) vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania. Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti. Preto sa predpokladá, že dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní. Iba výnimočne, ak je to účelné, môže byť dôkaz vykonávaný mimo pojednávania. Aj v takomto prípade však účastníci (strany sporu) majú právo byť prítomní pri vykonávaní dôkazu. Preto, aj keď sa dôkaz (z dôvodu účelnosti) vykonáva na inom dožiadanom súde, účastník konania (strana sporu) musí byť o zamýšľanom vykonaní dôkazu aspoň upovedomený (dožiadaným súdom) tak, aby sa mohol vykonania dôkazu zúčastniť a mohol sa k nemu vyjadriť. V danej veci sa samotné dokazovanie nevykonávalo mimo pojednávania (v predmetnej nehnuteľnosti), a teda nešlo tu o prípad vykonávania dôkazu mimo pojednávania, ale k nemu došlo na pojednávaní dňa 09.06.2015, na ktorom súd prvej inštancie vypočul znalca a umožnil stranám sporu klásť mu otázky k jeho písomne podanému znaleckému posudku. Úlohou znalca bolo odborne posúdiť existenciu vytýkanej vady predmetu kúpy, a teda obhliadka predmetu kúpy samotným znalcom, bola iba odborným postupom znalca (nie súdu) a jeho pracovnou metódou. Až závery (aj tejto obhliadky), ktoré sa pretavili do písomne spracovaného znaleckého posudku, je možné považovať za dôkaz (dôkazom teda nie je pracovný postup znalca pri spracovaní znaleckého posudku, ale až samotný znalecký posudok). Inými slovami, samotný pracovný postup znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku nie je procesom vykonávania dokazovania (keďže tento môže robiť iba súd), ale dôkazom je iba samotný znalecký posudok a výsluch znalca na pojednávaní. Ako už bolo uvedené, stranám sporu bola súdom prvej inštancie zachovaná možnosť vyjadriť sa tak k znaleckému posudku ako i byť prítomný pri jeho výsluchu, a teda žalovaným nebola odňatá možnosť konať pred súdom, keď sa nezúčastnili obhliadky nehnuteľnosti vykonávanej znalcom. Žalovaní tak mali možnosť vyjadriť sa jednak k všetkým dôkazom, ako i byť účastní na procese dokazovania (ktoré, ako už bolo uvedené prebieha pred súdom na pojednávaní, a nie pred znalcom). Naviac tak žalobcom, ako i žalovaným bolo súdom prvej inštancie riadne umožnené formulovať a položiť znalcovi pred vypracovaním znaleckého posudku otázky (viď zápisnica z pojednávania dňa 12.11.2013), pričom práve zodpovedanie týchto otázok malo rozhodujúci význam pre výsledok sporu. Žalovaní tak mali možnosť ovplyvniť predmet znaleckého dokazovania i kladením takých otázok znalcovi, ktoré považovali pre posudzovaný prípad za dôležité. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi obhliadkou nehnuteľnosti vykonávanou znalcom pre účely spracovania znaleckého posudku, a obhliadkou ako dôkazným prostriedkom podľa § 130 ods. 1, 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Ako už bolo uvedené, kým dôkazom v prípade znaleckého dokazovania je až písomne spracovaný znalecký posudok a výsluch znalca (nie samotný pracovný postup znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku), a teda účasť strany sporu pri pracovnom postupe znalca nepredstavuje právo byť prítomný pri vykonávaní dôkazu (toto právo sa realizuje až možnosťou vyjadriť sa k písomne podanému znaleckému posudku a možnosti klásť znalcovi otázky na pojednávaní), obhliadka podľa § 130 O.s.p. je samostatným dôkazným prostriedkom, o ktorej vykonaní sa spisuje zápisnica. Obhliadka vykonávaná znalcom (teda nie súdom) pri vykonávaní znaleckého posudku, teda nie je obhliadkou vykonávanou súdom podľa § 130 O.s.p. (v prvom prípade ide o pracovný postup znalca, v druhom prípade ide o vykonávanie dôkazu priamo súdom), a teda kým v prvom prípade účasť strany sporu nie je na obhliadke nutná (resp. neúčasť strany sporu tu nepredstavuje porušenie žiadnych procesných práv), v druhom prípade strana sporu má právo obhliadky sa zúčastniť, pričom povinnosť stranu sporu ju naň predvolať vyplýva súdu z § 130 ods. 2 druhá veta O.s.p.. 17. K otázke riadnosti a včasnosti uplatnenia nároku žalobcov zo zodpovednosti za