Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224057 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212224057.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., Limbová 451/3, Limbach, IČO: 31 342 841, proti žalovanému: D. M.Ý., U.. X.XX.XXXX, R. G. XX, R., zastúpenému spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 24.001,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. júna 2016 č.k. 7C 182/2012-300 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal (ako pôvodný žalobca G.. B.. C. E.) zaplatenia sumy 24.001,60 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom, že si podaním zo dňa 20.2.2012 uplatnil u notárky C.. C. R. pohľadávku, ktorá mu vznikla voči poručiteľovi C.. D. M., bývalému SKP úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. v konaní č.k. 8K 1/04 titulom zanedbania povinnosti dobrého hospodára a znehodnotenia jeho aktív vo forme vykonateľných pohľadávok poručiteľom, ktoré si navrhovateľ prihlásil do konkurzného konania v lehote stanovenej súdom. Poručiteľ predmetné pohľadávky čo do výšky 826.786,46 eur na prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007 poprel, následne neuplatnil právo do jedného mesiaca od prieskumného pojednávania podľa § 23 ods. 3, ods. 5, § 25 ZKV, pričom odignoroval poučenie konkurznou sudkyňou na prieskumnom pojednávaní, pričom vedel a musel vedieť, že pri zmeškaní lehoty určenej súdom sa pohľadávka prihlásená do konkurzného konania žalobcom považuje za nespornú. Jeho vinou sa tak vykonateľné a nesporné pohľadávky žalobcu nestali súčasťou konečnej správy. Uviedol, že poručiteľ zatajil konkurznému súdu, že neuplatnil právo na súde, zmanipuloval podklady pre rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ako aj pre konečnú správu, preto navrhovateľ nemohol po právoplatnom zrušení konkurzu - 16.9.2009 efektívne využiť právo mu priznané podľa § 45 ods. 2 ZVK resp. žalovať podľa § 66g ods. 1, ods. 2 ZVK v spojení s § 420 a nasl. OZ majetných konateľov úpadcu na náhradu škody, pretože vinou poručiteľa stratil postavenie konkurzného veriteľa. Z Osvedčenia o dedičstve č.k. 38D 733/2011, Dnot 1/2012 zo dňa 20.6.2012 je preukázané, že žalovaný nadobudol majetok v hodnote 24.001,60 eur. Listom zo dňa 28.10.2011 bol poručiteľ vyzvaný k náhrade škody v sume 212.936,61 eur s príslušenstvom. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že škoda na tom základe, na akom si ju uplatňuje žalobca, ani vzniknúť nemohla, pretože správca konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zák. č. 328/1991 Zb. Správca nepoprel vykonateľné pohľadávky konkurzného veriteľa-žalobcu, pretože platobné rozkazy Okresného súdu Bratislava III č.k. 42Rob 35/04-13 a 42Rob 3/04-10 nikdy nenadobudli právoplatnosť. Vzhľadom na to, že prihlásené pohľadávky neboli vykonateľné, správca konkurznej podstaty nemohol postupovať v zmysle zákonnej úpravy, neopomenul teda žiadne svoje povinnosti a postupoval v súlade so zákonom. Žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody neobstojí ani z toho dôvodu, že neexistovala žiadna pohľadávka žalobcu, pretože nikdy neposkytol žiadne plnenie odôvodňujúce vznik nároku. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie dňa 13.6.2016 nedostavil, hoci bol riadne predvolaný. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu. 5. Zistil, že dňa 2.1.2004 podal pôvodný žalobca na Okresný súd Bratislava III proti spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia 50.000 Sk s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 42Rob 3/04 (neskôr 28Cb 69/2006). Okresný súd Bratislava III vydal dňa 8.1.2004, pod č.k. 42Rob 3/04-10 platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel. Na platobnom rozkaze súd vyznačil právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom 13.2.2004. Dňa 19.4.2006 podal žalovaný v predmetnom konaní odpor proti platobnému rozkazu. Uznesením zo dňa 9.10.2010, č.k. 