Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/53/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213208658 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213208658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soňi Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedláčkovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu AB Cosmetics, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova ul. 17, Trnava, IČO: 36 661 171, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanej: K.. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, E. H., zast. JUDr. Tomášom Havlíkom, advokátom, so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie 993.650,- eur s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2013-360 zo dňa 13.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2013-360 zo dňa 13.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2013-360 zo dňa 13.10.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu zo dňa 21.3.2013, ktorou sa tento domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 993.650,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva zistený skutkový stav v tom smere, že zo zmluvy o poskytovaní ekonomického poradenstva zo dňa 1.5.2005 (č.l. 245-248) súd prvej inštancie zistil, že žalovaná sa ako poskytovateľ zaviazala spoločnosti NASK Trade s.r.o. ako objednávateľovi poskytovať na dobu neurčitú ekonomické poradenstvo. Dňa 15.3.2011 došlo medzi žalovanou a spoločnosťou CARAT DISTILLERY Trade s.r.o. (právny predchodca NASK Trade s.r.o.) k uzatvoreniu Dohody o ukončení Zmluvy o poskytovaní ekonomického poradenstva (č.l. 251), kde sa zmluvné strany dohodli, že táto zmluva prestáva byť platná a účinná ku dňu 15.3.2011. Z listinných dokladov - Zoznam oprávnených osôb a špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu (č.l. 270-277) vyplýva, že dňa 18.3.2011 bol v M. F., E..L.. zadaný pokyn na zrušenie oprávnenia žalovanej k účtu úpadcu. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovanou je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto žalobu žalobcu zamietol. Za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania sa súd prvej inštancie v prvom rade musel zaoberať otázkou charakteru vzťahu vzniknutého medzi žalobcom, resp. úpadcom a žalovanou. Z predložených listinných dokladov a vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná vykonávala ekonomické poradenstvo pre spoločnosť NASK Trade s.r.o., a teda so spoločnosťou úpadcu nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu o vedení účtovníctva a rovnako ani akúkoľvek inú zmluvu na základe ktorej by súd prvej inštancie mohol konštatovať, že medzi spoločnosťou úpadcu a žalovanou vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah. V nadväznosti na uvedené sa súd prvej inštancie nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobcu, ktorý v priebehu konania trval na tom, že medzi žalovanou a úpadcom bol obchodno-záväzkový vzťah, a teda premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia sa má posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Preto bol v danom prípade súd prvej inštancie toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka sa medzi stranami sporu, resp. úpadcom a žalovanou nejedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ale o vzťah upravený výlučne predpismi Občianskeho práva, a preto je aj na úpravu premlčania a posúdenie premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. S poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 993.650,- eur je v celom rozsahu premlčaný, a to v subjektívnej premlčacej lehote. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná realizovala v spoločnosti úpadcu v období od 8.1.2010 do 15.2.2011 rôzne výbery a vklady peňažnej hotovosti, t.j. z uvedeného možno konštatovať, že právo uplatňovať si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa jednotlivých výberov v hotovosti. Pokiaľ bol teda posledný výber hotovosti zrealizovaný dňa 15.2.2011, právo uplatňovať si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zaniklo dňa 15.2.2013, t.j. dva roky odo dňa kedy sa úpadca dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovednostného subjektu. Z obsahu spisu, ako i z výpovede svedka pána L., ktorý bol v spornom období spoločníkom, ako aj konateľom v spoločnosti úpadcu vyplýva, že žalovaná realizovala vklady alebo výbery z účtu úpadcu vždy na základe pokynu pána L. od ktorého mala na predmetné úkony riadne splnomocnenie, a teda skutočná vedomosť úpadcu o jednotlivých výberoch alebo vkladoch nemôže byť v danom prípade spochybnená. Z uvedeného dôvodu sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom premlčalo dňa 15.2.2013, t.j. dva roky od dňa 15.2.2011 kedy bol realizovaný posledný výber hotovosti a kedy sa úpadca dozvedel o poslednom realizovanom výbere z banky. V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol na 15.2.2013, pričom žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil na súde až 21.3.2013, t.j. po uplynutí tejto doby. Nakoľko žalovaná v konaní právne relevantným spôsobom vzniesla námietku premlčania, žalobcovi v danej situácii nebolo možné premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 OZ). 3. Odhliadnuc od vyššie uvedeného súd prvej inštancie sa považoval za potrebné vyjadriť sa k ďalším skutočnostiam ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie v prvom rade uvádza, že v priebehu konania žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaná získala majetkový prospech bez právneho dôvodu čo je základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý, t.j. v danom prípade žalobca. Súd prvej inštancie v kontexte uvedených skutočností zdôrazňuje, že zo svedeckej výpovede svedka pána L. mal v konaní za preukázané, že žalovaná na základe jeho pokynu vykonávala vklady a výbery z účtu úpadcu, pričom na takéto úkony bola žalovaná riadne splnomocnená. Je teda zrejmé, že žalovaná nerealizovala vklady, ako ani výbery finančnej hotovosti z účtu úpadcu svojvoľne, ale na základe vopred udeleného pokynu od osoby oprávnenej konať v mene úpadcu. Žalobca vo svojej žalobe zároveň tvrdil, že žalovaná po ukončení spolupráce s úpadcom neodovzdala doklady, ako ani nepreviedla vyúčtovanie prevzatých vecí, a to aj napriek tomu, že bola na to vyzvaná. Súd prvej inštancie uvádza, že zo žiadneho listinného dokladu nevyplýva, že by žalovaná bola vyzvaná na vrátenie dokladov patriacich úpadcovi, pričom túto skutočnosť poprela aj žalovaná v priebehu konania, ktorá podľa jej tvrdení celú dokumentáciu ktorá jej bola zverená odovzdala úpadcovi ešte pred dňom 15.3.2011. Žalovaná súčasne pripustila, že časť dokumentácie ostala v priestoroch spoločnosti CARAT Distillery, spol. s r.o., pričom túto dokumentáciu nemohla odovzdať úpadcovi, nakoľko jej v tom bránil pán L. L.. Zo strany žalovanej bola v priebehu konania namietaná napokon aj správnosť účtovnej dokumentácie, ktorú žalobca predložil v konaní na podporu dôvodnosti podanej žaloby. Žalovaná mala za to, že zo strany pána L.E., ktorý mal k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu mohlo dôjsť k jeho pozmeňovaniu, nakoľko číslovanie dokladov priložených k žalobe nie je zhodné s číslovaním dokladov v denníku pohybov, a teda tieto pohyby boli zjavne účelovo preúčtované. Taktiež ku každému výberu z účtu ktorý je označený ako „pohľadávka K.. L.