Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/173/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213206494 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213206494.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: J.. P.. Z. B., A. B. XX, A., zastúpeného: Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Továrenská 10, Bratislava, proti žalovanému: PRODOM - STAV, spol. s r.o., so sídlom Líščie Nivy 11, Bratislava, IČO: 31 331 840, zastúpenému Mgr. Ľubomírom Bugáňom, advokátom, so sídlom, Bajkalská 25/A, Bratislava, o náhradu škody 12.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.decembra 2013, č.k. 58C/60/2013-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 12.000 eur titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaný porušil svoj záväzok vyplývajúci mu ako zhotoviteľovi zo zmluvy o dielo, uzavretej so žalobcom, a to ukončiť dielo v dohodnutom termíne, a dostal sa do omeškania s dokončením až o 3 roky a takmer 6 mesiacov, v dôsledku čoho sa žalobca; ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej s kupujúcimi J.. N. R. P. J.. X. R., predmetom ktorej bol záväzok žalobcu previesť na kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnosti a zároveň v dohodnutom termíne vybudovať všetky inžinierske siete; dostal do omeškania a kupujúci si voči nemu uplatnili dohodnutú zmluvnú pokutu v celkovej sume 16.545,96 eur a následne na základe dohody o urovnaní zo dňa 20.03.2012 vyplatil kupujúcim zmluvnú pokutu v sume 12.000 eur dňa 28.11.2012. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany dňa 21.12.2004 uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcu ako objednávateľa výstavbu inžinierskych sietí a prístupovej komunikácie pre J. L. V. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie, v ktorej sa žalovaný zaviazal do 5 dní odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia, resp. do 5 dní odo dňa úhrady ceny diela na účet zhotoviteľa, a to vo výške súčtu minimálne 31 zo všetkých čiastkových úhrad od jednotlivých objednávateľov. Dielo malo byť ukončené v plnom rozsahu do 15 mesiacov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia, resp. odo dňa úhrady ceny diela na účet zhotoviteľa. Stavebné povolenie vydané obcou V. na B. J. V. - D. L. - B. plynovod, NN rozvody, verejné osvetlenie č.j.: XXXX-XX-V.-XX-S. nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2006, stavebné povolenie na stavbu J. V. - D. L. - komunikácie č.j.: 1435/c-46M-06-haj nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2006, stavebné povolenie vydané Y. V. na uskutočnenie vodnej stavby Obytná zóna L. stavebné objekty: Verejný vodovod a verejná splašková kanalizácia na parc.č. XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX/XX-XX, XXX/XX, K..Ú.. V. Č..Q..: Ž.,M.-X.-X/XXXX-B. nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2007. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že dňa 28.09.2006 uzavrel žalobca ako predávajúci s kupujúcimi J.. N. R. P. J.. X. R. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností špecifikovaných v čl. I, ako aj záväzok predávajúceho vybudovať v lehote 15 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu zmluvy všetky inžinierske siete. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 28.09.2006, žalobca bol povinný splniť záväzok vybudovať inžinierske siete najneskôr do 28.12.2007, Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s vykonaním diela, žalobca nedodržal svoj záväzok, ktorý mu vyplýval z kúpnej zmluvy voči kupujúcim a títo si voči nemu uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy vo výške 0,2 % z ceny predmetu zmluvy podľa čl. III bod 4 za každý deň omeškania v celkovej výške 16.545,96 eur, a to podaním žaloby na súde a následne dňa 20.03.2013 žalobca uzavrel s kupujúcimi dohodu o urovnaní, na základe ktorej im zaplatil dňa 28.11.2012 zmluvnú pokutu v sume 12.000 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 536, § 537 ods. 1, § 373, § 374 ods. 1, 2 Obch. zákonníka a s poukazom na čl. II bod 3 Kúpnej zmluvy z 28.09.2006, podľa ktorého sa predávajúci (žalobca) zaviazal zabezpečiť v termíne do 15 kalendárnych mesiacov