vady predanej veci, odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Podľa ustanovenia § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalovaní v konaní tvrdili, že žalobcovia si riadne a včas neuplatnili nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci, konkrétne nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Podľa názoru žalovaných, si žalobcovia zľavu z kúpnej ceny uplatnili až podanou žalobou, resp. jej doručením žalovaným na vyjadrenie súdom prvej inštancie, teda po uplynutí 24 mesačnej lehoty uvedenej v ustanovení § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky k výkladu práva v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ K výkladu práva sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky v známom citáte uvedenom v náleze tohto súdu pod sp. zn. Pl. ÚS 33/97, ktorý bol následne reprodukovaný v mnohých rozhodnutiach českého ústavného súdu, a ktorý bol jedným z dôrazných odkazov ústavného súdu adresovaných všeobecným súdom, podnecujúcich všeobecné súdy ku zmene právneho myslenia: „Úplne neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia, vychádzajúca iba z jeho jazykového výkladu. ... Mechanická aplikácia abstrahujúca, resp. neuvedomujúca si, a to buď úmyselne, alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej normy, robí z práva nástroj odcudzenia a absurdity.“ Ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. V danej veci odvolací súd poukazuje na list žalovaných zo dňa 13.09.2010 (č.l. 69), v ktorom reagovali, resp. zaujali stanovisko k odstúpeniu od kúpnej zmluvy žalobcami zo dňa 20.08.2010. Z jeho obsahu jasne vyplýva, že „žalobcovia po uzavretí kúpnej zmluvy a odovzdaní prevádzaných nehnuteľností oznámili žalovaným, že po strhnutí tapiet zvlhli obvodové múry rodinného domu. Po tejto skutočnosti žalobcovia od žalovaných, ako predávajúcich, žiadali zľavu z kúpnej ceny (viď ods. 2 listu)“. Ďalej sa v predmetnom stanovisku žalovaných píše, že „sumu uplatnenej zľavy z kúpnej ceny, ktorú navrhli žalobcovia, sa žalovaným javí ako nepreukázaná. Nebol totiž predložený žiaden podklad, ktorý podporuje tvrdenie žalobcov o existencii vady, a o ktorý je možné výpočet zľavy oprieť“. V tomto liste sa ďalej uvádza, že „žalobcovia následne od kúpnej zmluvy z 30.06.2010 jednostranne odstúpili. Napriek tomuto odstúpeniu od zmluvy žalobcovia kúpený rodinný dom ďalej rekonštruovali, čo nekorešponduje s ich úmyslom kúpnu zmluvu zrušiť“. Žalovaní ďalej vo svojom liste uvádzajú, že „vytýkaná vada nie je vadou, ktorá robí rodinný dom neupotrebiteľným, a pre ktorú nie je možné nehnuteľnosť užívať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom, a preto žalobcovia nemôžu od kúpnej zmluvy odstúpiť, ale majú nárok nanajvýš na zľavu z kúpnej ceny, ktorá však musí byť stanovená s prihliadnutím na cenu predmetu kúpy, rozsah zníženia jeho funkčnosti, estetickej hodnoty, a v konečnom dôsledku cenu nevyhnutných opráv“. Rovnako sa v tomto liste uvádza, že „ak vznikla vada na nehnuteľnosti žalovaní zastávajú názor, že žalobcovia majú nárok na zľavu z kúpnej ceny, avšak vo výške v závislosti od povahy a rozsahu vady“. Samotné vyjadrenie žalovaných, ako ich reakcia na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcami, potom skutočne preukazuje (ako uviedol súd prvej inštancie), že žalobcovia pred odstúpením od kúpnej zmluvy, riadne vytkli žalovaným vady predmetu kúpy (vlhnutie stien zistené po odstránení tapiet) a prvotne si uplatnili aj nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, a to v lehote 24 mesiacov od prevzatia nehnuteľnosti. Až následne žalobcova jednostranným právnym úkonom odstúpili od kúpnej zmluvy, ktorý prejav neskôr zrušili. Uvedené (samotný obsah listu žalovaných zo dňa 13.09.2010) potom podporuje argumentáciu žalobcov, ku ktorej sa správne priklonil aj súd prvej inštancie, že žalobcovia vytkli reklamované vady na nehnuteľnosti u žalovaných ústne ešte dňa 10.08.2010, a to na osobnom stretnutí žalobcu 2/, žalovaného 1/, na ktorom žalobcovia zároveň požadovali primeranú