28Cb 69/2006 - 103 Okresný súd Bratislava III konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný bol dňa 27.5.2010 vymazaný z obchodného registra, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2010. Dňa 15.1.2004 podal pôvodný žalobca na Okresný súd Bratislava III proti spoločnosti LIVAK PLAST s.r.o. návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia 500.000 Sk s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 42 Rob 35/04 (neskôr 27Cb 19/2006). Okresný súd Bratislava III vydal dňa 27.1.2004, pod č.k. 42Rob 35/04-13 platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel. Na platobnom rozkaze súd vyznačil právoplatnosť aj vykonateľnosť dňom 18.2.2004. Dňa 23.1.2006 podal žalovaný v predmetnom konaní odpor proti platobnému rozkazu. Uznesením zo dňa 7.9.2010, č.k. 27Cb 19/2006-118 Okresný súd Bratislava III konanie zastavil z dôvodu, že žalovaný bol dňa 27.5.2010 vymazaný z obchodného registra. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011. Uznesením zo dňa 7.12.2004, č. k. 8K 1/2004 - 105 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. Listami zo dňa 2.2.2005 si pôvodný žalobca uplatnil do konkurzu pohľadávky na základe platobného rozkazu zo dňa 8.1.2004, č.k. 42Rob 3/04-10 a platobného rozkazu zo dňa 27.1.2004, č.k. 42Rob 35/04-13. Dňa 12.3.2007 sa uskutočnilo v predmetnom konkurznom konaní prieskumné pojednávanie. Súčasťou zápisnice z prieskumného pojednávania bol zoznam konkurzných pohľadávok zostavený správcom konkurznej podstaty. Pod por. č. 10/c bola uvedená pohľadávka pôvodného žalobcu prihlásená vo výške 533.844 Sk na základe platobného rozkazu sp. zn. 42Rob 3/04-10 popretá z dôvodu, že platobný rozkaz nikdy nebol doručený úpadcovi, úpadca pohľadávku neeviduje, podané trestné oznámenie a odpor proti platobnému rozkazu. Pod por. č. 10/e bola uvedená pohľadávka pôvodného žalobcu prihlásená vo výške 5.881.175 Sk na základe platobného rozkazu sp.zn. 42Rob 35/04-13 popretá z dôvodu, že platobný rozkaz nikdy nebol doručený úpadcovi, pohľadávku neeviduje v účtovníctve, podané trestné oznámenie a dňa 23.1.2006 podaný odpor proti platobnému rozkazu. Uznesením zo dňa 10.8.2009, č.k. 8K 1/2004-702, právoplatným dňa 16.9.2009, bol zrušený konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. 6. Ďalej zistil, že listom podaným na pošte dňa 28.10.2011 vyzval žalobca C.. D. M. na náhradu škody vo výške 212.939,61 eur s prísl. v lehote do 30.11.2011. Listom zo dňa 19.2.2012 si žalobca uplatnil pohľadávku v dedičskom konaní Dnot 1/2012, 38D 733/2011 po poručiteľovi C.. D. M.. Podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 20.6.2012, č.k. 38D 733/2011, Dnot 1/2012, právoplatného dňa 20.6.2012, nadobudol žalovaný po poručiteľovi C.. D. M. dedičstvo v čistej hodnote 24.001,60 eur. Dňa 15.2.2016 uzatvorili pôvodný žalobca ako postupca a VENUS PROJECT Slovakia, uvedený v záhlaví tohto rozsudku ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči odporcovi v sume 24.001,60 eur s príslušenstvom uplatnenej v konaní sp. zn. 7C 182/2012. 7. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 8 ods. 2, § 23 ods. 3, ods. 5, zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“). 8. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych ustanovení dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňoval náhradu škody voči žalovanému ako dedičovi po poručiteľovi C.. D. M., ktorý mu (pôvodnému žalobcovi) mal spôsobiť škodu ako správca konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST s.r.o., ktorý poprel na prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007 pohľadávku žalobcu vo výške 826.786,46 eur, no napriek tomu neuplatnil právo podľa § 23 ods. 3 zák. o konkurze a vyrovnaní, hoci ho o tom konkurzná sudkyňa poučila. 9. Vyslovil, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný porušil právnu povinnosť, zaťažovalo žalobcu. 