“ zodpovedá v pokladničnej knihe zápis „dotácia pokladne“, avšak s nulovou hodnotou, z čoho je zrejmé, že pôvodne boli vklady do pokladne riadne zaúčtované a neskôr boli účelovo preúčtované. Zrejme iba z dôvodu zachovania číselnej rady pokladničných dokladov neboli priamo z pokladne vymazané, ale iba sumy zmenené na nulu. V nadväznosti na argumentáciu žalovanej súd prvej inštancie uvádza, že v danom prípade nemožno vylúčiť, že s účtovnou dokumentáciou úpadcu nebolo manipulované. V prospech uvedeného záveru súdu prvej inštancie svedčí predovšetkým existencia niekoľkých trestných konaní, v rámci ktorých sa okrem iného rieši aj otázka, či nebolo účtovníctvo úpadcu pozmeňované. Túto skutočnosť potvrdila aj právna zástupkyňa žalobcu, ktorá na pojednávaní uviedla, že v trestnom konaní prebieha dokazovanie Národnej kriminálnej agentúry ohľadne toho, či bolo s účtovnou dokumentáciou manipulované a v tejto súvislosti sa vypracováva znalecký posudok. Súčasne právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že jej nie je známe ako sa dostal žalobca k účtovnej dokumentácii úpadcu, pričom pripustila, že predchádzajúci správca mohol získať účtovnú dokumentáciu od L.. Súd prvej inštancie zároveň zdôrazňuje, že účtovná závierka úpadcu nebola overená audítorom, a teda nie je možné zo strany súdu prvej inštancie jednoznačne ustáliť, či doklady predložené žalobcom (pokladničná kniha, denník pohybov) neboli nijakým spôsobom pozmeňované a sú správne. K listinným dokladom predloženým žalobcom, a to k potvrdeniam o výberoch v hotovosti (č.l. 7-19) súd prvej inštancie uvádza, že už z týchto listinných dokladov je viac než pravdepodobné, že došlo k ich manipulácii, nakoľko sú na nich prečiarknuté pôvodné čísla dokladov. V závere súd prvej inštancie uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že účtovníctvo úpadcu z ktorého vychádzal pri uplatňovaní si nároku voči žalovanej nebolo pozmeňované, pričom v tomto kontexte súd prvej inštancie poukazuje aj na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní naviac sama uviedla, že nemožno vylúčiť ani to, že účtovná dokumentáciu úpadcu nie je kompletná, čo potvrdila žalobcovi aj Národná kriminálna agentúra. Súd prvej inštancie dodáva, že ani na podklade vyššie zistených skutočností ku ktorým súd prvej inštancie dospel v rámci vykonaného dokazovania, odhliadnuc od uplatnenej námietky premlčania, by nebolo možné považovať nárok žalobcu za osvedčený, a teda takýto nárok žalobcovi voči žalovanej priznať. Preto súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 4. Žalobca podal v zákonnej lehote dňa 1.12.2016 elektronicky a následne dňa 1.12.2016 aj na pošte voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Žalobca v odvolaní ako odvolacie dôvody uvádza dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a dôvod rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca odvolacie dôvody odôvodňuje nasledovne: 5. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca uvádza, že súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovanej ohľadom možnej manipulácie s účtovnou dokumentáciou. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ak žalovaná tvrdí, že účtovná dokumentácia je pozmeňovaná, zaťažuje ju dôkazné bremeno. Žalovaná však v konaní nepredložila jediný dôkaz, ktorý by preukazoval manipuláciu s účtovnou dokumentáciou; ide len o tvrdenia žalovanej a svedka Ľ.C. L., konateľa úpadcu, ktorý je okrem iného spriaznenou osobou žalovanej. Žalobca má za to, že v konaní preukázal, že žalovaná uskutočnila výbery hotovosti z účtu Úpadcu č. XXXXXXXXXX/ XXXX vedeného v M. F., E..L.. celkovej sume 1.105.650,- eur a vklady v hotovosti na účet úpadcu v celkovej sume 112.000,- eur, a to v období od 8.1.2010 do 15.2.2011. Predchádzajúci správca ako aj žalobca vykonal kontrolu dokumentácie, stavu účtov a účtovných dokladov a zistil, že žalovaná neposkytla vo vyššie uvedenom období úpadcovi žiadne služby, ani nedodala žiadny tovar, t.j. ide o plnenie bez právneho dôvodu. Žalobca konajúcemu súdu predložil Denníky pohybov za rok 2010 a 2011, ktorý predstavujú evidenciu príjmov a