zľavu z kúpnej ceny. Žalovaní túto skutočnosť vo svojom liste potvrdili, a nesúhlasili iba s výškou uplatnenej zľavy, čo však bolo pre takúto riadnosť a včasnosť uplatnenia nároku zo zodpovednosti za vady irelevantné. Pre uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady zákon nepredpisuje žiadnu formu (a teda môže k nemu dôjsť aj ústnou formou), a ako už bolo uvedené vyššie, súd pri interpretácii právneho úkonu (§ 35 ods. 2 OZ) prihliada nielen na jazykové vyjadrenie právneho úkonu, ale aj na vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Z listu žalovaných zo dňa 13.09.2010 je tak zrejmé, že i žalovaným bola známa skutočnosť, že žalobcovia ešte v auguste 2010 vytkli žalovaným vady predanej nehnuteľnosti a z tohto titulu si uplatnili nárok na zľavu z kúpnej ceny. Preto v súčasnosti nemôžu tvrdiť, že sa tak stalo až doručením žaloby súdom prvej inštancie, nakoľko takéto tvrdenie je v priamom rozpore so skutočnosťami deklarovanými samotnými žalovanými v ich liste zo dňa 13.09.2010. Z obsahu ústne vykonanej reklamácie podľa názoru odvolacieho súdu teda vyplývalo, že skutočnou vôľou žalobcov bolo vyplatenie žalovanej sumy, titulom práva na zníženie kúpnej ceny, ktorá by predstavovala vynaloženie nákladov na odstránenie zistených vád. V tomto smere bolo potom irelevantné, že uvedené skutočnosti potvrdil v konaní aj E.. H. H., keďže, ako už bolo uvedené, predovšetkým vyššie uvedené skutočnosti potvrdili samotní žalovaní vo svojom liste zo dňa 13.09.2010. Iba okrajovo odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje so žalovanými, že svedecká výpoveď E.. H. (aj keď nemala právnu relevanciu k meritu sporu) nebola ako dôkaz prípustná. Tu odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 58/2017, podľa ktorého osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu účastníka konania (tým viac, ak je týmto právnym zástupcom advokát), nemôže byť zároveň vypočúvaná aj ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí ako inkompatibilná. Výsluch právneho zástupcu účastníka konania ako svedka by prichádzal do úvahy len potom, čo by právny zástupca prestal účastníka konania zastupovať. 18. Odvolací súd je v zhode so žalovanými (a opačného názoru ako súd prvej inštancie), že v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci je potrebné nielen vadu predanej veci u predávajúceho vytknúť, ale je potrebné si uplatniť aj konkrétny nárok zo zodpovednosti za vady. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia si prvotne, spolu s vytknutím vady uplatnili aj nárok v podobe primeranej zľavy z kúpnej ceny (žalobcom, ako kupujúcim prináleží právo výberu uplatniť si niektorý, do úvahy zo zákona prichádzajúcich nárokov z vád). Žalovaní s navrhnutou výškou zľavy nesúhlasili a preto žalobcovia následne listom zo dňa 20.08.2010 jednostranne odstúpili od kúpnej zmluvy. Žalovaní v liste zo dňa 13.09.2010, toto odstúpenie od kúpnej zmluvy neakceptovali s odôvodnením, že ďalšie správanie žalobcov (pokračovanie v rekonštrukcii nehnuteľnosti) nenasvedčovalo ich úmyslu kúpnu zmluvu zrušiť. Zároveň žalovaní vo svojom liste uviedli, že vytýkaná vada nerobí dom neupotrebiteľným a preto odstúpenie od kúpnej zmluvy tu nie je na mieste. Následne žalobcovia listom zo dňa 20.06.2011 (stotožňujúc sa s názorom žalovaných o neplatnosti odstúpenia od zmluvy) svoje odstúpenie od zmluvy zobrali späť. Žalovaní v tejto súvislosti v odvolaní uviedli, že za nelogické považujú konštatovanie súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom, avšak na druhej strane s týmto absolútne neplatným právnym úkonom súd spájal účinky riadnej a včasnej notifikácie vád. V ďalšom poukázali na to, že sa súd prvej inštancie nezaoberal účinkami späťvzatia odstúpenia od kúpnej zmluvy, najmä tým, či sa nejednalo o jednostrannej vzdanie sa svojich všetkých vzniknutých nárokov voči predávajúcim. V tomto smere odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetné odstúpenie od zmluvy bolo neplatným právnym úkonom. V tomto smere odkazuje na podrobné