odo dňa podpisu zmluvy vybudovanie všetkých inžinierskych sietí, prístupových komunikácií a verejného osvetlenia v obytnej zóne J. V. - D. L., ktoré mali byť vybudované tak, aby kupujúci boli oprávnení pripojiť sa k nim za účelom výstavby rodinného domu na pozemku, dospel k záveru, že išlo o záväzok žalobcu s tým, že sám tak prijal na seba riziko možného nedodržania lehôt, ktoré obsahovala zmluva o dielo, uzavretá so žalovaným. S uvedeným súvisí aj dohodnutá zmluvná pokuta podľa čl. IV kúpnej zmluvy a dohoda o urovnaní z 20.03.2012, kedy sa žalobca s kupujúcimi dohodol na úhrade 12.000 eur, čo žalovaný nemohol nijako ovplyvniť. Dospel k záveru, že v danom prípade absentoval kauzálny nexus (príčinná súvislosť), pričom poukázal na to, že žalobca sa v kúpnej zmluve sám zaviazal zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí, a teda sám mohol zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí aj prostredníctvom tretích subjektov a eliminovať tak prípadný vznik škody. Poukázal aj na to, že žalovaný bol povinný začať s prácami najneskôr dňa 29.08.2016 a ukončiť dielo v kompletnom rozsahu najneskôr do 21.06.2008, ale podľa kúpnej zmluvy sa žalobca zaviazal vybudovať inžinierske siete podstatne skôr, a to do 28.12.2007. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že v danom prípade išlo o komplexnejšie dielo, týkajúce sa cca 50 pozemkov, pričom viac ako 30 patrilo rodine Y., W. na Ľ.. Y.S. bola vystavená časť dokumentácie a po jeho smrti (dňa 03.12.2007) sa sťažilo a znemožnilo pokračovanie diela až do skončenia dedičského konania a tým, že bol pôvodne vlastníkom viac ako 30 pozemkov, a jeho súčinnosť bola potrebná. Podľa čl. VII zmluvy o dielo výslovne zabezpečoval niektoré úkony pri výstavbe inžinierskych sietí. Dospel k záveru, že išlo o skutočnosť, ktorá podľa čl. X bodu 1. a 2. zmluvy o dielo vylučuje zodpovednosť žalovaného za nedodržanie termínu dokončenia diela. Žalovaný dňa 02.07.2008 požiadal stavebný úrad o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením a rozhodnutie stavebného úradu sp.č.: 928(k č.1961/08)-10-Vš nadobudlo právoplatnosť až dňa 21.05.2010. Išlo o časové rozpätie skoro dvoch rokov a zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ nie je v omeškaní s lehotou plnenia po dobu, po ktorú nemohol svoju povinnosť súvisiacu s realizáciou diela podľa zmluvy plniť v dôsledku nedodržania obvyklých termínov orgánov štátnej správy, ako i miestnej samosprávy v rámci inžinierskych činností a realizácie výstavby. Konštatoval, že zákon škodcovi umožňuje, aby sa od zodpovednosti za škodu oslobodil, a to preukázaním, že nesplnenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obch. zákonníka). Žalobca síce argumentoval ust. § 374 ods. 2 Obch. zákonníka, ale ako vyplývalo z dokazovania, podstatná okolnosť vylučujúca zodpovednosť žalovaného (smrť Ľ.. Y.) nastala ešte pred termínom dokončenia diela. Tvrdenie žalovaného, že existovala ústna dohoda medzi vlastníkmi pozemkov o tom, že tieto pozemky nebudú ďalej predávať - pokiaľ nebudú na nich dobudované inžinierske siete, nebolo síce preukázané, ale žalobca ho ani nepotvrdil, ani nevyvrátil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.168,10 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd mal za preukázané, že išlo o komplexnejšie dielo týkajúce sa 50 pozemkov, pričom viac ako 30 patrilo rodine Y. a existovala údajne dohoda, že sa pozemky nebudú predávať ďalej, pokiaľ nebudú urobené inžinierske siete, pričom išlo o ústnu dohodu, ktorú ostatní dodržali. Namietal, že tieto skutočnosti žalovaný iba tvrdil, ale nepredložil o nich žiadne relevantné dôkazy a nijako ich nepreukázal, keď na preukázanie skutočnosti nepostačuje, že táto nebola vyvrátená, ale musí byť vždy riadne preukázaná. Pre zbavenie sa zodpovednosti musí zodpovedná strana preukázať, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť, to znamená, že dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného. S poukazom na § 374 ods. 2 Obch. zákonníka namietal, že smrť pána Y., ktorý zabezpečoval niektoré úkony pri výstavbe inžinierskych sietí, a nedodržanie obvyklých termínov orgánov štátnej správy, konkrétne