výdajov v členení potrebnom pre zistenie základe dane, pokladničného denníka, bankovej knihy, sledovanie DPH, ako aj Pokladničné knihy za rok 2010 a 2011. Z Denníka pohybov za rok 2010 a Denníka pohybov za rok 2011 je zrejmé, že výbery a vklady z banky uskutočnené žalovanou boli riadne zaúčtované pod položkou 378550 - Iné pohľadávky. Úpadca tak evidoval pohľadávku voči žalovanej v účtovníctve. Zápisy z denníkov pohybov ako aj vkladové a výberové doklady z banky deklarujú pohľadávku úpadcu voči žalovanej vo výške 993.650,- eur; uvedené vyplýva z položky „má dať“ vzhľadom na vklad vo výške 112.000,- eur, čo vyplýva z položky „dal“ (pozn.: účtovnícka skratka 211=pokladničné doklady; 378550=iné pohľadávky). Denník pohybov za rok 2011 je spracovaný prehľadnejšie, nakoľko okrem pohľadávky voči žalovanej deklaruje aj stav v pokladni pod položkou 211010 „dal“, čo znamená, že žalovanej boli z pokladne úpadcu čiastky, ktoré zodpovedajú výberom z banky. V prípade, ak by bola uskutočnený ďalší pohyb z finančnými prostriedkami, tieto by boli uvedené v denníku pohybov (napr. úhrada faktúry, vklad do banky a pod.). Žalobca zároveň uvádza, že vykonal aj šetrenie dostupných pokladničných kníh. Z pokladničnej knihy za rok 2010 nevyplýva prijatie finančných prostriedkov do pokladne zo strany žalovanej v dňoch, kedy bol uskutočnený výber z účtu v banke a ani v nasledujúcich dňoch. Z pokladničnej knihy za rok 2011 vyplýva, že po dotácii do pokladne v sumách zodpovedajúcim výberom z banky bola následne uskutočnená výplata rovnakej sumy Žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a listinné dôkazy má žalobca za to, že existencia pohľadávky a jej evidencia v účtovníctve úpadcu bola relevantným spôsobom preukázaná. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu smerom k právnemu zástupcovi, ktorý mal pripustiť manipuláciu s účtovnou dokumentáciou je špekulatívna a dezinterpretuje vyjadrenie právneho zástupcu. V žiadnom konaní, ani v trestnom ani v civilnom, do dnešného dňa nebola manipulácia s účtovnou dokumentáciou preukázaná; nie sú známe ani výsledky znaleckého dokazovania na Národnej kriminálnej agentúre. Argumentácia súdu o „nasvedčovaní“, „o manipulácii“ a „pripustení možnosti“ je právne irelevantná vzhľadom na absenciu akéhokoľvek dôkazu; navyše žalobca má za to, že uvedené dokazovanie bolo vykonávané nadbytočné vzhľadom na posúdenie pohľadávky ako premlčanej zo strany súdu. K absencii komplexnosti účtovnej dokumentácie a pripustení tejto možnosti žalobca uvádza, že vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu je irelevantná, nakoľko v konaní predložil všetky podstatné dôkazy pre posúdenie existencie pohľadávky a jej výšky. 6. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP podľa žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (str. 12 a 13) konštatuje premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie 993.650,- eur spoločne s príslušenstvom. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením premlčania. Žalobca má za to, že pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na jej posúdenie ako nároku obchodnoprávneho alebo občianskoprávneho premlčaná nebola. Vzhľadom dátum vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t.j. 16.7.2012 (zverejnenie v Obchodnom vestníku dňa 24.7. 