10. Uviedol, že žalobca videl porušenie právnej povinnosti správcu konkurznej podstaty predovšetkým v tom, že hoci žalobca prihlásil do konkurzu vykonateľné pohľadávky a správca konkurznej podstaty ich na prieskumnom pojednávaní poprel, nepodal v stanovenej lehote na súd návrh v zmysle § 23 ods. 3 zák. o konkurze a vyrovnaní. Ako však vyplýva zo spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 28Cb 69/2006 a 27Cb 19/2006, platobné rozkazy, na základe ktorých si navrhovateľ uplatnil do konkurzu svoje pohľadávky, nikdy nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd na nich síce vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak nesprávne, nakoľko tieto nikdy neboli riadne doručené odporcovi v predmetných konaniach. Žalovaný v týchto konaniach neskôr aj podal odpor proti platobným rozkazom, pričom súd v oboch prípadoch ďalej v konaní pokračoval a napokon obe konania skončili zastavením z dôvodu, že žalovaný bol vymazaný z obchodného registra. Z uvedeného mal preukázané, že pohľadávky, ktoré si navrhovateľ v konkurze uplatnil neboli vykonateľné, preto správca nemal dôvod postupovať podľa § 23 ods. 3 zák. o konkurze a vyrovnaní. Správca pritom tieto skutočnosti (teda, že platobné rozkazy neboli nikdy doručené odporcovi a tento podal proti nim odpor) uviedol ako dôvod popretia pohľadávok aj v zozname konkurzných pohľadávok, ktorý bol súčasťou zápisnice z prieskumného pojednávania. 11. Pokiaľ žalobca poukazoval na Stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.6.1998, Cpjn 19/98, súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie nie je pre posúdenie tejto veci právne významné. Z jeho obsahu vyplýva, že ak prebieha o prihlásenej pohľadávke konanie, ktoré nebolo do vyhlásenia konkurzu právoplatne skončené, a ktoré sa vyhlásením konkurzu neprerušuje, alebo v ktorom sa v súlade so zákonom pokračuje, prípadne ktoré bolo v súlade so zákonom začaté po vyhlásení konkurzu, je pre záver, či pohľadávka bola priznaná vykonateľným rozhodnutím, rozhodujúci stav v čase konania prieskumného pojednávania. Pre ostatné pohľadávky je pre záver, či boli priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, rozhodný stav v čase vyhlásenia konkurzu. V danom prípade však pohľadávky uplatnené žalobcom v konkurznom konaní neboli priznané vykonateľným rozhodnutím súdu ani ku dňu vyhlásenia konkurzu, ani ku dňu konania prieskumného pojednávania. Na platobných rozkazoch síce bola formálne súdom vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak nesprávne, keď neboli splnené zákonné predpoklady na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti týchto súdnych rozhodnutí. Uviedol, že vyššie citované stanovisko (NS ČR) nemá na mysli rozhodnutia, na ktorých bola ku dňu vyhlásenia konkurzu vyznačená súdom vykonateľnosť, hoci v skutočnosti sa vykonateľnými nestali, ale rozhodnutia, ktoré sú naozaj vykonateľné v čase vyhlásenia konkurzu. V danom prípade však, ako vyplýva z vyššie uvedeného, pohľadávky, ktoré si prihlásil navrhovateľ do konkurzu, neboli priznané vykonateľným súdnym rozhodnutím, preto keď ich správca poprel, nebol povinný postupovať podľa § 23 ods. 3 zák. o konkurze a vyrovnaní, teda neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť. Keďže nepreukázal splnenie už prvého z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti), súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že si ich nevyčíslil, pričom nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanému. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že tento je arbitrárny, nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnenia vydaný na základe nedostatočne a nepresvedčivo zistením skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprípustne zasiahol do jeho základných práv, keď ho ako účastníka (sporovú stranu) v primeranej lehote neoboznámil s dôkazmi, ktoré si obstaral pre posúdenie veci a jej rozhodnutie, čím mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho práva ma spravodlivé súdne konanie. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepovažoval za riadne a presvedčivo odôvodnený, vychádzajúci z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia, odporujúci ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže nie je konzistentne odôvodnený. Uviedol, že správca konkurznej podstaty vedel, že na Okresnom súde Bratislava III v rozhodnom období prebiehajú konania vo veciach sp. zn. 42Rob 3/04 (neskôr sp. zn. 27Cb 19/2006), ktorých sa ex offo stal účastníkom konania a ktoré boli prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok LIVSAK PLAST, s.r.o. uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.12.2004 č.k. 8K 1/2004-105, teda si nesplnil povinnosť riadneho hospodára, ktorú zanedbal, porušil svoju povinnosť o to viac, že porušil svoju povinnosť, keď nepožiadal Okresný súd Bratislava III, aby pokračoval v konaniach, čo malo za následok, že tieto konania neboli prejednané a rozhodnuté s urýchlením, teda riadne sa o vec nestaral, čo malo za následok vznik majetkovej škody. Tvrdil, že ak by SKP C.. D. M. riadne konal a plnil si svoje povinnosti dobrého hospodára uložené mu ZKV a zákonom o konkurze a reštrukturalizácií, tak bol povinný ex offo podať návrh na pokračovanie v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava III vo veciach sp.zn. 42 Rob 3/04 (neskôr 28Cb 69/2006) a sp.zn. 42Rob 35/04 (neskôr 27Cb 19/2006)a za daných okolností nepochybil G.. B.. C. E. (v tom čase živnostník podnikajúci pod obchodným menom B.. C. E.-VENUS) ale SKP C.. D. M. porušil svoje povinnosti, čo malo v konečnom dôsledku za následok vznik uplatnenej majetkovej škody. Pochybenie SKP C.. D. M. viedol v tom, že tento vedel a poznal právo a keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 23Cb 19/2006 požiadal, aby súd pokračoval v konaní, tak vedel a musel vedieť, že aj v konaniach vedených pod sp. zn. 42Rob 3/04 (neskôr 28Cb 69/2006 a sp. zn. 42Rob 35/04 (neskôr 27Cb 19/2006), vedel, že mal a musel požiadať Okresný súd Bratislava III o pokračovanie v konaní a túto povinnosť si nesplnil. Mal za nesporné, že vzhľadom k platným ustanoveniam zákona o konkurze a reštrukturalizácii a hospodárnosť súdneho konania tak pôvodný žalobca a konkurzný veriteľ nemusel podávať po popretí pohľadávok SKP nové, tzv. incidenčné žaloby, keďže o uplatnených nárokoch ním prihlásených do konkurzného konania prebiehalo konanie na Okresnom súde Bratislava III v daných veciach, s čím sa Okresný súd Bratislava III dostatočne a presvedčivo nevysporiadal, vec nedostatočne a nepresvedčivo zistil a nesprávne právne posúdil. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca, ani jeho právny predchodca sa po celú dobu konania ani raz nezúčastnili súdneho pojednávania, nepreukazovali a nedokazovali dôvodnosť v žalobe uvádzaných tvrdení a z toho pohľadu neuniesli dôkazné bremeno. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neukrátil procesnú stranu na jej práve aktívne pred súdom vystupovať. K argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní, že súd v primeranej lehote žalobcu ako účastníka konania neoboznámil s dôkazmi, ktoré si obstaral, uviedol, že žalobca mal kedykoľvek možnosť oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu a tiež mohol na zabezpečené dôkazy reagovať. To, že žalobca túto možnosť nevyužil, nie je možné podľa neho pripísať súdu, ale výlučne nezáujmu sporovej strany na riadnom a aktívnom vystupovaní v súdnom konaní. Uviedol, že z obsahu odvolania sa nedá zistiť, v čom vidí nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože to bližšie nešpecifikoval, čo sa týka aj jeho tvrdenia o arbitrárnosti odôvodnenia tohto rozsudku, pričom odvolanie v tejto časti len proti odôvodneniu nepovažoval za prípustné. Odvolanie žalobcu považoval za zmätočné. 