Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/176/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227152 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212227152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu R.. R. Š., I.. XX.X.XXXX, Z. Z. XXX, N., práv. zast. JUDr. Milanom Szóllóssym, advokátom so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: PROPRIETAS spol. s r.o., so sídlom Technická 7, Bratislava, IČO: 35 957 719, práv. zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 6.234,- EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/254/2012-615 zo dňa 13.12.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/254/2012-615 zo dňa 13.12.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.234 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.234 EUR od 18.5.2012 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 6.234 EUR od 18.5.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal štátu náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 a doplnenou dňa 22.4.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.234 EUR s príslušenstvom, zmluvnou pokutou a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril dňa 22.3.2012 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola realizácia stavby „Prestrešenie balkónov komplet a odvodnenie balkónov na Schawalbenweg 21, Berlín“. V čl. 5 tejto zmluvy a následne v prílohách bola dohodnutá cena diela a v čl. 6 boli dohodnuté podmienky fakturácie diela. Pôvodne bola dohodnutá cena diela vo výške 20.780 EUR bez DPH, pričom následne bol uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, kde sa zmluvné strany dohodli na rozšírení predmetu diela o realizáciu opravy podlahy balkónov - Rekonštrukcia podlahy balkónov komplet na Schwalbenweg 21, Berlín za dohodnutú cenu vo výške 22.000 EUR bez DPH. Ďalej uviedol, že v súlade s bodom 6 Zmluvy vystavil žalovanému zálohovú faktúru na sumu 8.312 EUR, t.j. vo výške 40 % ceny diela bez DPH, ktorú žalovaný uhradil dňa 29.3.2012. Vo vzťahu k ostávajúcej cene diela sa zmluvné strany dohodli, že právny predchodca žalobu ako dodávateľ je oprávnený predložiť čiastkovú faktúru na sumu vo výške 30 % ceny diela bez DPH po dokončení strechy komplet a konečnú faktúru po odovzdaní diela. Zmluvné strany si zároveň vo vzťahu k záverečnej faktúre ako aj čiastkovým faktúram určili odlišne od zákona dobu vzniku nároku právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie diela a rovnako aj povinnosť žalovaného k zaplateniu ceny diela, t.j. odlišne od ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že vznik nároku na zaplatenie diela vzniká odovzdaním predmetu diela, resp. jeho časti. Právny predchodca žalobcu tak v súlade so Zmluvou vystavil žalovanému za tesárske a klampiarske práce čiastkovú faktúru č. 2012013 so splatnosťou dňa 17.5.2012, ktorá prestavovala 30 % z ceny diela bez DPH. Žalovaný vystavenú faktúru neuhradil. 3. Súd prvej inštancie vydal vo veci, proti ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade žalovanej sumy z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany žalobcu riadne a v dohodnutom termíne vykonať dielo a preto podľa jeho názoru uplatnený nárok ani nevznikol a žalobu považuje za nedôvodnú. 4. Žalobca sa k odporu žalovaného písomne vyjadril, pričom uviedol, že pôvodná cena diela v zmysle Zmluvy o dielo bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami na sumu vo výške 20.780,- EUR bez DPH. Dňa 4.4.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo rozšírenie predmetu diela o realizáciu opravy podlahy balkónov s dohodnutou cenou rekonštrukcie vo výške 22.066,- EUR bez DPH. V zmysle čl. 6 - Platobný dohovor sa zmluvné strany dohodli, že dodávateľ vystaví a objednávateľ uhradí pred nástupom do práce zálohovú faktúru vo výške 40 % ceny diela bez DPH a táto zálohová faktúra na sumu 8.312,- EUR bola uhradená dňa 29.3.2012. V zmysle časového platobného harmonogramu ktorý bol súčasťou Zmluvy o dielo sa zmluvné strany k zostávajúcej cene diela dohodli, že fakturácia 30 % z ceny diela (20.780,- EUR) bez DPH bude za tesárske a klampiarske práce. Z uvedenej sumy mal teda právny predchodca žalobcu uhradenú zálohovú faktúru vo výške 8.312,- EUR a následne v priebehu realizácie diela vyfakturoval žalovanému faktúru č. 2012016 na sumu vo výške 6.234 EUR. Zdôraznil, že vyzval žalovaného výzvou zo dňa 6.9.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 19.087,80 EUR, a to i vrátane faktúry ktorá je predmetom tohto konania, pričom žalovaný v reakcii na predmetnú výzvu prejavil záujem uhradiť dlžnú sumu vo výške 12.853,80 EUR, avšak v zostávajúcej časti, t.j. v časti sumy vo výške 6.234,- EUR dlžnú sumu namietal. 5. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom svedkov W. L., V. N., W. N., obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 22.3.2012 Zmluvu o dielo (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola realizácia časti stavby „Prestrešenie balkónov komplet a odvodnenie balkónov“ na Schwalbenweg 21, Berlín za vopred dohodnutú cenu vo výške 20.780,- EUR. Medzi zmluvnými stranami došlo následne k uzatvoreniu Dodatku č. 1 k Zmluve, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného opravu podlahy balkónov na diele Schwalbenweg 21, Berlín a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.066,- EUR. Tiež sa v zmysle čl. 6 Zmluvy dohodli, že súčasťou Zmluvy je spoločne dohodnutý plán platieb, ktorého podkladom bude súpis skutočne vykonaných prác a dodávok, pričom potvrdenie skutočne realizovaných prác a dodávok bude predkladané riadeniu stavby na schválenie a uvoľnenie a až potom môžu byť vystavené čiastkové faktúry. Žalobca tvrdil, že nárok na zaplatenie 30% ceny diela mu vznikol dňa 25.4.2012, kedy došlo zo strany žalovaného k podpísaniu