2012), ustanovenie predchádzajúceho správcu R.. L. U., sídlo: V. XX, T., zápis v Zozname správcov MS SR pod č. XX do funkcie a účinky vyhlásenia konkurzu, t.j. prechod práva nakladať s majetkom úpadcu na správcu, sa predchádzajúci správca ako osoba konajúca v mene a na účet úpadcu dozvedel o existencii a výške pohľadávky najskôr 24.7.2012. V zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky, od kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Uvedená subjektívna lehota však vzhľadom na ods. 2 cit. ustanovenia plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty; právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a lehotu splatnosti záväzku žalovanej dňa 15.3.2011 premlčané nebolo, nakoľko objektívna lehota uplynula 15.3.2014, žalobca sa o existencii a výške preukázateľne dozvedel najskôr 24.7.2012, žaloba bola podaná dňa 21.3.2013. Žalobca uvádza aj argumentáciu k dôvodom posúdenia plynutia premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka kde žalovaná ako podnikateľka (osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia) poskytovala úpadcovi ako podnikateľovi ekonomické poradenstvo vrátane administratívy ohľadom výberov a vkladov na účet/z účtu úpadcu ako aj do pokladne/z pokladne úpadcu, uvedené potvrdila samotná žalovaná. Medzi úpadcom a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah. Obchodný zákonník však inštitút bezdôvodného obohatenia výslovne neupravuje a to ani čiastkovo, t.j. v uvedenom právnom predpise nie je výslovne uvedená ani dĺžka premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia či deň, od ktorého premlčacia doba plynie. Žalobca v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 35 Odo/619/2002 zo dňa 18.6.2003. V zmysle uvedeného sa premlčacia lehota práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bude posudzovať v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku ako aj na obchodnoprávnu povahu záväzkového vzťahu (pozn.: rovnako rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Odo/813/2001 zo dňa 27.8.2003 a rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 57/03, zo dňa 26.2.2004). K právnemu posúdeniu premlčania pohľadávky žalobcu tento uvádza, že odôvodnenie konajúceho súdu prvej inštancie o premlčaní nároku je prekvapivé, nakoľko v priebehu celého súdneho konania od roku 2014 až do rozhodnutia v roku 2016, súd prvej inštancie nekonštatoval, že považuje pohľadávku žalobcu za premlčanú. Uvedené mal posúdiť ako predbežnú otázku (pozn. námietka premlčania bola vznesená v podaní žalovanej zo dňa 16.4.2013). Tvrdenie žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že vo veci bolo nariadených 6 pojednávaní (10.4.2014, 30.9.2014, 3.2.2015, 10.11.2015, 14.4.2016, 13.10.2016), pričom predmetom dokazovania ako ani predbežného posúdenia nebola otázka premlčania, čo jasne vyplýva zo zápisníc o pojednávaniach ako aj zvukových záznamov z pojednávaní. Žalobca tak poukazuje na markantné porušenie zásady hospodárnosti konania vyjadrenej v článku 17 CSP zo strany súdu prvej inštancie, nakoľko žalobcu zaviazal na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v celom rozsahu - trovy tak boli navyšované nehospodárnym nariaďovaním pojednávania - celkom 6 krát ako aj vyjadreniami žalovaného - celkom 2 krát (3.3.2015, 20.9.2016) v otázkach, ktoré boli vzhľadom na posúdenie nároku ako premlčaného nadbytočné. V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s právnym posúdením pohľadávky ako premlčanej, žalobca sa odvoláva aj v časti výroku o trovách konania a právneho zastúpenia, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zásady hospodárnosti konania zo strany súdu a posúdením otázky premlčania ako zásadnej pre ďalší priebeh súdneho konania. 7. Záverom odvolania žiada žalobca aby odvolací súd rozsudok č. k. 42Cb/226/2013-360 zmenil tak, že žalobu zamieta (zrejme chyba v písaní) alternatívne, žiada žalobca odvolací súd aby rozsudok č. k. 42Cb/226/2013-360 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Žalobca si uplatňuje trovy odvolacieho konania. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené osobne dňa 27.12.2017. Žalovaná uvádza vo svojom vyjadrení, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Argument žalobcu, že subjektívna premlčacia doba neplynie od momentu, kedy sa spoločnosť AB Cosmetics, s.r.o. dozvedela o údajnom bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa mal na jej úkor bezdôvodne obohatiť, ale od momentu kedy na správcu prešlo právo nakladať s majetkom úpadcu, nemá oporu v žiadnom ustanovení OZ ako ani v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Za pripustenia žalobcom uvádzanej právnej konštrukcie plynutia subjektívnej premlčacej doby by tak mohli v jednej právnej veci plynúť 2 samostatné subjektívne premlčacie doby, a to jedna od momentu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a druhá po tom, keď sa o tejto skutočnosti dozvie správca konkurznej podstaty - pričom nie je vôbec vylúčené aby sa o tejto skutočnosti správca dozvedel až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby. V takomto prípade by podľa právnej argumentácie žalobcu mala subjektívna premlčacia doba plynúť nanovo. Je zrejmé, že takýto výklad by bol v úplnom rozpore s právnym inštitútom premlčania ako takého. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že v predmetnej právnej veci má byť premlčacia doba upravovaná príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“) o premlčaní a nie v zmysle príslušných ustanovení OZ, a to z dôvodu, že medzi žalovanou a žalobcom mal vzniknúť obchodnoprávny vzťah, žalovaná uvádza nasledovné, že žalovaná vykonávala pre p. Ľ. L. ako konateľa obchodnej spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. určité úkony (výbery z bankového účtu a vklady do pokladne) na základe toho, že ju o to p. L. požiadal z dôvodu, že uvedené úkony nestíhal realizovať sám a žalovanej v plnom rozsahu dôveroval, keďže mali medzi sebou dobrý kamarátsky vzťah. Medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou AB Cosmetics, s.r.o. nedošlo nikdy k uzavretiu akejkoľvek zmluvy a obchodná spoločnosť AB Cosmetics, s.r.o. nikdy neuhradila žalovanej akúkoľvek odplatu za úkony, ktoré žalovaná na základe požiadavky p. L. vykonala. V prípade, ak by sa aj mali uvedené úkony, ktoré žalovaná na základe požiadavky p. L. vykonala, podradiť pod určitý právny vzťah, tak by ich z dôvodu bezodplatnosti bolo možné podradiť pod príkaznú zmluvu v zmysle ustanovenia § 724 OZ t. j. išlo by o občiansko-právny vzťah a nie o vzťah obchodno-právny. Len pre úplnosť na tomto mieste žalovaná zdôrazňuje, že právny vzťah, založený mandátnou zmluvou v zmysle ustanovenia § 566 a nasl. OBZ, je obligatórne odplatným právnym vzťahom. V predmetnej právnej veci tak takýto právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vzniknúť nemohol, a to práve z dôvodu jeho bezodplatnosti. Na základe uvedeného je podľa názoru žalovanej zrejmé, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je v predmetnej právnej veci premlčaný, pričom žalovaná riadne vzniesla námietku premlčania. 9. Žalovaná opätovne zdôrazňuje, že rezolutívne popiera tvrdenia žalobcu v predmetnej právnej veci, ako aj skutočnosť, že by sa na úkor žalobcu akokoľvek obohatila. Žalobca vo svojom odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie súčasne namieta, že žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno ohľadom zjavnej manipulácie s účtovnou dokumentáciou žalobcu. Uvedené tvrdenie je však pre žalovanú priam zarážajúce, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že je to práve žalobca, ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že skutočne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca v konaní nepredložil žiaden originál výberového lístku z banky, ako ani žiadne žalovanou podpísané výberové pokladničné doklady. Žalobca v konaní doložil iba fotokópie výberových lístkov z banky, na ktorých sú zjavne prepisované čísla a súčasne doložil denník pohybov a pokladničný denník - ide však výlučne o výstupy z účtovného programu, čo vonkoncom nemožno považovať za účtovný doklad. Ide o výstup, ktorý opisuje o čom sa účtovalo bez toho, aby bolo preukázané, či účtovné doklady existujú alebo nie, pričom takýto výstup je možné ľubovoľne pozmeňovať a manipulovať s ním. V tejto súvislosti žalovaná poukazuje aj na svoje vyjadrenie zo dňa 3.3.2015, v ktorom uvádza, že T.. L. L. mal na základe vyššie uvádzaných skutočností k dispozícii kompletné účtovníctvo spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o., mohol s ním voľne disponovať a účelovo ho pozmeňovať. 