odôvodnenie tejto skutočnosti súdom prvej inštancie. K odvolacej argumentácii žalovaných, odvolací súd iba dodáva, že účinky riadnej a včasnej notifikácie vád sa v posudzovanom prípade nespájajú s úkonom jednostranného (neplatného) odstúpenia od kúpnej zmluvy, ale s ústne vytknutými vadami a s tým spojeným uplatneným nárokom na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Teda súd prvej inštancie, ako i odvolací súd, mali za to, že žalobcovia riadne a včas reklamovali vady nehnuteľnosti, pričom táto reklamácia bola vykonaná ústne dňa 10.08.2010, a nie až právnym úkonom odstúpenia od zmluvy, ktorý sa ukázal ako neplatný. Rovnako sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných, že by sa žalobcovia späťvzatím odstúpenia od kúpnej zmluvy, jednostranne vzdali svojich všetkých vzniknutých nárokov voči predávajúcim. Ak teda odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo neplatným právnym úkonom (čo napokon potvrdili i žalovaní vo svojom liste z 13.09.2010), na tento úkon sa hľadí ako keby nebol urobený (tzv. účinok absolútnej neplatnosti právneho úkonu), a preto i následný právny úkon späťvzatia tohto absolútne neplatného právneho úkonu, rovnako nemá žiadne právne účinky (nemožno vziať späť niečo, čo nebolo platne urobené). Aj z týchto dôvodov, nebolo možné, úkon späťvzatia (ktorý nemal žiadne právne účinky) považovať za úkon, ktorým by sa žalobcovia vzdali svojich akýchkoľvek nárokov voči žalovaným. Navyše, ani z obsahu samotného späťvzatia nevyplýva úmysel žalobcov vzdať sa akýchkoľvek nárokov zo zodpovednosti za vady. Napokon veriteľ sa môže vzdať svojich práv len po vzájomnej dohode s dlžníkom, uzavretej v písomnej forme (§ 574 Občianskeho zákonníka), a nie jednostranným právnym úkonom, akým späťvzatie nepochybne je. Je tak zrejmé, že žalobcovia sa nikdy nevzdali svojho nároku zo zodpovednosti za vady predanej veci, ktorý si uplatnili ústne dňa 10.08.2010 vo forme primeranej zľavy z kúpnej ceny. O uvedenom svedčí aj ďalšie (následné) správanie žalobcov, ktorí sa svojich práv potom domáhali podaním žaloby, v ktorej si tento nárok uplatňovali. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobcovia medzičasom vykonali aj právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorý sa ukázal ako neplatný, a teda sa naň hladí, ako keby nebol urobený vôbec. Keďže tento neplatný právny úkon nevyvolal žiadne účinky, zostalo v platnosti len pôvodné uplatnenie nároku, a to nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny (tento nárok nebol nijako odvolaný, ani sa ho žalobcovia platne nevzdali). Odvolací súd už len okrajovo poukazuje na ust. § 561 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť. Cit. ustanovenie teda určuje, že raz vykonaný výber je záväzný a od vykonanej voľby už nemožno odstúpiť. Hoci sa predmetné ustanovenie vzťahuje na výber plnenia (právo voľby plnenia) dlžníkom, má odvolací súd za to, že i v prípade veriteľa (ktorý má možnosť výberu z viacerých nárokov zo zodpovednosti za vady), ak sa tento vo svojom prejave, ktorým si uplatňuje nároky z vád rozhodne pre určitý konkrétny nárok, mal by na takejto voľbe aj v ďalšom zotrvať (mala by byť takáto voľba pre veriteľa a dlžníka záväzná). Preto ak sa žalobcovia raz rozhodli uplatňovať nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny (raz vykonali voľbu nároku), nemali tento nárok dodatočne (bez dohody so žalovanými) meniť na nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy. 19. Odvolací súd sa v ďalšom stotožnil i s výškou priznanej zľavy z kúpnej ceny. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, že predmet kúpy bol prechodne neupotrebiteľný, neobývateľný pre veľký rozsah opráv vád, vady mali negatívny vplyv na tepelno-technické vlastnosti obalu stavby, kvalitu a životnosť zabudovaných stavebných materiálov a estetické a hygienické negatívne vplyvy. Žalobcovia sa nemohli do predmetu kúpy nasťahovať tak ako plánovali, pričom boli nútení vynaložiť svoj voľný čas a náklady na to, aby zorganizovali, zabezpečili a odkontrolovali si realizáciu riadnej opravy vád predmetu kúpy. Občiansky zákonník vo svojom ust. § 597 bližšie nedefinuje kritériá pre určenie výšky zľavy, iba odkazuje na to, že zľava z kúpnej ceny má zodpovedať povahe a rozsahu vady. Odvolací súd je názoru, že za daného stavu najlepšie zodpovedá výške zľavy z kúpnej ceny, práve výška nákladov na odstránenie vytýkaných vád na nehnuteľnosti, pri ktorých náklady na ich odstránenie by aj tak museli žalovaní vynaložiť zo svojho, ak by chceli odovzdať nehnuteľnosť bez týchto vád. Je síce pravdou, že tieto náklady nie sú jediným ukazovateľom (kritériom) pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny, ale sú svojou podstatou najbližším „vodítkom“ k určeniu jej výšky. Takto totiž nedôjde k poškodeniu žiadnej zo strán, keďže by náklady v rovnakej výške museli vynaložiť i žalovaní, ak by chceli nehnuteľnosť odovzdať žalobcom bez týchto vád. Odvolaciu argumentáciu žalovaných by bolo možné považovať v tomto smere za dôvodnú iba za predpokladu, že by sa v konaní preukázalo, že vykonané práce nemali vecný súvis práve s odstraňovaním vytknutých vád. Ak všetky náklady za vykonané práce potom súviseli výlučne s odstraňovaním vád, nemožno tu hovoriť o zhodnocovaní dotknutej nehnuteľnosti, ale len o dosiahnutí takého jej stavu, aby táto bola bez vád, teda stavu, v akom mala byť žalobcom pri predaji žalovanými odovzdaná. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdili, ani nepreukázali, že by niektoré z vykonaných (vyfakturovaných) prác nesúviseli s odstraňovaním vád predanej nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reklamácie (v tomto smere to boli žalovaní, ktorí neuniesli svoje dôkazné bremeno). Ak teda nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že by niektoré z vynaložených nákladov nesúviseli s odstraňovaním vytýkaných vád nehnuteľnosti (a teda, že by neboli účelne vynaložené), práve výška takto účelne vynaložených nákladov na odstránenie vád by mala byť smerodajná pri určovaní výšky zľavy z kúpnej ceny. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal pri určovaní výšky zľavy z kúpnej ceny, zo sumy nákladov, ktoré žalobcovia reálne vynaložili na odstránenie vád, a ktoré boli riadne preukázané listinnými dôkazmi. Možno potom súhlasiť so žalobcami i v tom, že títo si v konečnom dôsledku uplatnili iba zľavu vo výške preukázateľne vynaložených nákladov na odstránenie vád predmetu kúpy a nepožadovali vyššiu sumu, aj napriek vyššie popísaným nepriaznivým dôsledkom, ktoré boli s existenciou vád spojené. K tvrdeniu žalovaných, že suma vynaložených nákladov presahovala cenu diela, pevne dohodnutú v zmluve o dielo zo dňa 25.08.2010 uzavretej medzi žalobcom 1/ a A.. O., odvolací súd uvádza, že predovšetkým zmluvnou stranou tejto zmluvy o dielo neboli žalovaní. Preto bolo v danej veci irelevantné, či hodnota vyfakturovaných prác zodpovedá/nezodpovedá dohodnutej a pevne nemennej cene diela, nakoľko nároky (teda i zodpovednosť za prípadné prekročenie takto pevne dohodnutej ceny diela) z tejto zmluvy o dielo vyplývajú iba jej zmluvným stranám. Podstatné pre tento spor bolo preto v tomto smere iba to, či tieto práce boli vo vyfakturovanom rozsahu na predmetnej nehnuteľnosti skutočne vykonané, či sa skutočne týkali odstraňovania vytýkaných vád, a či túto sumu žalobcovia skutočne uhradili. Uvedené, ako už bolo uvedené vyššie, bolo v konaní žalobcami preukázane, pričom žalovaní dôkaz o opaku nepredložili (žalovaní teda nepreukázali, že by vyfakturované práce vykonané neboli, že by nesúviseli s odstraňovaním vytýkaných vád, že by neboli žalobcami zhotoviteľovi diela uhradené). Navyše podľa čl. V bod 5 zmluvy o dielo, si zmluvné strany dohodli, že objednávateľ (žalobcovia) môže požadovať aj práce naviac, pri ktorých sa cena takýchto prác bude určovať individuálnou cenovou kalkuláciou podľa kalkulačného vzorca používaného pri kalkulácii smerných orientačných cien v databáze URS spoločnosti Cenekon s.r.o. Bratislava a následne sa schváli obidvoma zmluvnými stranami, pričom ceny materiálov uplatní