preberacieho protokolu, ktorý podpísal za žalovaného pán L. ako miestny stavebný dozor, čím potvrdil ukončenie prác na strechách balkónov. V nadväznosti na uvedené v zmysle čl. 6 Zmluvy a v súlade s platobným harmonogramom vystavil v prospech žalovaného dňa 3.5.2012 faktúru č. 2012013 na sumu vo výške 6.234,- EUR so splatnosťou dňa 17.5.2012, ktorou žalovanému fakturoval 30% z ceny diela za tesárske a klampiarske práce v Berlíne a ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal predovšetkým na to, že listinný doklad -Baubesprechung Protokoll (Zápisnica z porady, č.l. 24) zo dňa 25.4.2012 nepredstavuje súpis skutočne vykonaných prác a dodávok, nakoľko jeho obsahom nie je zoznam prác ktoré boli pri vyhotovovaní diela, resp. jeho časti skutočne vykonané a rovnako ani neobsahuje zoznam dodávok (materiálov), ktoré boli na vyhotovenie diela, resp. jeho časti dodané. Nakoľko si žalobca podľa názoru žalovaného nesplnil svoje povinnosti v zmysle čl. 6 Zmluvy, žalovaný faktúru č. 2012013 neuhradil. Zároveň v konaní poukázal na neodbornosť vykonanej rekonštrukcie zo strany právneho predchodcu žalobcu a s tým súvisiacu škodu, ktorá vznikla žalovanému tým, že právny predchodca žalobcu poškodil a znehodnotil materiál, ktorý mal od žalovaného k dispozícii na vykonanie rekonštrukcie podlahy, pričom jeho cena predstavovala sumu vo výške 27.776,12 EUR, ktorú si žalovaný kompenzačnou námietkou započítal proti žalovanej pohľadávke. Uvedené vady diela si žalovaný uplatnil e-mailom zo dňa 23.5.2012, čo považoval za riadnu reklamáciu vykonaného diela a voľbu nárokov z vád diela. Z e-mailu zo dňa 19.10.2012 (č.l. 183-184) preloženého z jazyka nemeckého do jazyka slovenského vyplýva, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že pri preskúmaní kvality vykonania prác boli zistené viaceré vady realizácie diela (v zmysle fotodokumentácie a pripomienok v prílohe) a zároveň ho vyzval na odstránenie vád a ich príčin k 3.11.2012. Súčasne uviedol, že podľa jeho názoru splnil všetky podmienky na použitie ustanovenia § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka a preto mal právo na zadržanie zaplatenia časti ceny Diela za vykonanie prestrešenia balkónov komplet a odvodnenie balkónov komplet vo výške 12.468,- EUR, čo predstavuje 60 % ceny za vykonanie Diela. Žalovaný tiež založil do súdneho spisu kópiu Znaleckého posudku č. 05/2014 (č.l. 201-216), ktorý vypracoval dňa 5.4.2014 Ing. T. M., znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností, na žiadosť žalovaného ako objednávateľa. Zo záveru predmetného Znaleckého posudku v časti týkajúcej sa vyčíslenej škody vyplýva, že celková výška škody na podlahách balkónov/lógií obhliadnutých znalcom dňa 6.2.2014 je 24.163,36 EUR s DPH a celková výška škody na podlahách balkónov/lógií ostatných, t.j. okrem obhliadnutých znalcom dňa 6.2.2014 je 104.717,94 EUR. 6. Žalobca v priebehu konania spochybnil procesnú obranu žalovaného a zároveň poprel aj svoju zodpovednosť za vady diela. Podľa jeho tvrdení nie je možné niesť zodpovednosť za niečo, na čo v zmysle Zmluvy nebol ani povinný, keďže žalovaným vytýkané vady sa týkali prác v zmysle Dodatku č. 1 k Zmluve a nie prác na zastrešení balkónov. Pre prípad, že by však súd dospel k inému záveru, trval na tom, aby súd žalovanému právo z vád diela nepriznal, a to z dôvodu absencie oznámenia konkrétnych vád diela bez zbytočného odkladu. 7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.4.2013, č.k. 42Cb/254/2012-104 pripustil zmenu žalobného petitu jeho rozšírením o nárok žalobcu na zaplatenie zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. 8. Súd zistil, že dňa 3.6.2015 bola spoločnosť TULIS STRECHY, s.r.o., so sídlom Duklianska 38, Spišská Nová Ves, IČO: 36 205 770 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FUSTA s.r.o., so sídlom Popradská 68, Košice, IČO: 36 604 933. Preto uznesením zo dňa 30.11.2015, č.k. 42Cb/254/2012-577 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť FUSTA s.r.o. a na jej miesto vstúpil na strane žalobcu Ing. Igor Š., a to z dôvodu uzatvorenia Dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 7.5.2015. 9. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom sporu je neuhradenie faktúry č. 2012013 za tesárske a klampiarske práce v Berlíne (zastrešenie balkónov), ktorá predstavuje 30% z ceny diela, ktorých vykonanie žalobca deklaroval odovzdávacím protokolom - zápisnica z porady o stavbe zo dňa 25.4.2012 (č.l. 24). Za žalovaného preberal dielo pán W. L., ktorý bol v zmysle Zmluvy o dielo na to oprávnený, čo vyplýva z čl. 8 bod. 8.5. Zmluvy. Žalobca nedisponuje súpisom vykonaných prác a dodávok, avšak listinný doklad a to zápisnica z porady preukazuje dodanie diela, nakoľko predmetom fakturácie bola strecha, pričom pod bodom 1 v zápisnici je jasne uvedené, že strecha je hotová a ešte sa majú opraviť drobnosti (č.l. 103). Následne preberací protokol, ktorý je prílohou k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.4.2012 sa týka zastrešenia balkónov (faktúra č. 2012013), ktorých neuhradenie je predmetom tohto konania a z tohto preberacieho protokolu vyplýva, že drobné závady boli odstránené a k odovzdaniu časti diela došlo riadne a včas a bez akýchkoľvek vád. Vystavená faktúra bola oprávnená a žalovaný mohol v súlade s ustanovením čl. 6 bod 6.1 faktúru vrátiť v prípade, ak obsahuje nesprávne údaje, prípadne nespĺňa formálne podmienky (potvrdenie vykonaných prác), avšak žalovaný k uvedenému nepristúpil. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 30 % ceny diela dňa 25.4.2012, t.j. podpisom preberacieho protokolu, ktorý podpísal pán W. L. ako osoba oprávnená za žalovaného v zmysle bodu 8.5 Zmluvy, čo sám potvrdil v rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom, že žalobca vykonal množstvo tam vykonaných strešných prác a že práce na zastrešení balkónov boli v dohodnutom rozsahu vykonané. V nadväznosti na uvedené a v súlade so Zmluvou žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2012013, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní a pokiaľ žalovaný tvrdí, že predmetnú faktúru neuhradil len z dôvodu, že si žalobca údajne nesplnil svoju povinnosť v zmysle čl. 6 Zmluvy o dielo a žalovanému nepredložil na schválenie súpis skutočne realizovaných prác a dodávok/preberací protokol, toto tvrdenie je nepravdivé a zavádzajúce. 10. Ďalej uviedol, že jediná komunikácia žalobcu so žalovaným týkajúca sa reklamácie vád diela je e- mail, ktorý bol zaslaný zo strany žalovaného žalobcovi dňa 23.5.2012, kde je v prvej vete uvedené, že sa má jednať o závady na balkónových podlahách, t.j. nie je zrejmé o aké konkrétne vady ide, kde sa tieto vady nachádzajú a na akých balkónoch boli zistené. Pokiaľ by však súd dospel k záveru, že námietky vád zo strany žalovaného k žalovanej faktúre sú relevantné, žalobca poukázal na to, že vady neboli zo strany žalovaného oznámené bezodkladne. Takýto e-mail podľa neho nemožno považovať za splnenie si oznamovacej povinnosti žalovaného o vadách diela v zmysle § 562 Obchodného zákonníka. Ak bolo žalovanému umožnené s časťou diela (zastrešenie balkónov) nakladať a bola mu odovzdaná už dňa 25.4.2012 časť diela, resp. dňa 18.5.2012 ako celkové dielo, potom mal žalovaný oznámiť žalobcovi vady časti diela najneskôr dňa 3.5.2012 a diela ako takého dňa 26.5.2012, a to vzhľadom na ustálenú súdnu prax pri výklade pojmu „bez zbytočného odkladu“ - za čo sa považuje lehota ôsmich dní. Z uvedeného dôvodu e-mail žalovaného zo dňa 19.10.2012, na ktorý poukazoval žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2014 tiež nemožno považovať za včasné plnenie si svojej oznamovacej povinnosti podľa § 562 Obchodného zákonníka a už vôbec nie za kvalifikovanú reklamáciu vád, nakoľko celý e-mail bol v jazyku nemeckom a nie v slovenskom, a teda žalobca mu nerozumel. Námietku žalovaného, ktorý tvrdil že jeho reklamáciu zo dňa 23.5.2012 možno považovať za všeobecnú reklamáciu, považuje žalobca za nepravdivú, nakoľko z obsahu reklamácie vyplýva, že sa nejedná o všeobecnú reklamáciu, ale len o reklamáciu rekonštrukcie podlahy na balkónoch čo priznal aj právny zástupca žalovaného. Podstatnou je však skutočnosť, že reklamácia uvedených vád nie je predmetom tohto konania. Žalobca má za to, že žalovaný nereklamoval žiadne vady diela riadne a včas bez zbytočného odkladu, a preto nemá žiadne nároky a práva z vád diela. Žalobca tak svoju zodpovednosť za vady diela tak ako ich popisuje žalovaný popiera, nakoľko žalobca nemôže niesť zodpovednosť za vady niečoho, na čo v zmysle Zmluvy nebol ani povinný a tiež z dôvodu, že ním uvádzané vady na ktoré poukázal v podaní zo dňa 11.10.2013 sa týkajú prác v zmysle Dodatku č. 1 Zmluvy a nie zastrešení balkónov. Nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 7.5.2014 uviedol, že mu vzniklo právo zadržať zvyšných 60% ceny diela, t.j. 12.468,- EUR. Toto právo mu vzniknúť nemohlo predovšetkým z dôvodu, že žalobca nezodpovedá za vady, ktoré sa mu snaží žalovaný pripísať na zodpovednosť a ďalej z dôvodu, že sám žalobca ako ďalší z predpokladov použitia § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka na vzťah medzi žalobcom a žalovaným uvádza aj včasnú reklamáciu vád, čo tiež splnené nebolo, a teda žalovanému nemohlo právo na zadržanie zaplatenia časti diela ani vzniknúť. Ku kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že škoda, ktorá mala vzniknúť žalovanému, mala byť z toho, že žalobca znehodnotil materiál použitý na stavbe s tým, že vo vyjadrení žalovaný uviedol, že materiál, ktorý mal byť znehodnotený a použitý na stavbe bol vo vlastníctve žalovaného čo doložil dokladom, a to kúpnou zmluvou zo dňa 1.9.2013, čo znamená, že je to o rok neskôr ako sa realizovalo dielo. Nie je teda pravdou, že materiál bol vo vlastníctve žalovaného, nakoľko ten už musel byť v roku 2012 (18.5.2012) zabudovaný do diela a stať sa jeho súčasťou, pričom ani v čase realizácie stavby nebol žalovaný vlastníkom daného materiálu, keďže to bola spoločnosť P1, s.r.o., ktorá bola dodávateľom materiálu na realizáciu Diela. Žalobca má za to, že žalovaný vôbec nepreukázal škodu, fotodokumentácia je nedostatočná, všeobecná a nie je z nej zrejmé, že sa týka práve tejto stavby. Zároveň žalovaný nepreukázal, aká povinnosť mala byť porušená zo strany žalobcu, ako aj príčinnú súvislosť s ktorou mala vzniknúť škoda. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný nemá nárok na náhradu škody, nakoľko túto si mal uplatniť ako reklamáciu vád podľa Obchodného zákonníka. Až následne po uvedení týchto skutočností žalovaný zmenil svoju právnu argumentáciu tak, že mu malo vzniknúť aj právo zadržať 60% ceny diela, čo má byť dôvodom pre nesplnenie si jeho povinností na úhradu ceny Diela. 11. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu Ing. Z. G. na pojednávaní uviedol, že žalovaná suma predstavuje čiastkovú faktúru č. 2012013, ktorá bola vystavená na sumu vo výške 6.234,- EUR. K reklamácii žalovaného zo dňa 23.5.2012 uviedol, že táto sa netýkala prác, ktorých neuhradenie je predmetom tohto konania a aj v hlavičke e-mailu bolo uvedené „Čiastková faktúra za podlahy na balkónoch v Berlíne“. Odovzdávajúci protokol spísal štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu (č.l. 134), pričom požiadal pána L., aby spísal závady na diele. Pán L. však žiadne výhrady a nedorobky nevytkol a právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o tom, že podlahy balkónov boli podľa názoru žalovaného vykonané neodborne a chybne. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu nemá vedomosť o žiadnych iných reklamáciách žalovaného, pričom e-mailové podanie žalovaného zo dňa 23.5.2012 nemožno považovať za reklamáciu. 12. Žalovaný v konaní tvrdil, že v zmysle čl. 6 Zmluvy o dielo mohli byť čiastkové faktúry vystavené až po predložení potvrdenia skutočne vykonaných prác a dodávok a zápisnicu z porady označenú ako odovzdávajúci protokol zo dňa 25.4.2012 nemožno považovať za odovzdávajúci protokol diela, nakoľko táto neobsahuje zoznam prác ktoré boli vykonané a ani zoznam materiálov ktoré boli použité pri vykonávaní diela. Žalobca súpis skutočne vykonaných prác a dodávok vyhotovoval pri ostatných faktúrach (s výnimkou zálohových faktúr ktoré boli vystavené ešte pred nástupom žalobcu na práce na stavbe) vyplývajúcich tak zo Zmluvy o dielo, ako aj z Dodatku č. 1 k Zmluve dielo a súpis skutočne vykonaných prác mal na základe zaužívanej praxe žalobcu a žalovaného podobu dokumentu s názvom preberací protokol. Preberací protokol podpísaný žalobcom a žalovaným pritom vždy obsahoval krátky popis žalobcom vykonaných prác a súpis materiálov použitých pri vykonaní daných prác. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že balkóny na ktorých žalobca vykonal práce v zmysle Zmluvy o dielo vykazujú viaceré nedostatky preukázateľne vyplýva zo znaleckého posudku č. 5/2014 vypracovaného znalcom Ing. T. M., ktorý dal vypracovať žalovaný. Predmetom tohto znaleckého posudku bolo posúdenie skutkového stavu balkónov/logií na ktorých vykonával žalobca prestrešenie, odvodnenie a rekonštrukciu podláh. Znalecký posudok tak jednoznačne potvrdil, že žalobca vykonal na balkónoch mimoriadne nekvalitnú prácu s mnohými vadami a škoda ktorú žalobca spôsobil žalovanému pri vykonaní diela (104.717,97 EUR + 27.776,12 EUR) je mnohonásobne väčšia ako hodnota nevyplateného zvyšku za vykonanie časti diela „Prestrešenie a odvodnenie balkónov“, t.j. 12.468,- EUR. V súvislosti s vyššie uvedenou škodou si žalovaný v rámci podania zo dňa 11.10.2013 uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 27.000,- EUR, ktorá spočíva v poškodení a znehodnotení materiálov, ktoré dodal žalovaný žalobcovi a ktorými žalobca vykonával predmet diela. Uvedená škoda je vyčíslená predbežne vo výške kúpnej ceny, ktorú uhradil žalovaný dodávateľovi materiálu a túto škodu si žalovaný započítava so žalovanou sumou. Súčasne zdôraznil, že boli splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda na zadržanie zaplatenia časti ceny diela za vykonanie prestrešenia balkónov komplet a odvodnenie balkónov vo výške 12.468,- EUR. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že dielo ako celok bolo vykonané nekvalitne a žalovaný si vady diela uplatnil včasnou reklamáciou (e-mailom zo dňa 23.5.2012), pričom k ich odstráneniu zo strany žalobcu nedošlo. Rovnako je zrejmé, že za vady diela zodpovedá žalobca, keďže to bol práve on kto sa na základe Zmluvy o dielo v znení jej dodatku zaviazal realizovať prestrešenie a odvodnenie balkónov a rekonštrukciu podláh balkónov. Nakoľko žalobca reklamované vady neodstránil, žalovanému vzniklo v súlade s ustanovením § 439 Obchodného zákonníka právo na zadržanie časti ceny diela vo výške 12.648,- EUR, čo bola žalovaným neuhradená časť odmeny za vykonanie klampiarskych prác na balkónoch. Toto právo zadržiavať časť ceny diela trvá až doposiaľ, a preto žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. 13. Svedok Mário L. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Alfa Facility management s.r.o. ako stavebný manažér a stále spolupracuje so žalovaným. K znalostiam slovenského jazyka uviedol, že hovorenému slovu v slovenskom jazyku rozumie, čítať vie približne na 70% - 80 %, ale obsahu textu nerozumie a rovnako nevie slovensky ani rozprávať. V spoločnosti žalovaného mal svedok na starosti všetky činnosti ktoré spadali pod stavebný manažment, objednávanie materiálu, dozor, zúčtovanie a za žalovaného bol oprávnený podpisovať preberanie stavebného materiálu a rovnako aj stavebný denník a preberacie protokoly. Pokiaľ ide o listinný doklad - preberací protokol zo dňa 25.4.2012 (č.l. 24), svedok potvrdil že sa jedná o jeho podpis a tento preberací protokol vypísal svedok spolu so štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalobcu pánom G. v Berlíne. V uvedenom dokumente boli stanovené termíny prác na diele a termín, dokedy má byť celé dielo dokončené. Na každej stavbe sa musia práce plánovať a tento doklad bol vytvorený, aby boli naplánované ďalšie práce. Bod 1 Zápisnice z porady (strecha hotová) však nie je odovzdávajúcim protokolom. Existuje doklad, kde bolo uvedené aké množstvo prác bolo vykonaných (niečo obdobné ako tabuľka na č.l. 20), ktorý svedok potvrdil svojim podpisom. Takýto dokument podpisoval len raz a pravdepodobne sa tento dokument nachádza u právneho zástupcu žalovaného. Keď boli práce dokončené, prišiel pán G. do Berlína a chcel svedkovi dať podpísať nejaký doklad, ktorý však svedok nepodpísal. Jednalo sa o doklad v slovenčine, pričom svedok po slovensky nehovorí a pravdepodobne to mal byť odovzdávajúci protokol. Práce za žalovaného neprevzal nikto, a to z dôvodu vád. Ďalej uviedol, že sa dosť veľa času strávilo prehliadkou stavby, každý balkón sa fotografoval a následne boli zistené nedostatky. Problémy boli aj s odvodnením na strechách, na niektorých miestach sa voda dostávala do opačného smeru (namiesto, aby stekala nadol, vyrážala hore), voda vyrážala hore a tak sa na strope objavili vodové mapy. V odpade sa nachádzalo množstvo podlahovej hmoty ktorá upchávala odtok vody a rovnako bol problém s podlahou kde sa zdržiavala voda a neodtekala. Svedok robil prehliadku a komunikoval s pánom N., ktorého prostredníctvom e-mailu požiadal, aby sa akákoľvek faktúra vystavená žalobcom neuhradila pokiaľ prehliadka nebude ukončená. Vady diela reklamoval