10. V súvislosti s denníkmi a pokladničnými knihami za rok 2010 si žalovaná dovoľuje uviesť nasledovné skutočnosti: (i) ide o pohľadávky iba za obdobie od 8.1.2010, pričom v období predchádzajúcom boli výbery z účtu riadne účtované ako dotácie pokladne, (ii) číslovanie dokladov priložených k návrhu na platobný rozkaz nie je zhodné s číslovaním dokladov v denníku pohybov-tieto pohyby boli zjavne účelovo preúčtované na pohľadávku voči žalovanej, (iii) každému takémuto výberu z účtu, ktorý je označený ako „pohľadávka K.. L.“ zodpovedá v pokladničnej knihe zápis „dotácia pokladne“ avšak s nulovou hodnotou. Z uvedeného je podľa nášho názoru nepochybné, že pôvodne boli vklady do pokladne riadne zaúčtované, avšak neskôr boli účelovo preúčtované a zrejme iba z dôvodu zachovania číselnej rady pokladničných dokladov neboli tieto priamo z pokladne vymazané, ale iba sumy zmenené na nulu, ku každému takto zmenenému účtovnému zápisu v pokladničnej knihe na strane príjmov hneď zodpovedá aj zmenený zápis na strane výdaja z pokladne, (iv) k pozmeňovaniu resp. úprave účtovných zápisov zodpovedajú aj ďalšie položky v pokladničnej knihe - interné čísla 110100006 „pôžička prijatá (uhr. pôžičky od 180 000 CDT - pozn: CDT = skratka pre CARAT DISTILLERY Trade)“ a 11010010 „splátka pôžičky - Carat Distillery Trade“, ktoré sú tiež obe v nulových hodnotách. V nulových hodnotách sa nachádza nespočetne veľa položiek, čo je v rozpore so zákonom o účtovníctve, postupmi účtovania a aj logikou - ak nejaký príjem alebo výdaj nevznikol, nemožno o ňom účtovať. Z toho vyplýva jednoznačne, že tieto položky pôvodne boli v riadnych hodnotách, ale boli účelovo zmenené na nulové hodnoty, pričom text položky opravený alebo zmazaný vo väčšine prípadov nebol (nachádzajú sa tam texty „dotácia pokladne“, „splátka pôžičky CDT“, „prijatá pôžička", „úhrada fa dodávateľovi“, prípadne text „xxxx" alebo text vymazaný, čo je v účtovníctve neprípustné), (v) dňa 25.8.2010 položky 11010215 a 11010216 tiež svedčia o tom, že realizovaný výber z účtu vo výške 400.000,- eur bol určený na úhradu fa dodávateľovi, ako je písané v texte položky „400 tis. eur úhrada fa dodávateľovi“ - pričom sú obe v nulovej hodnote (detto napr. aj nasledovné položky 11010217 a 11010218), (vi) taktiež pri odvodoch z pokladne na účet, ktoré sú deklarované žalobcom ako splátky pohľadávky žalovanej, sú v pokladni nulové hodnoty - viď napr. 15.3.2010 položka int. číslo 11010092 „odvod EUR do banky“ v hodnote nula - opätovne ide dôkaz, že pôvodne bol tento vklad na účet zaúčtovaný ako odvod hotovosti z pokladne na účet spoločnosti, súčasne poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s takto pozmeňovanými údajmi v pokladničnej knihe je už od 14.1.2010 pokladňa v mínuse, viď posledný stĺpec „zostatok", čo je absolútne neprípustné, pričom takýto stav ani fyzicky nemôže nikdy vzniknúť, keďže najnižší možný stav pokladne je 0, nakoľko pohyby z pokladničnej knihy sa musia prejaviť aj v denníku pohybov, predpokladáme, že ak by bol predložený kompletný denník pohybov, opätovne by v ňom boli nulové položky tak ako sú v pokladni alebo by boli vymazané a tým pádom chýbajú - predložený denník pohybov obsahuje iba vybrané strany s pohybmi na účte. 11. V súvislosti s denníkmi a pokladničnými knihami za rok 2011 si žalovaná dovoľuje uviesť nasledovné skutočnosti: (i) predložený denník pohybov kopíruje iba predloženú pokladničnú knihu - obsahuje predovšetkým údaje dokladov číselnej rady 1111 OOx, čo je číselná rada pokladničnej knihy a vôbec k jednotlivým dátumom neobsahuje pohyby na účte spoločnosti, (ii) k výberom z pokladne by museli existovať podpísané výdavkové doklady žalovanou, ktoré však nikdy nepodpísala, a to z dôvodu, že žalovaná si nikdy peniaze pre seba z pokladne nezobrala. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve je predmetom účtovníctva okrem iného účtovanie skutočností o príjmov a výdavkoch, pričom ods. 4 definuje príjem ako prírastok peňažných prostriedkov alebo prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky a výdavok ako úbytok peňažných prostriedkov alebo úbytok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky. Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka nemôže účtovať v pokladničnej knihe o príjme v hodnote nula a o výdaji v hodnote nula, čo je logickým argumentom pre to, že tieto položky pôvodne boli riadne zaúčtované a neskôr opravované na hodnotu nula. 12. Podľa žalovanej z uvedeného je viac ako zrejmé, že účtovníctvo spoločnosti AB Cosmetics, s.r.o. bolo po prevzatí spoločnosti p. L. účelovo pozmeňované a upravované s cieľom vymodelovať ho podľa vlastných potrieb a tým dosiahnuť také pohľadávky a záväzky, ktoré by boli v prospech p. L. a v neprospech žalovanej. V tejto súvislosti žalovaná opätovne poukazuje aj na výpoveď svedka, p. L. na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.4.2016. 13. Žalovaná teda na základe vyššie uvedeného žiada rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 14. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi dňa 27.2.2017. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v časti v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 27.9.2018, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 16. Odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňa podmienky prípustnosti odvolania podľa § 355 ods.1 CSP a podľa § 356 CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné. Odvolací súd ďalej preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 19. Odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu právneho režimu, ktorým sa spravovali vzťahy medzi úpadcom a žalovanou konštatuje, že ako vyplýva z vykonaného dokazovanie pred súdom prvej inštancie, práve na základe dôverného vzťahu medzi svedkom p. L. a žalovanou, došlo k jej splnomocneniu (č.l. 278 spisu) ako fyzickej osoby okrem iného k dispozíciám na účte. V konaní sa nepreukázalo, že by žalovaná viedla v rámci svojej živnosti aj účtovníctvo pre úpadcu a teda ich vzťah bol súdom prvej inštancie správne subsumovaný pod režim Občianskeho zákonníka. 20. Následne odvolací súd vo vzťahu k vyhodnoteniu plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie konštatuje, že tento správne právne posúdil vec, keď oprávnenie správcu spravovať majetok úpadcu v zmysle § 44 ods. 1 ZKR neposúdil ako moment, ktorý by zakladal nový začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nakoľko z citovaného ustanovenia ZKR uvedená skutočnosť nevyplýva. 21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade, ak je vznesená námietka premlčania dôvodná, v rámci predbežného posúdenia súd prvej inštancie na túto prihliada, ďalej sa skutkovými tvrdeniami účastníkov sporu nezaoberá a žalobu zamietne. 22. K ostatným skutkovým tvrdeniam žalobcu v odvolaní ako aj žalovanej vo vyjadrení nakoľko neboli predmetom zamietnutia žaloby sa odvolací súd nevyjadruje. 23. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 24. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 42Cb/48/2009-354 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako v konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, na základe uvedeného odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).