stavebným úradom vo veci žiadosti o dodatočné povolenie stavby, nie sú dôvodmi, ktoré by zbavovali žalovaného zodpovednosti za škodu. Jednotlivé úkony, ktoré mal vykonávať pán Y., boli splnené, a preto sa aj začalo s výstavbou inžinierskych sietí, a teda nemali dopad na dokončenie diela. Poukázal na to, že pán Y. D. F. XX.XX.XXXX, t.j. v čase, kedy bol žalovaný už v omeškaní s dodaním časti diela v zmysle zmluvy o dielo (do 26.06.2007), kde ako stavebník v stavebnom povolení vystupoval pán Y., P. keďže W. Y. nezabezpečoval inžiniersku činnosť osobne, nahradenie jeho osoby nemohlo byť problematické. Taktiež žiadosť o zmenu stavby pred dokončením bola podaná dňa 02.07.2008, t.j. v čase, kedy bol žalovaný už v omeškaní s dodaním časti diela "komunikácie" v zmysle zmluvy o dielo, keďže čiastkový termín dodania bol 29.11.2007 a taktiež bol v omeškaní s termínom dodania diela ako celku do 21.06.2008. Nesprávne preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že podstatná okolnosť vylučujúca zodpovednosť žalovaného nastala ešte pred termínom dokončenia diela. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, poukázal na to, že v zmluve o dielo bol dojednaný nielen konečný termín dodania diela, ale aj jednotlivé čiastkové termíny, vzhľadom na ktoré malo byť dielo vykonané už najneskôr do 29.11.2007 a skolaudované a odovzdané ako celok do 21.06.2008. Kúpna zmluva medzi ním a kupujúcimi bola uzatvorená dňa 28.09.2006, a teda svoj záväzok vybudovať inžinierske siete bol povinný splniť najneskôr do 28.12.2007. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemal pochybnosti, že dôjde k splneniu uvedeného termínu, keďže si práce objednal u žalovaného, ktorý sa zaviazal dielo vykonať riadne a včas a za dielo žalobca riadne zaplatil. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť, ku ktorej sa zaviazal v zmluve o dielo, nesplnil v dojednanej lehote, a to ani v prípade čiastkových plnení, dostal sa žalobca do omeškania so splnením svojho zmluvného záväzku voči kupujúcim z kúpnej zmluvy. Pokiaľ súd uviedol, že sa zaviazal dodať dielo kupujúcim skôr ako bolo dojednané celkové dodanie diela žalovaným, poukázal na to, že zmluvná pokuta voči nemu bola uplatnená za obdobie od 20.01.2009 do 29.12.2010, t.j. kupujúci si neuplatnili zmluvnú pokutu za celé obdobie omeškania. Namietal, že ak by aj svojím konaním nejako k vzniku škody prispel, stále to nezbavuje žalovaného zodpovednosti za škodu, a je povinnosťou súdu skúmať mieru zodpovednosti žalobcu, ako aj žalovaného. V kúpnej zmluve sa zaviazal vybudovať inžinierske siete, pričom za účelom splnenia tohto záväzku už mal uzatvorenú zmluvu o dielo so žalovaným, ktorý bol povinný vykonať dielo riadne a včas, a keďže svoj záväzok žalovaný včas nesplnil, nemohol ho splniť ani žalobca vo vzťahu ku kupujúcim, ktorí si z tohto dôvodu uplatnili voči nemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a keďže im uhradil zmluvnú pokutu, vznikla mu škoda, ktorú si uplatňuje voči žalovanému. Ak by žalovaný splnil svoju povinnosť dodať dielo v dojednanej dobe, kupujúcim by nevznikol voči žalobcovi žiaden nárok, a teda by ani nevznikla povinnosť žalobcu tento nárok uspokojiť, a teda ak by žalovaný konal v súlade so zmluvou o dielo, nevznikla by žalobcovi žiadna škoda. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011 sp.zn. 5Cdo 24/2011, ktoré rieši obdobný prípad, kedy žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od zaplatenej zmluvnej pokuty v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že si mohol zabezpečiť vybudovanie inžinierskych sietí aj prostredníctvom tretích osôb. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Namietal, že skutočnosť, že výstavba inžinierskych sietí sa týkala približne 50 pozemkov, z ktorých asi 30 patrilo rodine Y., nebola medzi stranami sporná. Rozhodujúca bola skutočnosť, že dielo nebolo nezávislým dielom - samostatným, ale bolo súčasťou projektu výstavby inžinierskych sietí a komunikácií a jeho dokončenie bolo neoddeliteľne späté s dokončením celého projektu. Uviedol, že nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že pán Ľ. Y. zabezpečoval iba úkony pred výstavbou inžinierskych sietí, keď z textu Zmluvy o dielo, uzatvorenej dňa 21.12.2004 medzi stranami vyplýva, že zabezpečoval aj iné činnosti, týkajúce sa realizácie diela. Namietal, že tvrdenia žalobcu o nedodržaní čiastkových termínov dokončenia diela sú nepodložené, v zmluve boli dojednané čiastkové termíny plnenia, avšak žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k ich porušeniu, keď nepreukázal kedy došlo k začatiu príslušných stavebných prác, čo bol moment, od ktorého začali plynúť dojednané lehoty na dokončenie jednotlivých častí diela. Pre posúdenie prípadnej zodpovednosti žalovaného za neskoré dodanie diela, nie sú relevantné čiastkové termíny, ale konečný termín dokončenia celého diela, uvedený v čl. IV. zmluvy o dielo. Ďalej namietal, že vzhľadom na rozhodnutie Y. V. Č.. XXX K. Č.. XXXX/XX-XX-M. zo dňa 06.04.2010, ktoré je právne a fakticky stavebným povolením, podľa jeho názoru konečným termínom na dokončenie diela nebol termín uvádzaný žalobcom, ale deň 21.08.2011, t.j. deň uplynutia lehoty 15 mesiacov odo dňa právoplatnosti posledného stavebného povolenia vzťahujúceho sa na dielo. Zotrval na svojom stanovisku, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcimi dňa 28.09.2006, t.j. predtým ako nadobudlo právoplatnosť posledné stavebné povolenie, potrebné na realizáciu diela (21.03.2007). Žalobca konal zjavne neobozretne a v rozpore s ústnym dohovorom so žalovaným a v kúpnej zmluve si na svoju ťarchu dojednal neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala až 73 % p.a. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní a s tým, že vzťah medzi konaním a škodou musí byť príčinno-následný, priamy a nesprostredkovaný, avšak v prípade náhrady škody uplatnenej žalobcom voči nemu, o existencii priamej príčinnej následnosti nie je možné hovoriť. Podľa jeho názoru si žalobca škodu spôsobil sám tým, že sa bez primeranej obozretnosti zaviazal voči tretej osobe na určité plnenie, dohodol si neprimerane vysokú sankciu, pre odvrátenie škody nič nevykonal a napokon dobrovoľne nárok tretej osoby na zaplatenie sankcie uznal bez toho, aby sám voči tretej osobe uplatnil liberačné dôvody. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p."), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody; spočívajúcej v zaplatení zmluvnej pokuty žalobcom kupujúcim na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2006 za nesplnenie zmluvne dohodnutej povinnosti žalobcu vybudovať inžinierske siete na nehnuteľnosti, ktorej predaj bol predmetom kúpnej zmluvy; spôsobenej mu žalovaným, a to porušením jeho zmluvnej povinnosti voči žalobcovi ukončiť dielo včas v zmysle zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 21.12.2004. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., účinným v čase vydania napadnutého rozsudku, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchod. zákonníka a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade absentuje kauzálny nexus (príčinná súvislosť) medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody žalobcovi zaplatením zmluvnej pokuty. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej mu žalovaným tým, že porušil svoj záväzok voči žalobcovi ukončiť dielo, ktoré sa zaviazal vykonať pre žalobcu v Zmluve o dielo zo dňa 21.12.2004, v dohodnutom termíne a dostal sa s ukončením diela do omeškania, v dôsledku čoho sa žalobca dostal do omeškania so splnením si jeho povinnosti, vyplývajúcej mu z Kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2006 voči kupujúcim, a to vybudovať inžinierske siete v dohodnutom termíne na nehnuteľnosti, ktorej predaj bol predmetom kúpnej zmluvy, na základe čoho si kupujúci voči nemu uplatnili zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej v kúpnej zmluve, ktorú im žalobca uhradil v celkovej sume 12.000 eur. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, pričom existenciu týchto troch predpokladov zodpovednosti za škodu musí preukázať poškodený. Správne tiež dospel k záveru, že v danom prípade medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody žalobcovi, nie je splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti. 8. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou, vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979). 9. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 10. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, uvedeného v jeho uznesení sp.zn. 6MCdo 16/2012 z 30.10.2013, medzi škodu vzniknutou žalobcovi zaplatením zmluvnej pokuty podľa zmluvy o budúcej zmluve o dielo, uzavretej pre prípad nedodržania termínu uzavretia zmluvy (zriadenia stavby, pre ktoré sa vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu) o dielo a nevydaním rozhodnutia stavebného úradu v zákonnej lehote, nie je príčinná súvislosť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Ďalej uviedol, že príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Ďalej z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti má určujúci význam, v čom konkrétne spočíva vzniknutá majetková ujma poškodeného, a práve medzi touto konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym protiprávnym konaním škodcu, sa zisťuje príčinná súvislosť. 11. V zmysle vyššie uvedeného pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti je rozhodujúce posúdenie, či omeškanie žalovaného s ukončením diela, ktoré sa zaviazal ako zhotoviteľ vykonať pre žalobcu ako objednávateľa Zmluvou o dielo zo dňa 21.12.2004, malo ako príčina, priamo a bezprostredne za následok vznik škody spočívajúcej v zaplatení zmluvnej pokuty žalobcom kupujúcim na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2006. Potrebné je pritom vychádzať zo skutočnosti, že žalobca sa sám zmluvne zaviazal v Kúpnej zmluve zo dňa 28.09.2006, ktorú ako predávajúci uzavrel s kupujúcimi J.. N. R. P. J.. X. R., vybudovať všetky inžinierske siete na prevádzaných pozemkoch v lehote dohodnutej v zmluve a v prípade jeho omeškania so splnením tejto povinnosti sa tiež zaviazal zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z ceny predmetu zmluvy za každý deň omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosť tvrdená žalobcom, že do omeškania so splnením svojho záväzku voči kupujúcim sa dostal, pretože žalovaný si jeho povinnosť voči žalobcovi nesplnil včas, nie je výlučnou a bezprostrednou príčinou zaplatenia zmluvnej pokuty žalobcom, a teda vzniku škody, ale bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie zmluvnej pokuty, je porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom. 12. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že ak by sa žalovaný nedostal do omeškania so splnením si jeho zmluvnej povinnosti voči žalobcovi ukončiť dielo v lehote dohodnutej v zmluve, nedostal by sa žalobca do omeškania so splnením svojho záväzku voči kupujúcim, a nebol by povinný zaplatiť im zmluvnú pokutu, a teda škoda by mu nevznikla. Povinnosť žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi dňa 28.09.2006, v ktorej sa žalobca sám zmluvne, na základe jeho vôle zaviazal voči kupujúcim okrem iného vybudovať inžinierske siete na nehnuteľnosti, ktorej predaj bol predmetom kúpnej zmluvy, a v prípade jeho omeškania so splnením tohto záväzku sám dobrovoľne prevzal na seba aj záväzok zaplatiť im zmluvnú pokutu, výšku ktorej taktiež dojednal na základe vlastnej vôle, a na tieto skutočnosti (zmluvné dojednania) nemal žiaden vplyv žalovaný a ani jeho (prípadné) následné omeškanie so splnením jeho povinnosti voči žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa žalobca v kúpnej zmluve nezaviazal na splnenie svojho záväzku voči kupujúcim v konkrétnom ním dohodnutom termíne a na zaplatenie zmluvnej pokuty, taktiež v konkrétnej ním dohodnutej výške, nevznikla by mu povinnosť zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu ani v prípade omeškania žalovaného so splnením jeho záväzku voči žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu aj zo skutočnosti, že výška škody uplatnenej žalobcom v danom prípade závisí od výšky zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca s kupujúcimi v rámci zmluvnej autonómie dojednal v kúpnej zmluve, vyplýva neexistencia príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou a porušením zmluvnej povinnosti žalovaným voči žalobcovi. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).