15. Žalobca vo svojom vyjadreniu k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu považoval toto vyjadrenie za právne irelevantné, majúc za to, že jeho odvolanie je dôvodné. Uviedol, že práve právny zástupca žalovaného svojimi aktivitami v priebehu konkurzného konania „usmerňoval“ v prospech záujmovej skupiny SKP ku konaniu, ktoré nemalo oporu v zákone, dokonca si nechal vystaviť ním aj plnomocenstvo k jeho zastupovaniu v konkurznom konaní aj v konaniach na Okresnom súde Bratislava III na náhradu škody, a to po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. za podľa neho zaujímavých okolností. Navrhol pripojiť spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8K 1/2004a vypočuť svedkov B.. T. R. K. M. H., bývalých konateľov spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s tým, že postupom správcu konkurznej podstaty C.. D. M., zastupovaným C.. A. N. v konkurznom konaní, došlo k porušeniu ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z.z., keď SKP sa o vec riadne nestaral, zanedbal povinnosť dobrého hospodára, ktorý vedel ako účastník konania na Okresnom súde Bratislava III, v ktorých bol žalovaný úpadca, že tieto konania sú prerušené a že v prerušených konaniach možno pokračovať len na návrh správcu, ktorý sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Teda ak by si riadne a zodpovedne plnil svoje povinnosti, tak by majetková škoda pôvodnému žalobcovi nevznikla. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa netýka merita veci a k návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov uviedol, že žalobca mohol, ak to považoval za potrebné, predniesť tento návrh pred súdom prvej inštancie, ktorý sa pritom oboznámil aj s obsahom uvedeného konkurzného konania. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom, ktorý nebolo potrebné doplniť, prejednal vec bez pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 a § 213 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie stranami sporu navrhnutými dôkazmi, výsledky ktorého aj správne vyhodnotil a svoje odôvodnenie aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd aj v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 22. Žalobca sa svojom žalobou od žalovaného (ako dediča po poručiteľovi C.. D. M., býv. správcom konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o.) domáhal zaplatenia sumy 24.001,60 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že si podaním zo dňa 20.2.2012 uplatnil u notárky C.. C. R. pohľadávku, ktorá mu vznikla voči poručiteľovi C.. D. M., bývalému SKP úpadcu LIVAK PLAST s.r.o. v konaní č.k. 8K 1/04 titulom zanedbania povinnosti dobrého hospodára a znehodnotenia jeho aktív vo forme vykonateľných pohľadávok poručiteľom, ktoré si prihlásil do konkurzného konania v lehote stanovenej súdom. Poručiteľ predmetné pohľadávky čo do výšky 826.786,46 eur na prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007 poprel, následne neuplatnil právo do jedného mesiaca od prieskumného pojednávania podľa § 23 ods. 3, ods. 5, § 25 ZKV, pričom odignoroval poučenie konkurznou sudkyňou na prieskumnom pojednávaní, pričom vedel a musel vedieť, že pri zmeškaní lehoty určenej súdom sa pohľadávka prihlásená do konkurzného konania žalobcom považuje za nespornú. Jeho vinou sa tak vykonateľné a nesporné pohľadávky žalobcu nestali súčasťou konečnej správy, zatajil konkurznému súdu, že neuplatnil právo na súde, zmanipuloval podklady pre rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ako aj pre konečnú správu, preto nemohol po právoplatnom zrušení konkurzu - 16.9.2009 efektívne využiť právo mu priznané podľa § 45 ods. 2 ZVK resp. žalovať podľa § 66g ods. 1, ods. 2 ZVK v spojení s § 420 a nasl. Obč. zák. majetných konateľov úpadcu na náhradu škody, pretože vinou poručiteľa stratil postavenie konkurzného veriteľa. Z Osvedčenia o dedičstve č.k. 38D 733/2011, Dnot 1/2012 zo dňa 20.6.2012 mal za preukázané, že žalovaný nadobudol majetok v hodnote 24.001,60 eur. Listom zo dňa 28.10.2011 bol poručiteľ vyzvaný k náhrade škody v sume 212.936,61 eur s príslušenstvom. 