Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/544/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212227804 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212227804.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Y. U., B.. XX.XX.XXXX, X. L. X, X., o zaplatenie 2.603,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.04.2014, č. k. 11C/231/2012-112, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.04.2014, č. k. 11C/231/2012-112, v napadnutej zamietavej časti, p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím, posúdiac vec podľa ustanovení § 497 a § 499 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1-4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 100 ods. 1, § 101, § 558 a § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, dospel k záveru, že návrh žalobcu bol podaný sčasti dôvodne. Žalovanej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.328,35 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 27.01.2010 do zaplatenia, ktoré súd povolil splatiť v splátkach po 20,- eur mesačne, splatných k 25. dňu toho ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 17.10.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť GE Money, a.s. so žalovanou Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty. Na základe zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 2.323,57 eur (70.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 72 mesačných splátkach po 52,38 eur (1.578,- Sk) mesačne. Prvá splátka bola splatná dňa 17.11.2007, každá ďalšia splátka vždy k 17. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov na úver bola v zmluve uvedená vo výške 16,31 %. Žalovaná v období od 17.11.2007 do 18.08.2009 uhradila 18 mesačných splátok po 52,38 eur, v priebehu tohto obdobia neuhradila splátku za 08/2008, 11/2008, 04/2009 a 06/2009. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2009 postúpila spoločnosť GE Money, a.s., svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Listom z 23.09.2009 bolo postúpenie oznámené žalovanej. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila žalobcovi jednu splátku v sume 52,38 eur. Dňa 17.04.2010 uzavreli žalobca a žalovaná Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „dohoda o uznaní dlhu“), ktorou žalovaná uznala dlžnú istinu vo výške 1.922,15 eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Dlžnú sumu sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, počnúc dňom 23.04.2010. Po podpise dohody o uznaní dlhu žalovaná nič neuhradila. 3. Súd prvej inštancie Zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, na ktorú sa však vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 ods. 1 OZ. 4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v dohode o uznaní dlhu je uvedené okrem uznania istiny aj uznanie „príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy“, pričom toto príslušenstvo nie je nijako určené. Označenie „príslušenstvo“ súd považoval za príliš všeobecné s tým, že nie je jasné, či sa tým myslí len bežný dohodnutý úrok alebo aj úrok z omeškania, a najmä toto príslušenstvo nie je špecifikované čo do výšky. Súd preto považoval uznanie príslušenstva pohľadávky za neurčité. Uznanie príslušenstva, ktoré súd vyhodnotil ako neurčité, a preto neplatné, je oddeliteľné od ostatných častí dohody uznania dlhu. Dohodou o uznaní dlhu žalovaná dostatočne určitým spôsobom uznala istinu čo do dôvodu („na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE Money, a.s., číslo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2007“), aj čo do výšky („1.922,15 eur“), a preto súd prvej inštancie v tejto časti považoval uznanie dlhu za platné. 5. Keďže ide o dlh zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie sa ex offo zaoberal aj vyčíslením pôvodného dlhu, dôvodiac, že spotrebiteľ môže platne uznať len taký dlh, ktorý v skutočnosti ku dňu jeho uznania existoval. Súd zistil, že v zmluve o úvere zo dňa 17.10.2010 nebola uvedená ročná úroková sadzba či suma úrokov, čo bolo jednou z náležitostí spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve bola uvedená len RMPN - ročná percentuálna miera nákladov na úver vo výške 16,31 %. 6. Súd prvej inštancie prostredníctvom interaktívnej kalkulačky vedenej na webovej stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR (<http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/ kalkulacka-rpmn>), sám vykonal výpočet a zistil, že správna RPMN predstavuje výšku 18,70 %, čiže o 2,39 % viac, ako je uvedené v úverovej zmluve. Na základe tohto zistenia konštatoval, že uvedenie nepravdivej výšky RPMN je klamaním spotrebiteľa čo sa týka ceny úveru, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o./Korčkovská). Nesprávne uvedenie RPMN nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ale jej následkom je to, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uzavrel, že v čase podpísania dohody o uznaní dlhu teda existoval dlh žalovanej len vo výške skutočne poskytnutej istiny úveru, bez úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovanou zaplatených splátok, t.j. dlh vo výške 1.328,35 eur (poskytnutá istina 2.323,57 eur - zaplatené splátky 995,22 eur), a len vo vzťahu k tomuto reálne existujúcemu dlhu je účinné uznanie dlhu dohodou zo dňa 17.04.2010. Preto túto sumu považoval súd prvej inštancie za opodstatnenú a nárok uplatnený žalobcom za dôvodný spolu s úrokmi z omeškania, lebo boli uplatnené v zákonom stanovenej výške, a to odo nasledujúceho po dni poslednej splátky učinenej žalovanou. V prevyšujúcej časti návrh ako neopodstatnený zamietol. Žalovanej povolil pod následkom straty výhody splátok uhradiť dlh v splátkach (§ 160 OSP) a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). 7. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.06.2014, žalovanej dňa 09.06.2014 a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej (Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778) prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 05.06.2016. 8. Proti zamietavej časti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko z portálu finančnej osvety súd zistil, že správna RPMN predstavuje výšku 18,70 %, čiže o 2,39 % viac ako je uvedené v úverovej zmluve. Žalobca sa s uvedeným názorom súdu nestotožňuje, nakoľko RPMN bola v zmluve uvedená správne, a to podľa vtedy platného vzorca. Portál finančnej osvety ku dňu uskutočnenia prepočtu súdom vychádza z iného vzorca, ktorý nie je relevantný pre výpočet potrebný v čase uzavretia zmluvy. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 OSP ho zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy konania v prvostupňovom i odvolacom konaní. 9. Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 07.08.2014 (náhradným doručením podľa § 47 ods. 2 OSP) a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej dňa 17.07.2014 (č.l. 119, 120 spisu). 10. Žalovaná a vedľajší účastník odvolanie nepodali, ani sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 11. Spis okresného súdu s opravným prostriedkom žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 18.08.2014. 12. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Pretože inštitút vedľajšieho účastníka (§ 93 a nasl. OSP) k 01.07.2016 zanikol zo zákona, a spoločnosť Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, po účinnosti nového procesného predpisu neurobila voči súdu úkon, ktorým by prejavila svoju vôľu vystupovať ďalej v konaní ako intervenient (§ 81 a nasl. CSP) na strane žalovanej, odvolací súd ďalej s touto spoločnosťou už nekonal. 14. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť, pretože odvolanie je nedôvodné. Odvolacie námietky žalobcu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, neobstoja 15. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 24.04.2018. 16. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie dáva dostatočne presvedčivé a jasné odpovede na právne a skutkovo relevantné dôvody, pre ktoré súd žalobu sčasti zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci súd vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do 30.06.2016). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu. Vec aj správne právne posúdil, odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a tieto aj správne vyložil. V odôvodnení rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel len sčasti a sčasti ju zamietol. Rozhodnutie je teda dostatočne skutkovo a právne odôvodnené. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 2 OSP) vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu v konaní. 17. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP). Pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, nežiada si už ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti. 18. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. V odvolaní uvedené argumenty teda nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, že poskytnutý úver je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov, pretože ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je uvedená v zmluve o úvere vo výške 16,31 %, pričom tento údaj nezodpovedal skutočnosti. Právnym predchodcom žalobcu v zmluve uvedená RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľky, pretože nezodpovedala skutočnosti. 19. Z obsahu spisu a podrobného výpočtu RPMN, ktoré žalobca doložil do spisu (č.l. 100 spisu) vyplýva, že do vzorca pre výpočet RPMN neboli dosadené všetky hodnoty v súlade so zmluvou, keď do výpočtu celkových nákladov spojených s úverom bola uvedená len suma 1.488,- Sk, t.j. suma, do ktorej nebolo zahrnuté aj poistné na poistenie schopnosti splácať úver vo výške 90,- Sk, ktoré však bolo žalovanej zahrnuté v splátke úveru celkom vo výške 1.578,- Sk, ktorú mala žalovaná platiť v dohodnutej mesačnej splátke. Tým aj bola v zmluve zrejme uvedená iná hodnota RPMN, ktorá by zodpovedala skutočnosti. 20. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého žalobu aj čiastočne zamietol, a to z dôvodu, že v prejednávanej veci sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy zo dňa 17.10.2007 považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo žalovaná ako spotrebiteľka nebola v čase uzatvárania zmluvy pravdivo informovaná o poskytnutom úvere. 21. Obsah odvolania žalobcu tak nebol spôsobilý spochybniť správnosť rozhodujúcich záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov. 22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 24. Aj keď bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).