svedok a následne ich oznámil pánovi N. ktorých ich posunul pánovi G. prostredníctvom emailu a pravdepodobne aj telefonicky. Vady sa týkali zatekania a podlahy a nakoľko ich bolo veľa, svedok odporučil platby právnemu predchodcovi žalobcu pozastaviť. Za vykonanie diela - rekonštrukcia podlahy balkónov bol zodpovedný žalobca. Vady na podlahách balkónoch odstránené neboli a pôvodný materiál ktorý sa použil na rekonštrukciu podláh balkónov sa tam stále nachádza, menený nebol. V rámci rekonštrukcie bola vybrúsená podlaha, bola vykonaná penetrácia podkladov a aplikované dve vrstvy vyrovnávacej hmoty a epoxid. Materiál ktorý sa používal na rekonštrukciu balkónov nakúpila spoločnosť žalovaného a jednalo sa o materiál žalovaného. Podľa názoru svedka je potrebné materiál z podláh balkónov celý vytrhať a podlahy urobiť nanovo, nakoľko sa na balkónoch nachádza voda. Vady ktoré sa týkali vykonaného diela na streche boli viac-menej odstránené, až na odkvapové rúry. K preberaciemu protokolu zo dňa 25.4.2012 (č.l. 134) svedok uviedol, že tento podpísal a jedná sa o doklad ktorým potvrdil množstvo žalobcom vykonaných prác a materiál z uvedeného protokolu bol použitý na zastrešenie balkónov. Nejdená sa teda o prevzatie stavby, nakoľko ešte neprebehla kontrola. Rovnako je tomu tak aj v prípade preberacieho protokolu zo dňa 14.5.2012 (č.l. 58) a materiál z tohto protokolu bol použitý na odkvapové rúry, na odvodnenie a profily. Dátum je prečiarknutý, nakoľko bol dokument pravdepodobne pripravený vopred, a teda dátum nesedel. K listinnému dokladu zo 25.4.2012 (č.l. 24) svedok uviedol, že z tohto dokladu vyplýva, že strecha je hotová a je potrebné opraviť drobnosti, avšak nejednalo sa o prevzatie vykonaných prác. 14. Súd z výpovede svedka Jána N. zistil, že so žalobcom mal uzatvorenú subdodávateľskú zmluvu, ktorá sa týkala prác na stavbe v Berlíne, ktoré spočívali v zastrešení balkónov. Tu bol stavbyvedúcim pre stavebný zámer a v čase realizácie prác bol na stavbe. Okrem zastrešenia svedok vykonával aj práce na odvodnení balkónov. Materiál na stavbu, prístrešky a aj na podlahy dodával pán L., ktorý ho objednával z Bratislavy. Pán L. však objednal zlý materiál - iné potrubie ktoré nesedelo a bolo potrebné jeden komponent z potrubia vyhodiť von. Následne pán L. povedal, že sa to už nedá vrátiť a na jeho podnet bol jeden komponent vyhodený a osadené potrubie, ktoré malo úplne iný účel, bolo široké a voda ktorá do toho tiekla bola vytláčaná späť smerom hore a potom zaplavovala balkóny. Rovnaká situácia sa stala aj pri plechovaní balkónov, kde pán L. objednal zlý materiál - široké plechovanie, ktoré bolo potrebné ručne strihať, pričom pán L. nezabezpečil ani nožnice a materiál bolo potrebné ohýbať. Pán L. sa vyjadril, že nemá kde zabezpečiť riadnu ohýbačku. Uvedené skutočnosti neboli nikde zaznamenané, nakoľko to bolo po ústnej dohode medzi svedkom a pánom L.. Ako stavbyvedúci pán L. nepodpisoval žiadne doklady a na stavbe sa neviedol ani stavebný denník. Svedok spolupracoval s pánom L., s ktorým bol v kontakte a komunikoval s ním po slovensky. Žalobca si prácu vykonal riadne a zo strany žalovaného resp. pána L. neboli žiadne námietky ku kvalite prác, ani žiadne reklamácie. Keď sa práce dokončili, svedok s pánom L. skontroloval balkóny na oboch bytovkách a pokiaľ tam bolo niečo treba urobiť, napríklad niečo zatmeliť, tieto práce boli vykonávané za jeho prítomnosti. Práce vykonávali pracovníci svedka s ktorými mal uzatvorenú dohodu a okrem týchto pracovníkov boli na stavbe ďalší pracovníci, napríklad Bulhari, Poliaci (cca 50-60 ľudí). Práce, ktoré boli vykonávané zo strany svedka kontroloval len pán L., ktorý podpísal po ukončení diela dve listiny s tým, že dielo bolo vykonané bez závad. Po podpísaní listín svedok nebol zo strany žalovaného vyzvaný na odstránenie nedorobkov alebo vykonanie opráv. Pán L. podpísal dve listiny až po ukončení diela a predtým priebežne súpis vykonaných prác nepodpisoval. Tie dve listiny podpísal pán L. s tým, že dielo bolo vykonané bez závad. Po podpise svedok ani jeho pracovníci neboli vyzývaní, aby nejaké nedorobky na stavbe dorobili, alebo opravovali. Konateľ žalobcu bol zopárkrát na stavbe. 15. Svedok Miroslav Konečný v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi bol subdodávateľom a mal na starosti podlahové práce na balkónoch. Práce okrem svedka vykonávali ďalší traja živnostníci. Všetci komunikovali s pánom L. ktorý rozumel po slovensky, poľsky a nemecky a ktorý vykonával kontrolu a rozdeľoval práce na jednotlivých poschodiach, ktoré trvali približne tri týždne. Pán L. podpisoval stavebný denník, ktorý viedol svedok len približne dva týždne a od 10.5.2012 ho už nepodpisoval. Materiál sa musel vynášať na balkóny, kde bol neporiadok po robotníkoch ktorí tam pracovali na zatepľovaní. Boli tam Poliaci, Turci aj Chorváti, ktorí pracovali na horných poschodiach a pri zatepľovaní hádzali vatu na svedka a iných pracovníkov, ako aj na dolné poschodia, na čo bol pán L. upozornený a taktiež táto skutočnosť bola zapísaná v stavebnom denníku. Svedkovi boli dané k nahliadnutiu listinné doklady na č.l. 513 -520 - stavebný denník (záznamy, ktoré viedol svedok), ku ktorým svedok uviedol, že na týchto záznamoch je vidieť, že pán L. preberal svoje práce, ktoré potvrdzoval podpisom a okrem stavebného denníku potvrdil aj ukončenie prác a plán stavby zo dňa 19.5.2012. Svedok žiadal od pána L., aby mu podpísal protokol na čo on uviedol, že nemá pečiatku ani žiadny protokol a pokiaľ svedok chce, že mu ukončenie prác potvrdí na pláne stavby. Pred podpisom plánu stavby chodil svedok s pánom Rodom po jednotlivých balkónoch kde kontrolovali práce a pokiaľ mal pán Rod nejaké pripomienky k drobným vadám (dotmelenie, dočistenie), tieto vady sa ihneď aj odstraňovali. Materiál na práce zabezpečoval pán L. a tento materiál bol dodávaný pravdepodobne od firmy Sika. Svedok dostal zálohu na materiál od pána G. a táto záloha bola napríklad na brúsne kotúče, sáčky na vysávače, acetón, štetce a podobne. Svedkovi pán G. spomínal nejaké reklamácie, avšak pán Rod pri preberaní a ani následne svedkovi žiadne konkrétne vady nereklamoval. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či svedok inštaloval vpuste na stavbe svedok uviedol, že tie už boli osadené a bolo ich potrebné len vyspraviť. K ich zaneseniu mohlo dôjsť tým, že iní pracovníci čistili balkóny a zametaním sa to tam mohlo zaniesť. Rozsah prác ktoré vykonával svedok pozostával z epoxidového náteru a vytmelenia spojov medzi stenami. Na balkónoch pred nástupom svedka na stavbu boli praskliny, na čo svedok upozornil pána L., ktorý mu povedal, že to dá urobiť Poliakom, ktorí to vyspravia lepidlom, avšak nebol na to čas a Poliaci to neurobili. Svedok upozorňoval pána L. aj na to, že sú na balkónoch opačné spády - v strede boli priehlbiny alebo kopček a voda stekala na obidve strany, na čo mu pán L. povedal že na opravu nemajú čas lebo je termín odovzdania. K listinným dokladom nachádzajúcim sa na č.l. 139-141 (fotodokumentácia vád diela) svedok uviedol, že na fotografii nachádzajúcej sa na č.l. 139 je železná konštrukcia ktorá drží balkón a vo vzdialenosti 3 cm je vypadnutá omietka, pričom táto vada sa nedá vytmeliť tmelom. Táto vada sa na podlahách nachádzala už keď svedok prišiel na stavbu a mal začať realizovať práce o čom upovedomil pána L.. Na fotografii č.l. 140 je sieťka po zateplení ktorá nebola prekrytá lepidlom a na fotografii č.l. 141 vidieť zlé vyspádovanie kde stojí voda. Lepidlo nemal nanášať svedok a pán L. svedkovi uviedol, že to dá urobiť pracovníkom ktorí zatepľovali, nakoľko sa jedná o zatepľovacie práce. Svedok zároveň v rámci výpovede pred dožiadaným súdom uviedol, že do prác ktoré mal vykonať spadalo vyhotovenie soklíka, náter soklíka a oprava dier v podlahe. Vyrovnanie podlahy balkónov do týchto prác nespadalo a nebolo ani v zmluve. 16. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 536 ods. 1,2, 546 ods. 1, 548 ods. 1, 560 ods. 1, 560 ods. 2, 3, 564 v spojení s §§ 373, 436 ods. 1 a 2, 437 ods. 1, 439 ods. 1, 2, 440 ods. 2 Obch. zák., podľa §§ 544 ods. 1 a 2, a 545 ods. 1 Obč. zák. a nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 3 ods. 1 a 2 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. V rámci hodnotenia skutkového stavu poukázal na niektoré ustanovenia zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 20.3.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným: čl. 2 bod 2.1, čl. 3 (4) bod 4.1 a 4.5, čl. 6 bod 6.1, čl. 8 bod 8.5, čl. 12 bod 12.1 a tiež Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve: čl. 2 bod 2.1 a čl. 4. Po vykonanom dokazovaní mal preukázané uzatvorenie predmetnej zmluvy za vopred dohodnutú cenu 20.780,- EUR. 17. Právny predchodca žalobcu v zmysle bodu 6 Zmluvy a zároveň v súlade s časovým a platobným harmonogramom vystavil v prospech žalovaného čiastkovú faktúru č. 2012013 na sumu vo výške 6.234,- EUR so splatnosťou dňa 17.5.2012, ktorou žalovanému fakturoval 30% z ceny diela za tesárske a klampiarske práce v Berlíne. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil ani z časti. Z hľadiska vyhodnotenia skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok na zaplatenie faktúry preukázal riadne uzatvorenou Zmluvou, na ktorú nadväzoval súpis vykonaných prác zo dňa 25.4.2012 potvrdený zo strany pána L. ako osoby oprávnenej konať v mene žalovaného, na podklade čoho bola následne vystavená čiastková faktúra vo výške 6.234 EUR. Základ argumentácie žalovaného, ktorou sa žalovaný snažil v priebehu konania spochybniť nárok uplatňovaný žalobcom spočíval jednak v absencii schváleného súpisu skutočne realizovaných prác a dodávok tak, ako to vyžaduje článok 6 Zmluvy, ako aj v existencii vadného plnenia poskytnutého zo strany právneho predchodcu žalobcu v súvislosti s ktorým si žalovaný kompenzačnou námietkou započítal sumu vo výške 27.776,12 EUR oproti pohľadávke žalobcu. Predmetná suma predstavovala podľa tvrdení žalovaného cenu materiálu, ktorý bol znehodnotený v dôsledku konania právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že si voči právnemu predchodcovi žalobcu uplatnil vady diela riadne a včas, a to na základe e-mailu zo dňa 23.5.2012 a následne e-mailom zo dňa 19.10.2012 si žalovaný uplatnil voľbu nároku z vád tovaru. Z hľadiska zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na žalovaným tvrdené skutočnosti súd uviedol, že s námietkou žalovaného týkajúcou sa absencie schváleného súpisu skutočne realizovaných prác a dodávok nie je možné súhlasiť, nakoľko listinný doklad ktorý reflektuje rozsah vykonaných prác v prospech žalovaného založil právny predchodca žalobcu do súdneho spisu (č.l. 24, 103). Takýmto dokladom je „Baubesprechung Protokoll“ zo dňa 25.4.2012 (Zápisnica z porady o stavbe), ktorý je zo strany žalovaného podpísaný pánom Rodom, ktorý bol v danom čase osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, čo potvrdil aj v rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom, kde zároveň uviedol, že sa jedná o preberací protokol, ktorým potvrdil množstvo vykonaných prác zo strany právneho predchodcu žalobcu. Na podklade potvrdenia o skutočne realizovaných prácach bol tak právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami oprávnený vystaviť žalovanému faktúru, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania. 18. Pokiaľ ide o reklamáciu vád vykonaného diela, za ktorú žalovaný považoval e-mail zo dňa 23.5.2012 (č.l. 136), súd uvádza, že tento listinný doklad nemožno považovať za reklamáciu, ktorá by sa týkala prác za ktoré