23. V zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). 24. Žalobca videl porušenie právnej povinnosti správcu konkurznej podstaty predovšetkým v tom, že hoci prihlásil do konkurzu vykonateľné pohľadávky a správca konkurznej podstaty ich na prieskumnom pojednávaní poprel, nepodal v stanovenej lehote na súd návrh v zmysle § 23 ods. 3 zák. o konkurze a vyrovnaní Vychádzajúc z obsahu spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 28Cb 69/2006 a 27Cb 19/2006, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že platobné rozkazy, na základe ktorých si žalobca uplatnil do konkurzu svoje pohľadávky, nikdy nenadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd na nich síce vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť, avšak nesprávne, nakoľko tieto nikdy neboli riadne doručené odporcovi v predmetných konaniach a po neskôr podanom odpore platobným rozkazom, súd v oboch prípadoch ďalej v konaní pokračoval a napokon obe konania skončili zastavením z dôvodu, že žalovaný bol vymazaný z obchodného registra. Z uvedeného mal preukázané, že pohľadávky, ktoré si navrhovateľ v konkurze uplatnil neboli vykonateľné, preto správca nemal dôvod postupovať podľa § 23 ods. 3 zák. o konkurze a vyrovnaní. Správca pritom tieto skutočnosti (teda, že platobné rozkazy neboli nikdy doručené odporcovi a tento podal proti nim odpor) uviedol ako dôvod popretia pohľadávok aj v zozname konkurzných pohľadávok, ktorý bol súčasťou zápisnice z prieskumného pojednávania. 25. K porušeniu právnej povinnosti uvedeným správcom konkurznej tak nedošlo a nebola tak dôvodná námietka žalobcu, že správca konkurznej podstaty vedel, že na Okresnom súde Bratislava III v rozhodnom období prebiehajú konania vo veciach sp. zn. 42Rob 3/04 (neskôr sp. zn. 27Cb 19/2006), ktorých sa ex offo stal účastníkom konania a ktoré boli prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok LIVSAK PLAST, s.r.o. uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.12.2004 č.k. 8K 1/2004-105, si nesplnil povinnosť riadneho hospodára, ktorú zanedbal, porušil svoju povinnosť, keď nepožiadal Okresný súd Bratislava III, aby pokračoval v konaniach, čo malo za následok, že tieto konania neboli prejednané a rozhodnuté s urýchlením, teda riadne sa o vec nestaral, čo malo za následok vznik majetkovej škody. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalobcu o arbitrárnosti a nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. 26. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré zo základných práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. 27. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne, presvedčivo a náležite v súlade v s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v tom čase (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.) odôvodnil. 28. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie neprípustne zasiahol do jeho základných práv, keď ho ako účastníka (sporovú stranu) v primeranej lehote neoboznámil s dôkazmi, ktoré si obstaral pre posúdenie veci a jej rozhodnutie, čím mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom a došlo k porušeniu jeho práva ma spravodlivé súdne konanie, táto tiež nebola dôvodná, keďže na pojednávania sa nedostavoval a možno prisvedčiť žalovanému, že mal možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom. Súd prvej inštancie tiež správne prejednal vec v neprítomnosti žalobcu na pojednávaní dňa 13.6.2016 v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Žalobca bol tiež v predvolaniach doručených mu na pojednávania poučený aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a odvolací súd nemohol prihliadať na žalobcom navrhované dôkazy v odvolacom konaní, ktoré by navyše ani neboli spôsobilé privodiť iný výsledok konania vo veci. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).