zhotoviteľ podľa cien, resp. ponúk výrobcu platných v deň obstarania tak, že obstarávacia prirážka v kalkulácii sa uplatní podľa aktuálneho sadzobníka obstarávacích prirážok zverejňovaného v cenových správach vydaných firmou ODIS, s.r.o. Žilina. Je tak zrejmé, že pevne dohodnutá cena diela sa netýkala aj možných prác naviac (čl. V bod 5 zmluvy o dielo), ktorých potreba v čase uzavretia zmluvy o dielo ešte nemusela byť žalobcom známa, a ich potreba vyvstala až v priebehu vykonávania prác v súvislosti s odstraňovaním vád na nehnuteľnosti. Preto, ak takéto práce „naviac“ súviseli s odstraňovaním vytknutých vád predanej nehnuteľnosti a boli žalobcami zhotoviteľovi diela riadne uhradené, takto vynaloženú sumu na ich úhradu, bolo potom rovnako potrebné zohľadniť pri určovaní výšky primeranej zľavy z kúpnej ceny. 20. K otázke tzv. prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (po vyslovení predbežného právneho názoru na vec súdom prvej inštancie), odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 181 ods. 2 C.s.p. je porovnateľné s ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, len v staršej úprave nebolo uvedené predbežné právne posúdenie. Odvolací súd je názoru, že keď sa dané ustanovenie nedodrží, nemá to za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Občiansky súdny poriadok aj Civilný sporový poriadok totiž rozlišuje vady, ktoré nemajú žiaden právny dopad na práva strán, vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie a zmätočnostné vady, ktoré sú najzávažnejšie. Aj pri zmätočnostných vadách môže dôjsť k ich zhojeniu. Odvolací súd je názoru, že nedodržanie tohto ustanovenia možno zhojiť rozsudkom. Nejde teda o zmätočnostnú vadu, nakoľko uvedené bolo zhojené v rozsudku. Navyše obe strany sporu mali právneho zástupcu, ktorí boli prítomní na pojednávaniach, pričom nemali žiadne výhrady. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie, ktoré môže byť použité analogicky, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/17/2017, zo dňa 22.02.2017, z ktorého vyplýva, že z povahy tejto procesnej povinnosti, ktorá je uvedená v ustanovení § 181 ods. 2 C.s.p. je zrejmé, že k jej zhojeniu, resp. konzumovaniu jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v ktorom je súd povinný uviesť, čo mal za preukázané, z čoho vychádzal, akými úvahami sa riadil a právne posúdenie veci. Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods. 2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 C.s.p.) súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu a z tohto dôvodu zrušovať v odvolacom konaní rozhodnutia súdov prvej inštancie a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania (dnes strana sporu) mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch súdu prvej inštancie z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Je zbytočné, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil, pričom by súdu prvej inštancie dal pokyn na dodržanie ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p., nakoľko tento uvedené už vyslovil v rozsudku. Inštitút § 181 ods. 2 C.s.p. (predtým § 118 ods. 2 O.s.p.) je zameraný na to, aby sa predchádzalo vydávaniu prekvapivých rozhodnutí, nakoľko proces má byť od počiatku prehľadný a transparentný. V zákone však nie je uvedené, že aj keď sudca vysloví predbežný právny názor, že ním bude aj do budúcna viazaný. Striktné dodržiavanie uvedeného ustanovenia by znamenalo absolútne formalistický proces. Dôležité je, aby to bolo v písomnom odôvodnení rozsudku uvedené. Odvolací súd je tak názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie netrpí vadou, ktorá by robila toto rozhodnutie prekvapivým. Ani nevypočutie žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie (odvolacia argumentácia žalovaných v doplnení ich odvolania), nerobí procesný postup súdu prvej inštancie vadným. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/8/2016, zo dňa 30.11.2016, v zmysle ktorých povinnosť uskutočniť vypočutie strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetom konania bol nárok žalobcov zo zodpovednosti z vád predanej nehnuteľnosti, pričom dôkazy založené v súdnom spise (ohľadne uplatňovania tohto nároku a jeho výšky), z ktorých obsahom sa súd prvej inštancie náležite oboznámil, tento aj náležite vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z § 132 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom (Zo súdnej praxe č. 26/2000). Navyše hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu, nie účastníkov konania (strán sporu), čo nie je porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Právo byť prítomný na verejnom pojednávaní v civilných veciach nie je absolútne, osobná účasť strany sporu sa môže považovať za nevyhnutnú v prípadoch, kde charakter veci a životný štýl dotknutej osoby môže byť priamo relevantný k predmetu konania, alebo v prípadoch, keď rozhodnutie sa priamo týka osobného správania sa strany sporu (pozri Karpenko v. Ruská federácia, no. 5605/04 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 90, 13. marec 2012, Buterlevičiute, v. Lotyšsko, no. 42139/08 <http://hudoc.echr.coe.int/eng>, § 64, 12. januára 2016). Tiež je potrebné vziať do úvahy, že národné súdy môžu brať ohľad na požiadavky na efektivitu a hospodárnosť konania a dospieť k záveru, že systematické opakované vytyčovanie a odročovanie pojednávaní môžu predstavovať prekážku riadneho a včasného vedenia a skončenia konania ako ďalšej požiadavky článku 6 Dohovoru, a to rozhodnutia veci v primeranom čase (porovnaj Schuler-Zgraggen v. Švajčiarsko, 24. jún 1993, § 58, Series A no. 263). Nakoľko žalobcovia mali mnoho možností sa písomne vyjadrovať, dávať písomné stanoviská a vyjadrovať sa k argumentom druhej strany, čo aj urobili, boli v konaní zastúpení právnym zástupcom, odvolací súd je názoru, že ich nevypočutím pred súdom prvej inštancie, nedošlo k vadnému procesnému postupu v konaní súdu prvej inštancie. Napokon skutočnosť, že žalobcovia neboli v konaní vypočutí, nenamietali žalobcovia, ale paradoxne žalovaní. 21. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t.j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. 22. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 10.667,57 eur potvrdiť podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. Výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 23. Za správny považoval odvolací súd i výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštanného konania. V danej veci správne súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. podľa zásady úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá sporová strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo všeobecnosti platilo, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016). V danej veci porovnaním (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo, možno dospieť k záveru, že ani žalobcovia ani žalovaní nemali plný úspech vo veci, a teda každý z nich mal iba čiastočný úspech vo veci. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. §142 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným zaplatenia sumy 24.518,90 eur (sumy 10.667,57 titulom zľavy z kúpnej ceny za zvlhnuté steny a sumy 13.851,33 eur titulom vád bazénu). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 10.667,57 eur a vo zvyšku (v časti sumy 13.851,33 eur) žalobu zamietol. Čistý úspech žalovaných v konaní tak bol vo výške 13 % (po odpočítaní úspechu žalobcov v konaní 46,50 % od úspechu žalovaných v konaní 56,50 %). Odvolací súd sa stotožnil i s názorom o nepriznaní odmeny za niektoré úkony právnej služby u žalovaných (str. 10 rozsudku), pričom v tomto smere odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti, pričom iba poukazuje na to, že súd prvej inštancie na str. 9 posledný odsek odôvodnenia rozsudku nesprávne použil pojem „priznal navrhovateľovi“, keď správne malo byť uvedené „priznal žalovaným“. 24. O trovách odvolacieho konania vo veci samej rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom úspešným v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).