bola žalovanému vystavená faktúra, ktorej neuhradenie je predmetom tohto konania. Z obsahu e-mailu zo dňa 23.5.2012 ktorý adresoval právnemu predchodcovi žalobcu za žalovaného pán N. vyplýva, že po obhliadke zo strany žalovaného došlo k zisteniu závad na balkónových podlahách, a teda v zmysle uvedeného nie je možné dospieť k záveru, že išlo o reklamáciu, ktorá sa týkala prác za ktoré právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 2012013 na sumu vo výške 6.234,- EUR, ktorou mu fakturoval 30% z ceny diela za tesárske a klampiarske práce v Berlíne. Rovnako nemožno akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o všeobecnú reklamáciu. Obsah reklamácie musí byť vždy dostatočne určitý v otázke opisu vady, ktorú objednávateľ, v danom prípade žalovaný zaznamenal, pričom žalovaný vytkol žalobcovi v e-maily zo dňa 23.5.2012 závady, ktoré sa vyskytli na balkónových podlahách a ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. 19. Na podklade uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný v súdnom konaní nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť včasnej reklamácie, ako i vôbec samotnú reklamáciu vád diela vo vzťahu k prácam, za ktoré bola faktúra č. 2012013 na sumu vo výške 6.234,- EUR vystavená. Rovnako v konaní nebolo preukázané, aký konkrétny nárok z vád diela si mal žalovaný vo vzťahu k týmto prácam uplatniť. Pri takomto skutkovom zistení je potrebné súčasne konštatovať, že existencia vadného plnenia nebola zo strany žalovaného nijakým spôsobom preukázaná (§ 560 a nasl. Obchodného zákonníka), a preto bol žalovaný povinný zaplatiť cenu diela. 20. Pokiaľ ide o nárok žalovaného vyplývajúci z jeho kompenzačného návrhu, podľa ktorého žalovaný žiadal započítať náhradu škody vo výške 27.776,12 EUR, ktorá mu vznikla podľa jeho názoru v dôsledku konania právneho predchodcu žalobcu proti pohľadávke žalobcu, súd uvádza, že uvedenú kompenzačnú námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný ako objednávateľ nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo mohol získať z vadného plnenia (§ 436, 437 a 440 Obchodného zákonníka). V prípade, ak by dielo malo vady a zhotoviteľ pri riadne uplatnenej reklamácii zo strany objednávateľa ich v primeranej lehote neodstráni, resp. ich odmietne odstrániť, zákon poskytuje objednávateľovi nároky z vád podľa toho, či sa jedná o podstatné, alebo nepodstatné porušenie zmluvy, kedy vznikne nárok buď na odstránenie vád diela, zľavu z ceny, alebo odstúpenie od zmluvy. Práve tým, že žalovaný nepreukázal splnenie zákonom vyžadovaných podmienok pre riadne uplatnenie reklamácie, nevznikli mu žiadne nároky z vád diela, a preto ani jeho kompenzačný návrh nemôže byť úspešný. 21. V kontexte uvedeného súd zároveň zdôraznil, že je potrebné dôsledne odlišovať nároky z vád tovaru podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka a nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka. Vzájomný vzťah týchto nárokov upravuje § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Z pravidla obsiahnutého v § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom mohli a mali byť vysporiadané ujmou vzniknutou vadným plnením, sú z náhrady škody vylúčené. Uvedené ustanovenie má na mysli iba škodu, ktorá vznikne ako dôsledok vadného plnenia, a preto nemožno požadovať z titulu náhrady škody reparáciu reklamovanej vady, ktorá je jedným z nárokov vád tovaru. Obchodný zákonník totiž neumožňuje, aby si objednávateľ odstránil vady sám alebo pomocou tretej osoby na náklady zhotoviteľa. (B., M. a kol. Obchodný zákonníka. Komentár 4. Vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 1 324 s.). 22. S poukazom na zistenú dôkaznú situáciu by bolo zo strany súdu neefektívne a nehospodárne zaoberať sa ďalej náhradou škody uplatnenou žalovaným v rámci kompenzačnej námietky, nakoľko ani preukázaním dodania diela s vadami by pre absenciu včasného oznámenia vád podľa § 562 Obchodného zákonníka nebolo možné priznať ochranu práv žalovaného titulom nároku z vád diela. 23. Rovnako súd vyhodnotil aj tvrdenia žalovaného týkajúce sa zadržania časti ceny diela (suma vo výške 12.468,- EUR), kde žalovaný tento postup zdôvodňoval s poukazom na ustanovenie § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.“ Aj v tomto prípade však žalovaný zrejme opomenul zohľadniť skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k žiadnej reklamácii, resp. k riadnemu a včasnému uplatneniu nárokov zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady, a teda predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia neboli zo strany žalovaného splnené. 24. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nároky z vád diela nemusia v celom rozsahu vysporiadať majetkovú ujmu žalovaného a tomuto zostáva zachované právo na náhradu škody ak bola v zmluve dohodnutá. Takáto možnosť však môže byť zákonom (§ 440 ods. 2 ObZ vylučuje súbeh nárokov z vád diela s nárokom na náhradu škody) alebo zmluvou vylúčená. Aj napriek tomu, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu existovala v bode 13.2 Zmluvy úprava týkajúca sa ručenia za škody, toto zmluvné ustanovenie nemožno považovať za dostatočne určité na to, aby bolo možné zo strany súdu konštatovať, že si účastníci zmluvného vzťahu vylúčili ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka z jeho aplikácie. 25. Preto na základe vyššie uvedených skutočností ustálil, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by žalovaný uplatnil právo z vád diela, ktorého uplatnenie mu zákon umožňuje či už podľa § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka. Žalovaný súdu nepreukázal riadne a včasné oznámenie vad diela právnemu predchodcovi žalobcu (pokiaľ ide o vykonanie tesárskych a klampiarskych prác) a uplatnenie si nárokov z týchto vád, na čo právny predchodca žalobcu a rovnako aj žalobca v priebehu konania opakovane poukazovali, a preto súd nemohol priznať žalovanému žiadne nároky z vád diela. Zároveň je dôležité dodať, že žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu škody v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého uspokojenie ktoré mohol žalovaný dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. 26. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie jednak dlžnej sumy, ako aj zákonného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. O trovách konania štátu rozhodol súd analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. 27. Proti tomuto rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania vo výške 100%. V obsiahlom odvolaní poukázal na skutočnosť, že predmetom zmluvného vzťahu v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 22.3.2012 bolo vykonanie „jedného balíka“, teda dodanie celkovo prerobených a opravených balkónov, ktoré mali byť 1. prestrešené, 2. so zabezpečeným odvodnením a 3. zrekonštruovanými podlahami. Podľa dodatku č. 1 k uvedenej zmluve bol žalobca povinný odovzdávať žalovanému kompletne rekonštruované balkóny, pričom bol oprávnený k čiastkovej fakturácii. Čiastková faktúra bola i predmetom konania a bola vystavená ako druhá z troch faktúr. 22.5.2012 však žalovaný zistil, že balkóny vykazujú viacero vád. Keďže zmluva obsahovala dielo ako jednotlivé práce v celku, tak žalovaný oznámil vady diela bez zbytočného odkladu, teda ako vady diela ako celku. Opätovne poukázal na e-mailovú komunikáciu pána W. N. a považuje reklamáciu za včas uplatnenú, pričom poukázal na skutočnosť, že Obchodný zákonník nestanovuje osobitnú lehotu, v ktorej možno uplatniť nároky z vád diela v režime nepodstatného porušenia. Poukázal tiež na znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať za účelom vyčíslenia škôd, ktoré mu prácami žalobcu vznikli. Tento znalecký posudok podľa jeho názoru potvrdil, že žalobcu vykonal na balkóne nekvalitnú prácu s novými vadami a podľa jeho názoru z neho vyplýva, že škoda, ktorú mu žalobca spôsobil je mnohonásobne vyššia ako hodnota nevyplateného zvyšku ceny diela. Opakovane poukázal na neodstránenie vád diela v dôsledku čoho nie je povinný podľa § 437 ods. 3 Obch. zák. žalobcovi platiť. Keďže vady neboli doposiaľ odstránené jeho právo na zadržanie platieb stále trvá. 28. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Okrem iného v ňom uviedol, že za najpodstatnejšie vo vzťahu k námietkam žalovaného uvedené v jeho odvolaní považuje ust. § 562 ods. 2 Obch. zák., nakoľko žalovaný ako objednávateľ neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu po tom čo ich zistil, čo bolo v konaní i preukázané. Zdôraznil, že správa zo dňa 23.5.2012 nemôže byť považovaná za riadne oznámenie vád diela zhotoviteľovi, nakoľko v nej neboli oznámené žiadne konkrétne vady. Žalovaný poukazoval i na vady konkretizované v znaleckom posudku, tieto však žalobcovi ako zhotoviteľovi ani nevytýkal. Ani elektronické oznámenie zo dňa 19.10.2012 nie je možné považovať za včasné oznámenie vád bez zbytočného odkladu, pretože od ukončenia prác dňa 19.5.2012 uplynulo obdobie 5 mesiacov, čo nie je oznámením bezodkladným. 29. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý poukázal na to, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia a následne nástupnícka spoločnosť uzavrela dohodu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.5.2015 so súčasným žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na čl. 15 bod 15.2 zmluvy o dielo zo dňa 22.3.2012, podľa ktorého zmluvné strany nie sú oprávnené bez súhlasu druhej zmluvnej strany postúpiť tretej osobe akékoľvek práva a povinnosti im vyplývajúcej z tejto zmluvy, vrátane pohľadávok, ktoré im vzniknú. Zdôraznil, že postúpenie nebolo odsúhlasené žalovaným a preto namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok NS SR z 28.januára 2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007. 30. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, resp. jeho právneho nástupcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 8.5.2015 a súdu podaním zo dňa 20.10.2015. Žalovaný ani v konaní ani mimo neho nenamietol platnosť dohody o postúpení pohľadávky ani nesúhlas s ňou. Preto súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu a žalovaný sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal. Napriek uvedenému zdôraznil, že predmetná námietka nebola súčasťou odvolania a odvolací súd je preto viazaný len obsahom odvolania, ktoré možno meniť a dopĺňať len do konca odvolacej lehoty. 31. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 2.10.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 32. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku, ktoré spočívalo v skutočnosti, že žalobca riadne fakturovanú čiastkovú cenu diela nezaplatil. Naopak žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že vady diela resp. jeho časti včas a bez zbytočného odkladu reklamoval. Odvolací súd po preskúmaní veci súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dielo resp. vady diela neboli riadne a na základe zákona reklamované s požiadavkou príslušnej kompenzácie. Súd prvej inštancie výstižne a obsiahlo zdôvodňoval svoj právny názor, ktorým plne vyvrátil obranu žalovaného, ktorá nemala oporu v zákone. Je potrebné súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že niektoré vady uvedené v znaleckom posudku neboli na základe prác, ktoré mal vykonať žalobca v zmysle uvedenej zmluvy o dielo. Zároveň odvolací súd dodáva, že sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu nezaoberal, nakoľko nebola súčasťou odvolania a dôvody odvolania neboli doplnené do konca odvolacej lehoty. 33. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).